Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11CoP-344-2019.pdf
PDF · 92.36 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/344/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci manželky: D.. X. A., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. cesta XX, XXX XX B., zastúpená AK Neuschlová s.r.o., so sídlom Dostojevského rad 5, 811 09 Bratislava, IČO: 36 861 359, a manžela: F.. P. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. cesta XX, XXX XX Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom T. A., nar. XX.XX.XXXX a F. A., nar. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, na odvolanie manžela proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 25P/143/2018-111 zo dňa 03.06.2019, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 25P/143/2018-111 zo dňa 03.06.2019, rozviedol manželstvo D.. X. A., rodenej X., nar. XX.XX.XXXX a F.. P. A., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX v B. - Q. F., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu F. časti B. - Q. F., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX. Na čas po rozvode manželstva zveril maloleté deti A.: T., nar. XX.XX.XXXX a F., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok sú oprávnení obaja rodičia. Otcovi určil povinnosť platiť výživné na maloletého T. A., nar. XX.XX.XXXX vo výške 180 eur mesačne a na výživu maloletej F. A. nar. XX.XX.XXXX vo výške 150 eur mesačne, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci. Styk otca s maloletými deťmi upravil za prítomnosti matky každú stredu od 16.00 hod. do 19.00 hod. a každú nepárnu sobotu od 10.00 hod. do 19.00 hod. s výnimkou letných prázdnin, počas ktorých otca oprávnil stretávať sa s maloletými deťmi každoročne od 01.07. do 03.07. vždy v čase od 13.00 hod. do 19.00 hod. a od 01.08. do 03.08. vždy v čase od 13.00 hod. do 19.00 hod., za miesto prevzatia a odovzdania maloletých detí určil miesto bydliska maloletých detí, matke uložil povinnosť maloleté deti na stretnutie s otcom pripraviť. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkom nemá nárok na ich náhradu.
2. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ust. § 18, § 23 ods. 1, 2, § 24, § 25, § 62 ods. 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, Zákona o rodine, § 52, § 100 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej CMP), a tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, manželstvo účastníkov si neplní svoje funkcie, čím mal za preukázané splnenie zákonných predpokladov pre rozvod manželstva. Za príčinu rozvratu manželstva ustálil rozdielnosť
pováh a názorové nezhody manželov ako aj užívanie drog manželom, ktoré viedli k úplnému citovému odcudzeniu manželov. Maloleté deti na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky, prihliadajúc najmä na záujem maloletých detí a doposiaľ vykonávanú osobnú starostlivosť matky, ich vyjadrenia, citové väzby, stabilitu výchovného prostredia, a ich vývojové potreby. Návrh otca na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov nepovažoval za vhodné riešenie, poukazujúc na v konaní preukázanú a zrejme aj pretrvávajúcu závislosť otca na drogách a psychotropných látkach, ktoré počas konania sám priznal, a ktorú nevyvrátil. Na strane otca mal dokazovaním preukázané, že jeho správanie je rizikové, jeho protidrogové liečenie (naposledy v roku 2018) bolo ukončené z dôvodu jeho nezáujmu o pokračovanie v liečbe. Tieto okolnosti súd prvej inštancie považoval za tak závažné, že ich bolo potrebné premietnuť do konečného rozhodnutia o zverení maloletých detí, vrátane spôsobu a rozsahu úpravy styku otca s maloletými deťmi, v dôsledku ktorých za nevyhnutnú považoval prítomnosť matky pri ich vzájomných stretnutiach. Uviedol, že realizácia styku bez prítomnosti matky bude možná až v prípade, keď otec relevantným spôsobom preukáže podrobenia sa úspešnej protidrogovej liečbe. Rozsah určenej úpravy styku za takto preukázaného skutočného stavu považoval za primeraný. Výšku výživného na maloleté deti určil podľa zákonných kritérií, prihliadajúc na vek a potreby maloletých detí, zohľadnil osobnú starostlivosť matky, vek maloletých detí, skutočnosť, že v šk. roku 2018/2019 maloletý T. je žiakom 2. triedy ZŠ a maloletá F. navštevuje predškolské zariadenie. Vychádzal v konaní preukázaného príjmu, možnosti a schopnosti a majetkových pomerov na strane obidvoch rodičov. