Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/557/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakvárioveja členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Patrície Železníkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: V. U. W., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova č. 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - B. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. č. X/XX, XXX XX S., prechodne bytom ul. Q. č. XX, XXX XX O. a otec - E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. W. di W. č. XX, F. al Q., I. republika, zastúpený Ing. Jaroslavom Kopiarom, nar. 27.01.1959, bytom Ul. Športovcov č. 28, 958 04 Partizánske, o návrhu matky o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 22.06.2018, č.k.17P/396/2014-544, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti vo výroku I. a II. m e n í tak, že

Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému V. U. W., nar. XX.XX.XXXX z doterajšej sumy 220 eur mesačne na sumu 300 eur mesačne od 01.04.2014 a od 01.09.2015 na sumu 350 eur mesačne, ktoré povinný uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky maloletého.

Zročné výživné na maloletého V. U. W., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 01.04.2014 do 29.02.2020 v celkovej výške 6.220 eur súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 200 eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci do rúk matky popri bežnom výživnom počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 22.06.2018, č.k.17P/396/2014-544, zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého V. U. W., nar. XX.XX.XXXX počnúc mesiacom apríl 2014 z doterajšej sumy 220 eur mesačne na sumu 300 eur mesačne a počnúc mesiacom september 2015 na sumu 400 eur mesačne, ktoré výživné je zročné vždy vopred do 15. dňa v mesiaci k rukám matky maloletého. Dlh na zročnom výživnom za obdobie mesiacov apríl 2014 až jún 2018 v celkovej výške 7.480 eur povolil otcovi zaplatiť v 2 splátkach po 3.740 eur, pričom prvá splátka je splatná do 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia a druhá do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. -240 zo dňa 03.11.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. -280 zo dňa 24.04.2012 v časti o výživnom na maloletého V. U.. Žiaden z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie právne zdôvodnil svoje rozhodnutie ust. , , , , , a Zákona o rodine, veta prvá (ďalej len ) a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného na maloletého je dôvodný. Mal preukázané, že od poslednej úpravy

