Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Cbi-2-2018.pdf
PDF · 168.97 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cbi/2/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Tomášom Novákom v právnej veci žalobcu: Bytové družstvo Prešov, so sídlom Bajkalská 30, 080 01 Prešov, IČO: 00 173 665, právne zastúpený: JUDr. Daniel Boľanovský, advokát, so sídlom kancelária Slovenská 69, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Tomášikova 48, 823 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, právne zastúpený: Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s. r. o., so sídlom kancelárie Bočná 10, 040 01 Košice, IČO: 36 863 017, v konaní o určenie popretej pohľadávky vo výške 5.163,56 € takto
rozhodol:
I. Určuje, že pohľadávka žalobcu uplatnená prihláškou pohľadávky č. 1 zo dňa XX.XX.XXXX do konkurzu na majetok dlžníka Š. J., K.. XX.XX.XXXX, O. B. XX, V., v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. XOdK/XXX/XXXX vo výške 5.163,56 € v časti výšky pohľadávky, právneho dôvodu, poradia zabezpečovacieho práva a zabezpečenia zabezpečovacím právom v 1. poradí na základe § 15 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov viaznucom na byte č. XX na X. poschodí vchodu č. XX bytového domu súpisné číslo XXXX na parcele KNC č. XXXXX/XX, kat. úz. V., zapísaného na LV č. XXXXX v V. na ulici B., spoluvlastnícky podiel: 1/1, na podiele priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti XX/XXXX prislúchajúcich k bytu, na spoluvlastníckom podiele k pozemku: XX/XXXX, parcela registra KNC č. XXXXX/XX o výmere XXX m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, zapísaného na LV č. XXXXX, kat. úz. V., v V. je nesporná.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške tejto rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou dňa XX.XX.XXXX na Okresný súd Prešov sa žalobca (pôvodne žalobcovia) v konkurznom konaní dlžníka Š. J. domáhal určenia popretej pohľadávky.
2. Podanú žalobu odôvodnil tým, že prihláškou zo dňa XX.XX.XXXX, doručenou na adresu správcu aj súdu, si prihlásil do konkurzu svoju pohľadávku voči dlžníkovi v celkovej výške 5.163,56 €, z toho istina predstavovala sumu 3.366,01 €, úroky z omeškania predstavovali sumu 642,33 € a náklady z uplatnenia prestavovali sumu 1.155,22 €.
3. Právnym dôvodom uplatnenej pohľadávky bolo právo žalobcu (pôvodne žalobcov) na úhradu plnení spojených s užívaním bytu a platieb do fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu na základe zákona č. 182/1993 Z. z. (§12) a Zmluvy o výkone správy zo dňa XX.XX.XXXX za presne špecifikované obdobie od X. XXXX do R. XXXX.
4. Dňa XX.XX.XXXX správca SKP, k. s. doručil zástupcovi žalobcov Oznámenie o popretí poradia zabezpečovacieho práva v zmysle § 167 ods. 5 a § 32 ods. 6 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii zo dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný poprel pohľadávku žalobcu čo do výšky, právneho dôvodu, poradia zabezpečovacieho práva a čo do zabezpečenia.
5. Tvrdenia žalovaného v popretí pohľadávky žalobca popiera. Dlžník ako vlastník bytu č. XX na X. poschodí vchodu č. XX bytového domu súpisné číslo XXXX na parcele KNC č. XXXXX/XX, kat. úz. V., zapísaného na LV č. XXXXX v V. na ul. B., bol na základe zmluvy o výkone správy zo dňa XX.XX.XXXX, uzatvorenej medzi vlastníkmi bytov a správcom bytového domu Bytové družstvo Prešov (ďalej len BD Prešov) povinný uhrádzať žalobcovi mesačne platby za plnenia spojené s užívaním bytu a platby do fondu prevádzky, údržby a opráv, ako aj správcovský poplatok. Pohľadávka vlastníkov bytov je na základe § 15 zákona č. 182/1993 Z. z. (ďalej len ZVB) zabezpečená zákonným záložným právom, ktoré vzniklo prvým prevodom bytu v predmetnom bytovom dome do vlastníctva prvého nadobúdateľa, čo bolo XX.XX.XXXX. K zápisu tohto záložného práva do katastra nehnuteľností došlo dňa XX.XX.XXXX.
6. V zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu; ak je súčasťou bytu balkón, lodžia alebo terasa, pre účely tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv domu sa zarátava do veľkosti spoluvlastníckeho podielu 25 % z podlahovej plochy balkóna, lodžie alebo terasy. Pri určení preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome povinní zohľadniť mieru využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi nebytových priestorov a garáží v dome. V zmysle § 15 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, vzniká zo zákona k bytu alebo k nebytovému priestoru v dome záložné právo v prospech spoločenstva; ak sa spoločenstvo nezriaďuje, vzniká zo zákona záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Vznik a zánik záložného práva sa zapíše do katastra nehnuteľností. Záložné právo k bytu alebo k nebytovému priestoru v dome možno zriadiť aj v prospech tretej osoby. V zmysle § 8b zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. Pri správe domu je správca povinný: e) sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky. V zmysle § 151k ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, na ich uspokojenie je rozhodujúce poradie ich registrácie v registri záložných práv počítané odo dňa ich najskoršej registrácie alebo odo dňa ich registrácie v osobitnom registri.
7. Ako už Najvyšší súd uviedol v rozhodnutí z XX. R. XXXX, sp. zn. XCdo/XXX/XXXX, je správca aj po právnej úprave zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vykonanej zákonom č. 268/2007 Z. z., účinnej od 1. júla 2007, oprávnený pri výkone správy majetku vlastníkov bytov a nebytových priestorov v mene vlastníkov, na účet vlastníkov vymáhať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Najvyšší súd sa s týmito závermi, na ktorých spočíva uvedené rozhodnutie, stotožňuje aj v preskúmavanej veci. Uvedený záver, že správca je oprávnený pri výkone správy majetku vlastníkov bytov a nebytových priestorov v mene vlastníkov vymáhať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, však nevylučuje, že aj samotní vlastníci bytov a nebytových priestorov nemôžu sami tieto úhrady vymáhať. Opačný záver by viedol k príliš formalistickému postupu súdu a odopretiu práva na súdnu ochranu (XCdo/XXX/XXXX Najvyšší súd Slovenskej republiky).
8. Záložné právo k bytu alebo nebytovému priestoru v prospech spoločenstva, resp. v prospech ostatných vlastníkov bytov alebo nebytových priestorov v bytovom dome je záložným právom zákonným, to znamená, že vzniká už zo zákona ku každému jednému bytu alebo nebytovému priestoru. Aj keď ide o záložné právo vznikajúce zo zákona, vznik záložného práva sa uvádza spravidla už v zmluve o prevode vlastníctva k bytu alebo nebytovému priestoru, pričom sa zároveň s povolením vkladu zapisuje do katastra nehnuteľností.