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP. 3. Proti tomuto rozhodnutiu vo vzťahu k výrokom o výživnom na maloleté deti a úprave styku s maloletými deťmi podal odvolanie otec. Odvolaciemu súdu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej inštancie nie len že nesprávne, ale aj neúplne zistil skutočný stav veci a v odvolaní uvedené skutočnosti nepreveroval, neuskutočnil ďalšie dokazovanie a bez ďalšieho rozhodol. Uviedol, že určená výška výživného na maloleté deti je vzhľadom na jeho súčasný príjem 600 eur nezvládnuteľná. Namietal, že súd sa stotožnil len s nepravdivým a nepodloženým argumentom matky, že údajne disponuje hotovosťou vo výške 140.000 eur z predaja bytu, poukazujúc na nepriaznivú ekonomickú situácia spoločnosti Starfit s.r.o., ktorej je konateľom a zamestnancom. Tvrdenia matky s ktorými sa súd stotožnil, že ako konateľ a spoločník má zisky a predpokladá sa aj iný jeho príjem nezodpovedajú realite. Uviedol, že z predaja spoločnosti síce očakáva finančný prínos, avšak momentálne nemá záujemcu a nie je možné ani určiť časový horizont uskutočnenia predaja. Nesúhlasil s úpravou styku s maloletými deťmi za prítomnosti matky, ktorá úmyselne vyvoláva konflikt medzi ním a deťmi, ktoré ho následne vnímajú negatívne. Vplyv matky bude len oslabovať city detí k nemu, pričom práve matka, ktorá ich má zverené do osobnej starostlivosti je podľa neho povinná u detí vytvárať jeho pozitívny obraz. Navrhol doplniť dokazovanie vypočutím kolíznej opatrovníčky pani V. a posúdiť psychický stav matky. Obvinenia matky, že má pretrvávajúci problém s návykovými látkami považoval za vykonštruované, poukazujúc na svoj negatívny toxikologický nález zo dňa 11.06.2018.
4. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne žiadala rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti ako správny potvrdiť. Otec na jednej strane deklaruje svoju neschopnosť podieľať sa na úhrade výdavkov spojených s výchovou a výživou maloletých detí tvrdiac, že sa s nimi chce stretávať intenzívnejšie a bez jej prítomnosti, avšak pojednávania súdu sa bez ospravedlnenia nezúčastnil a na preukázanie svojich tvrdení neoznačil a ani nepredložil žiadne relevantné dôkazy. Poukázala na nedostatočný záujem otca o maloleté deti a nevyužívanie ani času na styk s deťmi podľa neodkladného opatrenia (uznesenie Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 25P/150/2018-35 zo dňa 15.8.2018). Jej prítomnosť pri stretnutí otca s maloletými deťmi považovala za naďalej nevyhnutnú, pretože jeho zdravotný stav v žiadnom prípade nie je možné označiť ako stabilizovaný. Pokiaľ by tomu tak bolo, otec by v konečnom dôsledku nemal problém naplniť požiadavku súdu a predložiť závery jeho kontrolných odberov v Centre pre liečbu drogových závislostí. Otec súdu sám potvrdil problémy s drogovou závislosťou, avšak to, že mu po mesiaci či 7 týždňoch v roku 2018 dal lekár potvrdenie, že je v stabilizovanom stave, nemôže byť dokladom, preukazujúcim úspešné liečenie, keď sám potvrdil, že užíval marihuanu, kokaín a v nedávnej minulosti pervitín. Užívanie drog otcom a experimentovanie s nimi, voľne pohodené injekčné striekačky a lieky neznámeho pôvodu v dome, boli napokon tou skutočnosťou pre ktorú bola s maloletými deťmi nútená opustiť v roku 2018 spoločnú domácnosť. Pokiaľ ide o namietanie výšky výživného na maloleté deti túto považovala za skutočne minimálnu na pokrytie ich základných potrieb. Argumentácia otca že jeho finančná situácia, rovnako ako finančná situácia jeho spol. STARFIT plus s. r. o. nie je priaznivá, považovala za zavádzajúcu a irelevantnú. Poukázala na doposiaľ otcom hradené výživné určené uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/150/2018-35 zo dňa 15.8.2018, vo výškach
