Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozhodnutie_19Csp-47-2019.pdf
PDF · 76.19 KB
Case nature
Area
Subarea
19Csp/47/2019
Rozhodnutie
Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Petrom Dumanom v sporovej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47967692, Vajnorská 100/A, Bratislava, proti žalovanému: G. D., nar. XX.XX.XXXX, T. Q. XX/X, X. T., o 603,78 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Zamieta sa žaloba sa o zaplatenie istiny 603,78 €, vyčíslených úrokov 411,85 €, pokračujúceho 25,5 %-ného ročného úroku zo sumy 603,78 € od 01.12.2018 do zaplatenia a pokračujúceho 5,05 %-ného ročného úroku z omeškania zo sumy 603,78 € od 01.12.2018 do zaplatenia.
II. Stranám sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podaním došlým tunajšiemu súdu 24.04.2019 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy uvedenej vo výrokoch I a II a náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX uzatvoril jeho právny predchodca, Poštová banka, a.s., IČO: 31340890, Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava (ďalej len „pôvodný veriteľ“) so žalovaným zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver v sume 1.100 €. Vzhľadom na to, že žalovaný sa dostal do omeškania, pôvodný veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Žalovaný však svoj dlh neuhradil. Podľa žaloby pozostávala sporná pohľadávka z istiny poskytnutého úveru v sume 603,78 €, úrokov vyčíslených v sume 174,81 € a 237,04 € €, 25,5 %-ného ročného zmluvného úroku zo sumy 603,78 € od 01.12.2018 do zaplatenia a 5,05 %-ného ročného úroku z omeškania zo sumy 603,78 € od 01.12.2018 do zaplatenia. Pôvodný veriteľ neskôr pohľadávku postúpil na žalobcu.
2. Žalovanému bola žaloba spolu s výzvou na vyjadrenie doručená s účinkami k 30.11.2019 postupom podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku po márnom vykonaní všetkých úkonov potrebných na zistenie skutočného pobytu žalovaného. Žalovaný na žalobu a výzvu nijako nereagoval.
3. Vzhľadom na hodnotu tohto spotrebiteľského sporu a na to, že v danej veci ide otázku jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, súd rozhodol bez nariadenia pojednávania [§ 297 písm. b) Civilného sporového poriadku; ďalej len „CSP“].
A. Skutkový stav
4. Na základe skutkových tvrdení žalobcu, ktoré sa považujú za nesporné podľa § 151 CSP, a skutočností známych súdu v zmysle § 186 CSP v spojení s listinnými dôkazmi založenými v spise: zmluva o úvere (č. l. 76 a 77), obchodné podmienky (č. l. 20 až 25), všeobecné obchodné podmienky (č. l. 37 až 66), sadzobník (č. l. 29 až 35), predpis splátok (č. l. 27 a 28), obálka (č. l. 19), výzva (č. l. 36), podací hárok (č. l. 17 a 18 2), listina s názvom aktuálny stav úveru (č. l. 9 až 12), výpis z účtu (č. l. 69 až 72), zmluva o postúpení pohľadávok s prílohou (č. l. 95 až 106), a na základe nich v spojení so skutočnosťami známymi
súdu v zmysle § 186 CSP a skutkovými tvrdeniami, ktoré sa považujú za nesporné (§ 151 CSP), ustálil tento skutkový stav.
5. Pôvodný veriteľ je obchodnou spoločnosťou - bankou zaoberajúcou sa poskytovaním spotrebiteľských úverov (všeobecne známa skutočnosť). Žalovaný je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti (zmluva o úvere, č. l. 76 a 77).
6. Pôvodný veriteľ ako banka a žalovaný ako klient podpísali v dňoch XX. a XX.XX.XXXX „zmluvu o úvere/dostupná pôžička“ (č. l. 76; ďalej len „zmluva“), v ktorej sa o. i. dohodli na týchto parametroch úveru:
„[3] Zmluva o úvere…
Počet mes. splátok 72
Výška úveru 1 100,00 € Výška mes. spl. 30,00 €… Úrok. sadza % p. a. 25,50 Celk. výška nákl. 1 088,87 € Dátum ďalšej platby k 20. dňu v mes.“
7. V čl. 3 ods. 1 zmluvy sa o. i. uvádza, že „[zmluvou o úvere] vzniká Banke záväzok poskytnúť [žalovanému] peňažné prostriedky… do výšky uvedenej v [zmluve o úvere]. … Poskytnutím prostriedkov… vzniká [žalovanému]… záväzok tieto peňažné prostriedky vrátiť, zaplatiť úroky, poplatky a plniť ostatné povinnosti v zmysle Obchodných podmienok…“.
