Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/280/2019

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Diany Chlebovič Solčányovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú T. P. nar. XX.XX.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava dieťaťa rodičov O. P. nar. X.X.XXXX bývajúcej v R. č.d. XX a T. T. nar. XX.X.XXXX bývajúceho na ul. H. L. v I. t.č. na X.. ul. č. XXX v Y. v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Rožňava z 18.6.2019 č.k. - 120 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok vo výrokoch II. a III. a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Vo zvyšnej časti ostáva rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zveril mal. T. nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky (výrok I.). Otca zaviazal prispievať na výživu mal. T. od X.X.XXXX minimálnym výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky (výrok II.). Dlžné výživné 308,80 Eur za obdobie od 1.8.2018 do 30.6.2019 povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 30 Eur spolu s bežným výživným pod hrozbou následku straty výhody splátok (výrok III.) Zastavil konanie v ostanej časti (výrok IV.) a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (výrok V.).

2. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o dlžnom výživnom podal otec v zákonnej lehote odvolanie. Namietal, že súd prvej inštancie nezistil správny skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil. Poprel tvrdenia matky o tom, že by sa o maloletú nijako nezaujímal a tvrdil, že chodil do miesta jej bydliska aj za účasti svedkov, ale jej rodičia mu v styku s dcérou bránili. Ďalej poprel tvrdenie matky, že maloletej neposkytuje žiadne finančné prostriedky a vecné dary a v tejto súvislosti uviedol, že keďže je dlhodobo nezamestnaný, na výživu maloletej pravidelne do rúk matky prispieval jeho otec. Uviedol, že veľkou prekážkou styku bola aj jazyková bariéra, keďže matka a jej rodičia, s ktorými žije v spoločnej domácnosti komunikujú len v maďarskom jazyku, preto maloletá nehovorí po slovensky a on zasa neovláda maďarský jazyk. Tvrdil, že na rozdiel od matky nemohol poberať dávku v hmotnej núdzi, preto mal za to, že finančné prostriedky za tridsať mesiacov vo výške 1 890 Eur budú ,,riešiť výživné“ a konajúci súd túto skutočnosť zohľadní vo svojom rozhodnutí. K odvolaniu priložil kópie potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca z 25.4.2019 o tom, že nie je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a že od 30.5.2017 je vedený ako uchádzač o zamestnanie s tým, že evidencia trvá.

3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že tento si vyživovaciu povinnosť naďalej neplní a finančné prostriedky od jeho otca (2 x 100 Eur) dostala ešte pred podaním návrhu, t.j. pred 1.8.2018, pričom o určenie výživného za obdobie od narodenia maloletej nežiadala. Tvrdila, že otec chodil na

návštevy za maloletou pod vplyvom alkoholu a správal sa nevhodne, preto súhlasila s návštevami len za jej prítomnosti a v mieste jej bydliska. Otec maloletú nevidel už viac ako rok. Zdôraznila, že otec sa vyhovára na finančné ťažkosti, no prácu si pritom vôbec nehľadá a výhovorkou je aj to, že nemôže dostať sociálnu dávku kvôli tomu, že ona poberá rodičovský príspevok.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny, pretože je v záujme mal. dieťaťa, aby bol otec zaviazaný povinnosťou prispievať na jeho výživu. Zotrval na svojich písomných vyjadreniach podaných v priebehu konania a zdôraznil, že otec sa nepodieľal na výchove a výžive maloletej rovnakou mierou ako matka, ktorá zabezpečuje jej starostlivosť za pomoci svojich rodičov na veľmi dobre úrovni. Konštatoval, že otec mal od augusta 2018 možnosť vyjadriť sa k návrhu matky v plnom rozsahu, ale na nariadené pojednávania sa dostavil len raz, aj to pod vplyvom alkoholu. Otec nepredložil súdu žiadne požadované doklady o svojich príjmoch, výdavkoch a zdravotnom stave.

5. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka zotrvala na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.

6. Otec v odvolacej replike zotrval na svojich odvolacích dôvodoch a nesúhlasil s tým, aby bolo matke vyhovené ohľadom vyplatenia spätného výživného (zrejme mal na mysli dlžné výživné, pozn. odvolacieho súdu), nakoľko už matky vyplatil cca. 2000 Eur. Tvrdenia matky označil za špekulácie jej rodičov, pod ktorých je nátlakom, čo mu aj sama niekoľkokrát povedala. Tvrdil, že matkini rodičia ju niekoľkokrát dávali na psychiatriu, aby ju zbavili svojprávnosti, pretože si chceli prisvojiť mal. T.. Ďalej uviedol, že má pochybnosti o tom, či je maloletá skutočne jeho dcéra, pretože matka podľa jeho vedomostí spávala v tej dobe aj s inými mužmi a otcovstvo podpísal pod nátlakom rodičov matky. Navrhol, aby odvolací súd nevyhovel návrhu matky so spätným výživným (zrejme mal na mysli dlžné výživné, pozn. odvolacieho súdu) a zaviazal ho platiť len bežné výživné.