160 eur a 140 eur mesačne. Poukázala na v konaní preukázané majetkové pomery otca, jeho možnosti a schopnosti vyplývajúce z doposiaľ vykonávaných jeho platených pracovných pozícií, predaj bytu v B. na U. XX v roku 2018, čím získal relevantný zdroj príjmu mimo BSM. Za dôkazom o tom, že otec skutočne byt v lokalite Staré Mesto vlastnil považovala aj informáciu zverejnenú na stránke Bratislavského samosprávneho kraja, ktorého poslancom otec do r. 2017 bol, kde v oznámení funkcií, zamestnaní a majetkových pomerov za r. 2015 otec o. i. uviedol, že vlastnil byt, evidovaný na LV č. XXXX v kat. území Q. F., rovnako tiež nehnuteľnosti v kat. území A., rodinný dom s garážou v A. V. a okrem príjmu zo svojej obchodnej spoločnosti dosahoval tiež príjem z funkcie vedúceho Karloveského športového klubu (opäť z verejne dostupných údajov je zrejmé, že otec z funkcie vedúceho k 01.07.2018 odišiel na vlastnú žiadosť) a tiež z funkcie poslanca Bratislavského samosprávneho kraja. Uviedla, že otec napriek pokynu súdu v konaní relevantne svoj zdroj príjmu ani len nepreukázal, nepredložil daňové priznania svojej spoločnosti za r. 2017 a 2018, a vzhľadom na dosahovanie príjmu z viacerých zdrojov je dôvodné predpokladať, že otec mal povinnosť podať aj daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb. Zdôraznila, že z verejne dostupných zdrojov je možné zistiť, že finančná situácia spol. STARFIT plus s. r. o., ktorej otec je jediným spoločníkom a konateľom, v r. 2018 vykázala celkové výnosy vo výške 122.252 eur a tržby vo výške 96.644 eur. Mala za to, že ocom deklarovaný príjem 600 eur mesačne nezodpovedá jeho možnostiam a schopnostiam a jeho majetkovým pomerom.
5. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 25P/143/2018-111 zo dňa 03.06.2019, rozviedol manželstvo rodičov maloletých detí, ktoré na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky, zastupovaním maloletých detí a spravovaním ich majetku oprávnil obidvoch rodičov, otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého T., nar. XX.XX.XXXX vo výške 180 eur mesačne a na výživu maloletej F. A. nar. XX.XX.XXXX vo výške 150 eur mesačne a upravil styk otca s maloletými deťmi. Vo veci rozhodol podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine, Civilného mimosporového poriadku a Civilného sporového poriadku.
6. V danom prípade podal odvolanie otec len proti výrokom rozsudku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o výživnom na maloleté deti a o úprave jeho styku s maloletými deťmi na čas po rozvode manželstva, preto odvolací súd bude účastníkov konania označovať ako otec a matka. Výrok rozsudku, ktorým súd manželstvo rozviedol nadobudol právoplatnosť dňa 27.07.2019.
7. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa § 65 a § 66, zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa 378 ods. 1, § 385 ods. 1, § 219 ods. 1, zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie otca dôvodné nie je. Súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia otázky úpravy pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je postačujúce, spĺňajúce podmienky § 220 ods. 2 CSP, súd prvej inštancie sa v rozhodnutí vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcimi sa predmetu konania. V odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by súd prvej inštancie nevzal do úvahy a ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd nezistil nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie majúci za následok porušenie práva na spravodlivý proces a ani dôvodnosť odvolacieho návrhu otca na zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie a jeho vrátenie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré ako správne poukazuje.
