Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-15C/7/2016

Uznesenie

Okresný súd Piešťany v spore žalobcu: SATRO s.r.o., so sídlom Hodonínska 25, Bratislava, IČO: 31335161, zastúpeného právnym zástupcom: STANO a partneri s.r.o., so sídlom Nám. 1. mája 16, Bratislava, IČO: 36869571, proti žalovanému: A. R., nar. X.X.XXXX, bytom K. XX, J., o zaplatenie 389,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Konanie z a s t a v u j e .

II. P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 4.1.2016, doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 13.1.2016, sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 389,- eur s príslušenstvom titulom náhrady hodnoty zariadení zo zmluvy o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXX uzavretej dňa 14.11.2005. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

2. Žalovaný v podaní zo dňa 11.5.2016, doručenom súdu dňa 11.5.2016, navrhol žalobu zamietnuť z dôvodu, že predmetný zmluvný sťah strany sporu ukončili k 11.12.2014, napriek tomu žalobca od neho požadoval zaplatenie nedoplatku v sume 8,71 eura, na čo žalovaný reagoval telefonovaním na zákaznícku linku dňa 16.12.2014, že nemal signál od 30.9.2014, čím žalobca porušil zmluvu. Žalovaný mal navyše uhradený ročný poplatok do 1.12.2014, a preto nevznikol nedoplatok, ale naopak, žalobcovi vznikla povinnosť vrátiť mu peniaze. Pani na zákazníckej linke oznámila žalovanému, že mu zavolá naspäť, čo aj neskôr urobila. Telefonická operátorka žalovaného mu vtedy oznámila, že mu vznikol preplatok v sume 37,44 eura, zároveň sa telefonicky dohodli na jeho vrátení prevodom na účet žalovaného, ako aj na tom, že žalovanému sa mal ozvať technik, ktorý si mal prísť vyzdvihnúť predmetné zariadenia. Od daného telefonátu žalovaný o žalobcovi nepočul, a to až do 29.4.2016, kedy mu bolo doručené uznesenie súdu. Dňa 4.5.2016 žalovaný sadol do auta, odcestoval na najbližšie zákaznícke stredisko žalobcu v Myjave, kde odovzdal všetky zariadenia ako káble, anténu a konvertor, a znovu podal žiadosť o vrátenie preplatku, ktorý mu žalobca dovtedy nevrátil. Žalovaný považoval týmto celú záležitosť za vybavenú, a preto by mal, podľa jeho názoru, žalobca žalobu stiahnuť. Dodal, že súčasťou žaloby boli prílohy, vrátane listu žalobcu zo dňa 25.6.2015, ktorý mu však nikdy neprišiel, pretože inak by na neho reagoval okamžite. Uvedený list zrejme žalobca vyrobil až dodatočne. Žalobca navyše v troch rôznych listinách, ktoré boli žalobcovi doručené spolu so žalobou, uvádza tri rôzne dátumy ukončenia zmluvy.

3. Písomným podaním zo dňa 19.5.2016, doručeným súdu dňa 26.5.2016, žalobca vzal žalobu „čiastočne“ späť z dôvodu, že žalovaný splnil predmetný záväzok voči žalobcovi až v priebehu sporu. Žalovaný doposiaľ neuhradil príslušenstvo spočívajúce v úrokoch z omeškania a z trov právneho zastúpenia. Žaloba bola teda podaná dôvodne, pričom dôvodnosť žaloby žalovaný uznal vrátením zariadení, čím uznal nesplnenie svojej povinnosti včas. Žalobca dodal, že trvá na povinnosti žalovaného

nahradiť mu trovy konania, a preto navrhol, aby súd konanie zastavil, a uložil žalovanému povinnosť nahradiť mu trovy konania.

