Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14CoP-9-2020.pdf
PDF · 108.78 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoP/9/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Márie Podhorovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú B. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš, dieťa rodičov: matka Q. B., nar. XX. XX. XXXX, B. XX, XXX XX B. S., otec Q. Q., nar. XX. XX. XXXX, B. S. I. X/X, P., XXX XX, o návrhu otca na zníženie výživného na maloletú, o odvolaní otca maloletej proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 14P/84/2019 - 79 zo dňa 13. 01. 2020, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 14P/84/2019 - 79 zo dňa 13. 01. 2020 p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) návrh otca na zníženie výživného zamietol (výrok I. rozsudku). O trovách rozhodol súd výrokom II. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že otec sa návrhom, doručeným najprv dňa 16. 07. 2019 Okresnému súdu Lučenec a neskôr postúpeným Okresnému súdu Veľký Krtíš dňa 25. 07. 2019, domáhal zníženia výživného na maloletú zo sumy určenej rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 7P/167/2018 vo výške 110,- Eur na sumu 30 % zo sumy životného minima, alebo ako uviedol na pojednávaní, na sumu 40,- Eur mesačne. Návrh odôvodnil tým, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť na maloletého V. E. v sume 30 % zo životného minima, je evidovaný na ÚPSVaR Lučenec a momentálne poberá len 180,- Eur. Po vyplatení požadovanej sumy nemá z čoho žiť. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie a na zistený skutkový stav aplikoval ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Konštatoval, že predovšetkým skúmal, či došlo k zníženiu odôvodnených potrieb maloletej ako oprávnenej osoby v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine tak, ako ich ustálil pri svojom poslednom rozhodovaní rozsudkom č. k. 7P/167/2018 - 117. Z výsluchu matky vyplynulo, že na strane maloletej ubudol výdavok na cestovné na dochádzanie do školy, ktoré súd ustálil v poslednom rozhodnutí na sumu 25,- Eur z dôvodu, že maloletá v súčasnosti do školy dochádza pešo. Pokiaľ ide o ostatné výdavky (ošatenie, strava, drogéria, výdavky na štúdium), z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by došlo k ich zmene, teda k zvýšeniu alebo zníženiu. V čase posledného rozhodovania mala maloletá 13 rokov, pričom takýto vek má i v súčasnosti a navštevuje rovnaký stupeň školskej dochádzky, rovnakú školu, ako tomu bolo pri poslednom rozhodovaní. Preto súd konštatoval, že na strane maloletej nedošlo k relevantnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Pokiaľ ide o otca maloletej, dôvody, ktoré otec uvádza v návrhu a to, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť na V. Filčíka a že jeho jediným príjmom je sociálna dávka, tieto skutočnosti už súd zohľadnil pri poslednom rozhodovaní o výživnom. Otcovi nepribudla ani ďalšia vyživovacia povinnosť. Pokiaľ ide o príjem otca, v poslednom rozhodnutí bol tento ustálený sumou 180,- Eur, spočívajúcou
z dávky v hmotnej núdzi a príspevku za aktivačné práce. V súčasnosti otec uviedol len príjem 120,- Eur s tým, že príjem z aktivačných prác už nemá, nakoľko tento príjem stratil, keďže nebol ochotný dochádzať na aktivačné práce, v dôsledku čoho bol i vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie, teda bol vyradený pre nespoluprácu s úradom práce sociálnych vecí a rodiny. Otec si tak sám vlastným zavinením znížil svoj príjem a zároveň prechodne znížil možnosť zamestnať sa, nakoľko už nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Pokiaľ ide o zdravotné obmedzenia otca, z výsluchu otca vyplynulo, že ani tu nedošlo k žiadnej zmene od posledného rozhodovania. Otec pri svojom výsluchu uviedol, že si podal dve žiadosti o zamestnanie, kde práca nie je až tak fyzicky náročná, a teda by zodpovedala jeho možnostiam a schopnostiam. Do jedného zamestnania i nastúpiť mal, avšak z dôvodu, že počas určenej pracovnej doby