9. Novelou zákona o vlastníctve bytov č. 268/2007 Z. z. bol zavedený fakultatívny zápis zákonného záložného práva na základe rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (kde návrh na zápis podával predseda alebo správca). Uvedený spôsob zápisu záložného práva sa neosvedčil, a to najmä z dôvodu problémov pri výklade znenia ustanovenia správami katastra, a tak bol novelou č. 70/2010 Z. z. opätovne nahradený obligatórnym zápisom z úradnej moci príslušnej správy katastra, resp. v súčasnosti Okresného úradu, odboru katastra (t. j. zo zákona). Okresné úrady sú povinné vykonať záznam na základe § 34 katastrálneho zákona.
10. Je nepochybné, že využitie tohto práva na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil jeho vlastník, bolo cielené najmä na zamedzenie neplatenia preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv, neplatenia za plnenia spojené s užívaním vlastníctva a tiež na zamedzenie protiprávnym konaniam namiereným voči ostatným vlastníkom. Realizácia záložného práva podľa § 151j Občianskeho zákonníka poskytuje ostatným vlastníkom v dome zjednodušený a zrýchlený spôsob likvidácie ich pohľadávky. Aj keď je to zrejmé, v odseku 2 sa zdôrazňuje právo vlastníka bytu alebo nebytového priestoru zaťažiť predmet vlastníctva záložným právom aj v prospech tretej osoby, nielen vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Takéto záložné právo je však vždy neskoršieho poradia ako zákonné záložné právo v prospech ostatných vlastníkov v dome.
11. V súlade s ustanovením § 13 sa záložné právo vzťahuje aj na spoluvlastnícky podiel na spoluvlastníckych právach vyplývajúcich z vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru. Zriaďuje sa záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Toto záložné právo sa zriaďuje súčasne s prevodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru a nie je závislé od vôle vlastníka bytu alebo nebytového priestoru. Záložné právo vzniká priamo zo zákona, to znamená že vzniká bez toho, aby sa k jeho vzniku vyžadovala ďalšia právna skutočnosť, napríklad rozhodnutie štátneho orgánu. Záložné právo teda vzniká ak sú splnené tri skutočnosti, s ktorými zákon spája jeho vznik. V tejto súvislosti podporne poukázal na právnu vetu vyplývajúcu z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. XXOdo/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré sa síce netýkalo zákonného záložného práva, ale riešilo moment vzniku záložného práva k nehnuteľnosti, ktorým sa zabezpečuje budúca pohľadávka. Najvyšší súd ČR v uvedenom konaní judikoval, že ak je budúca pohľadávka zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti, vzniká záložné právo už dňom vkladu do katastra nehnuteľností. Realizačná funkcia záložného práva sa však prejaví až keď vznikne budúca, v záložnej zmluve zabezpečovaná, pohľadávka. Závery z tohto rozhodnutia by sa teda mohli primerane vzťahovať aj na vznik záložného práva, ktoré ex lege zabezpečuje budúce pohľadávky vlastníkov a ktoré sa zapisuje do katastra nehnuteľností záznamom. Iná situácia vznikne, ak výkon záložného práva vykonáva záložný veriteľ, ktorý nemá postavenie prednostného záložného veriteľa. Na rozdiel od prípadu, keď výkon záložného práva realizuje prednostný záložný veriteľ (§151ma ods. 3 OZ), sa prevádza záloh zaťažený záložným právom prednostného veriteľa, ale aj ostatných veriteľov, ktorí majú výhodnejšie poradie pre uspokojenie svojho záložného práva ako záložný veriteľ, ktorý uskutočňuje výkon záložného práva. Prednostný záložný veriteľ alebo záložný veriteľ, ktorý je v poradí predchádzajúcom poradiu záložného veriteľa, ktorý vykonáva záložné právo a má zároveň splatnú pohľadávku, môže začať výkon svojho záložného práva alebo uplatňovať uspokojenie svojej pohľadávky aj z výťažku predaja zálohu, ktorý získal záložný veriteľ, ktorý nemá postavenie prednostného záložného veriteľa. V tom sa tiež prejavuje výhodnejšie postavenie prednostného záložného veriteľa, ktorý svoje výhodné postavenie môže uplatniť aj v štádiu speňaženia predmetu zálohu. V praxi tomu tak je v prípade, že pohľadávka prednostného záložného veriteľa nebola v čase začatia výkonu záložného práva ešte splatná a stane sa splatnou až v momente speňaženia zálohu. Svoje stanovisko, že spoločnosť A. s. r. o. bola prednostným záložným veriteľom odôvodnil žalobca skutočnosťou, že záložné právo tejto spoločnosti vzniklo ako zmluvné záložné právo ešte v roku XXXX, pričom dlh na byte vznikol až niekedy v roku XXXX. Žalovaný svoje stanovisko odôvodnil nasledovne: 1. Existencia zákonného záložného práva v prospech vlastníkov bytov
podľa § 15 zákona č. 182/1993 Z. z. nastala zo zákona a v katastri nehnuteľností bolo toto právo zapísané od XX.XX.XXXX, k čomu došlo ešte pred vznikom záložného práva na základe zmluvy o zriadení záložného práva v prospech R. O. (vklad povolený dňa XX.XX.XXXX), ktorý neskôr postúpil svoju pohľadávku na spoločnosť A. s. r. o. (záznam v katastri bol vykonaný dňa XX.XX.XXXX). Z uvedenej skutočnosti vyplýva, že vlastníci bytov, resp. žalovaní boli prednostnými záložnými veriteľmi; 2. Z výťažku dražby zo dňa XX.XX.XXXX nebol žalovanému ako prednostnému záložnému veriteľovi uhradená žiadna finančná čiastka; 3. Žalobca sa ako nový vlastník dostal do pozície záložného dlžníka, a preto mu žalovaný, ako správca daného bytu, nemôže bez uhradenia pohľadávok vlastníkov bytov voči pôvodnej vlastníčke D. K. vydať písomné vyhlásenie o neexistencii nedoplatkov. K tomuto vyššie citovanému zákonnému ustanoveniu Občianskeho zákonníka (§ 151ma) súd poznamenáva, že toto ustanovenie žiadnym spôsobom neupravuje zánik samotného záväzku, ale iba prípadný zánik záložných práv viažucich sa na predmetný záväzok. Z uvedeného vyplýva, že ani toto zákonné ustanovenie uskutočnením dobrovoľnej dražby nemá za následok zánik záväzkov súvisiacich s predmetným bytom. S ohľadom na zásadný rozpor medzi účastníkmi konania súd dopĺňa, že v danom prípade za záložného prednostného veriteľa považuje žalovaného. K tomu záveru súd dospel tak, že záložné právo v prospech vlastníkov bytov bolo do príslušného registra (katastra nehnuteľností) zapísané skôr ako neskoršie zmluvné záložné právo. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že záložné právo v prospech vlastníkov bytov zriadené § 15 zákona č. 182/1993 Z. z. je špecifickým záložným právom, ktoré vzniklo za účelom zabezpečenia riadnej a efektívnej správy bytového fondu a výklad práva žalovaným ohľadom prednostného záložného veriteľa, ako aj jeho následky v danej veci by zrejme obchádzali vyššie citovaný účel zákona. (rozsudok Okresného súdu Košice II. sp. zn. XXC/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX - nenapadnutý opravným prostriedkom).