výživného uplynula doba 7,5 roka, počas ktorej rodičia svoj osobný stav nezmenili, otec nezmenil prácu zaznamenal však iba mierny nárast príjmu, keď jeho majetkové pomery, vrátane úverového zaťaženia a príjmov z prenájmu nehnuteľnosti zostali takisto fakticky bez zmeny. Od poslednej úpravy argumentoval potrebou pomoci svojim rodičom, ktorí s ním zdieľajú spoločnú domácnosť, avšak majú vlastný, hoci nízky príjem. Zdravotný stav otca po prekonaných operáciách je v súčasnosti bez potreby zvýšených nákladov, resp. v stave, ktorý by ho znevýhodňoval pri realizácii svojich pracovných schopností. Na možné budúce výdavky otca spojené s jeho zdravotným stavom a ani na úvery s tým potenciálne spojené neprihliadal poukazujúc na to, že výživné prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami rodičov. Mal preukázané, že matka po ukončení rodičovskej dovolenky začala pracovať, prezentovala veľmi nízke príjmy, aj ich absenciu, avšak nepreukázala žiadne objektívne dôvody, ktoré by jej bránili uplatniť sa na trhu práce s jej predchádzajúcou kvalifikáciou. Jej majetkové pomery a zdravotný stav sú nezmenené. Začala viesť spoločnú domácnosť s partnerom, čo malo vplyv na jej životnú úroveň. Na strane maloletého podstatná zmena pomerov nastala jeho nástupom do predškolského zariadenia a následne na povinnú školskú dochádzku, čo súd zohľadnil v diferenciácii zvýšeného výživného. Mal preukázané, že maloletému pribudli náklady na krúžky, ktoré navštevuje, má zvýšené náklady súvisiace so špeciálnym stravovacím režimom v dôsledku histamínovej intolerancie. Nevzal v úvahu matkou vyčíslené náklady považujúc ich za neprimerane nadsadené a nezodpovedajúce ani matkou prezentovaným príjmovým pomerom jej a jej partnera, dôvodiac tým, že si na bežnú réžiu a svoj vysoký životný štandard mesačne vyčíslený sumou 3.600 eur požičiavajú. Poukázal na podiel matky na výživu dieťaťa a jej povinnosť využiť svoj pracovný potenciál na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby za zohľadnenia jej osobnej starostlivosti o dieťa, ktorou čiastočne kompenzuje svoju vyživovaciu povinnosť, bola schopná aj vo finančnom vyjadrení uspokojovať čiastočne potreby dieťa presahujúce schopnosti a možnosti druhého rodiča. Nezohľadnil absenciu príjmu matky, resp. minimálne vykazované príjmy u jej partnera, a vychádzal z jej schopností a možností dosahovať príjem minimálne na úrovni príjmu pred materskou dovolenku, po ukončení ktorej matke nebránili žiadne objektívne skutočnosti v tom, aby sa zamestnala, resp. prevádzkovaním živnosti dosiahla úmerný príjem jej reálnym už dosiahnutým schopnostiam a možnostiam. Pokiaľ sa matka dobrovoľne za materiálnej podpory svojho partnera vzdala primeraného príjmu, za ktorý nemožno považovať ňou priznanú mzdu a uprednostnila napriek jej doposiaľ dosiahnutej kvalifikácii vysokoškolské štúdium dokonca na súkromnej vysokej škole, táto skutočnosť nemôže mať za následok nespravodlivé prenášanie vyživovacej povinnosti matky na otca dieťaťa v tom, že by mal uhrádzať všetky náklady spojené s výživou maloletého, keď týmto s ohľadom na bežné náklady zodpovedajúce výžive dieťaťa vo veku mal. V. U. zodpovedala fakticky matkou požadovaná výška výživného od otca. Mal za to, že náklady vyčíslené matkou v súvislosti s výživou maloletého nezodpovedajú životnej úrovni, ktorú by dosahovala za predpokladu existencie výlučne ňou a jej partnerom oficiálne priznaných príjmov. Konštatoval, že pokiaľ matka chce a je schopná maloletému zabezpečiť vyšší štandard, zodpovedajúci jej vlastnej životnej úrovni, nie je opodstatnené a možné spravodlivo požadovať, aby sa na tomto podieľal otec, ktorý je vo svojom podiele vyživovacej povinnosti limitovaný svojimi schopnosťami a možnosťami. Pri určení výšky výživného zohľadňoval odôvodnené potreby maloletého, ktoré zahŕňajú základné potreby: stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdaje, cestovné do školy, pomernú časť nákladov za bývanie, poplatky spojené s príležitostnou liečbou a pod., a potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, dovolenky atď. Vychádzal z bežných nákladov na výživu mal. V. a preukázaných zvýšených výdavkov spojených s histamínovanou intoleranciou a záujmovými aktivitami, keď má právo na rozvoj svojho talentu a záľub, ako aj rekreáciu, doučovanie, prípadne letný tábor. Za zohľadnenia nároku na rodinné prídavky vo výške 23,68 eur a povinného podielu matky na výžive maloletého, čiastočne kompenzovaného jej osobnou starostlivosťou, prihliadajúc na názor kolízneho opatrovníka dospel k záveru, že schopnostiam a možnostiam otca zodpovedá stanovená výška výživného vo výroku tohto rozsudku, diferencovaná rozdielne v čase podania návrhu a v čase nástupu maloletého na povinnú školskú dochádzku, kedy sa podstatne zvýšili náklady spojené s jeho výživou, vrátane záujmových aktivít. Neprihliadal na náklad na súkromnú materskú školu po presťahovaní sa matky s maloletým do O. ako na nepreukázaný, pričom vzhľadom na svojvoľné rozhodnutie matky v tomto smere bez výslovného súhlasu otca tieto náklady nepovažoval za nutné, na ktorých by sa otec musel podieľať, keďže návšteva súkromnej materskej školy nezodpovedá ani jeho životnej úrovni, a príjmy otca sú na úrovni približne 75 % priemerného príjmu v I., čo zodpovedá jeho kvalifikácii. Konštatoval, že matka si musela byť vedomá toho, či súvisiace náklady je schopná uhrádzať z vlastných zdrojov. Výživné zvýšil počnúc mesiacom jún 2014, t.j. od podania návrhu matky miestne príslušnému súdu. Zročné výživné určil za obdobie od apríla 2016 do júna 2018 vo výške 7.480 eur (do mesiaca august 2015 300 eur - 220 eur = 80 eur rozdiel; 17 mesiacov x 80 eur = 1.360 eur; od mesiaca september 2015 400 eur - 220 eur = 180 eur rozdiel; 34

