Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Cob/76/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov Mgr. Michala Novotného a JUDr. Pavla Laczu, v sporovej veci žalobcu: žalobcu: DOMČEK s.r.o., IČO: 35 969 008, so sídlom Jamnického 10, 841 05 Bratislava, zastúpený: Stentors advokátska kancelária s.r.o., Hodžovo nám. 2A, 811 06 Bratislava, IČO: 51 757 184, proti žalovanému: Bitumen Terminal Slovakia s.r.o. ( obchodné meno do 1.4.2020 Real Market Centrum s.r.o.), IČO: 36 257 036, so sídlom Pekárska 11, Trnava, o zaplatenie 12.273 eur s príslušenstvom, o návrhu žalobcu na zrušenie rozsudku č.k. - 54 zo dňa 22.5.2019, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trnava 4.7.2019 č. k. - 70, takto

rozhodol:

I. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému sa nepriznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa domáhal predmetnou žalobou uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 12.273 eur s príslušenstvom ako aj náhrady trov konania titulom dlžnej ceny diela.

2. Súd prvej inštancie rozsudkom pre zmeškanie č.k. - 54 zo dňa 22.5.2019 žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu.

3. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením návrh žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie č.k.: - 54 zo dňa 22.5.2019 zamietol. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. , , , ,

4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že advokát žalobcu sa nedostavil na pojednávanie vo veci dňa 22.5.2019, hoci bola naň riadne a včas predvolaný. Predvolanie na pojednávanie určené na deň 22.5.2019 mu bolo doručené do vlastných rúk náhradným spôsobom v zmysle a s tým, že bol zároveň v predvolaní poučený o následkoch nedostavenia sa, vrátane možnosti rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Advokát žalobcu neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. Keďže boli splnené všetky podmienky ust. , súd na návrh žalovaného na pojednávaní dňa 22.5.2019 rozhodol v zmysle rozsudkom pre zmeškanie č.k. - 54 zo dňa 22.5.2019. Žalobca dňa 13.6.2019 navrhol v zmysle zrušiť predmetný rozsudok pre zmeškania a nariadiť nové pojednávanie. Návrh žalobca odôvodnil tým, že jeho advokát sa na nariadené pojednávania dňa 22.5.2019 nedostavil z ospravedlniteľného dôvodu súvisiaceho s fyzickým nedoručením predvolania bez jeho zavinenia. Advokát žalobcu Mgr. Peter Neštepný do 31.1.2019 užíval

