Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-161-2023.pdf
PDF · 116.87 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/161/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Šuleka a JUDr. Jany Vargovej, v spore žalobkyne: A. B., C. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. F. XXXX/XXX, XXX XX G., právne zastúpená JUDr. Zuzanou Stročkovou Cenigovou, advokátkou so sídlom Palárikova 2657, Čadca, IČO: 52 6414 317, proti žalovaným: 1/ H. B., C. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXXX, XXX XX G. a 2/ I. B., C. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. C. I. XXXX/ X, XXX XX G., žalovaní v rade 1/ a 2/ zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík, s. r. o., so sídlom Potočná 2835/1A, 022 01 Čadca, IČO. 36 866 849, o určenie, že nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na základe odvolania žalovaných 1/,2/ proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 7C/103/2022-89 zo dňa 18.4.2023 takto
rozhodol:
Rozsudok prvoinštančného súdu p o t v r d z u j e .
Žalobkyni vo vzťahu k žalovaným 1/, 2/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd určil, že nehnuteľnosti: rodinný dom súp. č. XXXX, postavený na parcele CKN 2858/2 - zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 42 m2, parcela CKN 2856/2 - zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 43 m2, parcela CKN 2858/2 - zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 42 m2, parcela CKN 2858/3 - záhrada o výmere 256 m2, parcela CKN 2859
- záhrada o výmere 251 m2, ktoré sú vedené Okresným úradom Čadca, Katastrálny odbor, okres Čadca, obec Čadca, kat. územie G., na LV č. XXXXX, patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov A. B., C. D., nar. XX. XX. XXXX a H. B., C. B., nar. XX. XX. XXXX. Žalobkyni priznal vo vzťahu k žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V dôvodoch rozhodnutia prvoinštančný súd uviedol, že medzi stranami bolo nesporné, že dňa 26. 09. 2015 uzatvorili manželstvo, čo mal zároveň súd preukázané i z predloženého sobášneho listu. Z kúpnej zmluvy zo dňa 30. 09. 22015, ktorú predložili žalovaní, mal súd preukázané, že dňa 30. 09. 2015 uzatvorila A. K. ako predávajúca so žalovaným v rade 1/ ako kupujúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol odplatný predaj sporných nehnuteľností za kúpnu cenu 26.500,- eur, ktorú mal žalovaný v rade 1/ uhradiť v 3 častiach, prvú časť vo výške 1.000,- eur uhradil ako zálohu k rezervácii nehnuteľnosti, druhú časť vo výške 25.000,- eur mal uhradiť na bankový účet predávajúcej najneskôr v lehote 15 dní od podpisu tejto kúpnej zmluvy, pričom predávajúca súhlasila s tým, aby druhú časť dohodnutej kúpnej ceny kupujúci uhradil z prostriedkov čerpaného hypotekárneho úveru, ktorý mu poskytne B. F., E. a tretiu časť kúpnej ceny vo výške 500,- eur poukáže kupujúci sprostredkovateľovi predaja nehnuteľností Reality Slovensko, s. r. o. bezodkladne, najneskôr v lehote do 15 dní od podpisu tejto kúpnej zmluvy z prostriedkov čerpaného hypotekárneho úveru, ktorý kupujúcemu poskytne hypotekárna banka. Žalovaný v rade 1/ má v predmetnej kúpnej zmluve uvedený rodinný stav: rozvedený. Vklad vlastníckeho práva žalovaného v rade 1/ k sporným
nehnuteľnostiam bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Čadca, katastrálny odbor V 3631/2015 zo dňa 18. 11. 2015. Z uvedeného je zrejmé, že kúpna zmluva bola uzatvorená niekoľko dní po tom, ako žalobkyňa a žalovaný v rade 1/ uzatvorili manželstvo. Nakoľko pre rozhodnutie v danej veci nie sú rozhodujúce okolnosti predchádzajúce uzatvoreniu kúpnej zmluvy, považoval súd ako nadbytočné vykonať dokazovanie navrhnuté žalovanými, a to dopyt na B., a. s. a realitnú kanceláriu AD - Reality, s. r. o. k preukázaniu časovej následnosti, a preto toto dokazovanie v súlade so zásadou efektivity a hospodárnosti konania nevykonal. Za podstatné pre posúdenie veci považoval, kedy bola kúpna zmluva uzatvorená a kedy bol povolený vklad do katastra nehnuteľností. Z vykonaného dokazovania je jednoznačne preukázané, že kúpna zmluva bola uzatvorená a vklad do katastra nehnuteľností bol povolený až po uzatvorení manželstva.