mesiacov x 180 eur = 6.120 eur; 1.360 eur + 6.120 eur = 7.480 eur). Vyčíslený nedoplatok na dlžnom výživnom otcovi povolil zaplatiť v 2 splátkach po 3.740 eur, so splatnosťou prvej splátky do 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia a druhej do 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, považujúc takúto dobu za primeranú na to, aby si otec dokázal zabezpečiť dostatočné finančné prostriedky na ich pokrytie, bez ohrozenia vlastného živobytia. O trovách konania súd rozhodol podľa . Záverom dodal, že podľa konštantnej súdnej judikatúry (napríklad rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. ) súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia dať odpovede na úplne všetky otázky (resp. námietky) nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Súd teda svoje rozhodnutie založil na vyššie uvedených relevantných skutočnostiach a nepovažoval za potrebné vyjadrovať sa ku všetkým početným, ale vo vzťahu k predmetnému rozhodnutiu nepodstatným pripomienkam, námietkam a tvrdeniam vznášanými v priebehu konania jeho účastníkmi. 3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec prostredníctvom svojho zástupcu. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že súd zvýši výživné na maloletého od apríla 2014 na sumu 280 eur mesačne, počnúc mesiacom september 2015 na sumu 350 eur mesačne a od júla 2018 na sumu 320 eur mesačne s tým, že dlh na zročnom výživnom povolí otcovi splatiť v mesačných splátkach spolu s bežným výživným. Alternatívne navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Namietal, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávnych a neúplných skutkových zistení čím dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu. Mal za to, že napriek tomu, že súd nevzal v úvahu matkou vyčíslené náklady na dieťa ako nadsadené, výživné zvýšil neprimerane vzhľadom na vek dieťaťa. Nespochybnil, že náklady na maloletého od poslednej úpravy výživného vzrástli, avšak nestotožnil sa s názorom, že tento nárast je viac ako 1,5 násobkom mesačných nákladov maloletého. Namietal, že súd neprihliadal na to, že matka v rokoch 2016-2018 už mala ukončené magisterské štúdium, v dôsledku čoho neboli riadne zohľadnené jej schopnosti a možnosti zabezpečiť si vhodné zamestnanie. Poukázal na to, že matka žije v O., kde je vysoká miera zamestnanosti, je potom irelevantné, že len niekoľko hodín v mesiaci vypomáha partnerovi, ktorý jej prispieva na domácnosť. Mal za to, že na strane matky došlo k podstatnej zmene pomerov, na ktorú treba prihliadať. Namietal, že súd nevykonal dostatočné dokazovanie za účelom preukázania príjmov matky a jej partnera. Uviedol, že má záujem sa podieľať na výchove svojho syna, vstúpiť do role otca, avšak zvýšené výživné považuje za neprimerané, ktoré mu nedovolí podieľať sa na ďalších nákladoch maloletého. Nesúhlasil s určenými splátkami zročného výživného po 3.740 eur v dvoch splátkach z dôvodu, že táto suma je pre neho likvidačná, nakoľko nedisponuje takou vysokou sumou finančných prostriedkov a bude nútený si zabezpečiť úver, čím sa zhorší jeho finančná situácia. Poukázal na to, že na súde prvej inštancie prebieha konanie o úpravu styku s maloletým, čím sa zvýšia jeho náklady na dopravu za dieťaťom. 4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť. Stotožnila sa s rozsudkom súdu prvej inštancie, ktorý vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie. Poukázala na zmenu pomerov na strane maloletého s tým, že v čase poslednej úpravy výživného malo dieťa jeden rok. Uviedla, že otec nemá predstavu s akými nákladmi je spojená výchova a výživa detí a v prípade V. aj s nákladmi na jeho zdravotnú starostlivosť súvisiacu s histamínovou intoleranciou. Nesúhlasila s názorom otca, že súd sa uspokojil len s jej prehlásením o príjme, keďže v rozhodnutia vyplýva, že výživné určil aj s ohľadom na to, čo považoval za odôvodnené potreby dieťaťa a reálne možnosti oboch rodičov. Uviedla, že jej partner má vyživovaciu povinnosť k synovi s ktorým sa stretáva a v čase, keď je u neho, stará sa o dieťa aj ona. Vzdelanie si dopĺňala z dôvodu, aby sa mohla naďalej venovať oblasti, ktorá ju zaujíma a napĺňa, s čím je spojená väčšia stabilita a vhodné výchovné prostredie pre maloletého. Argumenty otca o vysokej výške výživného, ktoré mu neumožní podieľať sa aj na iných nákladoch syna, považovala za nelogické a v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa. Skutočnosť, že žije v bratislavskom kraji neznamená len viac pracovných príležitostí, ale aj vyššie náklady na bývanie. K námietkam otca v časti o zročnom výživnom uviedla, že súd zohľadnil deklarované príjmy otca a jeho možnosti, keď splatnosť zročného výživného určil až po právoplatnosti rozsudku. Týmto mu bolo umožnené zabezpečiť si finančné prostriedky (resp. našetriť) na zaplatenie výživného. Mala za to, že argument otca o likvidačnom zročnom výživnom neobstojí, pretože výdavky na dieťa sa neustále zvyšujú. Odvolací návrh otca považovala za nezrozumiteľný a nelogický.