mu tam nechodí spoj, do tohto zamestnania nenastúpil. Z uvedeného vyplynulo, že je v možnostiach a schopnostiach otca zamestnať sa a dosahovať tak príjem, aby plnil svoju vyživovaciu povinnosť. Dôvody, pre ktoré otec nenastúpil do ponúkaného zamestnania, považoval súd za „neopodstatnené výhovorky“. Všetky otcom tvrdené skutočnosti už súd zohľadnil pri svojom poslednom rozhodovaní, a teda z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by došlo k akejkoľvek zmene v schopnostiach a možnostiach otca ako povinnej osoby dosahovať príjem. Súd podobne ako pri poslednom rozhodovaní vychádzal z potencionality príjmov otca vyjadrenej v ustanovení § 75 ods. 1 Zákona o rodine a konštatoval, že otec je v produktívnom veku (42 rokov) a nič mu nebráni zamestnať sa, dosahovať príjem a týmto spôsobom plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej. Pokiaľ sa aj otec nemôže zamestnať u svojho bývalého zamestnávateľa Lipa Lučenec, s. r. o., môže si nájsť iné menej fyzicky náročné zamestnanie, o čo sa aj snažil dvoma žiadosťami v júni 2019. Od posledného rozhodovania súdu však uplynulo doba 9 mesiacov, pričom súd nepovažoval podanie len dvoch žiadosti o zamestnanie za dostatočnú snahu otca nájsť si prácu. Naopak, na strane matky došlo od posledného rozhodnutia k zníženiu jej schopností a možností dosahovať príjem, nakoľko z potvrdenia jej zamestnávateľa Babičkin dvor, a. s., ako aj z potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti vyplynulo, že matka je od 20. 08. 2019 dočasne práceneschopná. V marci 2020 ju čaká operácia a jej príjem predstavuje len nemocenské dávky v sume 419,- Eur. Tieto skutočnosti predstavujú objektívne dôvody, pre ktoré matka nemôže dosahovať vyšší príjem ako príjem z nemocenskej dávky. Výška príjmu je teda nižšia, ako bol zistený príjem naposledy pri poslednom rozhodovaní súdu o výživnom, keď ho konštatoval vo výške 600,- Eur mesačne. Vyhodnotiac zistené pomery na strane rodičov maloletej ako i samotnej maloletej súd návrh otca na zníženie výživného zamietol. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletej. Poukázal na ostatné rozhodnutie Okresného súdu Veľký Krtíš o výživnom v konaní sp. zn. 7P/167/2018, v ktorom súd rozsudkom zo dňa 05. 04. 2019 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej zo sumy 30 % životného minima na sumu 110,- Eur mesačne, počnúc od 01. 10. 2018. Uviedol, že hoci sa hneď na pojednávaní odvolal ústne, súd neakceptoval jeho vyjadrenie. Ďalej uviedol, že je evidovaný na ÚPSVaR Lučenec od 17. 09. 2018, poberá dávky v hmotnej núdzi vo výške 120,- Eur mesačne. Následne si podal žiadosť o zníženie výživného na Okresnom súde Veľký Krtíš v predmetnom konaní, v ktorom sa i zúčastnil pojednávania. Vo veci rozhodoval opätovne ten istý sudca a vyniesol taký istý rozsudok ako na prvom pojednávaní, s čím otec maloletej v žiadnom prípade nesúhlasí. Opätovne žiada o zníženie výživného zo sumy 110,- Eur mesačne na sumu 30 % životného minima odo dňa podania žiadosti navrhovateľky a uviedol, že naďalej má vyživovaciu povinnosť na syna V. Filčíka, nar. XX. XX. XXXX, vo výške 30 % zo sumy životného minima. Nakoľko v okrese Lučenec je veľká nezamestnanosť, nevie sa zamestnať. Nedovoľuje to ani jeho zdravotný stav, ktorý nie je najlepší. V minulosti mal pracovný úraz na bedre, doklad o čom priložil k odvolaniu. Nakoľko žije sám s matkou v rodinnom dome, ktorá je onkologickým pacientom, nedovoľuje mu táto situácia ani odcestovať preč za prácou i z finančných dôvodov. Na maloletého syna si teraz musí požičiavať peniaze, aby mu mohol zasielať výživné. Matka maloletej Q. B. má finančné prostriedky na výchovu maloletej dcéry, na pojednávaní sa vyjadrila, že poberá od 650,- Eur do 730,- Eur mesačne a zároveň jej partner, ktorý je zárobkovo činný, jej tiež prispieva od 200,- Eur do 300,- Eur. Iné k veci otec maloletej neuviedol.
3. Odvolanie otca bolo doručené na vyjadrenie matke maloletého dieťaťa dňa 13. 02. 2020 a kolíznemu opatrovníkovi - ÚPSVaR Veľký Krtíš dňa 11. 02. 2020.