12. Kritérium okamihu zápisu do registra záložných práv alebo do osobitného registra, ako kritérium rozhodujúce pre poradie všetkých záložných práv, má svoj legitímny účel. Je to predovšetkým účel zabezpečenia právnej istoty potenciálnych veriteľov, aby z verejného registra vedeli, aké poradie bude mať ich záložné právo v prípade, ak sa rozhodnú vstúpiť s dlžníkom do záväzkového vzťahu. Druhým legitímnym účelom je zabezpečenie rovnosti veriteľov (rovnosti ich záložného práva) v tom zmysle, že pre poradie ich záložného práva bude mať význam jedna a tá istá právna skutočnosť. Priorita záložných veriteľov nebude závisieť od ich postavenia alebo od povahy ich pohľadávky, ale od jednej objektívnej právnej skutočnosti aplikovanej na všetkých veriteľov rovnako. Sú tu teda relevantné argumenty, že zákonodarca sledoval ustanovením § 151k ods. 1 Občianskeho zákonníka práve účel ustanoviť okamih registrácie záložného práva ako jednotné kritérium prednosti pre všetky záložné práva.
13. Záložné právo podľa § 15 ZVB je zákonným záložným právom, ktoré vzniká ex lege. Hoci sa vznik a zánik tohto záložného práva má zapísať do katastra nehnuteľností (v danom prípade záznamom), zápis nemá vplyv na vznik alebo zánik tohto záložného práva. Relevantná otázka je, kedy toto záložné právo vzniká. Vlastník bytu alebo nebytového priestoru je povinný uhrádzať finančné prostriedky do fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrady za plnenia (§ 7b ods. 5 ZVB). Vlastník bytu alebo nebytového priestoru je povinný v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (§ 10 ods. 1 ZVB).
14. Vlastník bytu alebo nebytového priestoru je povinný platiť: mesačné preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv; úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu. Tieto povinnosti sú spojené s vlastníctvom bytu a nebytového priestoru. Ide teda o pohľadávky z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome podľa § 15 ZVB. Hoci povinnosť plniť je určená zákonom (§ 7b ods. 5 ZVB), v skutočnosti je to zmluva o spoločenstve, resp. zmluva o výkone správy, ktorú vlastník bytu alebo nebytového priestoru uzavrie alebo k nej pristúpi, ktorá je právnym dôvodom povinnosti plniť. Zo zákona expressis verbis nevyplýva, kedy tieto pohľadávky vznikajú. Zo zákona vyplýva jedine periodicita plnení (mesačne, resp. mesačne vopred). Zo zákona nevyplýva ani to, že by jednotlivé mesačné úhrady predstavovali samostatné pohľadávky. Zo zákona vyplýva jedine to, že vlastník bytu alebo nebytového priestoru je povinný voči spoločenstvu, resp. voči ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov plniť pravidelne, opakovane, mesačne. Zo zákona možno len implicitne vyvodiť, že pohľadávka (pohľadávky) vzniká (vznikajú) v podstate spolu s nadobudnutím bytu alebo nebytového priestoru.
15. Z ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pohľadávkou sa rozumie právo na plnenie, ktoré je obsahom záväzkového vzťahu. Plnenie môže byť jednorazové, opakujúce sa (periodické) alebo trvajúce. O opakované plnenie ide napríklad vtedy, ak ide o záväzok plniť po určitú dobu v intervaloch určené dávky. Predmet nie je obmedzený svojou vlastnou úhrnnou kvantitou, ale dobou, po ktorú majú byť jednotlivé dávky, napríklad peňažné plnenie. Výška (rozsah) celkového dlhu sa plnením jednotlivých opakujúcich sa dávok neznižuje. Obsahom záväzkového vzťahu medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov je teda (okrem iného): pohľadávka na platenie preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv, ktorá predstavuje právo na opakujúce sa plnenia (dávky) mesačne vopred; pohľadávka na platenie úhrad za služby spojené s užívaním bytu, ktorá predstavuje právo na opakujúce sa mesačné plnenia (dávky). Nejde pritom o samostatné pohľadávky, pretože záväzkový právny vzťah, obsahom ktorého sú uvedené plnenia, je stále jeden a ten istý a rovnako aj právny dôvod. Ak by naopak malo platiť to, že ide o samostatné pohľadávky, znamenalo by to, že vlastníci bytov a nebytových priestorov každý mesiac musia rozhodovať o zápise a výmaze záložného práva do, resp. z katastra nehnuteľností a predseda spoločenstva alebo správca musia každý mesiac podávať návrh na zápis alebo výmaz záložného práva. Záložné právo podľa § 15 ZVB je dôsledkom existencie záväzkového vzťahu medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov, pretože jeho obsahom je právo (pohľadávka) na pravidelné opakujúce sa plnenia do fondu prevádzky, údržby a opráv a právo (pohľadávka) na úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu. Záložné právo spravidla vzniká okamihom prvého nadobudnutia bytu alebo nebytového priestoru, pričom má podľa § 15 ZVB plniť účel efektívneho zabezpečovacieho prostriedku pohľadávok, ktoré má spoločenstvo voči vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru, resp. ktoré majú vlastníci bytov a nebytových priestorov voči vlastníkovi bytu a nebytového priestoru.
16. Zmluva o výkone správy uzatváraná na základe § 8a ZVB upravuje (s poukazom na formuláciu jej podstatných náležitosti v § 8a) nielen vzájomné práva a povinnosti správcu voči vlastníkom a opačne, ale zároveň reguluje aj vzájomné práva a povinnosti medzi vlastníkmi bytov. Najmä §-om 8a ods. 1 pís. c), d) ZVB sa reguluje povinnosť vlastníkov platiť úhrady za plnenia a hospodárenie s nimi, ako aj hospodárenie s fondom prevádzky, údržby a opráv. V tomto kontexte správca s poukazom na § 8b) ods. 1 ZVB vykonáva správu domu v mene vlastníkov a pred súdom koná za vlastníkov. Ide o zákonné splnomocnenie. Zároveň správca je povinný v zmysle § 8b ods. 2 pís. b) ZVB dbať na ochranu práv vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a v zmysle § 8b ods. 2 pís. e) sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv, a pod. V tejto súvislosti je potrebné spomenúť aj znenie § 10 ods. 3 ZVB, podľa ktorého prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv možno prechodne použiť na úhradu za plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome v prípade ich dočasného nedostatku.
