Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1CoE-59-2019.pdf
PDF · 82.05 KB
Case nature
Subarea
1CoE/59/2019
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Kuráka a členov senátu JUDr. Pavla Polku a JUDr. Moniky Liptákovej, v exekučnej veci oprávneného: Mesto Ružomberok, so sídlom Nám. A. Hlinku 1, 034 01 Ružomberok, IČO: 00 315 737, zastúpeného JUDr. Martin Kováčik, advokát so sídlom E. XXXX, XXX XX Y. M., proti povinnej: K. B., nar. XX.X.XXXX, bytom V. N. J./X, XXX XX E., o vymoženie pohľadávky vo výške 1 660,23 eur s príslušenstvom, o odvolaní povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Ružomberok, č.k. 3Er/434/2008-53 zo dňa 29. októbra 2018 takto
rozhodol:
Odvolací súd exekúciu z a s t a v u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie (výrok I.) zamietol. Zároveň zamietol aj návrh povinnej na odklad exekúcie (výrok II.).
2. V odôvodnení uviedol, že v danom prípade nie je dôvod na zastavenie exekúcie, nakoľko nebola preukázaná nemajetnosť povinnej. Samotné tvrdenie povinnej o nedostatku majetku a nepriaznivej finančnej situácii nie je dôvodom na zastavenie exekúcie, keďže majetkové pomery povinného musia byť v rámci exekúcie objektívne preskúmané osobou nestrannou, teda súdnym exekútorom. Z vyjadrenia súdneho exekútora vyplynulo, že povinná je v súčasnosti v zamestnaneckom pomere s Kaufland Slovenská republika v.o.s., pričom zdôraznil, že nemajetnosť povinného určite neznamená pravidelný (mesačný) príjem poukazovaný zo strany zamestnávateľa povinnému. Uvedeným postupom sa povinná podľa jeho názoru snaží vyhnúť úhrade judikovanej pohľadávky. Ďalej poukázal na § 63 ods. 1 Exekučného poriadku, ako aj na to, že v rámci exekučného konania je úlohou súdneho exekútora prešetriť majetkové a zárobkové pomery povinného, z jeho strany však doposiaľ takýto podnet nebol súdu doručený. Okresný súd podotkol, že v danom prípade neboli zistené, resp. preukázané ani iné zákonné dôvody na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 2 Exekučného poriadku. Čo sa týka podania spoločnosti ByPo, spol. s.r.o., ktoré okresnému súdu predložil súdny exekútor dňa 25.6.2018, súd toto podanie nepovažoval za návrh oprávneného na zastavenie exekúcie v časti, nakoľko oprávnený vo svojom vyjadrení s návrhom na zastavenie, a to ani len v časti nesúhlasil. Preto nebol dôvod na rozhodnutie o čiastočnom zastavení exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku. Rovnako tak súd dospel k záveru, že v predmetnej veci nie je daný dôvod na povolenie odkladu exekúcie, nakoľko povinná nepreukázala splnenie podmienok stanovených v § 56 ods. 1 Exekučného poriadku a nie je tu ani dôvod na povolenie odkladu exekúcie v zmysle § 56 ods. 2 Exekučného poriadku. Povinná síce poukázala na svoju nepriaznivú finančnú a sociálnu situáciu, avšak na podporu svojho tvrdenia nepredložila spolu s návrhom na odklad exekúcie súdu žiadne listinné ani iné dôkazy, ktoré by odzrkadľovali jej súčasnú majetkovú a sociálnu situáciu. Naviac oprávnený s návrhom na odklad exekúcie vyslovil svoj nesúhlas.