4. Podanie žalobcu zo dňa 19.5.2016 súd posúdil podľa jeho obsahu (, , v znení neskorších predpisov /ďalej len „CSP“/), ako späťvzatie žaloby, a nie iba ako čiastočné späťvzatie žaloby, keďže žalobca žiadal zastaviť konanie ako celok, pričom trovy konania sa nepovažujú za príslušenstvo pohľadávky v spore, v ktorom tieto trovy vzniknú. Za príslušenstvo pohľadávky sa totiž požadujú úkroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky, avšak iba tie náklady, ktoré vznikli pred začatím súdneho sporu. Účelne vynaložené náklady spojené s uplatnením pohľadávky, ktoré vznikli až v priebehu sporu, sú trovami konania, o ktorých súd v predmetnom spore nerozhoduje ako o príslušenstve žalovanej pohľadávky, pretože rozhodnutiu o nároku o náhradu trov konania musí predchádzať konečné rozhodnutie o žalobe ( ).

5. K späťvzatiu žaloby sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 4.4.2017, doručeným súdu dňa 4.4.2017, v ktorom uviedol, že žalobu naďalej neuznáva. Vo vyjadrení k späťvzatiu žaloby žalovaný uviedol tie isté skutočnosti, ktoré uviedol už vo vyjadrení k žalobe. Dodal, že žalobca mu vrátil preplatok až dňa 9.6.2016, čím žalobca priznal podvodné konanie, pretože napriek tomu, že vedel, že od 15.11.2010 nebude môcť dodávať žalovanému signál, naďalej niekoľko rokov dopredu vyberal ročné poplatky za dodávanie signálu. Napriek tomu, že žalovanému bol na jeho účet vrátený preplatok, zamestnanci žalobcu emailmi zo dňa 21.6.2016, 21.7.2016 a 24.8.2016 zasielali žalovanému ďalšie upomienky, že u neho evidujú nedoplatok vo výške 37,44 eura, t. j. v sume preplatku, ktorý žalobca uhradil žalovanému ešte pred odoslaním týchto upomienok. Žalovaný mal za to, že žaloba nebola podaná dôvodne, že žalobca sa telefonicky zaviazal vyzdvihnúť predmetné zariadenia, čo neurobil. Navyše, nepokúsil sa o vyriešenie sporu mimosúdnou cestou, na čo bol povinný podľa čl. 20.4. zmluvy. Žalovaný preto nevidí žiadny dôvod na náhradu trov konania nejakej právnickej kancelárii.

6. Podľa , žalobca môže vziať žalobu späť.

7. Podľa , ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

8. Podľa , súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

9. Podľa , súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

10. Nakoľko žalobca vzal svoju žalobu v celom rozsahu späť (posúdené podľa obsahu, viac odsek 4. tohto odôvodnenia) ešte pred predbežným prejednaním sporu, ako aj pred prvým pojednávaním vo veci samej, ani na prípadný nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby, hoci aj z vážneho dôvodu, by súd neprihliadal ( ). Žalovaný počas celého sporu namietal dôvodnosť žaloby, nenamietal však späťvzatie žaloby a zastavenie konania, práve naopak, vo vyjadrení k žalobe navrhol, že žalobca „by mal žalobu stiahnuť.“ Nesúhlasil ani s uložením povinnosti nahradiť žalobcovi trovy konania.

11. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorým vzal žalobu v celom rozsahu späť, a zároveň nejde o prípad podľa ust. , kedy je nevyhnutý výslovný súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby, súd podľa konanie zastavil.

12. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

13. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

14. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

15. Jedinou situáciou, kedy zastavenie konania pre späťvzatie žaloby z procesného hľadiska zaviní žalovaný, je také správanie žalovaného počas sporového konania, kedy sa žalovaný zachoval v intenciách žalobného návrhu (petitu). Inak povedané, keď bola požiadavka žalobcu splnená neskorším správaním (konaním) žalovaného bez toho, aby o veci (meritórne) rozhodol súd. Pritom medzi správaním žalovaného a žalobným návrhom musí byť vecná spojitosť. Vtedy, podľa , žalobca má právo na náhradu trov konania proti žalovanému.