4. Vyjadrenie k odvolaniu otca maloletej zo strany opatrovníka, ani zo strany matky maloletého dieťaťa podané nebolo.
5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), preskúmal vec v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 a § 67 CMP, pretože ide o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa, ktoré možno začať i bez návrhu a v ktorom odvolací súd nie je viazaný ani rozsahom odvolania, ani odvolacími dôvodmi a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 2 ods. 1 CMP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
6. V zmysle § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
7. V zmysle § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Podľa § 1 CMP, podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
9. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa § 78 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, po oboznámení sa s obsahom celého spisového materiálu a po oboznámení sa s odvolacími dôvodmi obsiahnutými v odvolaní otca maloletého dieťaťa, dospel k záveru, že odvolacie námietky otca maloletej nie sú dôvodné a spôsobilé privodiť zmenu ani zrušenie napadnutého rozsudku. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Považoval za správne závery súdu prvej inštancie vychádzajúce z uplatnenia § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine.
12. V preskúmavanej veci o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté dieťa sa súd prvej inštancie správne zaoberal otázkou, či došlo k zmene pomerov a ňou odôvodnenej možnosti zmeniť rozhodnutie o výživnom. Zmena pomerov pritom musí mať charakter podstatnej zmeny okolností, rozhodujúcich pre určenie výživného. Pre záver o existencii takejto zmeny je potrebné zistiť kritériá rozhodujúce pre určenie výživného, a to tak v čase pôvodného rozhodovania, ako i v čase rozhodovania o zmene a porovnanie týchto kritérií, ich komplexné zhodnotenie a následné ustálenie, či tieto odôvodňujú záver o potrebe zmeny výživného, v akom smere, v akom rozsahu a od ktorého času.
13. Súd prvej inštancie po vyhodnotení dokazovania dospel k záveru, že v prejednávanej veci o návrhu otca na zníženie výživného nedošlo k zmene pomerov pokiaľ sa týka maloletej, u otca maloletého dieťaťa súd prvej inštancie konštatoval síce nižší dosahovaný príjem než v čase posledného rozhodovania o výživnom, avšak zníženie tohto príjmu vyhodnotil ako dôsledok konania a správania sa otca maloletej a zároveň súd zistil a vyhodnotil pomery na strane matky, keď konštatoval, že u nej došlo k zníženiu príjmov zo sumy cca 650,- Eur na sumu 419,- Eur, ktorá predstavuje len príjem z nemocenských dávok, nakoľko matka bola v čase rozhodovania súdu prvej inštancie dočasne práceneschopná a v marci 2020 ju čakala operácia. Uvedené okolnosti súd vyhodnotil ako objektívne dôvody, pre ktoré matka nemohla dosahovať vyšší príjem než 419,- Eur mesačne (nemocenská dávka), a preto súd prvej inštancie konštatoval zmenu pomerov na strane matky, spočívajúcu v poklese jej príjmu. Tieto zistenia viedli súd prvej inštancie k rozhodnutiu o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného, s ktorým záverom sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.
14. Odvolací súd uvádza, že vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa, pričom vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť a ďalšou formou plnenia vyživovacej povinnosti je i poskytovanie vecných plnení, napríklad bývania alebo stravovania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie
výživného ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení, ako je bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a podobne, a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré mu určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Základnou zásadou pre stanovenie výšky výživného u povinného rodiča je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosiahne v čase vyhlásenia rozhodnutia. tento však treba modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti, ako sú fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor a podobne.
15. V prejednávanej veci bolo naposledy rozhodnuté o výške výživného na maloletú B. Martinskú rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 7P/167/2018 - 117 zo dňa 05. 04. 2019, právoplatným dňa 03. 05. 2019, ktorým súd zvýšil výživné zo sumy 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa na sumu 110,- Eur mesačne k rukám matky, počnúc dňom 01. 10. 2018. Súdny spis z konania vedeného Okresným súdom Veľký Krtíš pod sp. zn. 7P/167/2018 je pripojený k spisovému materiálu vedenému v predmetnej veci o návrhu na zníženie výživného a preto ho pri svojej rozhodovacej činnosti mal k dispozícii i odvolací súd a oboznámil sa s ním. V podanom odvolaní v predmetnej veci otec maloletej v úvode namietal, že hoci sa odvolal ústne, súd „neakceptoval jeho vyjadrenie“, v konaní 14P/84/2019 ho „opätovne súdil ten istý sudca a vyniesol taký istý rozsudok ako na prvom pojednávaní“. K uvedenému odvolací súd uvádza, že zo spisu Okresného súdu Veľký Kritíš sp. zn. 7P/167/2018 zistil, že na pojednávaní konanom dňa 05. 04. 2019 v uvedenom konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, na ktorom bol po vykonanom dokazovaní i vyhlásený rozsudok, otec maloletej po poučení o opravnom prostriedku uviedol, „že sa do rozhodnutia odvolá“ (viď zápisnica z pojednávania zo dňa 05. 04. 2019, č. l. 108 spisu p. v.). Po doručení písomného vyhotovenia rozsudku otcovi maloletej dňa 17. 04. 2019 (viď č. l. 127 spisu) však tento odvolanie nepodal a rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 7P/167/2018 - 117 zo dňa 05. 04. 2019 nadobudol účinky právoplatnosti márnym uplynutím lehoty na podanie odvolania dňom 03. 05. 2019. Z uvedeného tak nemožno konštatovať, že by konajúci súd prvej inštancie odvolanie otca „neakceptoval“, keďže odvolanie zo strany otca v uvedenej veci nebolo podané.
