Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_7CoCsp-4-2020.pdf
PDF · 73.18 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoCsp/4/2020
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcu: OTP Banka Slovensko, a.s., IČO: 31 318 916, so sídlom Štúrova 5, Bratislava, proti žalovanej v 1.rade: W. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. 18XX/XX, I., zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Roman BLAŽEK s.r.o., so sídlom Pohraničná 4, 945 01 Komárno, IČO: 36 721 123 a žalovanému v 2.rade: G. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, I., o zaplatenie sumy 17.544,10 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej v 1.rade proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 17.10.2019 č.k. 15Csp/173/2018-114, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku ( II), ktorým žalobcovi priznal voči žalovanej v 1.rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% p o t v r d z u j e.
Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v 1.rade nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom zastavil (výrok I). O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal voči žalovanej v 1.rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% ( výrok II). Posledným výrokom (III) žalovanému v 2.rade priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie ust. § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, § 256 CSP, ako aj zisteným skutkovým stavom. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na obsah žaloby žalobcu, ktorou žalobou sa domáhal voči žalovanej v 1.rade a žalovanému v 2.rade zaplatenia sumy 17.544,10 eura s príslušenstvom. Uviedol, že žalobca dňa 09.01.2019 doručil súdu späťvzatie žaloby voči žalovanému v 2.rade z dôvodu, že dedičské konanie po R. pôvodnom dlžníkovi žalobcu, bolo zastavené pre nemajetnosť. Dňa 26.09.2019 žalobca doručil súdu späťvzatie žaloby aj voči žalovanej v 1.rade s odôvodnením, že zo strany žalovanej v 1.rade došlo k splateniu celej pohľadávky. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie konanie zastavil.
2. Súd prvej inštancie rozhodujúc o trovách prvoinštančného konania dospel k záveru, že k zastaveniu konania voči žalovanej v 1.rade došlo zavinením žalovanej v 1.rade, keď uhradila žalobcovi žalovanú pohľadávku. Na základe uvedenej skutočnosti súd priznal žalobcovi voči žalovanej v 1.rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V časti zastavenia konania vo vzťahu k žalovanému v 2.rade súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému v 2.rade priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Dôvodil tým, že v konaní nebolo preukázané, že k späťvzatiu žaloby žalobcom voči žalovanému v 2.rade došlo zavinením žalovaného v 2.rade.
3. Proti tomuto uzneseniu čo do výroku II. o nároku na náhradu trov konania podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná v 1.rade , ktorá navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku II. zmenil a určil, že žalovaná v 1.rade má voči žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%, tak v prvoinštančnom ako aj v odvolacom konaní. Mala za to, že zastavenie konania zavinil žalobca, keď podal žalobu, ktorá bola neopodstatnená a nedôvodná. V tejto súvislosti poukázala na skutočnosť, že žalobca nepotreboval k uspokojeniu svojej pohľadávky súdne rozhodnutie v tomto konaní, keď už začal výkon záložného práva. Uviedla, že z dôvodu, aby predišli predaju zálohu cudzej osobe, celú pohľadávku žalobcu uhradil priateľ žalovaného v 2.rade, ktorý odkúpil založenú nehnuteľnosť. Keďže žalovanej v 1.rade vznikli trovy právneho zastúpenia, žiadala, aby jej boli priznané trovy prvoinštančného i odvolacieho konania.
4. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej v 1.rade uviedol, že vzhľadom na to, že žalovaní neplnili riadne a včas, podal na súd žalobu a zároveň začal s výkonom záložného práva k založenej nehnuteľnosti. Zdôraznil, že pred speňažením založenej nehnuteľnosti v dobrovoľnej dražbe, žalovaná v 1.rade pohľadávku dňa 17.06.2019 vyplatila. Dodal, že vzhľadom na inštitút premlčania, pre včasné uplatnenie svojej pohľadávky v súdnom konaní, bol povinný podať žalobu v 3 ročnej premlčacej lehote. Mal za to, že zriadenie záložného práva nie je prekážkou súdneho vymáhania pohľadávky na súde a zabezpečenie nehnuteľnosťou nie je a ani nemôže byť prekážkou uplatnenia pohľadávky veriteľa v súdnom konaní. Uviedol, že žalobu zobral späť z dôvodu splatenia pohľadávky žalovanou v 1.rade. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o trovách konania považoval za správny.
5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o trovách konania je vecne správne a odvolanie žalovanej v 1.rade nie je dôvodne podané. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.
7. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca podal dňa 07.09.2018 na súd prvej inštancie voči žalovanej v 1.rade a žalovanému v 2.rade žalobu o zaplatenie sumy 17.544,10 eur s príslušenstvom. Podaním zo dňa 09.01.2019 žalobca vzal svoju žalobu voči žalovanému v 2.rade späť. Dôvodil zastavením dedičského konania po pôvodnom dlžníkovi, R., pre nemajetnosť. Následne dňa 26.09.2019 žalobca doručil súdu späťvzatie žaloby aj voči žalovanej v 1.rade z dôvodu splatenia celej pohľadávky. Súd prvej inštancie následne rozhodol napadnutým uznesením a konanie zastavil a rozhodol o nároku na náhradu trov konania, ktorý výrok II. o trovách konania napadla žalovaná v 1.rade odvolaním.
8. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
9. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a s poukazom na dôvody uvádzané v odvolaní žalovanou v 1.rade, odvolací súd uvádza, že v sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci, ktorá je však doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie zastavenia konania. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Za osobu, ktorá zavinila zastavenie konania, je považovaný aj žalovaný, ktorý svoj dlh splnil po začatí sporu a vyvolal tým u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia dôvodne podanej žaloby. Ak sa teda pre správanie žalovaného vzala späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, je žalovaný povinný nahradiť trovy konania, pretože nesporne zavinil zastavenie konania. Ide najmä o prípady, keď žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi, v dôsledku čoho žalobca vzal žalobu späť. Dôvodnosť žaloby sa posudzuje procesne a bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo. Rozhodnou je skutočnosť, že žalovaný splnil to, čoho sa žalobca domáhal, a že len z tohto dôvodu vzal žalobca žalobu späť.
10. V predmetnej veci je nesporné, že žalobca doručil súdu späťvzatie žaloby, ktoré odôvodnil tým, že žalovaná v 1.rade mu uhradila celú žalovanú pohľadávku. Súd prvej inštancie rozhodol o zastavení konania z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcu a pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania sa správne najskôr zaoberal otázkou, kto zavinil zastavenie konania. Podľa odvolacieho súdu dospel k správnemu záveru, že k zastaveniu konania v tejto veci došlo zavinením žalovanej v 1.rade, a preto priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v 1.rade v plnej výške. Námietka žalovanej v 1.rade, že žaloba by nebola dôvodná, je neopodstatnená. Súd pri skúmaní zavinenia
zastavenia konania neskúma, či by bol navrhovateľ v meritórnom konaní úspešný alebo nie (viď uznesenie NS SR, sp. zn. 3 Sžo 225/2010). Nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, preto otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu výsledku správania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie. V tomto prípade je nepochybné, že zo strany žalovanej v 1.rade došlo k plneniu nároku žalobcu po podaní žaloby, z čoho vyplýva, že k zastaveniu konania došlo zavinením žalovanej v 1.rade.
11. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku ( II), ktorým žalobcovi priznal voči žalovanej v 1.rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% , ako vecne správne potvrdil s poukazom na § 387 ods. 1 CSP.
12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že inak úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v 1.rade nepriznal, nakoľko mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie prípustné nie je. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).