16. Pri rozhodovaní o nároku na náhrade trov konania podľa je rozhodujúce procesné zavinenie zastavenia konania, a nie dôvodnosť či nedôvodnosť žaloby. Predmetom sporu bolo zaplatenie sumy 389,- eur s príslušenstvom. Zastavenie konania v danom prípade procesne zavinil žalovaný, pretože žalobca vzal žalobu späť iba pre správanie žalovaného v priebehu sporu, ktorý žalobcovi preukázateľne až v priebehu sporu vrátil vypožičané zariadenia, zaplatenie náhrady ktorých bolo predmetom tohto sporu.

17. Keďže zastavenie konania procesne zavinil žalovaný a súd nezistil existenciu žiadneho dôvodu hodného osobitného zreteľa podľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania, súd podľa priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktorý postup je v súlade s ust. .

18. Iba pre úplnosť súd poznamenáva, že okolnosti, pre ktoré žalovaný nevrátil žalobcovi predmetné zariadenia ešte pred začatím sporu, v danom prípade nemožno považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa podľa , pre ktoré by súd mohol výnimočne nepriznať žalobcovi náhradu trov konania proti žalovanému. Povinnosť žalovaného vrátiť žalobcovi vypožičané zariadenia vo vlastníctve žalobcu do 7 dní odo dňa ukončenia zmluvného vzťahu vyplývala žalovanému priamo z čl. 6., bodu 6.7. všeobecných podmienok, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť predmetnej zmluvy o poskytovaní služieb TK, pričom táto povinnosť sa neviazala na žiadnu výzvu, ani upovedomenie žalobcu o spôsobe vrátenia vypožičaných komponentov, a preto neobstojí argumentácia žalovaného o tom, že žalobca sa nepokúsil o mimosúdne vyriešenie sporu a že výzva žalobcu zo dňa 25.6.2015 nebola žalovanému doručená. Taktiež neobstojí argumentácia žalovaného, že sa telefonicky dohodol s operátorom žalobcu na tom, že sa žalovanému ozve technik, ktorý mal vyzdvihnúť predmetné zariadenia u žalovaného. Keďže písomné zmluvy možno meniť iba písomne ( ), telefonickou dohodou medzi stranami sporu nebolo možné zmeniť písomne dojednaný záväzok žalovaného vrátiť zapožičané komponenty žalobcovi do 7 dní od ukončenia zmluvného vzťahu. Žalovaný mohol, a mal, kontaktovať žalobcu potom, čo márne uplynulo niekoľko dní od jeho telefonátu na zákaznícku linku žalobcu, a to vo vlastnom záujme predísť nepriaznivým následkom neplnenia vlastných zmluvných povinností. Povinnosť žalovaného vrátiť zapožičané zariadenia žalobcovi sa viazala na ukončenie zmluvného vzťahu, a nie na zmluvné povinnosti žalobcu z tejto zmluvy, preto ani argumentácia žalobcu o nekorektnom správaní žalobcu a o vrátení preplatku až v priebehu sporu, v danom prípade nebola rozhodujúca pre rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania. Žalovaný sa tak bez primeraných dôvodov spoliehal na to, že stačí 16 mesiacov „čakať“ na to, kým ho bude kontaktovať technik žalobcu, a že jeho povinnosť vrátiť vypožičané zariadenia žalobcovi do 7 dní od ukončenia zmluvného vzťahu môže bez výslovného písomného zmluvného dojednania podmieňovať plnením zmluvnej povinnosti žalobcu, napr. na vrátenie preplatku alebo na dodávanie signálu. Na účely rozhodnutia o trovách konania taktiež nebolo rozhodujúce zisťovanie dátumu, ku ktorému bol reálne ukončený predmetný zmluvný vzťah medzi stranami sporu, nakoľko medzi stranami bolo nesporné, že tento zmluvný vzťah v čase podania žaloby už netrval. V tejto súvislosti súd poukazuje na všeobecnú zásadu vigilantibus iura scripta sunt (písané právo patrí bdelým), podľa ktorej sa žalovaný nesprával, keďže nezachoval potrebnú ostražitosť v rozsahu nevyhnutnom pre plnenie jeho zmluvných povinností, čo nemôže byť na úrok druhej strany sporu, a to ani v prípade rozhodovania o nároku náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Piešťany do 15 dní od doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).