16. Po ustálení namietaných okolností týkajúcich sa právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Veľký Kritíš č. k. 7P/167/2018 - 117 zo dňa 05. 04. 2019, ktorý je poslednou úpravou výživného na maloletú B. Q., odvolací súd konštatuje, že otec maloletej podal návrh na zníženie výživného (prejednávaná vec) dňa 16. 07. 2019, teda cca 2 mesiace po právoplatnosti rozsudku, ktorým bolo zvýšené výživné zo sumy 30% sumy životného minima na sumu 110,- Eur mesačne. V čase posledného rozhodovania o výživnom mal otec maloletého dieťaťa príjem vo výške 180,- Eur mesačne, ktorý predstavoval sociálne dávky a príspevok na aktivačné práce. Súd prvej inštancie v danom čase prihliadol tiež na skutočnosť, že otec sa predtým vzdal zamestnania v spoločnosti Lipa Lučenec, s. r. o., kde dosahoval príjem 400,- Eur mesačne ( a to pre nízky dosahovaný príjem). Taktiež súd prvej inštancie v konaní zistil, že otec si u bývalého zamestnávateľa občasne „privyrobil“. Vzhľadom na „vzdanie sa zamestnania“ otcom maloletej, súd prvej inštancie vychádzal z makroekonomických, demografických štatistík ohľadom úrovní nezamestnaností 6,6 % a priemernej mzdy 1.013,- Eur brutto (770,- Eur netto), a preto neprihliadol na skutočný príjem otca, ale na jeho schopnosti a možnosti dosahovať príjem (potencionalitu príjmov) a ustálil, že z tohto dôvodu je otec schopný pokryť polovicu výdavkov na maloletú v sume 110,- Eur mesačne, a preto súd určil výživné práve v uvedenej výške.
17. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie o návrhu otca na zníženie výživného (prejednávaná vec), otec maloletej už nedosahoval príjem výške 180,- Eur mesačne zo sociálnych dávok a príspevku za aktivačné práce, ale došlo k zníženiu príjmu na 120,- Eur mesačne, keď už nepoberá príjem za aktivačné práce, keďže nebol ochotný na aktivačné práce dochádzať do mesta. V uvedenom je nutné vidieť i dôvod vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie pre nespoluprácu s úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Takýmto konaním si otec maloletého dieťaťa nielen reálne znížil výšku dosahovaného príjmu, ale zároveň i minimalizoval možnosti nájsť si zamestnanie, ktoré mu dosiaľ sprostredkúval a ponúkal (okrem vlastnej iniciatívy) i úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Uvedené svojvoľné a neprimerane pasívne správanie otca maloletého dieťaťa nemôže byť dôvodom pre zníženie výživného na sumu zodpovedajúcu 30 % životného minima, nakoľko reálne náklady na maloletú ďaleko presahujú túto sumu, v konaní pred súdom sp. zn. 7P/167/2018 boli vyčíslené a preukázané sumou 200,- Eur mesačne. Je
taktiež nutné uviesť, že maloletá je výživou celkom odkázaná na svojich rodičov, na rozdiel od otca maloletej, ktorý je z vyživovacej povinnosti osobou povinnou, a to až do času, kým dieťa nie je schopné samostatne sa živiť. Otec maloletej je muž v produktívnom veku - 42 rokov, ktorý nedokladoval akékoľvek vážnejšie zdravotné obmedzenia, ktoré by mu bránili nájsť si prácu alebo určitý druh práce vykonávať. Pokiaľ sa týka tvrdenia otca maloletej o zdravotnom stave, ktorý, podľa jeho vyjadrení „nie je najlepší“, keď otec maloletej tvrdí, že v minulosti mal pracovný úraz, odvolací súd uvádza, že otec maloletej nepreukázal (napr. aktuálnymi lekárskymi správami), že by mal akékoľvek objektívne zdravotné ťažkosti, že by bol zo zdravotného hľadiska obmedzený pri výkone určitých činností. K odvolaniu priložil správu Q.. Ruženy Malčekovej z neurologickej ambulancie v Lučenci z roku 2005, t. j. lekársku správu spred 15 rokov, z ktorej vyplýva skutočnosť, že otec maloletej prepadol cez podlahu a mal bolesti v pravom bedre. Z uvedenej však nevyplýva následok úrazu v podobe nejakého zdravotného obmedzenia, nález bol primeraný už v čase lekárskeho posúdenia, t.j. v roku 2005 a nijako nepreukazuje zmenený (zhoršený) zdravotný stav otca maloletej v súčasnosti. Argument otca o zhoršenom zdravotnom stave v súčasnosti je tak v rovine tvrdenia nepodloženého dôkazmi a nemôže tak predstavovať objektívnu prekážku, pre ktorú by si otec maloletej, ako osoba povinná na plnenie vyživovacej povinnosti, nemohol nájsť vhodné zamestnanie a toto i reálne vykonávať.
