Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tos/7/2020

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Mariána Mačuru a JUDr. Evy Pirkovskej na neverejnom zasadnutí konanom dňa 31.03.2020 v Prešove, takto

rozhodol:

Podľa z a m i e t a sťažnosť odsúdeného M. K. proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 05.02.2020.

odôvodnenie:

Uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 05.02.2020 bol podľa návrh na zmenu spôsobu výkonu ochranného protialkoholického liečenia, ktorý bol odsúdenému M. K. uložený rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 20.02.2012, zamietnutý.

Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť odsúdený M. K. ihneď po jeho vyhlásení, ktorú dodatočne neodôvodnil.

Na podklade takto riadne a včas podanej sťažnosti odsúdeným, ako osobou na to oprávnenou, krajský súd v zmysle preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť nie je dôvodná.

V prvom rade krajský súd preskúmaval postup konajúceho súdu, či tento netrpí takými podstatnými chybami, v dôsledku ktorých by bolo nevyhnutné napadnuté uznesenie zrušiť. Zistil pri tom, že konajúci súd postupoval podľa procesného predpisu, keď pred rozhodnutím o návrhu odsúdeného o zmenu spôsobu výkonu ochranného protialkoholického liečenia tohto vypočul k argumentácii svedčiacej pre vyhovenie jeho návrhu, pričom odsúdený mal možnosť sa vyjadriť aj k dôkazom vykonaným na verejnom zasadnutí.

Následne sťažnostný súd posudzoval, či napadnutý výrok sťažovateľom je vecne správnym a zodpovedá zákonu. Vychádzal pritom z obsahu vykonaných dôkazov, ako aj z dôvodov napadnutého uznesenia, z ktorých plynie, že zamietnutie žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody sa opiera o nesplnenie materiálnych podmienok uvedených v § 74 ods. 1 Tr. zákona.

Konajúci súd uzavrel, že odsúdený nútene abstinuje, keďže sa v súčasnosti nachádza vo výkone trestu, no doposiaľ sa ústavnému protialkoholickému liečeniu nepodrobil. Prvostupňový súd zdôraznil, že nútená abstinencia vo výkone trestu odňatia slobody nemá dostatočný terapeutický účinok na odsúdeného a bude potrebná odborná pomoc na špecializovanom oddelení. Okresný súd mal za to, že potreba ústavného liečenia je u odsúdeného zrejmá a potrebná, keďže tento sa dopustil obzvlášť závažného zločinu vraždy pod vplyvom alkoholu, a je potrebné, aby mala spoločnosť aj štát istotu, že po podmienečnom alebo riadnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu bolo na odsúdeného pôsobené

ochranným liečením dostatočnou intenzitou a problém s alkoholom bol u odsúdeného vyriešený. Na základe uvedeného mal súd prvého stupňa za to, že u odsúdeného nie sú dôvody na to, aby mu bola zmenená forma ochranného liečenia z nariadenej ústavnej formy na ambulantnú formu ochranného liečenia.

S vysloveným záverom konajúceho súdu sa stotožnil aj sťažnostný súd, preto v celom rozsahu odkazuje na dôvody napadnutého uznesenia a v stručnosti k nim dodáva nasledovné:

Odsúdený M. K. je v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 20.02.2011 v rámci konania o dohode o vine a treste. Uvedeným rozsudkom bol uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 13 rokov a 7 mesiacov a mimo iné mu bolo uložené aj ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Z uvedeného plynie, že súčasťou jeho dohody o vine a treste, ktorú uzavrel s prokurátorom bol aj jeho súhlas s uložením ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou.

Podľa § 74 ods. 1 Tr. zákona, ak sa ochranné liečenie ukladá popri nepodmienečnom treste odňatia slobody, jeho výkon sa spravidla začína po nástupe výkonu trestu v ústave na výkon trestu. V ostatných prípadoch sa ochranné liečenie vykonáva spravidla v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti. Ak možno vzhľadom na povahu choroby a liečebné možnosti očakávať, že účel splní aj ambulantné liečenie, môže súd nariadiť aj tento spôsob liečenia, prípadne ústavné liečenie zmeniť na ambulantné liečenie alebo v odôvodnenom prípade aj naopak. Ak dĺžka výkonu trestu odňatia slobody v ústave na výkon trestu nepostačí na splnenie účelu ochranného liečenia, súd môže rozhodnúť o jeho pokračovaní v liečebnom alebo ambulantnom zariadení.

Odsúdený M. K. na verejnom zasadnutí vo vzťahu ku predmetu konania vypovedal, že svoj návrh podáva z dôvodu, že sa mu blíži termín, kedy bude mať splnené podmienky na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a podľa jeho vedomostí, žiaden súd by ho podmienečne neprepustil, pokiaľ by mal nariadenú ústavnú liečbu, ktorú by nevykonal. Z uvedeného je možné usudzovať, že podanie návrhu na zmenu ochrannej protialkoholickej liečby ústavnou formou na formu ambulantnú, nie je u odsúdeného vedené primárne zmenou v jeho postoji, že sa nechce podrobiť protialkoholickému liečeniu ústavnou formou, respektíve, že takéto liečenie nie je nevyhnutné, ale podal ho účelovo vo vzťahu k vytvoreniu si podmienok pre rozhodovanie o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Krajský súd v tomto kontexte opätovne poukazuje na skutočnosť, že k mimoriadnemu zníženiu trestu odňatia slobody vo vzťahu k spáchanému obzvlášť závažnému zločinu vraždy podľa § 145 ods.1, ods. 2 Tr. zákona došlo na základe schválenej dohody o vine a treste, ktorú odsúdený uzavrel s prokurátorom, a ktorej súčasťou bol aj súhlas odsúdeného s uložením ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou a preto je spravodlivé jeho vykonanie od odsúdeného vyžadovať.

S poukázaním na vyššie uvedené sťažnostný súd uzavrel, že napadnuté uznesenie konajúceho súdu je vecne správne a zodpovedá zákonu, pretože nebolo v konaní preukázané, že možno vzhľadom na povahu choroby a liečebné možnosti odsúdeného očakávať, že účel splní aj ambulantné liečenie.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré sťažnostný súd vyhodnotil sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú a túto postupom podľa zamietol. jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.