priestory na adrese Ferienčíkova ul. 7, Bratislava, pričom aj po tomto dátume bolo preberanie naďalej zabezpečené (inou advokátskou kanceláriou sídliacou na danej adrese). Žalobca tvrdil, že oznámenie o uložení zásielky OS Trnava však do tejto schránky nikdy vložené/doručené nebolo a teda advokát nemal možnosť sa oboznámiť s obsahom doručovanej zásielky (predvolaním na pojednávanie a ďalšie), pričom súd sa pokúsil iba o jedno doručenie zásielky. Súd prvej inštancie zo spisového materiálu zistil, že písomné predvolanie na pojednávanie nariadené na deň 22.5.2019 bolo advokátovi žalobcu Mgr. Petrovi Neštepnému doručované cestou pošty na adresu advokátskej kancelárie Ferienčíkova 7, 811 08 Bratislava a zdôraznil, že daná adresa bola označená ako adresa advokáta samotným žalobcom (resp. jeho advokátom Mg. Neštepným) či už v návrhu na vydanie platobného rozkazu alebo v písomnom Plnomocenstve na zastupovanie v konaní (č.l. 5 spisu). Advokát žalobcu žiadnu zmenu adresy, ku ktorej by medzičasom po podaní návrhu došlo, súdu neoznámil. Nakoľko súd nemal vedomosť o prípadnej zmene adresy advokáta žalobcu, tak doručoval zásielky na advokátom uvedenú adresu Ferienčíkova 7, Bratislava, jedinú známu adresu advokáta žalobcu. Súd však aj napriek tomu, že nemá povinnosť dodatočne skúmať existenciu inej adresy (keďže doručuje na adresu uvedenú samotným adresátom a preto nanajvýš hodnovernú), vo všeobecnosti realizuje kontrolu (lustráciu) aktuálnej adresy adresáta. V tomto prípade bol adresát advokát žalobcu Mgr. Peter Neštepný, a preto súd vykonal pred realizáciou doručovania dňa 2.4.2019 kontrolu adresy na stránke Slovenskej advokátskej komory R. pričom zistil, že menovaný advokát má na danej stránke ešte stále uvedenú, označenú totožnú adresu Ferienčíkova 7, Bratislava (viď úradný záznam asistentky senátu č.l. 52.). Z uvedeného dôvodu súd doručoval predvolanie na danú adresu, z ktorej sa súdu vrátila dňa 25.4.2019 zásielka ako neprevzatá v odbernej lehote, čo však nebránilo v tom, aby ju súd považoval v zmysle týmto dňom za riadne doručenú. Advokát žalobcu tvrdil, že oznámenie o uložení zásielky nebolo doručovateľom vložené do jeho poštovej schránky (resp. spoločnej schránky pre viacerých adresátov ako to dokazuje aj fotografia poštovej schránky), ktoré tvrdenie ale nebolo ničím preukázané. Nie je preukázané, že by poštový doručovateľ nepostupoval v súlade s poštovým poriadkom a adresátovi neoznámil uloženie zásielky. Naopak z pečiatky poštového doručovateľa na súdu vrátenej obálke zásielky je preukázané, že adresát bol nezastihnutý, pričom mu bol o tom zanechaný oznam. Pri pečiatke sa nachádza aj nečitateľný podpis (šifra) doručovateľa. Súd preto nemá žiadne pochybnosti o zachovaní riadneho postupu pri doručovaní predvolania advokátovi žalobcu. V prípade, ak advokát žalobcu má za to, že zo strany Slovenskej pošty a.s. došlo k nesprávnemu postupu pri doručovaní je oprávnený toto reklamovať. Súd nemá dôvod pochybovať o tom, že zásielka bola riadne doručovaná a advokát žalobcu opak žiadnym spôsobom nepreukázal. Ide tak len o tvrdenia advokáta, ktoré vzhľadom na okolnosti môžu vyznievať účelovo v snahe dosiahnuť zrušenie rozsudku pre zmeškania. Súd zdôraznil, že nemá povinnosť dodatočne zisťovať, kontrolovať adresu uvedenú samotnou stranou (resp. advokátom) a doručuje bez ďalšieho na túto adresu. Preto ak by aj bola v tom čase uvedená nová adresa na stránke SAK (ako v návrhu tvrdí advokát), tak je to vo veci absolútne irelevatné. Sám advokát mal súdu uviesť inú alebo novú adresu na doručovanie. Ide jednoznačne o zlyhanie, chybu advokáta, ktorú sa snaží preniesť na súd ak tvrdí, že súd mal pri kontrole na stránke SAK zistiť inú aktuálnu adresu. Ak súd doručoval písomnosti na jedinú známu adresu uvedenú advokátom v konaní, tak konal v súlade so zákonom. V prípade ak došlo k zmene adresy na doručovanie, tak bolo povinnosťou advokáta toto súdu oznámiť, prípadne si mal dostatočne zabezpečiť riadne preberanie pošty na pôvodnej adrese. Ako vyplýva aj z fotografie poštovej schránky predloženej advokátom, tak do danej jedinej schránky sa doručujú zásielky pre 35 adresátov, a preto nie je možné ani vylúčiť, že oznámenie o uložení zásielky prevzal zo schránky niekto iný, bez toho, aby sa o tom advokát žalobcu dozvedel. Bolo výlučne na advokátovi žalobcu, aby si zabezpečil riadne preberanie pošty na ním uvedenej adrese (či už osobne alebo prostredníctvom hodnoverného tretieho subjektu) a ak toto zabezpečené nebolo, tak nemôže prenášať zodpovednosť za to na súd. Preferovaným spôsobom doručovania súdnych písomností je osobné doručenie na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu a doručovanie do elektronickej schránky zriadenej podľa osobitného predpisu (pozri komentár k ). Ak súd nedoručuje písomnosť ani osobne, ani do elektronickej schránky, môže ju (s výnimkou doručovania písomností do vlastných rúk) doručiť na stranou uvedenú elektronickú adresu. V ostatných prípadoch súd doručuje na stranou uvedenú adresu. Pokiaľ žalobca v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie uviedol, že jeho advokát Mgr. Peter Neštepný má aktívnu elektronickú schránku a zo súdneho spisu nie je zrejmé, prečo neboli súdne zásielky doručované aj elektronicky, súd uviedol, že od asistentky senátu bolo zistené, že sa v zmysle prvotne pokúsila doručovať písomnosti advokátovi žalobcu do jeho elektronickej schránky. Prostredníctvom súdneho managmentu sa to však nepodarilo, nakoľko pri elektronickej adrese