17. Vlastníci bytov si zmluvou o výkone správy stanovujú pravidlá správania sa voči sebe navzájom a ukladajú touto zmluvou povinnosti správcovi, akým spôsobom má zabezpečovať fungovanie ich vzájomných vzťahov. Tak je to aj v prípade plnení úhrad spojených s užívaním bytu. Je v záujme vlastníkov bytov, aby každý vlastník riadne tieto úhrady uhrádzal. Ak teda je niektorý vlastník alebo viacerí v omeškaní s plnením úhrad spojenými s užívaním bytu, je správca povinný v mene vlastníkov tieto úhrady sledovať a následne v záujme vlastníkov vymáhať, nakoľko vznikom dlhu je zaťažený fond prevádzky, údržby a opráv, ktorý je majetkom vlastníkov bytov. V prípade vzniku väčšieho dlhu, ktorý by nebolo možné uhradiť z fondu prevádzky, údržby a opráv, by došlo k neuhradeniu platieb za dodávané energie do predmetného bytového domu ich dodávateľom a následnému odpojeniu celého bytového domu od dodávky energií, resp. služieb spojených s užívaním bytu. Tým by boli v značnej miere porušené práva tých vlastníkov bytov, ktorí riadne uhrádzajú plnenia spojené s užívaním bytu. Z platieb spojených s užívaním bytu vrátene platieb do fondu prevádzky, údržby a opráv sa uhrádzajú faktúry za služby a dodávku energií, materiálov a prác dodávateľom služieb a tovaru na základe uzatváraných zmlúv o dielo a pod. V prípade, že niektorý z vlastníkov bytov neplní riadne do fondu prevádzky, údržby a opráv alebo úhradu za plnenia spojené s užívaním bytu (na ťarchu fondu opráv), nie je z čoho vyplácať faktúry dodávateľov, ktorí pre bytový dom vykonali práce a dodali tovar a energie, a teda vlastníkom bytov vzniká povinnosť platiť zmluvnú pokutu, resp. iné sankcie dodávateľovi. V záujme predísť vzniku týchto situácií ustanovil zákonodarca v ZVB v § 15 ods. 1 vznik a trvanie záložného práva na všetky byty v prospech ostatných vlastníkov bytov, ktoré je zriadené a vzniká ako prednostné záložné právo. Účelom tohto zákonného ustanovenia bolo zabezpečiť, aby v prípade, že dôjde k speňažovaniu bytu vo vlastníctve neplatiča boli najprv uspokojené pohľadávky ostatných vlastníkov bytov v bytovom dome, ktorí riadne uhrádzajú svoje záväzky a až potom pohľadávky prípadného iného veriteľa - napr. banky. Zároveň je
treba podotknúť, že banka v čase, keď zriaďuje záložné právo na byt vo svoj prospech, vychádza z listu vlastníctva, na ktorom je jasne v časti C uvedený zápis záložného práva v zmysle § 15 ZVB. Preto je jej povinnosťou spravovať svoju pohľadávku voči dlžníkovi - vlastníkovi bytu s prihliadnutím na možnú pohľadávku ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome.
18. Žalovaný poprel pohľadávku žalobcu čo do právneho dôvodu s tým, že namietal neexistenciu subjektu, ktorý má byť veriteľom, absenciu náležitostí pre jednoznačnú identifikáciu veriteľa. K tomu žalobca uvádza, že má za to, že veriteľa riadne označil bez možnosti zámeny s inými subjektmi, pričom táto námietka žalovaného je zbytočne formalistická a smerujúca ku sťaženiu možnosti žalobcu domôcť sa svojich práv pred súdom s poukazom na komplikácie súvisiace s veľkým množstvom účastníkov konania. Tento právny názor je podporený aj dôvodovou správou k zákonu č. 182/1993 Z. z. v znení novely č. 246/2015 účinnej od 01.01.2016, kde autor v zmysle citovanej novely v dôvodovej správe uvádza, že v záujme zlepšenia vymožiteľnosti práva zavádza zákonný režim priameho zastúpenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov správcom v súdnych konaniach, v ktorých sú vlastníci žalovaní iným vlastníkom alebo vlastníkom, ktorý bol prehlasovaný. V súlade s touto dikciou zákona správca v určených sporoch zastupuje vlastníkov bytov a nebytových priestorov na strane žalovaných, pričom podľa dôvodovej správy: „v návrhu plne postačí, ak žalobca označí ako pasívne legitimovaných vlastníkov (všeobecná formulácia s prípadnými prílohami v podobe listu vlastníctva) a uvedie, že zo zákona koná v danom súdnom konaní v mene a na účet žalovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov správca“. Právo správcu bytového domu vymáhať preddavky na plnenia spojené s užívaním bytu a tiež ich splatnosť vyplývajú jednak z § 10 ods. 1 ZVB, ako aj z predloženej zmluvy o výkone správy.
19. K popretiu pohľadávku žalobcu čo do poradia zabezpečovacieho práva s poukazom na kritérium vzniku pohľadávky, ako aj z dôvodu námietky absolútnej neplatnosti zmluvy o výkone správy žalobca poukázal na § 151k OZ, ktorý jednoznačne určuje, že ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, na ich uspokojenie je rozhodujúce poradie ich registrácie v registri záložných práv počítané odo dňa ich najskoršej registrácie alebo odo dňa ich registrácie v osobitnom registri. Žalobca súdu preukázal, že záložné právo podľa § 15 ZVB bolo v katastri nehnuteľnosti zapísané skôr než záložné právo žalovaného, a to už s poukazom na časť C predloženého listu vlastníctva, preto je žalobca prednostným záložným veriteľom vo vzťahu k predmetnému bytu. Preto nemôže byť pochýb o zabezpečení pohľadávky žalobcu záložným právom. Žalovaný zároveň neuvádza dôvod neplatnosti zmluvy o výkone správy. Preto túto skutočnosť žalobca popiera a tvrdí, že zmluva o výkone správy je platná. Táto otázka bola predbežne posúdená už v iných súdnych konaniach vedených proti dlžníkovi, pričom súd ani v jednom konaní neplatnosť zmluvy o výkone správy nekonštatoval.
20. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a navrhol ju zamietnuť, poukazujúc na dôvody popretia. Ako uviedol, naďalej primárne namieta neexistenciu subjektu, ktorý prihlásil popretú pohľadávku. Neexistuje žiaden subjekt práva „Vlastníci bytov bytového domu", takýto „konštrukt" nemá žiadnu právnu subjektivitu a nemôže byť ani nositeľom žiadnych práv alebo povinností. Takisto prihlásený údaj o bydlisku/sídle veriteľa na adrese: B. XX, XX, XX, V., je úplne nezmyselný. Ak pôvodca prihlášky popretej pohľadávky zamýšľal, aby veriteľom boli osoby, ktoré sú vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome so súpisným č. XXXX, na pozemku KN-C s parcelným č. XXXXX/XX, v katastrálnom území V., zapísanom na liste vlastníctva č. XXXXX, mala prihláška obsahovať náležitosti slúžiace na ich jednoznačnú identifikáciu a odlíšenie od iných subjektov, na čo slúžia identifikačné znaky podľa § 29 ods. 1 písm. a), v spojení s § 167l ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZKR) - meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo veriteľa. Tieto údaje musia byť pritom uvedené v samotnej prihláške. Z prílohy č. 4 k vyhláške č. 665/2005 Z. z. okrem iného vyplýva, že ak formulár prihlášky nepostačuje na uvedenie všetkých potrebných náležitostí, je potrebné použiť formulár tzv. voľnej strany. V prípade, že existuje rozpor medzi údajmi uvedenými v prihláške a v jej prílohách, majú, samozrejme, prednosť údaje prihlášky. V tomto ohľade poukázal na to, že v prihláške je veriteľ označený ako „Vlastníci bytov bytového domu“ (teda nie napr. prvý vlastník bytu podľa listu vlastníctva, pričom ďalší vlastníci by boli vypočítaní na tzv. voľnej strane) a teda non-subjekt. Je teda daný rozpor medzi údajmi prihlášky a jej príloh, pričom uprednostniť by sa mali údaje obsiahnuté v prihláške. Zodpovedá tomu aj zoznam pohľadávok spracovaný ustanoveným správcom konkurznej podstaty, v ktorom je príslušný veriteľ označený ako „Vlastníci bytov bytového domu“, dokonca abecedne zaradený podľa úvodného písmena.
21. Ďalšou zásadnou námietkou proti popretej pohľadávke je jej právna povaha, keďže má ísť o nezaplatené preddavky podľa mesačných predpisov zálohových platieb. Podľa § 8a ods. 2 prvá a druhá veta zákona č. 182/1993 Z. z., „správca je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome“.
22. Súdna prax pravidelne zdôrazňuje nemožnosť vymáhania preddavkových platieb, vzhľadom na ich predbežnú povahu, keďže správnu a skutočnosti zodpovedajúcu výšku záväzku povinného subjektu možno ustáliť až na základe vyúčtovania skutočnej spotreby plnení spojených s užívaním bytu alebo iného predmetu obydlia. Najvyšší súd Slovenskej republiky to vo svojom rozsudku sp. zn. XCdo/XXX/ XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, uverejnenom ako Y. XX/XXXX, vyjadril úplne jednoznačne: „Splatnosť úhrady za plnenie poskytované s užívaním bytu (teda aj za dodávku tepla, vody a stočné) nastane až vtedy, ak vyúčtovanie bolo vykonané riadnym spôsobom“. Popretú pohľadávku preto nemožno považovať za spôsobilú na uplatnenie v prebiehajúcom konkurze; takou by mohla byť pohľadávka z riadneho vyúčtovania preddavkových platieb.
23. Žalovaný namietol aj absolútnu neplatnosť zmluvy o výkone správy zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá má predstavovať právny základ popretej pohľadávky. Podľa § 8a ods. 1 prvá až tretia veta zákona č. 182/1993 Z. z. v znení účinnom dňa XX.XX.XXXX, „vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy. Zmluva o výkone správy, jej zmena alebo jej zánik sa schvaľuje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Schválená zmluva o výkone správy alebo jej zmena, alebo jej zánik je záväzný pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak je podpísaný nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a správcom“.
24. Nadpolovičná väčšina bytov v bytovom dome so súpisným číslom XXXX, na pozemku KN-C s parcelným číslom XXXXX/XX, v katastrálnom území V., zapísanom na liste vlastníctva č. XXXXX, bola v čase uzavretia predmetnej zmluvy vo vlastníctve Bytového družstva Prešov, IČO: 00 173 665, vtedy so sídlom Bajkalská 32, 080 01 Prešov, teda toho istého subjektu, ktorému mala byť zverená správa bytového domu. Žalovaný považuje za nemysliteľné, aby subjektom práva i povinnosti bol ten istý subjekt, v takom prípade dochádza k zániku záväzku splynutím a je tak pojmovo vylúčené splnenie zákonnej požiadavky uzavretia zmluvy nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Rovnako je vylúčené, aby takouto zmluvou nedochádzalo k rozporu medzi záujmami správcu (a súčasného vlastníka väčšiny bytov) a záujmami ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov, čo je rovnocenná prekážka platnosti právneho úkonu. Niet vôbec žiadnej pochybnosti, že existencia zákonného záložného práva je podmienená reálnym vznikom zabezpečenej pohľadávky. Záložné právo podľa § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. vzniká na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytového domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v bytovom dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome. Úplne zreteľne sa má jednať o pohľadávky existujúce, pohľadávky, ktoré už vznikli, a nie pohľadávky, ktoré ešte len môžu vzniknúť. Predmetné stanovisko je potvrdené aj rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. XMCdo/X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.
25. Ustanovenie § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. navyše v poznámke pod čiarou č. 17 odkazuje na § 34 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), v odseku 1 ktorého sa okrem iného normuje: „práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 (teda aj záložné právo, pozn. popierajúceho), ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín“. Z tohto ustanovenia možno zreteľne vyvodiť, že zápis práva k nehnuteľnosti formou záznamu je možný výlučne ex post
(„práva, ktoré vznikli“); za súčasného normatívneho stavu nie je prípustné zapísať záznamom práva k nehnuteľnostiam (vrátane záložného práva), ktoré by ešte len mali vzniknúť.
26. Zmluvné záložné právo v prospech žalovanej banky k bytu č. XX na X. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX, na pozemku KN-C s parcelným č. XXXXX/XX, v katastrálnom území V., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXXX, ako aj k prislúchajúcemu spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a na pozemku, bolo zriadené záložnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX. Vzniklo na základe právoplatného rozhodnutia o povolení vkladu do katastra nehnuteľností pod č. XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX. Ak by sa aj pripustilo, že v prípade prihláseného zabezpečovacieho práva veriteľa „Vlastníci bytov bytového domu“ sú splnené podmienky spôsobilého subjektu záložného práva a spôsobilej zabezpečenej pohľadávky, tak priamo z prihlášky vyplýva, že zákonné záložné právo - ak by hypoteticky naozaj existovalo - by vzniklo až po vzniku zmluvného záložného práva v prospech žalovanej banky.