2. Žalovaný v rade 1/ tvrdil, že sporné nehnuteľnosti nepatria do masy BSM, pretože ich nadobudol zo svojich výlučných finančných prostriedkov, a to jednak z úveru, ktorý bol vedený len na jeho meno a jednak z finančných prostriedkov, ktoré obdŕžal za predaj rodinného domu č. XXXX, ktorý bol v jeho výlučnom vlastníctve. Na preukázanie týchto tvrdení predložili žalovaní Zmluvu o poskytnutí Flexi- hypotéky č. 001/239176/15-001/000, ktorú žalovaný v rade 1/ uzatvoril so B. L. F., E. dňa 30. 09. 2015 (v ten istý deň, ako uzatvoril kúpnu zmluvu), podľa ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 35.000,- eur za účelom nadobudnutia nehnuteľnosti a údržby dokončených stavieb a kúpnu zmluvu uzatvorenú dňa 20. 05. 2019 medzi žalovaným v rade 1/ ako predávajúcim a A. I. ako kupujúcim, predmetom ktorej bol predaj rodinného domu súp. č. XXXX, nachádzajúceho sa v kat. území G., ako aj pozemkov CKN č. 10636/1, CKN č. 10636/2, CKN č. 10636/6, CKN č. 10636/3, CKN č. 10630/4 a CKN č. 10630/2, zapísaných na LV č. XXXX, kat. územie G., ktorých výlučným vlastníkom bol žalovaný v rade 1/. Rodinný dom nadobudol na základe Darovacej zmluvy v roku 1992 č. RI 995/92-319/92. Žalovaný v rade 1/ predmetné nehnuteľnosti predal za kúpnu cenu 95.000,- eur a z tejto kúpnej ceny mal byť vyplatený zostatok nesplatených úverov (zo zmluvy nie je zrejmé, v akej čiastke mali byť vyplatené zostatky nesplatených úverov), ktoré boli poskytnuté žalovanému v rade 1/ vo B. L. F., E. poskytnuté žalovanému v rade 1/ na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 001/239176/15-001/000 podľa Zmluvy č. V 3541/2015 zo dňa 10. 12. 2015 a na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 001/239176/16-002/000 podľa Zmluvy č. V 4002/2016 zo dňa 18. 10. 2016. Z týchto dôkazov mal súd preukázané, že úver, ktorý bol žalovanému poskytnutý na kúpu sporných nehnuteľností bol sčasti splatený z jeho výlučných finančných prostriedkov, ktoré nadobudol z predaja rodinného domu súp. č. XXXX, vrátane pozemkov, ktorých bol výlučným vlastníkom.
3. Žalovaný 1/ v priebehu konania uviedol, že úver, ktorý mu bol poskytnutý, splácal v mesačných splátkach vo výške okolo 700,- eur, a to z peňazí, ktoré zarobil a takto to splácal niekoľko rokov. Potom sa mu naskytla možnosť predať jeho iný rodinný dom z peňazí, ktoré obdržal za predaj tohto rodinného domu, vyplatil zostatok celého úveru.
