Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoP/8/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov JUDr. Daniela Ilavského a Mgr. Jozefa Mačeja, v právnej veci starostlivosti súdu o medzičasom plnoleté dieťa: K. K., nar. XX. A. XXXX, trvale pobytom A. T. XX, N., pôvodne zastúpeného procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, dieťa matky: E. K., nar. XX. K. XXXX, trvale pobytom N., A. T. XXXX/XX a otca: N. K., nar. X. K. XXXX, trvale pobytom I., A. XXX/XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Piešťany, č.k. -116 z 11. júla 2019 takto

rozhodol:

I. Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie návrhu na zvýšenie výživného plnoletým K. K., rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti z r u š u j e a konanie v tejto časti z a s t a v u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zvýšil výživné otcovi na maloletého K. zo sumy 110,- eur mesačne na sumu 150,- eur mesačne za obdobie od 1. septembra 2017 do 11. mája 2018 a s účinnosťou od 12. mája 2018 zvýšil výživné zo sumy 150,- eur mesačne na sumu 250,- eur mesačne. Dlh na splatnom výživnom vzniknutý otcovi pre maloletého K. za obdobie od 1. septembra 2017 do 30. júna 2019 vo výške 1.699,03 eur povolil otcovi splácať mesačnými splátkami vo výške 47,20 eur vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Piešťany č.k. -69 z 30. septembra 2015 v časti výšky vyživovacej povinnosti určenej otcovi pre maloletého K.. Návrh otca na zníženie výživného pre maloletého K. zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec. Uviedol, že súd prvej inštancie pochybil a to v záveroch uvedených v bodoch 3., 5., 8., 10. a 16. odôvodnenia a za vrchol považoval bod 13. Na výzvu súdu uviedol, že dňa 8. apríla 2018 bol už odsúdený na dobu 16 mesiacov a týmto dňom sa mu začali navyšovať i všetky exekúcie, nakoľko v období od 1. decembra 2017 do 2. apríla 2018 bol evidovaný na Úrade práce v Piešťanoch. Dodal, že od doby prepustenia z výkonu trestu, t.j. od 6. júna 2019 si hľadá prácu, je znovu registrovaný na Úrade práce v Piešťanoch a že si uplatnil nárok preplatku v hodnote 929,50 eur a hneď, ako mu táto suma došla, stiahla mu to exekúcia. Poukázal i na ďalšie exekúcie vedené voči jeho osobe. Navrhol, aby od 4. októbra 2019 bola ponechaná exekúcia na výživnom v sume 110,- eur mesačne s tým, že sa dohodne so synom o založení sporiaceho účtu, na ktorý mu bude mesačne dávať 90,- eur, aby mal finančné prostriedky po skončení školy.

3. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka v tom čase maloletého dieťaťa, ktorá uviedla, že nesúhlasí s odvolaním, trvá na svojom návrhu a v plnom rozsahu sa stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie, ktorý zvýšil výživné pre syna zo 110,- eur na 250,- eur mesačne. Dodala, že do výkonu trestu sa

dostal otec vlastným zavinením, nerešpektovaním zákonov, spôsobením dopravnej nehody pod vplyvom alkoholu.

4. V čase konania súdu prvej inštancie maloletý K. K. nadobudol dňa XX. A. XXXX plnoletosť a následne podaním doručeným súdu prvej inštancie 22. januára 2020 uviedol, že plánuje žiť v spoločnej domácnosti so svojim otcom a preto žiada o zastavenie súdneho konania sp. zn. . Dodal, že žiada, aby súd toto akceptoval a že nebude musieť spor medializovať. Ku svojmu podaniu priložil i čestné prehlásenie zo dňa 21. decembra 2019 s osvedčením jeho podpisu na matrike mesta Piešťany, v ktorom prehlasil, že otec mu nie je dlžný žiadne finančné prostriedky a nevyžaduje si žiadne finančné prostriedky. Zároveň pripojil k návrhu i upovedomenie o zastavení exekúcie zo dňa 2. januára 2020.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsahy a dôvody odvolania ( a ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že vzhľadom na späťvzatie návrhu na zvýšenie výživného plnoletým K. K. je potrebné pripustiť späťvzatie, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a konanie v tejto časti zastaviť ( ).