27. Právnym dôvodom pohľadávky prihlásenej veriteľom „Vlastníci bytov bytového domu“ sú údajne nezaplatené preddavky „podľa mesačných predpisov zálohových platieb". Priamo v prihláške je pritom uvedené, že najskorší nezaplatený preddavok sa týka obdobia „X. XXXX“. Ani hypoteticky teda zákonné záložné právo podľa § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. nemohlo vzniknúť skôr ako v roku XXXX, teda až po vzniku zmluvného záložného práva žalovaného dňa XX.XX.XXXX. Zároveň podľa ustanovenia § 151k ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, na ich uspokojenie je rozhodujúce poradie ich registrácie v registri záložných práv počítané odo dňa ich najskoršej registrácie alebo odo dňa ich registrácie v osobitnom registri“. Je z neho úplne zrejmé, že registrácii musí predchádzať vznik záložného práva („ak vzniklo na zálohu viac záložných práv“). Rovnaký záver vyplýva aj z poslednej vety ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z.: „vznik a zánik záložného práva sa zapíše do katastra nehnuteľností“.
28. Po vzniku údajného zákonného záložného práva, prihláseného veriteľom „Vlastníci bytov bytového domu“ - k čomu nemohlo dôjsť skôr ako v roku XXXX, však nedošlo k žiadnemu záznamu záložného práva podľa § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. do katastra nehnuteľností. Udaj zapísaný na liste vlastníctva č. XXXXX - „ZALOZNE PRAVO V ZMYSLE PAR. 15 ODS. 1 ZAK. 182/93 Z. z.“ - nemá z hľadiska popretého poradia zabezpečovacieho práva veriteľa „Vlastníci bytov bytového domu“ žiadnu právnu relevanciu. Vôbec totiž nie je spôsobilým zápisom záložného práva. Nespĺňa náležitosti vyžadované ustanovením § 8 ods. 1 písm. b) bod 2 zákona č. 162/1995 Z. z. pre zápis ťarchy do časti C listu vlastníctva, najmä v ňom vôbec nie je uvedené, v prospech koho záložné právo vzniklo (kto je záložným veriteľom). Nemôže byť preto akceptovateľným podkladom pre posúdenie poradia údajného záložného práva označeného veriteľa.
29. Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupcov strán sporu, oboznámením žaloby, prihlášky pohľadávky s prílohami, zmluvy o výkone správy, oznámenia o popretí poradia zabezpečovacieho práva, LV č. XXXXX, zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa XX.XX.XXXX, zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa XX.XX.XXXX, rozhodnutia o povolení vkladu do katastra nehnuteľností zo dňa XX.XX.XXXX, vyhlásenia zo dňa XX.XX.XXXX, ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:
30. Uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. XOdK/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX v právnej veci dlžníka Š. J., K.. XX.XX.XXXX, B. XX, XXX XX V. súd vyhlásil konkurz na majetok úpadcu a do funkcie správcu zároveň ustanovil SKP, k. s., Hlavná 50, 080 01, Prešov, IČO: 44 915 691. Uznesenie bolo uverejnené v Obchodnom vestníku SR č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.
31. Žalobca si do konkurzného konania úpadcu prihlásil svoju pohľadávku, ktorá boli v časti popretá žalovaným ako veriteľom, tak ako to vyplýva z prednesu strán sporu.
32. Žalobca v konaní nesúhlasil s obranou žalovaného, poukazujúc na samotný zmysel označenia žalobcu a veriteľa „Vlastníci bytov bytového domu“ s odkazom na presné pomenovanie fyzických osôb v jednotlivých dokumentoch. Podobne ohľadne nemožnosti uplatniť preddavky na úhrady spojené s užívaním bytu a do fondu opráv uviedol, že táto povinnosť vyplýva vlastníkom bytov zo zákona aj zo zmluvy o výkone správy. Vyúčtovaním si správca v mene vlastníkov uplatňuje už len rozdiel medzi zaplatenými alebo predpísanými preddavkami a skutočnou spotrebou.
33. Žalovaný v konaní zotrval na svojich prednesoch.
34. Uznesením zo dňa XX.XX.XXXX súd na návrh žalobcu pripustil, aby do konania vstúpil na miesto doterajších žalobcov v 1. rade až v 81. rade žalobca: Bytové družstvo Prešov, so sídlom Bajkalská 30, 080 01 Prešov, právne zastúpený JUDr. Daniel Boľanovský, so sídlom kancelária Bajkalská 30, 080 01 Prešov z dôvodu doplnenia ustanovenia § 9 ods. 7 a 8 zákona č. 182/1993 Z. z., ku ktorému došlo na základe zákona Národnej rady SR č. 283/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. V zmysle uvedených ustanovení spoločenstvo a správca vo vlastnom mene zastupujú a konajú na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom a iným orgánom verejnej moci.
35. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZKR), pohľadávka, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, sa v konkurze uplatňuje prihláškou.
36. Podľa § 32 ods. 1 ZKR, každú prihlásenú pohľadávku správca porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu, zoznamom záväzkov, prihliadne na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť.
37. Podľa § 32 ods. 2 prvá veta ZKR, prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva.
38. Podľa § 32 ods. 3 ZKR, pohľadávku možno poprieť a) do 30 dní od uplynutia základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok, b) do 30 dní od zverejnenia zapísania pohľadávky do zoznamu pohľadávok v Obchodnom vestníku, ak ide o oneskorené prihlásenie pohľadávky.
39. Podľa § 32 ods. 5 ZKR, ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel, veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou.
40. Podľa § 32 ods. 9 ZKR, veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.
41. Podľa § 32 ods. 17 ZKR, pohľadávku popretú len správcom a pohľadávku popretú veriteľom so súhlasom tohto veriteľa môže správca písomne uznať, ak o jej určení ešte nerozhodol súd. Uznaním sa popretá pohľadávka v uznanom rozsahu považuje za zistenú.
42. Podľa § 151a zákona č. 40/1964 Z. z., v znení neskorších predpisov (ďalej len Občianskeho zákonníka), záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva, ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
43. Podľa § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.
44. Podľa § 151c ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva určiteľná. Záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky.
45. Podľa § 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka, záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
46. Podľa § 151k ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, na ich uspokojenie je rozhodujúce poradie ich registrácie v registri záložných práv, počítané odo dňa najskoršej registrácie alebo odo dňa ich registrácie v osobitnom registri.
47. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
48. Podľa § 8b ods. 2 písm. b) zákona č. 182/1993 Z. z., v znení účinnom dňa 14.04.2008, pri správe domu je správca povinný dbať na ochranu práv vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a uprednostňovať ich záujmy pred vlastnými.