4. Žalobkyňa a žalovaný 1/ zhodne uviedli, že na kúpu sporných nehnuteľnosti boli použité peňažné prostriedky z úveru, ktorý bol poskytnutý bankou žalovanému v rade 1/ a žalovaný v rade 1/ tento úver splácal niekoľko rokov z peňažných prostriedkov, ktoré zarobil. Peňažné prostriedky zo mzdy žalovaného v rade 1/ nie sú jeho výlučné peňažné prostriedky, tieto patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Keďže žalovaný v rade 1/ splácal úver z peňažných prostriedkov, ktoré patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a teda tieto nesplácal zo svojich výlučných peňažných prostriedkov, preto aj nehnuteľnosti, ktoré nadobudol za peniaze získané úverom, patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
5. Pokiaľ bol predmetný úver splatený čiastočne aj z výlučných peňažných prostriedkov žalovaného v rade 1/, ktoré nadobudol z predaja jeho rodinného domu súp. č. XXXX spolu s pozemkami za cenu 95.000,- eur, z ktorých bol doplatený zvyšok nesplateného úveru, táto skutočnosť nemá vplyv na to, že sporné nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pri nadobúdaní vecí do bezpodielového spoluvlastníctva všeobecne platí, že pokiaľ za trvania manželstva bola vec nadobudnutá jednak z prostriedkov, ktoré patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, t. j. zo spoločných a jednak z prostriedkov patriacich výlučne niektorému z manželov, stáva sa takáto vec predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
6. Súd nevykonal dokazovanie dopytom na B. L. F., v zmysle návrhu žalovaných, za účelom vyžiadania výpisu z obidvoch úverov, aby bolo zrejmé, kedy a v akej výške boli vykonávané úhrady na úvery zo
strany žalovaného, keďže výška finančných prostriedkov, ktoré vyplatil žalovaný v rade 1/ na úver zo svojej výplaty a výška finančných prostriedkov, z ktorých bol vyplatený úver za predaj rodinného domu, nie je v tomto súdnom konaní relevantná. Tieto čiastky budú posudzované v konaní o vyporiadanie BSM (pokiaľ strany budú takéto súdne konanie iniciovať), v rámci ktorého sa bude súd zaoberať tým, či a v akých čiastkach vynaložil žalovaný v rade 1/ svoje výlučné prostriedky na spoločný majetok.
7. Žalovaný v rade 1/, napriek tomu, že sporné nehnuteľnosti patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, tieto daroval žalovanej v rade 2/. Právna úprava ust. § 145, ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje právny vzťah bezpodielových spoluvlastníkov k tretím osobám, pokiaľ ide o spoločné veci tvoriace súčasť bezpodielového spoluvlastníctva manželov a pri nakladaní s nimi rozlišuje dva režimy. Bežnú vec týkajúcu sa spoločného majetku môže vybaviť každý z manželov. Ak ale o bežnú vec (rozumej záležitosť) nejde, je potrebný súhlas oboch manželov. Darovanie nehnuteľností patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nie je bežnou vecou, preto je na takýto právny úkon potrebný súhlas oboch manželov. V prípade absencie takéhoto súhlasu je právny úkon postihnutý relatívnou neplatnosťou podľa § 40a Občianskeho zákonníka, čo znamená, že takýto úkon sa považuje za platný len do času, keď sa druhý manžel jeho neplatnosti dovolá voči všetkým jeho účastníkom. Ustanovenie § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka pritom neurčuje žiadne ďalšie podmienky, pokiaľ ide o formu, obsah, resp. spôsob vyjadrenia súhlasu. To znamená, že súhlas možno dať nielen ústne alebo písomne, ale aj mlčky - konkludentne, ak zo správania druhého manžela možno usúdiť, že súhlasí, aby bola záležitosť takto vybavená (§ 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a takisto možno súhlas dať nielen vopred, ale aj dodatočne (t. j. až po uzavretí právneho úkonu).
8. Žalobkyňa pri výsluchu tvrdila, že žalovaný v rade 1/ jej nepovedal o tom, že chce nehnuteľnosti darovať svojej matke, nemala o tom vedomosť a už vôbec mu na to nedala súhlas. Vždy si myslela, že dom bude pre ich syna. O tom, že žalovaný v rade 1/ daroval nehnuteľnosti svojej matke, sa dozvedela hneď v ten deň, keď to „prešlo“ na katastri, pretože jej volal jeden jej priateľ. Žalovaný v rade 1/ pri výsluchu potvrdil, že žalovanú neinformoval o tom, že chce rodinný dom darovať svojej matke, ani to, že jej ho daroval. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný v rade 1/ daroval sporné nehnuteľnosti svojej matke bez súhlasu žalobkyne, dokonca bez toho, aby mala žalobkyňa o tom vedomosť.
