Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/31/2020

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku v právnej veci žalobkyne: N. W., Y.. XX.XX.XXXX, E. E., K.. B. XXX, proti žalovanému: N. E., Y.. XX.XX.XXXX, E. C., R. XX, o mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 19.518,02 €, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 15. januára 2013 č.k. -363 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1/Súd prvej inštancie napadnutým uznesením uložil žalobkyni povinnosť nahradiť štátu trovy konania vo výške 1.171,34 € na účet súdu prvej inštancie do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. 2/Konštatoval, že v prebiehajúcom konaní o žalobe žalobkyne súd uzneseniami č. k. -108 zo dňa 28.02.2005, č. k. -110 zo dňa 28.02.2005 a uznesením č.k. -199 zo dňa 02.08.2007 nariadil znalecké dokazovania a vypracovanie znaleckých posudkov. Znalečné vyúčtované ustanovenými znalcami bolo vyplatené zo štátnych finančných prostriedkov, a to nasledovne: uznesením č. k. -179 vo výške 378,41 € (pôvodne 11.400,- Sk), uznesením č. k. -183 vo výške 298,74 € (pôvodne 9.000,- Sk) a uznesením č. k. -226 vo výške 494,19 € (pôvodne 14.888,- Sk), t. j. spolu 1.171,34 €. 3/ Keďže súd prvej inštancie rozhodol o žalobe žalobkyne rozsudkom č. k. -335 zo dňa 07.11.2012, ktorým žalobu zamietol, zaviazal žalobkyňu na zaplatenie náhrady trov konania žalovaného a rozhodol, že o náhrade trov štátu rozhodne samostatným písomným rozhodnutím. 4/ S poukazom na ust. súd uzavrel, že štát, ktorý v priebehu konania platil nejaké trovy, má právo na ich náhradu voči účastníkovi konania. Rozhodujúci je výsledok konania. Ak mal jeden účastník plný úspech vo veci, má štát nárok na náhradu svojich trov voči neúspešnému účastníkovi. Z uvedeného potom vyplýva záver, že vzniknuté trovy konania štátu je povinná nahradiť žalobkyňa, ktorá nemala úspech v konaní a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. 5/ Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie žalobkyňa namietajúc jeho predčasnosť, keď proti rozhodnutiu vo veci samej - rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 7. novembra 2012 č.k. -335 podala odvolanie, navrhla preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil. 6/ Odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne v rozsahu a z dôvodov ním vymedzených ( a ) a dospel k záveru, že toto opodstatnené nie je. 7/ V súdenej veci (za účinnosti ) bolo priznané viacerým znalcom znalečné a toto bolo vyplatené zo štátnych finančných prostriedkov, spolu vo výške 1.171,34 €. 8/ Podľa vety prvej štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. 9/ Podľa vety prvej právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10/ Aktuálna úprava v nepozná inštitút trov štátu a v nadväznosti na to neupravuje ani mechanizmus rozhodovania o ich náhrade, nároky svedkov, znalcov a pod. sú uhrádzané z preddavkov zložených povinnými osobami. V prípade nevyužitia možnosti súdu realizovať preddavkovanie dôkazu sú nároky oprávnených osôb uspokojované prostredníctvom rozhodovania o náhrade trov konania, a to v prípade, keď uloženie preddavkovej povinnosti zo strany súdu bolo buď fakultatívne ( ), alebo v prípade, ak uloženie povinnosti zložiť preddavok bolo síce obligatórne, ale uloženiu preddavkovej povinnosti bránila zákonná prekážka (ak bolo strane priznané oslobodenie od súdneho poplatku). 11/ Ak by súd svedočné hradil z rozpočtových prostriedkov, predkladateľ nového zákona v dôvodovej správe uviedol, že aj potenciálne výdavky štátu má pokryť ustanovenie („ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok“), teda ak vznikli trovy štátu vyplatením svedočného, má byť tento nárok štátu priznaný v konečnom rozhodnutí. Tu sa však názory súdov rozchádzajú a začína prevládať názor, že pokiaľ svedočné nie je pokryté zloženým preddavkom, podľa si aj svedok sám znáša svoje výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú, a súd až následne môže s poukazom na rozhodnúť o nároku svedka na náhradu svedočného voči neúspešnej strane sporu, resp. strane, ktorá procesne zavinila zastavenie konania. 12/ Štátu patrí náhrada trov, ktoré skutočne vynaložil v súlade s v danom čase platnou procesnou normou, ustanovením , podľa ktorej mu ex lege vznikol nárok na ich náhradu, a to napriek tomu, že nová procesná úprava analogické ustanovenie neobsahuje. Aplikáciou základného princípu uvedeného v s použitím ustanovenia v spojení s ustanovením a je možné štátu náhradu trov konania voči neúspešnej strane sporu priznať aj za právnej úpravy . (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. júla 2018, sp. zn. ). 13 /Keďže rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 7. novembra 2012 č.k. -335 bol rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27. marca 2018 č.k. -401 potvrdený a nadobudol právoplatnosť dňa 12. júla 2018, je potrebné žalobkyňu považovať za v spore neúspešnú stranu a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie za vecne správne, čo viedlo odvolací súd k jeho potvrdeniu v zmysle . 14/Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).