5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa , (ďalej ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a Z.z (ďalej

), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa , a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletého je čiastočne dôvodné. 7. Súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní o návrhu na zvýšenie výživného vychádzal z kritérií rozhodných pre určovanie výživného na maloleté dieťa, uvedených v ust. až 5 a Zákona o rodine, t.j. posudzoval zmenu pomerov na strane dieťaťa a rodičov. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, avšak odvolací súd sa domnieva, že odvolacie námietky otca sú čiastočne dôvodné.

8. Hmotnoprávnou podmienkou zmeny vyživovacej povinnosti je zmena pomerov (§ 78 ods. 1 Zák. o rodine). Súd prvej inštancie mal riadne preukázané pomery na strane maloletého V., ktorý v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu o výživnom bol v útlom veku, v čase podania návrhu navštevoval predškolské zariadenie a v priebehu konania nastúpil na základnú školu. Tu je potrebné zdôrazniť, že posledné rozhodnutie o výživnom na maloleté dieťa nadobudlo právoplatnosť v roku 2012. Správne súd prvej inštancie vyhodnotil zmenu pomerov na strane dieťaťa súvisiacu so zvýšením jeho nákladov vzhľadom na prirodzený rast a vývin dieťaťa. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Pri rozhodovaní o zmene výšky už určeného výživného má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa; a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Odôvodnenými potrebami sú bežné potreby, náklady na stravu, ošatenie, školské a mimoškolské aktivity a aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, a pod.. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je teda súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod.. Uvedenú sumu je možné vyčísliť len orientačne, avšak nesporne prirodzeným rastom dieťaťa, zabezpečením jeho bežných potrieb sa náklady na maloletého priebežne zvyšujú.

8. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, rozhodnutie zdôvodnil podľa kritérií ustanovených v a náležite sa vyporiadal so všetkými okolnosťami, ktoré sú potrebné pre posúdenie nároku na zvýšenie výživného. Súd prvej inštancie správne posúdil výšku nákladov na maloletého a správne postupoval, keď vyhodnotil náklady vyčíslené matkou ako nadhodnoteného. Odvolací súd sa s názorom súdu prvej inštancie stotožňuje. Čo predstavuje odôvodnené potreby dieťaťa podrobne vysvetlil súd prvej inštancie, pričom matka tieto náklady na maloletého preukázala. Prihliadajúc na vek dieťaťa, výška jeho bežných výdavkov spočívajúcich v zabezpečení stravy, ošatenia, a prípadnej zdravotnej starostlivosti (v prípade bežných ochorení), je nesporná. V konaní bolo preukázané, že maloletý mal výdavok spojený s návštevou predškolského zariadenia vo výške 30 eur mesačne , po nástupe do školy platbu za ŠKD 16 eur mesačne, stravu 40 eur mesačne, karate 40 eur, kimono 14 eur, bývanie 206 eur, mobil 10 eur. Rovnako nemožno opomenúť aj ďalšie výdavky dieťaťa, ktoré prirodzene vznikajú každej osobe, t.j. výdavky na ošatenie, obuv, zabezpečenie hygienických potrieb, športových potrieb. Odvolací súd zároveň poukazuje na potrebu prihliadať aj na skutočnosť, že starostlivosť o dieťa zabezpečuje väčším podielom matka, keďže otec žije v zahraničí. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie o zvýšení výživného od apríla 2014 na sumu 300 eur považujúc ju za primeranú, avšak na rozdiel od názoru súdu prvej inštancie, dospel k záveru, že zvýšenie výživného od septembra 2015 je primeraná v sume 350 eur mesačne, keďže nedochádza u dieťaťa k tak výraznému zvýšeniu výdavkov na bežné potreby v porovnaní s obdobím, kedy navštevoval materskú škôlku. Súd prvej inštancie správne postupoval aj pri posudzovaní a hodnotení príjmov, výdavkov a majetkových pomerov oboch rodičov. Odvolací súd neprihliadal na námietky otca o tom, že matka nepreukázala svoje príjmy. Z obsahu spisu nesporne vyplýva, že matka doložila daňové priznania a doklad o príjme, z ktorého vyplýva, že tento činil cca 372 eur mesačne za obdobie od júla 2916 do februára 2018, za rok 2016 vykázala v daňovom priznaní základ dane 2.828 eur. Príjem za predchádzajúce obdobie síce odprezentovala v sume 371 eur mesačne, avšak v danom prípade je potrebné prihliadať na vyhodnotenie príjmu matky s prihliadnutím na jej možnosti, schopnosti, pracovné príležitosti s dôrazom na potrebu jej aktívneho prístupu vo vzťahu k výberu zamestnania za účelom dosiahnutia vyššieho príjmu, najmä ak je životná úroveň rodiny vysoká. Je potrebné konštatovať, že od poslednej úpravy výživného došlo ku zmene pomerov na strane oboch rodičov, u otca čiastočným nárastom príjmu, a u matky vytvorením priestoru pracovať a dosahovať príjem vyšší zohľadňujúci jej vzdelanie a možnosti. V konaní boli rovnako preukázané majetkové pomery rodičov a ich výdavky a