6. V priebehu odvolacieho konania dňa XX.A. XXXX nadobudol K. K. plnoletosť. Rozhodovanie o predmetnom návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletého K. K., teda konanie vo veci starostlivosti o maloleté dieťa sa v priebehu konania pretransformovalo na konanie vo veciach výživného plnoletých osôb. Odvolací súd však dáva do pozornosti rodičov, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona (zákonná vyživovacia povinnosť), nie až z rozhodnutia súdu, ktorým sa splnenie tejto povinnosti ukladá povinnej osobe. Povinná osoba musí vždy, aj keď na úkor svojho minima, zabezpečiť výživu dieťaťa. V zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine sú rodičia povinní prispievať na výživu svojho dieťaťa do toho času, pokiaľ nie sú sami schopné sa živiť. Rozhodnutie súdu, ktorým bolo rodičom určené výživné pre maloleté dieťa za jeho maloletosti, nestráca účinky po nadobudnutí plnoletosti dieťaťa, v takom prípade netreba podávať nový návrh na určenie výživného, ak podmienky pre určenie vyživovacej povinnosti naďalej trvajú. Ak bol však návrh na určenie či zvýšenie výživného podaný pred dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, pokračuje súd v konaní starostlivosti o maloletých aj po jeho plnoletosti s tým rozdielom, že plnoleté dieťa má už v ďalšom súdnom konaní samostatné procesné postavenie, pričom funkcia kolízneho opatrovníka zanikla. Veková hranica 18 rokov je podľa právnej úpravy v Zákone o rodine významná z hľadiska procesného (do plnoletosti dieťaťa možno konanie o určenie či zvýšenie výživného začať aj bez návrhu, kým po dovŕšení plnoletosti len na návrh oprávneného). Ak v konaní o výživnom pre maloleté dieťa rozhoduje súd (v danom prípade odvolací súd) až po nadobudnutí plnoletosti, je potrebné, aby plnoleté dieťa v konaní uviedlo, či nárok na výživné uplatňuje aj za dobu po dosiahnutí plnoletosti. Plnenie dávok výživného, ktoré sa stali splatnými počas neplnoletosti dieťaťa, rovnako ako dávok, ktoré sa stali splatnými po nadobudnutí plnoletosti, však už súd ukladá povinnej osobe priamo voči plnoletému dieťaťu a to sa týka aj nedoplatkov výživného za čas pred plnoletosťou (porovnaj napr. R 67/1967, R 2/1985, Zborník III., str. 308 a pod.).

7. Vychádzajúc z vyššie uvedených východísk bol medzičasom plnoletý K. K. oprávnený na späťvzatie návrhu na zvýšenie výživného.

8. Podľa , ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (1). Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (2).

9. V danom prípade došlo zo strany plnoletého K. k späťvzatiu návrhu na zvýšenie výživného v čase, keď už rozhodol vo veci súd prvej inštancie, ale jeho rozhodnutie ešte nenadobudlo právoplatnosť, pričom otec, ktorému bolo späťvzatie doručené s ním nevyslovil nesúhlas, čím boli naplnené všetky zákonné predpoklady pre aplikáciu ustanovenia a preto odvolací súd späťvzatie návrhu plnoletým K. K. pripustil, rozsudok súdu prvej inštancie v časti zvýšenia výživného na K. a v časti o zročnom výživnom na K. zrušil a konanie v týchto častiach zastavil.

10. Odvolací súd dodáva, že výrok rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného pre maloletého K. nadobudol právoplatnosť, keďže odvolanie otca smerovalo len voči zvýšeniu výživného, keďže v odvolaní navrhoval, aby výživné zostalo vo výške 110,- eur.

11. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania, keďže žiaden z účastníkov nepodal návrh na náhradu trov konania v zmysle .

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne ( posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).