Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Tos-7-2020.pdf
PDF · 65.37 KB
Case nature
Area
Subarea
5Tos/7/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Mariána Mačuru a JUDr. Evy Pirkovskej na neverejnom zasadnutí konanom dňa 31.03.2020 v Prešove, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť odsúdeného M. K. proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. 41Nt/29/2019 zo dňa 05.02.2020.
odôvodnenie:
Uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 41Nt/29/2019 zo dňa 05.02.2020 bol podľa § 446 ods. 1 Tr. poriadku návrh na zmenu spôsobu výkonu ochranného protialkoholického liečenia, ktorý bol odsúdenému M. K. uložený rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 41T/127/2011 zo dňa 20.02.2012, zamietnutý.
Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť odsúdený M. K. ihneď po jeho vyhlásení, ktorú dodatočne neodôvodnil.
Na podklade takto riadne a včas podanej sťažnosti odsúdeným, ako osobou na to oprávnenou, krajský súd v zmysle § 192 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť nie je dôvodná.
V prvom rade krajský súd preskúmaval postup konajúceho súdu, či tento netrpí takými podstatnými chybami, v dôsledku ktorých by bolo nevyhnutné napadnuté uznesenie zrušiť. Zistil pri tom, že konajúci súd postupoval podľa procesného predpisu, keď pred rozhodnutím o návrhu odsúdeného o zmenu spôsobu výkonu ochranného protialkoholického liečenia tohto vypočul k argumentácii svedčiacej pre vyhovenie jeho návrhu, pričom odsúdený mal možnosť sa vyjadriť aj k dôkazom vykonaným na verejnom zasadnutí.
Následne sťažnostný súd posudzoval, či napadnutý výrok sťažovateľom je vecne správnym a zodpovedá zákonu. Vychádzal pritom z obsahu vykonaných dôkazov, ako aj z dôvodov napadnutého uznesenia, z ktorých plynie, že zamietnutie žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody sa opiera o nesplnenie materiálnych podmienok uvedených v § 74 ods. 1 Tr. zákona.
Konajúci súd uzavrel, že odsúdený nútene abstinuje, keďže sa v súčasnosti nachádza vo výkone trestu, no doposiaľ sa ústavnému protialkoholickému liečeniu nepodrobil. Prvostupňový súd zdôraznil, že nútená abstinencia vo výkone trestu odňatia slobody nemá dostatočný terapeutický účinok na odsúdeného a bude potrebná odborná pomoc na špecializovanom oddelení. Okresný súd mal za to, že potreba ústavného liečenia je u odsúdeného zrejmá a potrebná, keďže tento sa dopustil obzvlášť závažného zločinu vraždy pod vplyvom alkoholu, a je potrebné, aby mala spoločnosť aj štát istotu, že po podmienečnom alebo riadnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu bolo na odsúdeného pôsobené
ochranným liečením dostatočnou intenzitou a problém s alkoholom bol u odsúdeného vyriešený. Na základe uvedeného mal súd prvého stupňa za to, že u odsúdeného nie sú dôvody na to, aby mu bola zmenená forma ochranného liečenia z nariadenej ústavnej formy na ambulantnú formu ochranného liečenia.
S vysloveným záverom konajúceho súdu sa stotožnil aj sťažnostný súd, preto v celom rozsahu odkazuje na dôvody napadnutého uznesenia a v stručnosti k nim dodáva nasledovné:
Odsúdený M. K. je v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 41T/127/2011 zo dňa 20.02.2011 v rámci konania o dohode o vine a treste. Uvedeným rozsudkom bol uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 13 rokov a 7 mesiacov a mimo iné mu bolo uložené aj ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Z uvedeného plynie, že súčasťou jeho dohody o vine a treste, ktorú uzavrel s prokurátorom bol aj jeho súhlas s uložením ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou.
Podľa § 74 ods. 1 Tr. zákona, ak sa ochranné liečenie ukladá popri nepodmienečnom treste odňatia slobody, jeho výkon sa spravidla začína po nástupe výkonu trestu v ústave na výkon trestu. V ostatných prípadoch sa ochranné liečenie vykonáva spravidla v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti. Ak možno vzhľadom na povahu choroby a liečebné možnosti očakávať, že účel splní aj ambulantné liečenie, môže súd nariadiť aj tento spôsob liečenia, prípadne ústavné liečenie zmeniť na ambulantné liečenie alebo v odôvodnenom prípade aj naopak. Ak dĺžka výkonu trestu odňatia slobody v ústave na výkon trestu nepostačí na splnenie účelu ochranného liečenia, súd môže rozhodnúť o jeho pokračovaní v liečebnom alebo ambulantnom zariadení.
Odsúdený M. K. na verejnom zasadnutí vo vzťahu ku predmetu konania vypovedal, že svoj návrh podáva z dôvodu, že sa mu blíži termín, kedy bude mať splnené podmienky na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a podľa jeho vedomostí, žiaden súd by ho podmienečne neprepustil, pokiaľ by mal nariadenú ústavnú liečbu, ktorú by nevykonal. Z uvedeného je možné usudzovať, že podanie návrhu na zmenu ochrannej protialkoholickej liečby ústavnou formou na formu ambulantnú, nie je u odsúdeného vedené primárne zmenou v jeho postoji, že sa nechce podrobiť protialkoholickému liečeniu ústavnou formou, respektíve, že takéto liečenie nie je nevyhnutné, ale podal ho účelovo vo vzťahu k vytvoreniu si podmienok pre rozhodovanie o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Krajský súd v tomto kontexte opätovne poukazuje na skutočnosť, že k mimoriadnemu zníženiu trestu odňatia slobody vo vzťahu k spáchanému obzvlášť závažnému zločinu vraždy podľa § 145 ods.1, ods. 2 Tr. zákona došlo na základe schválenej dohody o vine a treste, ktorú odsúdený uzavrel s prokurátorom, a ktorej súčasťou bol aj súhlas odsúdeného s uložením ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou a preto je spravodlivé jeho vykonanie od odsúdeného vyžadovať.
S poukázaním na vyššie uvedené sťažnostný súd uzavrel, že napadnuté uznesenie konajúceho súdu je vecne správne a zodpovedá zákonu, pretože nebolo v konaní preukázané, že možno vzhľadom na povahu choroby a liečebné možnosti odsúdeného očakávať, že účel splní aj ambulantné liečenie.
To boli podstatné dôvody, pre ktoré sťažnostný súd vyhodnotil sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú a túto postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku zamietol. jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.