9. Nakoľko žalobkyňa súhlas k darovaniu sporných nehnuteľností žalovaným v rade 1/ žalovanej v rade 2/ neudelila, preto sa podľa § 40a v spojení s § 145, ods. 1 Občianskeho zákonníka sa touto žalobou účinne dovolala relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy voči žalovaným v rade 1/ a 2/. Keďže je darovacia zmluva zo dňa 26. 01. 2022 neplatný právny úkon, žalovaná v rade 2/ nenadobudla vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam darovacou zmluvou a v dôsledku toho predmetné nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov - žalobkyne a žalovaného v rade 1/.
10. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255, ods. 1 CSP, podľa ktorého žalobkyňa, ktorá mala v konaní úspech v plnom rozsahu, má voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
11. Proti rozsudku prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručili odvolanie žalovaní 1/, 2/. Poukazovali, že žalobkyňa sa žalobou, upresnenou na pojednávaní dňa 18. 04. 2023 domáhala určenia, že nehnuteľnosti: rodinný dom súp. č. XXXX, postavený na parcele CKN 2858/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 42 ml, parcela CKN 285/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 43 ml, parcela CKN 2858/2 -zastavaná plocha a nádvorie o výmere 42 ml, CKN XXXX/X - záhrada o výmere 256 ml, parcela CKN 1859 -záhrada o výmere 251 ml, ktoré sú vedené Okresným úradom Čadca, katastrálny odbor, okres Čadca, obec Čadca, kat. územie G., na LV č. XXXXX, patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov - žalobkyne a žalovaného. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu si takto modifikovala na pojednávaní dňa 18. 04. 2023 žalobný petit bez toho, aby tento predložila v písomnej podobe a aby o tom bolo zo strany súdu rozhodnuté. Procesná úprava vyplývajúca z Civilného sporového poriadku pozná len pojem „zmena žaloby“, ktorá je možná počas konania len so súhlasom súdu. Akýkoľvek zásah, doplnenie alebo upresnenie uplatneného nároku treba považovať za zmenu žaloby, a je teda zo strany súdu potrebné rozhodnúť o jeho pripustení prípadne nepripustení. Konajúca sudkyňa však v úvode pojednávania žalobkyňu vyzvala k úprave formulácie petitu a následne o ňom konala, bez toho aby rozhodla, či je zmena žaloby prípustná alebo nie, s odôvodnením, že nejde o zmenu žaloby, ale len o upresnenie. Zastali názor, že súd prvého stupňa konal nad rámec pôvodnej žaloby, prekročil svoju poučovaciu povinnosť na úkor žalovaných 1/, 2/.
12. Manželstvo žalobkyne a žalovaného v rade 1/ bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Čadca 14P/166/2022 zo dňa 04. 04. 2022, pričom na pojednávaní sa obe strany sporu vzdali práva podať opravný prostriedok. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 17. 05. 2023. Žalobkyňa nepreukázala existenciu naliehavého právneho záujmu na určení, že nehnuteľnosti patria do BSM, potom otázka ich spoločného vlastníctva k veciam bude riešená v rámci konania o vyporiadanie BSM a má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k vyporiadaniu BSM. Preto nie je naliehavý právny záujem na vyriešení (určení) tejto predbežnej otázky v inom konaní. Ani vyhovenie takejto žalobe nevyriešilo obsah spornosti daného právneho vzťahu a po takomto konaní je vedené konanie ďalšie. Žalobkyňa počas svojho výsluchu na pojednávaní sama uviedla, že mala vedomosť o tom, že kupujúcim na predmetnej zmluve je výlučne jej manžel, pričom žiadnym spôsobom nenamietala, že nie je tiež uvedená ako zmluvná strana. Z jej výsluchu rovnako vyplynulo, že mala vedomosti o okolnostiach uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy. Rovnako z predmetnej kúpnej zmluvy zo dňa 30. 09. 