schránky: ico://sk/50892029 20069 nebolo možné doručovanie realizovať. Printscreeny predložené advokátom vôbec nepreukazovali, že jeho elektronická schránka ak je aj zriadená, tak je aktívna, funkčná a čo je rozhodujúce tak najmä v dobe realizácie doručovania, keďže advokát predložil náhľad do schránky z obdobia konca roku 2018. Súd zdôraznil, že ako tomu bolo aj pri doručovaní poštou, tak súd v prípade ak zistil, že nie je možné doručovať na adresu elektronickej schránky uvedenú v súdnom managmente, tak vykonal kontrolu adresy elektronickej schránky advokáta Mgr. Petra Neštepného na stránke Slovenskej advokátskej komory M. pričom zistil, že menovaný advokát na danej stránke nemá uvedenú, označenú žiadnu adresu elektronickej schránky, čo je opäť len na ťarchu samotného advokáta, že si nevie zosúladiť stav uvedený v dostupnej hodnovernej databáze advokátov s ním tvrdeným stavom (o zriadení a aktivovaní schránky). Nakoľko sa súdu nepodarilo zistiť žiadnu aktívnu elektronickú schránku advokáta žalobcu a nemohol tak písomnosti doručiť elektronicky, tak v zmysle doručoval písomnosti prostredníctvom doručujúceho orgánu (Slovenskej pošty a.s.) na jedinú známu adresu advokáta. Súd na objasnenie postupu pri doručovaní uviedol, že potom čo rozhodol vo veci samej, tak z dôvodu, že sa mu v minulosti vrátila zásielka adresovaná advokátovi žalobcu na adresu Ferinčíková 7, Bratislava ako „nedoručená“ tak opäť (naviac) vykonal kontrolu aktuálnej adresy na stránke SAK, pričom už zistil zmenu registrovanej adresy advokáta na adresu Hodžovo nám. 2A, Bratislava. Z tohto dôvodu dal sudca v úprave pokyn kancelárii (č.l. 56 spisu) na doručovanie vyhotoveného rozsudku ako na adresu Ferienčíkova 7, Bratislava (stále jediná adresa uvedená advokátom v konaní) tak aj na novo zistenú adresu Hodžovo nám. 2A, Bratislava. Na základe vyššie uvedeného postupu nie je možné vôbec dospieť k záveru, že súdu bola známa nová adresa už pred pojednávaním. Novú adresu sa súd vlastnou iniciatívou dozvedel až po pojednávaní a doručoval na ňu písomnosti hoci nemusel. Rovnako tak nie je povinnosťou súdu doručovať písomnosti opakovane, ak príde k „nedoručeniu“ zásielky. V danej veci zlyhal jednoznačne advokát žalobcu, ktorý si nezabezpečil riadne preberanie pošty na ním v konaní uvedenej adrese a pochybil aj v tom, že súdu neoznámil včas zmenu adresy (novú adresu), na ktorú by žiadal doručovať písomnosti. Nie je tak pravdivé tvrdenie žalobcu, že k fyzickému nedoručeniu predvolania jeho advokátovi došlo bez jeho zavinenia. Súd má za to, že práve naopak vzniknutú situáciu zavinil výlučne advokát žalobcu. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neuviedol žiaden ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý jeho advokát zmeškal pojednávanie vo veci dňa 22.5.2019, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, a preto návrh žalobcu podaný nedôvodne zamietol.