7. Ďalšie vyjadrenia zo strany účastníkov neboli podané.

8. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa (ďalej len „“).

9. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa (ďalej len „“) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

11. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

12. Podľa ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

13. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa bez nariadenia pojednávania podľa a contrario v rozsahu danom v a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na zmenu nielen v napadnutom výroku o dlžnom výživnom, ale aj nenapadnutom výroku o výživnom, preto ho podľa a v tejto časti zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. Sofii nar. 19.10.2016. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na dôvody

otca predostreté v odvolaní bolo posúdiť vo vzťahu k výroku o dlžnom výživnom, či preskúmavané rozhodnutie trpí skutkovými a právnymi vadami. Odvolací súd prekročil rozsah návrhu otca v odvolaní a prejednal aj výrok o výživnom, ktorý nebol napadnutý odvolaním, nakoľko sa jedná o konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, nota bene o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu a v týchto veciach nie je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania ( ). Odvolaním nenapadnuté výroky I., IV. a V. neboli predmetom odvolacieho prieskumu a nadobudli právoplatnosť.

15. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu konania dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa neriadil dôsledne a , pretože nezistil všetky okolnosti významné pre rozhodnutie o výživnom, dôsledne nevyhodnotil vykonané dokazovanie a obmedzil sa len na všeobecnú konštatáciu zákonných podmienok určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu a zhrnutie zisteného skutočného stavu bez toho, aby dôsledne vyhodnotil vykonané dôkazy, resp. zdôvodnil, ktoré a z akého dôvodu pokladal za vierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy, teda o ktoré z vykonaných dôkazov svoje skutkové závery oprel a akými úvahami sa pri rozhodovaní o výživnom riadil. Vážnym nedostatkom odôvodnenia zakladajúcim vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia je, že súd prvej inštancie napriek zisteniu, že otec mal. dieťaťa vo veku 39 rokov nie je zamestnaný, sa vôbec nezaoberal jeho možnosťami získať si adekvátne zamestnanie zodpovedajúce jeho vzdelaniu a kvalifikácii, nota bene nevykonal dokazovanie z hľadiska zásady potencionality príjmov a uspokojil sa iba s tvrdením, že otec je nezamestnaný z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu, ktorý v konaní nebol nijako preukázaný. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti povinného rodiča voči dieťaťu nie je smerodajné, koľko si rodič prácou zarobí, alebo či vôbec pracuje. Oveľa väčšiu výpovednú hodnotu má zistenie jeho potencionálnej životnej úrovne, ktorá je limitovaná okrem majetkových pomerov aj jeho finančnými nárokmi na zabezpečenie a uspokojenie vlastných potrieb. Potencionálny príjem nie je to, čo povinný rodič skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce. Súd prvej inštancie riadne a zákonne nevyhodnotil schopnosti a možnosti otca, pretože sa obmedzil iba na posúdenie, že otec je nezamestnaný a nemá príjem bez toho, aby jeho schopnosti a možnosti skúmal komplexne so zreteľom na jeho celkovú životnú úroveň. Zdôrazňuje, že schopnosti a možnosti povinného rodiča nie sú definované iba jeho preukázaným príjmom, ale pre ich komplexné posúdenie je vždy nevyhnutné vykonať dokazovanie vo všetkých relevantných aspektoch ovplyvňujúcich schopnosti a možnosti povinného rodiča, teda okrem iného aj ohľadom jeho mesačných výdavkov, ich účelu a charakteru.

16. Ďalšou nedostatočnosťou odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je to, že z neho nie je možné zistiť úvahy súdu prvej inštancie vedúce k rozhodnutiu o povinnosti otca platiť výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa, čo bolo v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie 28,08 Eur mesačne. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, že by sa súd skúmaním výdavkov maloletej vôbec zaoberal. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že i keď je zrejmé, že výdavky na stravu, hygienu či odievanie nie je možné vždy konkrétne vyčísliť (najmä ak v tomto smere nie sú špecifické požiadavky), je potrebné, aby z rozhodnutia, ktorým bola určená vyživovacia povinnosť vyplýval aspoň minimálny rozsah súdom uznaných výdavkov na výživu oprávnenej osoby, pričom v tomto smere je možné vychádzať i z verejných štatistík v danej oblasti (napr. Štatistického úradu SR), či všeobecne známych skutočností (s prihliadnutím na životnú úroveň výživou povinnej i oprávnenej osoby). Pokiaľ ide o preukázateľné výdavky (napr. poplatky za škôlku, za záujmové krúžky, cestovné a pod.), tieto je zároveň potrebné konkretizovať a preukázať.