2015 z článku H. bod 2) okrem iného vyplýva, že predávajúci touto zmluvou prevádza na kupujúceho v podiele 1/1, t. j. k celku. Ak teda chcela žalobkyňa dosiahnuť pozitívne rozhodnutie vo veci, bolo jej povinnosťou preukázať a predložiť dôkazy, že predmetné nehnuteľnosti boli financované z prostriedkov nadobudnutých počas manželstva. Žalobkyňa nielen že žiaden takýto dôkaz nepredložila, ale svojou výpoveďou fakticky potvrdila, že väčšiu časť manželstva nikde nepracovala, bola na materskej a rodičovskej dovolenke, tým pádom nedosahovala žiaden príjem. Mali za to, že skutkovo jednoznačne opísali stav konania, kedy jednoznačne nemožno určiť, že sporné nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nemožno teda darovaciu zmluvu zo dňa 26. 01. 2022 uzatvorenú medzi žalovaným 1/ a žalovanou 2/ považovať za relatívne neplatný právny úkon a takýto súhlas žalobkyne, hoc ho nedala, nebol k prevodu nehnuteľností potrebný. Z toho dôvodu bola namietaná i pasívna vecná legitimácia žalovanej v rade 2/ nakoľko akýkoľvek zásah do práv tretích osôb nemôže byť prejednávaný v žalobe na určenie, či vec patrí do BSM. Rozhodnutie súdu o určení, že sporné nehnuteľnosti patria do BSM vzhľadom na uvedené považovali za arbitrárne a prekvapivé, nenapĺňajúce základné požiadavky zákonnosti, odporujúce zásadám dobrých mravov. Navrhovali rozsudok prvoinštančného súdu zmeniť a žalobu zamietnuť.
13. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných 1/, 2/ uviedla, že predžalobnou výzvou upozornila, že konajú a konali protiprávne a žiadala, aby previedli nehnuteľnosti naspäť. Zotrvala na tom, že sú so žalovaným bezpodielovými spoluvlastníkmi vyššie uvedených nehnuteľností bez ohľadu, na skutočnosť, že na kúpnej zmluve zo dňa 30. 09. 2015 nie je uvedená ako kupujúca. Bola uzavretá v čase, kedy boli manželia, (viď. sobášny list). Keďže na predžalobnú výzvu žalovaný nijako nereagovali z miesta bydliska sa odsťahovala pre manželov alkoholizmus, nemala inú možnosť ako brániť svoje vlastnícke práva. Ako žalobkyni sú jej upierané vlastnícke práva k predmetným vyššie vyšpecifikovaným nehnuteľnostiam, ktoré sú garantované aj samotnou Ústavou SR. Prvostupňový súd rozhodol zákonne s racionálnym odôvodnením. Navrhovala, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu potvrdil.
14. Žalovaní vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne uviedli, že je zrejmé, že na zakúpené nehnuteľnosti neboli použité žiadne finančné prostriedky, ktoré by patrili do BSM. Po celú dobu manželstva nemohla prispieť finančnými prostriedkami, nakoľko bola na materskej s maloletým synom. Nepreukázala, že by pred uzatvorením manželstva mala akékoľvek finančné prostriedky, ktorými by sa bola podieľala na kúpnej zmluve zo dňa 30. 09. 2015. O žiadnej zmene formulácie petitu nebolo rozhodnuté, teda okresný súd konal ako podľa CSP konať nemohol a porušil zásadným spôsobom rovnosť účastníkov. Pokiaľ sa týka naliehavého právneho záujmu na určenie právneho vzťahu alebo práva, tak tento je len tam, kde by bolo bez tohto určenia ohrozené právo žalobcu alebo kde by sa bez tohto určenia stalo jeho postavenie neistým. Určovacia žaloba má preventívny charakter (poskytnúť ochranu právneho postavenia žalobcu skôr než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva) a nemôže byť z pravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie povinností, ani tam kde právny vzťah alebo právo boli porušené. Ak by teda žalobkyňa chcela dosiahnuť pozitívne rozhodnutie vo veci bolo by jej povinnosťou preukázať a predložiť dôkazy, že predmetné nehnuteľnosti boli nadobudnuté z prostriedkov nadobudnutých počas manželstva (za dva dni trvania manželstva). V túto dobu nemohlo dôjsť k žiadnym finančným rezervám a ani nepoprela, že sporné nehnuteľností boli zaplatené z výlučných prostriedkov žalovaného 1/, predaj jeho ďalšieho domu, ktorým bol vyplatený spotrebný úver na zariadenie. Žaloba o určenie, že sporné nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov je preto bez základná.