3. Proti uzneseniu okresného súdu podala v zákonnej lehote odvolanie povinná, ktorá sa domáhala vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie a zastavenia vykonávania zrážok zo mzdy vedených u zamestnávateľa Kaufland v.o.s. Poukázala na skutočnosť, že dňa 29.7.2015 na porade konateľov na ByPe jej bola schválená žiadosť o vymáhanie úrokov z omeškania, o čom predložila aj potvrdenie s tým, že od dátumu v ňom uvedenom jej úroky z omeškania nebudú narastať. Ďalej uviedla, že žiada o prešetrenie bodu č. 11 a 12 rozhodnutia. Rovnako žiada Mesto Ružomberok, aby podalo návrh na zastavenie úrokov vo všetkých troch exekúciách, ktoré má povinná voči mestu, a to na základe porady konateľov na ByPe, za účasti Ing. U. F. a Mgr. Y. F..
4. Oprávnený ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.
5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) skôr, ako pristúpil k meritórnemu prejednaniu odvolania, zistil, že v prejednávanej veci sú dané dôvody na zastavenie exekučného konania podľa § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v účinnom znení (ďalej len ZKR), a preto bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a meritórneho prejednania odvolania exekúciu podľa §167f ods. 2 ZKR v spojení s § 378 ods. 1 CSP zastavil.
6. Podľa ust. § 243h Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
7. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
8. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
9. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
10. Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Odvolací súd z lustrácie Obchodného vestníka č. 189/2019 zistil, že Okresný súd Žilina uznesením č.k. 2OdK/291/2019 zo dňa 24.09.2019 vyhlásil na majetok povinnej konkurz.
12. Podľa § 166 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon č. 7/2005 Z. z.“) každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom podľa tejto časti zákona, a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 166e ods. 1 cit. zákona o oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a) v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide.
14. Podľa § 166a ods. 1 cit. zákona ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len "rozhodujúci deň"), b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.
15. Podľa § 166a ods. 2 cit. zákona pohľadávky podľa odseku 1 sa v konkurze uplatňujú prihláškou.
16. Podľa § 166b ods. 1 cit. zákona za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje
a) príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5% istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva, b) príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu, c) pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim dňom, d) zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom, e) peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred rozhodujúcim dňom, f) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom konaní alebo v konaní o určení splátkového kalendár.
17. Podľa § 166b ods. 2 cit. zákona nevymáhateľnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na oddlžením nedotknuté pohľadávky.
18. Podľa § 167f ods. 1 cit. zákona na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.
19. Podľa § 167f ods. 2 cit. zákona ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
20. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, nakoľko pohľadávka vymáhaná v tomto exekučnom konaní vznikla pred vyhlásením konkurzu na majetok povinného, a teda v zmysle § 166a ods. 1 písm. a) zákona č. 7/2005 Z. z. môže byť uspokojená len v konkurze, súd v súlade s § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z., § 57 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017) exekúciu zastavil.
21. Vzhľadom na to, že súd exekúciu v zmysle vyššie uvedeného zákonného dôvodu zastavil, nie je potrebné rozhodnúť o podanom návrhu povinnej na nariadenie neodkladného opatrenia na zastavenie zrážok zo mzdy, pretože na to odpadol dôvod.
22. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
23. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 262 ods. 1, 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď zistil, že povinná ohľadne svojho odvolania úspech nemala avšak ostatným účastníkom žiadne trovy v spojení s opravným prostriedkom povinnej nevznikli. Vzhľadom na uvedené odvolací súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Práve to bol dôvod, pre ktorý odvolací súd, mohol rozhodnúť nielen o nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady trov konania. Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu a druhé až následné rozhodnutie prvoinštančného súdu o výške náhrady (§ 262 ods. 1 a 2 CSP) má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak taký zmysel absentuje, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo strán sporu (prvej preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou zavinený výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie náhrady). Uvedený právny názor vyplýva i z uznesenia NS SR sp. zn. 6 Cdo 166/2016 zo dňa 26.10.2016.
25. Vzhľadom na to, že exekučné konanie začalo pred 1.4.2017, vychádzajúc z ustanovenia § 243h ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku účinného od 1.4.2017, o trovách exekúcie rozhodne súd prvej inštancie podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku účinného do 31. 03. 2017.
26. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.