5. Žalobca podal odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým súd návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie vyhovie. Odvolateľ v odvolaní zdôraznil, že v konaní pred súdom prvej inštancie nenamietal doručovanie zo strany súdu na novú adresu advokáta žalobcu, ale že námietka právneho zástupcu spočívala v tom, že oznámenie o uložení zásielky z Okresného súdu Trnava do tejto schránky nikdy vložené, doručené nebolo a teda žalobca resp. jeho právny zástupca ani nemali možnosť oboznámiť sa s obsahom doručovanej zásielky t.j. vo fyzickej nemožnosti právneho zástupcu žalobcu oboznámiť sa s obsahom uloženej zásielky, keďže o jej existencii nebol informovaný zanechaním žltého lístka v jeho poštovej schránke. Mohlo sa tak stať z množstva dôvodov napr. spomenutá ľudská chyba doručovateľa, no nemožno dokázať vinu právnemu zástupcovi žalobcu. To, na akej adrese sa tak stalo je irelevantné. Súd poukázal na možnú účelovosť tvrdení právneho zástupcu a možnosť reklamácie postupu poštového podniku, avšak táto možnosť je len teoretická vzhľadom na lehoty, ktoré mu plynuli na podanie návrhu na zrušenie rozsudku. Súd prvej inštancie ďalej uvádza, že skúmal existenciu inej adresy a to na stránke M., hoci tak robiť nemusel. Nie je zrejmé, prečo dňa 02.04.2019 dospel k inému výsledku ako následne po pojednávaní hoci aj podľa informácie zo sak boli kontaktné údaje aktualizované pred viac ako rokom. Je ľahšie získať vyjadrenie sak ako reklamácia v poštovom podniku. Súd prvej inštancie teda mal aktuálne kontaktné údaje k dispozícii pred pojednávaním. Podľa názoru odvolateľa nie je pravda, že rozsudok bol doručovaný aj na adresu Ferienčíkova 7, Bratislava, tam nikdy nebol doručovaný a v tejto súvislosti poukázal na dôkaz: e-mailová komunikácia medzi sak a Mgr. Petrom Neštepným. Posledným odvolacím dôvodom je rovnosť a spravodlivosť medzi účastníkmi sporu. Nedá sa ubrániť dojmu, že žalobca je posudzovaný prísnejšie ako žalovaný, keďže uvedená vec už bola rozhodnutá v upomínacom konaní a predmetom exekúcie, ale iný súd našiel dostatočné dôvody pre odpustenie zmeškania lehoty zo strany žalovaného na základe nepreskúmateľného potvrdenia o práceneschopnosti konateľa žalovaného zhodou okolností pokrývajúcou obdobie od doručovania platobného rozkazu po upovedomenie o exekúcii.

6. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie proti uzneseniu bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania ( a ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

8. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. V prípade podaného odvolania dôvodmi odvolania, ktoré odvolateľ uviedol v odvolaní do uplynutia lehoty na podanie odvolania je súd viazaný, čo znamená, že prítomnosť iných odvolací dôvodov, než ktoré odvolateľ uviedol, odvolací súd pri prieskume rozhodnutia a postupu súdu prvej inštancie nebude zisťovať a ak aj v odvolacom konaní vyšli najavo, nemôže na ne prihliadať.

10. Odvolací súd viazaný odvolacími námietkami dospel k záveru, že odvolateľ v odvolaní len zopakoval svoju právnu argumentáciu, ktorou sa bránil na súde prvej inštancie, neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré neboli predmetom posúdenia súdom prvej inštancie, všetky ním produkované tvrdenia, ktorými argumentoval v odvolacom konaní boli známe už v konaní pred súdom prvej inštancie a ani žiadnym iným spôsobom nevyvrátil právne názory súdu prvej inštancie, a preto považoval odvolanie za nedôvodné.

11. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie návrhu žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Odvolací súd len na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia uvádza tieto ďalšie dôvody.

12. Podľa , ak žalobca z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalobcu tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie. Návrh podľa ods. 2 môže žalobca podať do 15 dní, odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalobcu v rozsudku pre zmeškanie súd poučí. V prípade, keď bol kontumačný rozsudok vydaný na pojednávaní ( ), na ktorom sa nezúčastnil žalobca, môže žalobca za zákonom stanovených podmienok požiadať súd o zrušenie kontumačného rozsudku. Prvotným predpokladom na zrušenie kontumačného rozsudku je, že žalobca zmeškal pojednávanie, na ktorom došlo k vyhláseniu kontumačného rozsudku, z ospravedlniteľného dôvodu. Tento ospravedlniteľný dôvod je žalobca povinný preukázať, pretože je predmetom posudzovania súdu. V posudzovanom prípade súd o návrhu na zrušenie kontumačného rozsudku rozhodol uznesením tak, že návrh na zrušenie kontumačného rozsudku zamietol. Z citovaného ust. vyplýva možnosť pre konajúci súd zrušiť vydaný rozsudok pre zmeškanie a to v prípade, že žalobca z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci. Za takéto ospravedlniteľné dôvody možno podľa názoru odvolacieho súdu považovať závažné prekážky, ktoré žalobcovi bránili v možnosti zúčastniť sa pojednávania vo veci samej. Existenciu takéhoto vážneho ospravedlniteľného dôvodu je povinný pritom tvrdiť a preukázať žalobca. Zákon pri tom stanovuje prekluzívnu lehotu 15-dní na

uplatnenie návrhu na zrušenie kontumačného rozsudku, ktorá je viazaná na moment subjektívneho dozvedenia sa o kontumačnom rozsudku. Odvolací súd vo vzťahu k dôvodom uvádzaným v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, a to v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že tento dôvod na strane žalobcu nie je možné považovať za ospravedlniteľný dôvod, ktorý by mohol viesť k zrušeniu rozsudku pre zmeškanie. Obrana žalobcu nepredstavuje relevantne ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý zmeškal pojednávanie vo veci.

13. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie na doplnenie uvádza, že doručenka ako doklad o doručení písomností, je listinou, ktorá má povahu verejnej listiny, a ktorá sa od listín súkromných líši tým, že potvrdzuje, pokiaľ nie je dokázaný opak, pravdivosť toho, čo je v nej uvedené. Z obsahu spisu vyplýva, že na doručenke ( č.l. 51) adresovanej advokátovi žalobcu, na ktorej je uvedený odosielateľ: Okresný súd Trnava, : 22/5 + poučenie + odpor + vyjadrenie, je na rube vyznačené, zásielka neprevzatá v odbernej lehote s dátumom vrátenia 24.4.2019, odtlačok pečiatky pošty adresát nezastihnutý, oznam zanechaný. Údaje uvedené v doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je preukázaný opak, pretože doručenka je verejnou listinou ( ). teda výslovne hovorí v prípade doručenky o statuse verejnej listiny, pri ktorých sa uplatní vyvrátiteľná domnienka jej správnosti (pravdivosti tvrdení v nich uvádzaných). Obsah verejných listín musí súd zobrať za správny, pravdivý, čím verejná listina preukazuje to, čo je v nej uvedené, v prípade doručenky to je konkrétny postup pri doručení. Ak strana správnosť, pravdivosť doručenkou uvedených informácii popiera, musí navrhnúť dôkaz, ktorý preukáže, že obsah listiny nezodpovedá skutočnosti, resp. je nepravdivý. Predpokladom vyvrátenia prezumpcie správnosti je teda podanie takého dôkazu, na základe ktorého a hodnotením ktorého súd dospeje k záveru, že je prakticky vylúčené, aby nastali skutočnosti, alebo prebehli skutkové deje, ktoré vyplývajú z obsahu verejnej listiny. Nestačí iba spochybnenie skutkových údajov obsiahnutých v listine, ale musí byť podaný jednoznačný plný dôkaz o tom, že tieto údaje nezodpovedajú skutočnosti a sú teda nepravdivé. Ak strana popiera pravdivosť toho, čo sa vo verejnej listine osvedčuje alebo potvrdzuje, musí svoje tvrdenie preukázať, teda musí v tomto smere predložiť či navrhnúť dôkazy, teda uniesť dôkazné bremeno. V posudzovanej veci vo vzťahu k tvrdeniu odvolateľa, že oznámenie o uložení zásielky z Okresného súdu Trnava do schránky nikdy vložené, doručené nebolo a teda žalobca resp. jeho právny zástupca ani nemali možnosť oboznámiť sa s obsahom doručovanej zásielky, neboli zo strany žalobcu produkované žiadne dôkazy a samotné skutkové tvrdenia v tomto smere nie sú spôsobilé k záveru o vyvrátení pravdivosti údajov na doručenke, preto nezostávalo súdu prvej inštancie nič iné ako návrh žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietnuť a z rovnakého dôvodu odvolaciemu súdu neostalo iné, ako napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že zdôrazňuje, že je irelevantné, že sa adresát o doručení písomnosti nedozvedel. Nová právna úprava už nevyžaduje na naplnenie fikcie doručenia kumulatívne splnenie podmienky, že adresát sa v mieste doručenia síce zdržuje, ale len nebol zastihnutý.

14. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne vyporiadavať. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia ().

15. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody, na ktoré poukazoval žalobca sú v celom rozsahu neopodstatnené, nemali vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia a nie sú spôsobilé privodiť jeho zmenu, na základe čoho odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ust. , potvrdil.

16. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania odvolacieho súdu podľa a a žalovanému, ktorý bol síce procesne úspešný v odvolacom konaní, nárok na

náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli a bolo by v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, ak by odvolací súd rozhodol, že priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% a následne by vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie priznal trovy odvolacieho konania v sume 0 eur.

17. K prijatiu tohto uznesenia došlo senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v a Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozsudku na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.