17. Odvolací súd dospel k záveru, že z takto vykonaného dokazovania ani zo zisteného skutkového stavu nie je možné vyhodnotiť a posúdiť schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami maloletej, v dôsledku čoho nie je zachované ani právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, nakoľko životná úroveň povinného rodiča nie je zrejmá, teda závery súdu prvej inštancie o rozhodujúcich skutočnostiach sú nezrozumiteľné a nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

18. Pokiaľ ide o splatnosť dlžného výživného, odvolací súd poukazuje na ustanovenie , v zmysle ktorého je zákonná lehota na plnenie tri dni od právoplatnosti rozsudku. Súd však môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu (prípadne povoliť splátky), ak sú na to vzhľadom na okolnosti prípadu výnimočné dôvody. V rámci skúmania dôvodnosti takejto výhody však musí skúmať a odôvodniť,

či povolenie takejto výhody je vhodné so zreteľom na pomery toho, komu sa povinnosť ukladá, na výšku prisúdeného nároku alebo na iné okolnosti prípadu a zároveň, či neprimerane neznevýhodní povinného oproti oprávnenému. Zvláštnu pozornosť musí venovať povoleniu výhody povinnému v prípade výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť a ktoré je okrem iného prednostnou pohľadávkou so zreteľom na naliehavosť potreby, ktorej výživné slúži. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že ide o výživné, ktoré už malo byť uhradené, a ani matka dieťaťa pri uspokojovaní jeho potrieb nebola zvýhodnená splátkami a musela tieto potreby uspokojovať postupne ako vznikali, pričom z hľadiska účelu, ktorému výživné slúži, je vhodné, aby dlžné výživné bolo zaplatené v čo najkratšej lehote, prípadne naraz, čo umožňuje lepšie využitie peňažných prostriedkov v prospech maloletého dieťaťa. Odvolací súd konštatuje, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, aké úvahy alebo výnimočné okolnosti viedli konajúci súd k potrebe zvýhodňovať otca splátkami s poukazom na to, že plnenie vyživovacej povinnosti je zákonnou povinnosťou, ktorá nevzniká rozhodnutím súdu, ale trvá počas celej doby existencie právneho vzťahu rodič - dieťa s tým, že súd určuje len jej rozsah, ak nie je plnená vôbec alebo v dostatočnom rozsahu, a to doby, kým dieťa nenadobudne schopnosť živiť sa samé. Pre úplnosť je potrebné dodať, že rozsudky o výživnom sú vykonateľné ich doručením ( ), čím zákonodarca opätovne zdôrazňuje prioritu plnenia výživného vo vzťahu k iným záväzkom povinného.

19. V súhrne vzhľadom na uvádzané sa tak vec vo vzťahu k výrokom II. a III. dostala do takej polohy, v ktorej by náprava pochybení súdu prvej inštancie vyžadovala takú mieru ingerencie odvolacieho súdu, ktorá by v skutočnosti mala za následok aj nahrádzanie činnosti súdu prvej inštancie (úlohou odvolacích súdov napriek preneseniu na ne určitých činností vyžadovaných skôr od súdov prvej inštancie je totiž stále prieskum správnosti rozhodnutí súdov prvej inštancie s prípadným doplnením dokazovania a nie vykonávanie základného dokazovania).

20. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o výživnom a dlžnom výživnom zrušil podľa a a podľa vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

21. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie dostatočne zistiť skutočný stav veci v naznačenom smere, najmä posúdiť, či sú tu dôvody pre posúdenie schopností a možnosti otca z hľadiska princípu potencionality príjmu alebo nie. Za predpokladu posúdenia zisteného skutkového stavu v zmysle princípu potencionality, je potrebné potencionálny príjem povinného rodiča vyčísliť, pretože potencionálny príjem nie je abstraktnou veličinou, ale má reálnu hodnotu, ktorú môže povinný rodič získať na základe svojich skutočných schopností, možností a majetkových pomerov. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že bez ohľadu na to, či súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výživnom vychádza z reálne zisteného príjmu alebo zistený skutkový stav posudzuje v zmysle princípu potencionality, je vždy nevyhnutné príjem povinného rodiča vyčísliť, prípadne určiť rozpätie, v ktorom sa nachádza tak, aby jeho vyživovaciu povinnosť bolo možné posúdiť na základe jeho reálnych a objektívnych schopností, možností a majetkových pomerov. Rovnako bude povinnosťou súdu prvej inštancie dôsledne zistiť, z akých finančných prostriedkov si zabezpečuje otec svoje životné náklady, aká jeho skutočná životná úroveň a následne zistené skutkové okolnosti dôsledne vyhodnotiť v súlade s úvahou, že eventuálne špekulatívne správanie povinného rodiča nemožno vyhodnotiť v neprospech dieťaťa, ktoré je odkázané svojou výživou na rodičov, pretože nie je schopné samostatne sa živiť. Rovnako je nevyhnutné riadne a zákonne posúdiť rozsah odôvodnených potrieb mal. dieťaťa. Následne bude povinnosťou súdu prvej inštancie opätovne rozhodnúť o výživnom, ako aj o dlžnom výživnom a spôsobe jeho zaplatenia a svoje rozhodnutie odôvodniť tak, aby zodpovedalo požiadavkám vyplývajúcim z , teda aby jeho závery boli logicky správne, presvedčivé a spätne preskúmateľné.

22. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( a nasl. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený

advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).