Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6To-21-2020.pdf
PDF · 95.03 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/21/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov JUDr. Jozefa Piknu a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci obžalovaného L. O., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Skalica z 8. januára 2020, č. k. 6T/143/2019 - 198, na verejnom zasadnutí konanom v Trnave 31. marca 2020, takto
rozhodol:
Podľa § 321 odsek 1 písmeno d), písmeno e), odsek 2 Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.
Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa
obžalovaný L. O., nar. XX.XX.XXXX v M., trvale bytom N., t. č. vo väzbe v ÚVV Leopoldov o d s u d z u j e
podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 odsek 2, odsek 3, § 36 písmeno l), písmeno n), § 37 písmeno m), § 49 odsek 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Skalica z 8. januára 2020, č. k. 6T/143/2019 - 198, bol obžalovaný L. O. (ďalej len obžalovaný) uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že od presne neustáleného dňa v čase približne dvoch týždňov pred jeho zadržaním až do jeho zadržania dňa 05.08.2019 o 10:35 hod. v meste K. a na iných miestach, kde sa zdržiaval, manželke - poškodenej F. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., W. G. XXXX/XX
- v presne neustálený deň v tomto období jej vulgárne nadával, že je špina, štetka, že sa zase kurvila,
- v presne neustálený deň v tomto období ju schytil za vlasy, za ktoré ju ťahal a vyhrážal sa jej, že ju udrie o stenu,
- v presne neustálený deň v tomto období v ich byte jej naznačoval, že ju uškrtí alebo zabije,
- v presne neustálené dni v tomto období sa jej osobne vyhrážal zabitím,
- cez víkend od 03.08.2019 - 05.08.2019 sa jej prostredníctvom správ zasielaných cez aplikáciu Messenger vyhrážal, že keď ich spoločná maloletá dcéra R. Š., nar. XXXX bude mať 18 rokov, tak ju zabije, čo si s radosťou odsedí do konca života,
- v presne neustálený deň v tomto období sa jej vyhrážal, že roznesie po K. jej osobnosť a všetci spoločne s ich spoločnou dcérou ju budú nenávidieť a takto potom stratí svoje zamestnanie, o čo všetko sa on postará,
- dňa 05.08.2019 v čase o 08:29 hod. zaslal SMS správu na jej mobilný telefón, kde sa jej vyhrážal, že keď príde domov, tak dostane „šlaháka" a vyjadril sa, aby sa v daný deň neukazovala v meste K., pričom vzhľadom na kulmináciu chovania svojho manžela mala poškodená výraznú obavu z toho, že svoje vyhrážky uskutoční, bála sa ísť domov, bola psychicky na dne, z ktorého dôvodu išla radšej na políciu podať trestné oznámenie. Okresný súd ho za to odsúdil podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 36 písmeno l) Trestného zákona, § 37 písmeno m) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov, na výkon ktorého ho podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že okresný súd na hlavnom pojednávaní na základe vyhlásenia obžalovaného a jeho kladných odpovedí na otázky uvedené v § 333 odsek 3, písmeno c), d), f), g), h) Trestného poriadku prijal jeho vyhlásenie podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku a zároveň podľa § 257 odsek 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie o vine obžalovaného zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe nevykoná a vykoná dôkazy len súvisiace s výrokom o treste. Okresný súd ďalej uviedol, že pri ukladaní druhu a výmery trestu podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pokiaľ ide o spôsob spáchania činu, následok, zavinenie a pohnútku vychádzal z okolností spáchania skutku, ku ktorému sa obžalovaný v celom rozsahu priznal. Obžalovaný napriek predchádzajúcemu justičnému postihu sa poškodenej vyhrážal smrťou, ťažkou ujmou na zdraví a to spôsobom uvedeným v skutkovej vete výroku tohto rozsudku, a to dokonca počas plynutia skúšobnej doby jeho predchádzajúceho