15. Následne žalovaní 1/, 2/ doručili uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. 3C/11/2023-49 zo dňa 31. 01. 2024, ktorým bolo konanie vo veci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov
prerušené do právoplatného skončenia konania vedeného pred Okresným súdom v Žiline pod sp. zn. CA-7C/103/2022.
16. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP) súc viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu ako správne postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
17. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie. Z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny záver, svoje rozhodnutie náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil.
18. Podľa § 139 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.
19. Podľa § 140 ods. 1 CSP, zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo, alebo sa uplatňuje iné právo.
20. podľa § 140 ods. 2 CSP, zmenou žaloby je jej podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdeným v žalobe.
21. Preskúmaním žalobnej žiadosti uvedenej v petite žaloby a výrokoch rozhodnutia prvoinštančného súdu odvolací súd zistil, že žalobkyňa zmenila slovosled, keď v podanej žalobe výmeru jednotlivých pozemkov označených príslušným parcelným číslom uviedla pred označením druhu konkrétneho pozemku a na pojednávaní za parcelnými číslami jednotlivých parciel vymedzila najskôr konkrétne druhy týchto pozemkov a až následne uviedla ich výmeru. Absolútne tým nerozšírila uplatnené právo, ani neuplatnila iné právo a takisto nepristúpila ani k podstatnej zmene alebo doplneniu rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe.
22. Námietku žalovaných v podanom odvolaní o tom, že prvoinštančný súd nerozhodol o zmene žaloby predpísaným procesným postupom, považoval odvolací súd za zjavne neodôvodnenú.
23. Podľa § 40a zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, § 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil.
24. Podľa § 145 ods. 1, 2 OZ, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov, v ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. 25. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne. 26. Spoločnou vecou sa rozumie vec, ktorá už patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zmysle jeho zákonného vymedzenia v § 143 OZ.
27. Podľa § 143 OZ, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov a veci vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
28. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že dňa 30.09.2015 uzatvorila A. K. ako predávajúca so žalovaným v rade 1/ ako kupujúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol odplatný predaj nehnuteľností tvoriacich predmet sporu za kúpnu cenu 26.500,- eur. Žalobkyňa a žalovaný v rade 1/ uzatvorili manželstvo 26.09.2015. Vklad vlastníckeho práva žalovaného v rade 1/ k sporným nehnuteľnostiam bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Čadca, katastrálny odbor V-3631/2015 zo dňa 18.11.2015.
29. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že kúpna zmluva o prevode nehnuteľností je síce právnym dôvodom prevodu, sama však prevod vlastníctva nespôsobuje. Ak sa prevádza vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností, je právnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva vklad do katastra, ktorý sa vykonáva len na základe právoplatného rozhodnutia o povolení vkladu. Tieto vecno-právne účinky vkladu je potrebné dôsledne odlišovať od obligačno-právnych účinkov platnej a účinnej kúpnej zmluvy. Vecno-právne účinky, teda prevod vlastníctva, nastáva až na základe právoplatného rozhodnutia o povolení vkladu. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že vklad vlastníckeho práva žalovaného v rade 1/ k sporným nehnuteľnostiam bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Čadca, katastrálny odbor V 3631/15 zo dňa 18.11.2015. To znamená, že i keď obligačno-právne účinky nastali iba niekoľko dní po uzatvorení manželstva medzi žalobkyňou a žalovaným v rade 1/, vecno-právne účinky vkladu nastali už za trvania manželstva s odstupom niekoľkých mesiacov.
30. Na to, aby súd mohol vysloviť, či sporné nehnuteľnosti patria do BSM žalobkyne a žalovaného v rade 1/, však nestačilo iba preukázať, že kúpna zmluva bola uzatvorená a vklad kúpnej zmluvy nastal po uzatvorení manželstva, taktiež bolo potrebné v konaní žalobkyňou preukázať, že čo i len časť kúpnej ceny bola uhradená z prostriedkov patriacich do BSM žalobkyne a žalovaného v rade 1/.