8. Pokiaľ ide o odvolaním napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o výživnom na maloleté deti, jeho správnosť, ako aj vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie odvolací súd vyhodnotil ako vecne a právne správny. Aj podľa názoru odvolacieho súdu určená výška výživného zodpovedá v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie ako odôvodneným potrebám maloletých detí a ich veku, tak aj zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov, ich možnostiam a schopnostiam, v zmysle kritérií rozhodných pre určovanie výživného na maloleté deti uvedených v ustanovení § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Pri určení výšky výživného do tejto súd prvej inštancie správne premietol aj ďalšie rozhodujúce skutočnosti a to výkon osobnej starostlivosti matky o maloleté deti, že rodičia iné vyživovacie povinnosti nemajú a skutočnosť že otec v dôsledku svojho zdravotného stavu a neliečenej závislosti na psychotropných látkach, nie je pri výchove a starostlivosti o maloleté deti
rovnocenne participujúcim rodičom. Určené výživné zo strany otca pokryje len nevyhnutné výdavky maloletých detí a v danom prípade vzhľadom na vykonané dokazovanie je určené skôr na dolnej hranici. K odvolacím dôvodom otca je potrebné uviesť, že základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu je okrem zistenia ich skutočných príjmov aj preverenie podkladov, odôvodňujúcich záver, či dosahovaný príjem rodiča zodpovedá telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností rodičov, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a zároveň je rozhodujúce, či je tu skutočná vôľa dosiahnuť čo najvyšší zárobok, ako aj objektívne podmienky každého z rodičov na dosiahnutie príjmu, úmerného týmto predpokladom. V posudzovanej veci súd prvej inštancie preto správne vychádzal z možností a schopností otca, poukazujúc na jeho najvyššie dosiahnuté vzdelanie, podnikateľskú činnosť a predchádzajúcu prax. Pokiaľ otec nevyužíva všetky svoje možnosti a prostriedky vzhľadom na dosiahnuté vzdelanie a skúsenosti, aby dosahoval príjem dostatočný na to, aby si mohol riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom, ktoré sú na neho odkázané výživou, na túto okolnosť nie je možné prihliadať. Aj z toho dôvodu pre stanovenie výšky výživného platí tzv. zásada potencionality a nie zásada fakticity zárobku, z ktorého dôvodu je pre určenie výživného rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosiahnuť, keby riadne využíval svoje schopnosti a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje preto, že tieto svoje schopnosti riadne nevyužíva.
9. Odvolací súd vyhodnotiac výsledky vykonaného dokazovania, berúc do úvahy celkovú rodinnú situáciu maloletých detí, vyjadrenia maloletého T., vzájomné vzťahy, no najmä užívanie drog a psychotropných látok otcom, bez preukázania kompenzovania jeho zdravotného stavu a liečby drogovej závislosti, považoval súdom upravený rozsah styku za dostatočný a spôsob jeho výkonu, prítomnosť matky pri styku za potrebnú a v záujme maloletých detí. Odvolacie dôvody otca uvedené v jeho odvolaní, bez ich preukázania tak pred súdom prvej inštancie ako aj v odvolacom konaní, zostali iba v rovine jeho tvrdení. Pokiaľ otec odkazuje na lekársky nález Centra pre liečbu drogových závislostí zo dňa 17.07.2018 o tom, že jeho stav je stabilizovaný a toxikologické vyšetrenia moču od 11.06.2018 sú negatívne, nemá žiadny vplyv na závery rozhodnutia súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie totiž správne vychádzal z vyjadrenia Centra pre liečbu drogových závislostí zo dňa 12.04.2019, že otcova protitoxikomanická liečba ukončená nebola z dôvodu jeho nezáujmu od 27.08.2018. To, že by absolvoval protitoxikonmanickú liečbu v inom zariadení nepreukázal. Otcovi sa nepodarilo vyvrátiť alebo spochybniť tvrdenia matky o jej obavách zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté deti bez ich ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, o čom svedčí aj vystupovanie otca v konaní pred súdom prvej inštancie, jeho nespolupráca zo súdom, či jeho neodôvodnená neúčasť na pojednávaní súdu.
10. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch, ktorým súd prvej inštancie určil výživné na maloleté deti a upravil styk otca s maloletými deťmi, poukazujúc na správne právne závery súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožnil, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ako vecne a právne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
11. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP.
12. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).