49. Podľa § 9 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytových a nebytových priestorov, v znení neskorších predpisov, spoločenstvo a správca sú povinní vykonávať správu domu samostatne v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo a správca vo vlastnom mene zastupujú a konajú na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom a iným orgánom verejnej moci; toto zastupovanie trvá, ak sa v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci nepreukáže rozpor záujmov spoločenstva alebo správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
50. Podľa § 9 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytových a nebytových priestorov, v znení neskorších predpisov, spoločenstvo a správca zastupujú v konaní pred súdom a iným orgánom verejnej moci aj vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, a) proti ktorým smeruje návrh na začatie konania podaný prehlasovaným vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome, návrh na začatie konania o zdržanie sa výkonu záložného práva alebo zákaz výkonu záložného práva podaný iným vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome, b) ktorí sa domáhajú úhrady dlhu alebo plnenia inej povinnosti vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome.
51. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytových a nebytových priestorov, v znení neskorších predpisov, na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v domu, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, vzniká zo zákona k bytu alebo k nebytovému priestoru v domu záložné právo v prospech spoločenstva; ak sa spoločenstvo nezriaďuje, vzniká zo zákona záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Vznik a zánik záložného práva sa zapíše do katastra nehnuteľností.
52. Podľa § 149 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
53. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
54. Podľa § 151 ods. 1 a 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
55. Základným predpokladom pre podanie incidenčnej žaloby zo strany veriteľa úpadcu je popretie pohľadávky správcom, resp. iným konkurzným veriteľom. Tzv. incidenčné konanie je sporové konanie vyvolané konkurzom, ktoré je svojou povahou určovacím konaním, v ktorom sa popretý veriteľ tzv. pozitívnym výrokom domáha určenia svojej prihlásenej a správcom popretej pohľadávky. V incidenčnej žalobe sa popretý veriteľ môže domáhať len toho, čo uviedol v prihláške. Prihláška musí byť podaná na predpísanom tlačive a musí obsahovať základné náležitosti, inak sa na prihlášku neprihliada. Všetky skutočnosti, ktoré veriteľ uvádza v prihláške, je povinný doložiť prílohami, z ktorých tieto skutočnosti vyplývajú.
56. Z nálezu Ústavného súdu SR zo dňa XX.XX.XXXX č. k. H..Ú.-XX vyplýva, že je predovšetkým úlohou správcu, nie súdu konajúceho v incidenčnom konaní, preskúmať prihlásené pohľadávky a podľa svojich zistení ich poprieť alebo nie, pričom nedostatok popretia má za následok ich uznanie, a tým aj účasť na uspokojovaní v konkurze. Úlohou incidenčného konania nie je potom opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, pretože to je úlohou správcu. Účelom inicidenčného konania je v podstate len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená. Incidenčné konanie nie je konaním, v ktorom by veriteľ uplatňoval svoju pohľadávku proti dlžníkovi a v ktorom by tak predmetom kognície konajúceho súdu mal byť celý právny vzťah medzi nimi v celej jeho šírke a hĺbke. V konkurze si veritelia uplatňujú svoje pohľadávky osobitne určeným postupom u správcu, ktorému patrí ich preskúmanie a prvotné „rozhodnutie“ o tom, či v konkurze budú alebo nebudú uspokojené. Z konštrukcie § 32 konkurzného zákona je zrejmé, že „rozhodnutie“ správcu o tom, že pohľadávka bude uspokojená v určitom rozsahu alebo v určitom poradí, je v podstate konečné, keďže proti nemu v rámci konkurzného konania neexistuje žiaden prostriedok nápravy. V konaní o určenie pravosti pohľadávky môže byť relevantný iba ten dôvod na jej popretie, ktorý správca uviedol v popieracom prejave. Pri preskúmavaní prihlásených pohľadávok je správca povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a v prípade, ak je pohľadávka sporná, vzniká správcovi povinnosť ju v spornom rozsahu poprieť. Zároveň zákon o konkurze a reštrukturalizácii ukladá správcovi povinnosť dôvod popretia pohľadávky odôvodniť. Predmetom incidenčného konania iniciovaného veriteľom popretej pohľadávky je potom preskúmanie opodstatnenosti, resp. neopodstatnenosti popieracieho prejavu správcu a posúdenie, či správcom uvedený dôvod popretia je daný alebo či uvedený dôvod neexistuje. Z toho dôvodu je možné považovať za postup správcu s odbornou starostlivosťou iba taký postup, kedy v popieracom prejave uvedie všetky právne relevantné dôvody, pre ktoré spochybňuje dôvodnosť, opodstatnenosť alebo samotnú existenciu prihlásenej pohľadávky. Konkurzný súd nie je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných, správcom v incidenčnom konaní uvádzaných, dôvodov, než je uvedené v popieracom prejave. Uplynutím lehoty (zákonnej alebo súdom predĺženej) na popretie prihlásených pohľadávok sa právo správcu uvádzať nové dôvody popretia pohľadávky prekluduje a prihlásená pohľadávka sa považuje za následne v spornom rozsahu za zistenú.
57. V danom prípade žalovaný ako veriteľ poprel pohľadávku žalobcu čo do výšky, právneho dôvodu, poradia zabezpečovacieho (záložného) práva a čo do zabezpečenia, s tým, že namietal neexistenciu subjektu, ktorý má byť veriteľom, absenciu náležitostí pre jednoznačnú identifikáciu veriteľa, čo do poradia zabezpečovacieho práva s poukazom na kritérium vzniku pohľadávky, ako aj z dôvodu námietky absolútnej neplatnosti zmluvy o výkone správy.
58. Právna úprava záložného práva v Občianskom zákonníku je všeobecná a používa sa vtedy, ak osobitný predpis určité otázky, týkajúce sa záložného práva, neupravuje. Citované ustanovenie § 151a Občianskeho zákonníka vymedzuje funkciu a účel záložného práva. Záložné právo vo všeobecnosti slúži veriteľovi na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva. Plní svoju funkciu tým, že umožňuje, aby veriteľ uspokojil svoju pohľadávku z predmetu zálohu, ak táto nebude riadne a včas splnená. Zabezpečovacia funkcia spočíva v tom, že veriteľ do splatnosti pohľadávky má právne svoju pohľadávku zabezpečenú pre prípad, že dlžník nesplní svoj dlh, že sa bude môcť uspokojiť zo zálohu a uhradzovacia funkcia znamená možnosť záložné právo vykonať a uspokojiť dlh zo zálohu.
59. Záložné právo k bytu a nebytovému priestoru v dome vzniká spoločenstvu vlastníkov, príp. vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome zo zákona, a to pre prípad úkonov, ktoré sa týkajú domu alebo pre prípad úkonov, ktoré sa týkajú bytu a nebytového priestoru v dome, ak tieto urobil sám vlastník. Záložné právo tu vzniká zo zákona v prospech spoločenstva vlastníkov, resp. ostatných
vlastníkov bytov a nebytových priestorov a používajú sa pritom ustanovenia § 151a a nasl. OZ. Využitie tohto práva na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil jeho vlastník, je cielené najmä na zamedzenie neplatenia preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv, neplatenia za plnenia spojené s užívaním vlastníctva a tiež na zamedzenie protiprávnym konaniam namiereným voči ostatným vlastníkom. Záložné právo sa zriaďuje v prípade registrovaného spoločenstva v prospech tohto spoločenstva, v prípade zmluvnej správy domu v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov.