31. Z kúpnej zmluvy uzatvorenej 30.09.2015 medzi A. K. a žalovaným v rade 1/ ako kupujúcim bolo jednoznačne preukázané, že išlo o odplatný predaj nehnuteľností za kúpnu cenu 26.500,- eur, ktorú mal žalovaný uhradiť v troch častiach. Prvú časť vo výške 1.000,- eur uhradil ako zálohu k rezervácii nehnuteľnosti, druhú časť vo výške 25.000,- eur mal uhradiť na bankový účet predávajúcej najneskôr v lehote 15 dní od podpisu kúpnej zmluvy, predávajúca súhlasila s tým, aby druhú časť dohodnutej kúpnej ceny uhradil z prostriedkov čerpaného hypotekárneho úveru, ktorý mu poskytne B. F., a.s. a tretiu časť kúpnej ceny vo výške 500,- eur poukáže spotredkovateľovi predaja nehnuteľností REALITY Slovensko, s.r.o. bezodkladne, najneskôr v lehote do 15 dní od podpisu kúpnej zmluvy z prostriedkov čerpaného hypotekárneho úveru poskytnutého hypotekárnou bankou.
32. Sám žalovaný v rade 1/ v konaní pred prvoinštančným súdom potvrdil, že hypotekárny úver, ktorý mu bol za účelom úhrady kúpnej ceny poskytnutý, splácal v mesačných splátkach vo výške okolo 700,- eur zo svojho zárobku. Prvoinštančný súd správne uzavrel, že peňažné prostriedky zo mzdy žalovaného v rade 1/ nie sú jeho výlučným vlastníctvom, avšak tieto patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
33. Podľa § 143 OZ je predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov definovaný určitými znakmi a tvorí ho všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva fyzickej osoby. majetok, ktorý bol nadobudnutý niektorým z manželov za trvania manželstva s tým, že sa nevzťahuje na veci získané dedičstvom, darom, slúžiace podľa svojej povahy osobnej potrebe jedného z manželov, slúžiace podľa svojej povahy výkonu povolania jedného z manželov, vydané v rámci predpisov o reštitúcii.
34. Jedným z hlavných zdrojov bezpodielového spoluvlastníctva manželov sú príjmy z pracovného pomeru podnikateľskej činnosti, príjmy zo sociálneho zabezpečenia. Predmetom bezpodielového spoluvlastníctva sa stáva až vyplatená a prevzatá mzda, nie iba samotný nárok na mzdu, ktorý nemôže byť predmetom bezpodielového spoluvlastníctva. V prejednávanej veci bolo preukázané, že žalovaný v rade 1/ na úhradu kúpnej ceny za získané nehnuteľnosti použil jednak prostriedky patriace do bezpodielového spoluvlastníctva (splácanie hypotekárneho úveru zo mzdy), ako i finančné prostriedky získané z odpredaja jeho výlučného majetku, preto došlo k tzv. zmiešaniu výlučného majetku s majetkom spoločným a takto nadobudnuté veci sa stávajú súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
35. V konaní zostalo nesporným, že pred podaním žaloby sa žalobkyňa dovolala relatívnej neplatnosti uzatvorenej darovacej zmluvy medzi žalovaným 1/ a žalovanou 2/, preto odvolací súd tak, ako prvoinštančný súd, vychádzal zo zhodných tvrdení strán v zmysle § 186 ods. 2 CSP. Správne prvoinštančný súd prejudiciálne určil neplatnosť darovacej zmluvy zo dňa 26.01.2022 uzatvorenej medzi žalovanými 1/, 2/ a žalobe žalobkyne vyhovel. Odvolací súd sa stotožnil sa so záverom prvoinštančného súdu o tom, že v danom prípade je daný naliehavý právny záujem žalobkyne na určení, že sporné nehnuteľnosti patria do BSM, nakoľko žaloba vzhľadom na existujúci zápis vlastníckeho práva v prospech žalovanej 2/ nutne musela smerovať i proti žalovanej v rade 2/ ako aktuálnej vlastníčke nehnuteľnosti.
36. Vo väzbe na uvedené odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu ako správny postupom podľa § 387 ods. 1, stotožniac sa aj s jeho odôvodnením podľa § 387 ods. 2 CSP, potvrdil, žalobkyni ako úspešnej strane v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovaným v rade 1/, 2/ v plnom rozsahu.
37. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)