18. Rovnako nie je možné prihliadnuť na odvolaciu námietku otca maloletej o tom, že matka má dostatok finančných prostriedkov na výchovu maloletej, keďže na pojednávaní sa vyjadrila k výške svojho príjmu od 650,- Eur do 730,- Eur, pričom jej prispieva ešte jej partner, ktorý je tiež zárobkovo činný. V tejto súvislosti odvolací súd musí nevyhnutne uviesť, že matka maloletej zabezpečuje každodennú starostlivosť, maloletej zabezpečuje bývanie, ošatenie, stravu a znášala všetky reálne vzniknuté náklady na maloletú, na ktorú otec platil do dňa 01. 10. 2018 len do výšky 30 % zo životného minima, pričom zo svojho príjmu matka zabezpečuje taktiež výživu a ostatné potreby pre jej ďalšie dve maloleté deti. Matka si teda plní vyživovaciu povinnosť voči maloletej B. vo všetkých jej formách. Okolnosť, či matke maloletej prispieva jej súčasný partner určitou sumou, nie je v danom prípade relevantná, nakoľko rodičom maloletej B. Q. je jej otec Q. Q., ktorý má vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu zo zákona; takúto povinnosť nemá súčasný partner matky maloletej.
19. Odvolací súd nemohol neprihliadnuť ani na okolnosť zistenú v priebehu konania zo správy Obce Divín, v ktorej bolo konštatované, že otec maloletej často navštevuje pohostinstvá, ak má finančné prostriedky. Nemožno tak akceptovať správanie a ľahkovážny postoj otca maloletej, ktorý vo veku 42 rokov bez preukázaného zhoršeného zdravotného stavu nevyvíja dostatočné úsilie a snahu o to, aby bol zamestnaný, aby dosahoval čo najvyšší, resp. aspoň primeraný zárobok k svojim možnostiam a schopnostiam a plnil si tak vyživovaciu povinnosť k obom svojim deťom, ktorá mu vyplýva priamo zo zákona, ale finančné prostriedky, pozostávajúce len z dávok v hmotnej núdzi, troví v pohostinstvách.
20. Pokiaľ v podanom odvolaní otec maloletej uvádzal, že žije sám s matkou v rodinnom dome, ktorá je onkologickou pacientkou a preto nemôže cestovať za prácou („aj z finančných dôvodov“), odvolací súd uvádza, že uvedená argumentácia bola otcom maloletej uvádzaná po prvýkrát až v konaní pred odvolacím súdom a zároveň je len v rovine ničím nepodloženého, nepreukázaného tvrdenia, preto na uvedenú odvolací súd neprihliadol.
21. Z uvedených dôvodov odvolací súd nevzhliadol odvolacie námietky otca obsiahnuté v odvolaní za dôvodné a spôsobilé privodiť iné rozhodnutie v otázke o výživnom. Súd prvej inštancie dospel po vykonanom dokazovaní k správnemu záveru, že v súdenej veci nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného tak, ako to navrhoval otec maloletej. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.
22. Odvolací súd ako výrok závislý preskúmal i rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania, o ktorých rozhodol konajúci súd tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu, a to s poukazom na ust. § 52 CMP. Keďže v zmysle uvedeného v tomto type konania znášajú účastníci konania vzniknuté trovy sami, odvolací súd, tak ako súd prvej inštancie, nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé ukladať povinnosť náhrady trov konania niektorému z účastníkov konania, a preto potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie i vo výroku o trovách konania ako vecne správne.
23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol s poukazom na ust. § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 52 CMP, podľa ktorého žiadny z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov
konania, keď odvolací súd nezistil dôvod pre aplikáciu ust. § 53 CMP. Odvolací súd tak rozhodol, že žiadnemu z účastníkov konania nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
24. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).