60. V prípade sporu záložných práv uplatnených záložnými veriteľmi, ako v danej veci, je podstatným ustálenie časového momentu vzniku záložného práva predpokladaného ustanovením § 15 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov, aj v nadväznosti na všeobecnú úpravu inštitútu záložného práva v § 151 a nasl. OZ, čo má právny význam vtedy, ak k predmetu zálohu bolo zriadené záložné právo v prospech ďalšieho záložného veriteľa.
61. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dlžník, ako vlastník vyššie uvedeného bytu, bol na základe zmluvy o výkone správy zo dňa XX.XX.XXXX, uzavretej medzi vlastníkmi bytov a správcom bytového domu BD Prešov, povinný uhrádzať žalobcovi mesačné platby za plnenia spojené s užívaním bytu a platby do fondu prevádzky, údržby a opráv, ako aj správcovský poplatok. Pohľadávka vlastníkov bytov je pritom na základe § 15 ZVB zabezpečená zákonným záložným právom, ktoré vzniklo prvým prevodom bytu v predmetnom bytovom dome do vlastníctva prvého nadobúdateľa, čo bolo XX.XX.XXXX. K zápisu tohto záložného práva do katastra nehnuteľností došlo dňa XX.XX.XXXX. Zmluvné záložné právo k predmetu zálohu vzniklo a bolo zapísané v príslušnom katastri nehnuteľností v prospech žalovaného neskôr (zriadené záložnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX, na základe právoplatného rozhodnutia o povolení vkladu do katastra nehnuteľností pod č. XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX), ako zákonné záložné právo vlastníkov bytov - pôvodných žalobcov. Záložné právo v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome podľa § 15 ods. 1 ZVB pritom vzniká priamo zo zákona a jeho vznik aj zánik sa zapisuje do príslušného katastra nehnuteľností. Toto záložné právo sa zriaďuje súčasne s prevodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome a nie je závislé od vôle konkrétneho vlastníka bytu alebo nebytového priestoru. Vychádzajúc z charakteru a účelu inštitútu daného zákonného záložného práva, jeho cieľom je zabezpečenie tak existujúcich, ako aj budúcich pohľadávok, ktoré vzniknú ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov voči konkrétnemu dlžníkovi a ani Občiansky zákonník v spomínanom ustanovení § 151c nevylučuje možnosť záložným právom zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky. Je pritom rozhodujúce, či v čase realizácie záložného práva ďalším záložným veriteľom, v danom prípade žalovaným, existuje voči konkrétnemu dlžníkovi v dome reálne splatná pohľadávka v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ako to bolo v tomto prípade, pričom jej vznik a splatnosť nastáva v zmysle zmluvy o výkone správy mesačne, pri každej zálohovitej platbe a nie až záverečným vyúčtovaním, ktoré môže generovať nie len nedoplatok, ale aj preplatok, v dôsledku čoho sa len vysporiada zistený rozdiel. Samotný žalovaný mal pritom už pri vyhotovovaní samotnej zmluvy o úvere s dlžníkom vedomosť, že na zálohu neviaznu iné záložné práva okrem tých, ktoré sú uvedené na predloženom liste vlastníctva, teda zákonné záložné právo pre príslušný bytový dom podľa § 15 ZVB. Cieľom zákonného záložného práva podľa § 15 ods. 1 predmetného zákon bolo aj v jeho pôvodnom znení zvýraznenie postavenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri realizácii ich vlastníckeho práva voči dlžníkom spomedzi ich radov. V súvislosti s prijatím ostatnej novely zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) je nutné poukázať na fakt, že zákonné záložné právo sa podľa § 35 ods. 2 písm. a) katastrálneho zákona bude zapisovať na príslušnom katastri nehnuteľností bez toho, aby sa skúmal vznik alebo samotná existencia pohľadávky, pretože vzniká zo zákona.
62. Námietku žalovaného týkajúcu sa neexistencie subjektu, ktorý má byť veriteľom (vlastníci bytov...) vyhodnotil súd ako nedôvodnú. V zmysle ustanovení § 10 a nasl. ZVB sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome oprávnení vymáhať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky, údržby, teda majú v prípade konkurzného konania postavenie veriteľa. V prihláške pohľadávky je v časti označenia veriteľa odkaz na zoznam v prílohe č. 1, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť prihlášky, a teda identifikácia veriteľa je dostačujúca a zodpovedá náležitostiam prihlášky podľa ustanovení § 29 ZKR. Opačný, príliš formalistický a striktný výklad, by bol diskriminačný a výrazne znevýhodňujúci pri uplatňovaní zákonného práva žalobcov, resp. osoby oprávnenej konať v ich mene, čo by potom malo znaky nepriamej diskriminácie, ktorou sú zdanlivo neutrálne predpisy, kritériá alebo zvyklosti, ktoré na
základe akéhokoľvek dôvodu znevýhodňujú fyzickú alebo právnickú osobu, čo je v rozpore s čl. 12 ods. 1 Ústavy SR. Uvedenie a špecifikácia jednotlivých vlastníkov bytov ako žalobcov v podanej žalobe len zodpovedá ich označeniu v podanej prihláške v zmysle vyššie uvedeného, a teda sa nejedná o rozdielne subjekty. Rozhodnutie súdu, ktorým pripustil, aby do konania vstúpil na miesto doterajších žalobcov v 1. rade až v 81. rade žalobca Bytové družstvo Prešov, nedeklaruje zmenu strany v konaní na základe prevodu, resp. prechodu pohľadávky (nároku), ale iba potvrdzuje oprávnenie BD Prešov ako správcu, bez zmeny veriteľov, vo vlastnom mene zastupovať a konať na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (veriteľov) pred súdom a iným orgánom verejnej moci. V kontexte uvedeného preto nebol dôvod na zmenu veriteľa aj v samotnom konkurznom konaní.
63. Vo vzťahu k námietke neplatnosti zmluvy o výkone správy zo strany žalovaného súd poukazuje na to, že v zmysle citovaného nálezu Ústavného súdu SR úlohou incidenčného konania je v podstate len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená, a teda konkurzný súd nevykonáva samotné dokazovanie na preukázanie (nepreukázanie) dôvodnosti popretia, ale iba vyhodnotí skutočnosti vyplývajúce z prejavov strán konkurzného konania
- prihlášky a popretia pohľadávky, v dôsledku čoho neboli zistené skutočnosti, najmä podporené rozhodnutiami všeobecných súdov o relevantnosti uvedeného dôvodu popretia.
64. Vzhľadom na uvedené preto súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
65. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
66. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého súd priznal náhradu trov konania úspešnému žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, v ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.