odsúdenia. Obžalovaný zasiahol a porušil záujem chránený spoločnosťou, ktorým je ochrana pokojného občianskeho spolužitia pred hrubým narušením konaním, ktoré môže vzbudiť dôvodné obavy o život, zdravie alebo spôsobenie inej ťažkej ujmy. Vo vzťahu k zavineniu mal okresný súd preukázaný priamy úmysel. Pokiaľ ide o samotnú pohnútku, resp. motiváciu konania obžalovaného nie je možné zľahčovať konanie obžalovaného, ktorý poukazuje na to, že konal v citovom rozrušení, nakoľko sa dozvedel o nevere manželky. Okresný súd poznamenal, že o nevere sa dozvedel ešte v roku 2017, pričom skutku sa dopustil v roku 2019. Odhliadnuc od uvedeného je neprípustné riešiť akékoľvek manželské nezhody spôsobom, ktorý zvolil obžalovaný. Okresný súd poukázal na osobu obžalovaného v ktorého prípade sa jedná o zmiešanú poruchu osobnosti s prevahou narcistických, disociálnych a paranoidných rysov, pričom jeho správanie rezultuje z jeho abnormnej štruktúry osobnosti. Z hľadiska posúdenia osoby páchateľa, jeho osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovaného okresný súd zistil, že obžalovaný nie je z miesta bydliska bližšie hodnotený, zo správy ÚVTOS a ÚVV Leopoldov zistil, že obžalovaný je hodnotený kladne, nemal problémy s adaptáciou, správanie a vystupovanie obžalovaného je na požadovanej úrovni, príkazy a nariadenia plní a rešpektuje, konfliktné situácie nevyvoláva, poriadok si udržuje na požadovanej úrovni. Z ústrednej evidencie priestupkov vyplýva, že sa v minulosti dopustil celkom dvoch menej závažných priestupkov. Z odpisu registra trestov je zrejmé, že bol v minulosti už odsúdený trestným rozkazom OS Skalica sp. zn. 8T/18/2018 zo 14. augusta 2018, právoplatným 1. septembra 2018 k podmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere 1 rok so skúšobnou dobou na 2 roky.
K poľahčujúcim a priťažujúcim okolnostiam okresný súd uviedol, že obžalovaný urobil pred súdom vyhlásenie o vine, k spáchaniu trestného činu sa priznal a trestný čin úprimne oľutoval, čo mu poľahčilo s poukazom na § 36 písmeno l) Trestného zákona, naproti tomu mu priťažilo, že už bol za trestný čin odsúdený s poukazom na § 37 písmeno m) Trestného zákona. Pokiaľ obžalovaný žiadal prihliadnuť aj na poľahčujúce okolnosti § 36 písmen a) a k) Trestného zákona, k tomu okresný súd uviedol, že obžalovaný nespáchal trestný čin v ospravedlniteľnom silnom citovom rozrušení, keď poukazoval na to, že konal pod vplyvom toho, že sa dozvedel o nevere manželky, lebo o tejto sa dozvedel ešte v roku 2017, pričom skutku sa dopustil v roku 2019. Obžalovaný sa ani nepričinil o odstránenie škodlivých následkov. Skutočnosť, že mu manželka odpustila počas toho, ako bol tento vo väzbe, ešte neznamená naplnenie tejto poľahčujúcej okolnosti.
Pokiaľ ide o druh trestu, okresný súd uviedol, že obžalovaný sa dopustil úmyselného trestného činu počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, teda ďalší podmienečný trest odňatia slobody neprichádzal do úvahy. Ak predchádzajúce odsúdenie nesplnilo u obžalovaného výchovný a resocializačný účel a neviedlo k jeho náprave, bolo na mieste podľa okresného súdu uložiť mu
nepodmienečný trest odňatia slobody. K výmere trestu okresný súd uviedol, že v rámci sadzby trestu odňatia slobody podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona 6 mesiacov až 3 roky ukladá trest vo výmere 10 mesiacov nepodmienečne, teda pri dolnej hranici trestnej sadzby a to s prihliadnutím na spôsob spáchania činu, následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, kedy zároveň nie je dôvod ukladať mu trest na samej dolnej hranici. Takto uložený trest považoval okresný súd za primeraný, ktorý splní funkciu ochrany spoločnosti i prevencie (individuálnej i generálnej) a zároveň vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Na výkon trestu odňatia slobody obžalovaného podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.
Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní a poučení o opravnom prostriedku obžalovaný zahlásil do zápisnice o úkone odvolanie čo do výroku o treste. Prokurátor si ponechal lehotu na podanie odvolania, pričom v zákonom stanovenej lehote odvolanie nepodal. Podané odvolanie obžalovaný odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Jána Pekára písomnými podaniami doručenými súdu 28. januára 2020 a 10. februára 2020. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že uložený trest považuje za neprimerane prísny s poukazom na skutočnosť, že sa od začiatku trestného stíhania ku skutku priznával, jeho spáchanie úprimne oľutoval a na hlavnom pojednávaní realizoval vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal. Svoje konanie označil za skratové, nerozvážne, prameniace z manželských nezhôd, ktoré boli medzičasom vyriešené rozvodom jeho manželstva s poškodenou F. O. (ďalej len poškodená) a urovnaním ich vzájomných vzťahov. Poškodená ho vo väzbe viackrát navštívila, čo svedčí o tom, že mu odpustila. Prízvukoval, že po prepustení sa od poškodenej odsťahuje k svojim rodičom do Z., aby eliminoval kontakt s ňou. Ďalej uviedol, že jeho pobyt vo väzbe zle vplýva na jeho dcéru, s ktorou majú veľmi dobrý vzťah. Má záujem v čo možno najväčšej miere odstrániť následky svojho protiprávneho konania, predovšetkým sa chce znova rýchlo zamestnať a začať prispievať finančne na svoju dcéru, lebo poškodená sa jeho uväznením dostala do zlej finančnej situácie. V rámci dôkazných návrhov žiadal vypočuť poškodenú a svoju sestru R. K., v ktorej prítomnosti sa mu poškodená mala priznať, že sa mu chcela týmto stíhaním pomstiť za to, že zvažoval podať návrh na rozvod. Poškodenú tiež žiadal vypočuť k svojim tvrdeniam, že mu odpustila a na jeho stíhaní už netrvá. V konečnom návrhu sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a sám rozhodol tak, že mu uloží trest odňatia slobody na dolnej hranici príslušnej trestnej sadzby. Prokurátor sa k dôvodom odvolania obžalovaného nevyjadril. Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavil prokurátor krajskej prokuratúry a obhajca obžalovaného. Výsluch obžalovaného bol v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 vykonaný z ÚVV Leopoldov prostredníctvom video-konferenčného zariadenia podľa § 61b Trestného poriadku. Obhajoba voči tomuto postupu neuplatnila žiadne výhrady. Na verejnom zasadnutí obhajoba zotrvala na písomných dôvodoch odvolania s tým, že na návrhoch na doplnenie dokazovania netrvá. V rámci konečného návrhu sa obhajca pridržal písomného odvolania a doplnil ho v tom smere, že žiada obžalovanému priznať aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona vzhľadom na realizované vyhlásenie o vine. Obžalovaný svoje konanie oľutoval, poukázal na zlepšenie vzájomných vzťahov s poškodenou, na aktuálne nepriaznivú finančnú situáciu jeho rodiny i na to, že sa odsťahuje od poškodenej k rodičom, preto žiadal odvolaniu vyhovieť. Prokurátor v konečnom návrhu žiadal odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť, uložený trest považuje za správny a zákonný. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Podľa § 321 odsek 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. Podľa § 321 odsek 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania na to oprávnenou osobou - obžalovaným - postupom podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výroku rozsudku, proti ktorému podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku. Po preskúmaní predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné, aj keď z iných ako ním namietaných dôvodov. Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo výroku o treste, v tomto smere žiadne námietky neboli a pochybenia nezistil ani krajský súd, keď okresný súd vykonal dokazovanie procesne správne a v rozsahu dostatočnom na rozhodnutie o treste. Okresný súd nepochybil ani pri určení druhu trestu, keď správne dospel k záveru, že obžalovanému je potrebné s poukazom na ust. § 49 odsek 2 Trestného zákona ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody, keďže sa úmyselného trestného činu dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Aj podľa názoru krajského súdu je potrebné na obžalovaného dôsledne pôsobiť výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody, keďže predchádzajúci alternatívny trest neviedol k jeho náprave. Okresný súd však pochybil pri určení výmery trestu. Síce správne u obžalovaného skúmal pomer a mieru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, avšak výsledný pomer ustálil nesprávne ako vyrovnaný (1:1), hoci správne mal u obžalovaného prevažovať pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi (2:1). Kľúčové v tomto smere bolo pochybenie, pri ktorom okresný súd opomenul obžalovanému priznať aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona, že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Podľa názoru krajského súdu boli v tomto prípade splnené všetky zákonné predpoklady na priznanie aj tejto poľahčujúcej okolnosti. Nie však z dôvodu tvrdeného obhajobu, že obžalovaný realizoval vyhlásenie o vine, lebo len samotné vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní neznamená automaticky aplikovanie tejto poľahčujúcej okolnosti. Na jej priznanie sa vyžaduje, aby obžalovaný aktívnym konaním pomáhal orgánom činným v trestnom konaní a súdu objasniť všetky predtým neznáme detaily svojej trestnej činnosti. A práve o taký prípad išlo aj v posudzovanej trestnej veci, keď zo spisového materiálu vyplýva, že sa obžalovaný k trestnej činnosti priznával od samého začiatku a úprimne ju ľutoval, vyšetrovateľovi ju podrobne popísal a na hlavnom pojednávaní realizoval vyhlásenie o vine. Krajský súd je toho názoru, že obžalovaný zo svojej pozície už viac nemohol napomáhať pri objasňovaní svojej trestnej činnosti, napriek tomu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nedostal odpoveď, prečo by mu táto poľahčujúca okolnosť patriť nemala. Uvedené pochybenie napravil krajský súd, ktorý musel zároveň túto zmenu pomeru a miery poľahčujúcich a priťažujúcich okolností zohľadniť pri výmere trestu v prospech obžalovaného, keďže postupom podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona došlo k úprave trestnej sadzby znížením hornej hranice troch rokov o jednu tretinu. V konečnom dôsledku tak krajský súd ukladal obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody v rozpätí od 6 mesiacov do 26 mesiacov. S poukazom na okolnosti prípadu, osobu obžalovaného, ako aj možnosti jeho nápravy mu krajský súd uložil nepodmienečný trest odňatia slobody blízko dolnej hranice, konkrétne vo výmere 8 mesiacov, ktorý považoval za primeraný
a spravodlivý. Takto uložený trest podľa názoru krajského súdu splní svoju funkciu nielen z hľadiska individuálnej, ale aj generálnej prevencie a zároveň morálne odsúdi konanie obžalovaného. Čo sa týka spôsobu výkonu uloženého trestu odňatia slobody, tu krajský súd prevzal vecne správny a zákonný výrok okresného súdu o zaradení obžalovaného do ústavu s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, keďže obžalovaný dosiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody. Odvolacie námietky obžalovaného prezentované v písomných dôvodoch odvolania (týkajúce sa rodinných a finančných problémov obžalovaného resp. jeho rodiny, vzájomného udobrenia sa s poškodenou, vzťahu obžalovaného s dcérou atď.) nepovažoval krajský súd za relevantné pre určenie druhu a výmery trestu. Žiada sa dodať, že na možné negatívne dopady spojené s väzobným stíhaním a následným odsúdením mal obžalovaný myslieť skôr, ako sa trestnej činnosti dopustil. Z vyššie prezentovaných dôvodov krajský súd na verejnom zasadnutí postupom podľa § 321 odsek 1 písmeno d), písmeno e) odsek 2 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a na základe § 322 odsek 3 Trestného poriadku o treste pre obžalovaného sám rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku (enunciáte) tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.