príjem partnera matky za rok 2017. Tu odvolací súd poznamenáva, že povinnosťou partnera matky, pokiaľ žijú v spoločnej domácnosti je podieľať sa na nákladoch na bývanie. V danom prípade, vzhľadom na matkou vyčíslené náklady na maloletého a domácnosť, je predpoklad, že tieto výdavky hradí väčšou mierou partner matky, ktorý však nemá vyživovaciu povinnosť voči maloletému V.. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zvýšenie výživného za obdobie od podania návrhu na sumu 300 eur a od 01.09.2015 na sumu 350 eur je primerané veku a potrebám maloletého dieťaťa, príjmu a pomerom na strane otca a zohľadňuje aj schopnosti a možnosti na strane matky. Pokiaľ ide o odvolací návrh otca na úpravu výživného na maloletého od júla 2018 na sumu 320 eur mesačne, odvolací súd na tento návrh neprihliadal majúc za to, že výška výživného za dané obdobie zodpovedá príjmu otca, jeho možnostiam a odôvodneným potrebám dieťaťa.

9. Správne súd prvej inštancie zvýšil výživné na maloletého Piera Antonia a správne diferencoval výšku výživného s prihliadnutím na nástup dieťaťa do školy. Vzhľadom na zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie zvýšením výživného od 01.09.2015 na sumu 350 eur mesačne. Zročné výživné za obdobie od 01.04.2014 do 29.02.2010 predstavuje činí 5.140 eur, čo predstavuje rozdiel medzi pôvodne určeným výživným po 220 eur a zvýšeným výživným do 31.08.2015 na sumu 300 eur, t.j. vo výške 80 eur mesačne (za rok 2014: 9 mes. x 80 eur, spolu 720 eur, za rok 2015 od januára do augusta 8 mesiacov x 80 eur, spolu 640 eur) a od 1.9.2015 do 29.02.2020, t.j. 54 mesiacov x 130 eur (rozdiel medzi 220 eur a 350 eur zvýšenom výživnom), spolu 7.200 eur. Celková výška zročného výživného predstavuje sumu 8.560 eur, z ktorej je potrebné odpočítať otcom platené výživné za 18 mesiacov, t.j. od augusta 2018 do 29.02.2020 v celkovej výške 2.340 eur - z rozdielu medzi výživným určeným a zvýšeným. Zročné výživné teda predstavuje sumu 6.220 eur. Do započítaného výživného nebolo zarátané platby, ktoré otec posielal maloletému ako darčeky. Rodičia úhrady výživného odsúhlasili s výnimkou platby za mesiace jún a júl 2019, keď otec nepreukázal, že platba realizovaná na účet starej matky B. predstavovala výživné na maloletého. Odvolací súd povolil otcovi splátky zročného výživného sumou 200 eur mesačne v súlade s ust. § podľa zohľadňujúc príjem otca a považujúc výšku splátky za primeranú.

10. Odvolací súd podľa zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti s poukazom vyššie uvedené dôvody.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa . 12. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 ( .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).