8. Pôvodný veriteľ poskytol žalovanému peňažné prostriedky v celkovej sume 1.100 € dňa 20.03.2012. Žalovaný sa dostal do omeškania so splátkou splatnou 20.02.2017 a ďalšie splátky už riadne a včas nezaplatil. (listina s názvom „aktuálny stav úveru“, č. l. 9 a 10). Žalovaný zaplatil pôvodnému veriteľovi do 18.08.2017 sumu 1.512 € (výpis z účtu, č. l. 72).
9. Pôvodný veriteľ a žalobca podpísali dňa XX.XX.XXXX zmluvu o postúpení pohľadávok č. W. (č. l. 95 až 105; ďalej len „zmluva o postúpení pohľadávok“), ktorá v článku I ods. 1 stanovovala, že jej predmetom „je záväzok [pôvodného žalobcu] postúpiť na [žalobcu] pohľadávky špecifikované v Prílohe č. 1, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto Zmluvy …“. V článku II ods. 1 sa strany ďalej dohodli, že „touto zmluvou postupuje [pôvodný žalobca] na [žalobcu] Pohľadávky s príslušenstvom, špecifikované v Prílohe č. 1…“. Podľa článku XV. ods. 1 zmluva nadobudla „účinnosť dňom jej podpisu obidvoma Zmluvnými stranami“. Z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok (č. l. 106) vyplýva, že predmetom postúpenia bola aj pohľadávka voči žalovanému, spresnená jeho osobnými údajmi a číslom zmluvy o úvere.
B. Právne posúdenie
10. Podpísaním zmluvy došlo medzi pôvodným veriteľom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom k uzatvoreniu zmluvy, ktorou sa pôvodný veriteľ zaviazal žalovanému poskytnúť peňažné prostriedky v sume a za podmienok uvedených v časti A. tohto rozsudku. Keďže povinnosť vrátiť peňažné prostriedky vznikla žalovanému v zmysle čl. 3 ods. 1 zmluvy až ich poskytnutím zo strany pôvodného veriteľa, takto vymedzený predmet zmluvy zodpovedá definícii zmluvy o pôžičke podľa § 657 OZ, ktorá je reálnym kontraktom. Rovnako to plynie aj z názvu zmluvy „dostupná pôžička“ a terminológie zmluvy, ktorá na viacerých miestach používa pojem „pôžička“. Vzhľadom na záväzok poskytnúť pôžičku uzatváral pôvodný veriteľ zmluvu v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 OZ. Z absencie údajov v zmluve, ktoré by žalovaného identifikovali ako podnikateľa, je zrejmé, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 OZ). Keďže predmetná zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, vzťah z nej vyplývajúci je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy (§ 52 ods. 1 OZ). Zároveň sa tým pôvodný veriteľ považuje aj za veriteľa podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a žalovaný za spotrebiteľa podľa § 2 písm. c) tohto zákona. V dôsledku povahy strán a predmetu plnenia tak zmluva, ktorú spolu zmluvné strany uzatvorili, spĺňa aj definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) tohto zákona, a vzťah medzi nimi sa riadi preto aj týmto zákonom.
11. Súd preto vyhodnocoval zmluvu z hľadiska kritérií stanovených zákonom č. 129/2010. Tento zákon v § 9 ods. 2, v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, stanovoval obsahové náležitosti zmlúv o spotrebiteľských úveroch, medzi ktoré patrila aj „celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť“ [§ 9 ods. 2 písm. j) cit. zákona]. Tento pojem definoval zákon v § 2 písm. h) tak, že sa ním rozumel „súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom“.
12. Zo zisteného skutkového stavu je ale zrejmé, že preskúmavaná zmluva neobsahovala údaj o celkovej čiastke, ktorú musel žalovaný ako spotrebiteľ zaplatiť. Zmluva v čl. 3 uvádzala len „výšku úveru“ (1.100 €) a „celk[ovú] výšku nákl[adov]“ (1.088,87 €). Údaj o celkovej čiastke (sume), ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, je pritom pre spotrebiteľa mimoriadne dôležitý, pretože mu umožňuje pred už uzavretím zmluvy lepšie posúdiť skutočný obsah a rozsah záväzku, ktorý sa chystá na seba prevziať. To zdôrazňuje aj § 4 ods. 1 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z., ktorý veriteľovi ukladá poskytnúť spotrebiteľovi informáciu o celkovej čiastke, ktorú musí zaplatiť, v dostatočnom časovom predstihu pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred prijatím ponuky o spotrebiteľskom úvere.
13. Dôsledky neuvedenia celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, v zmluve o spotrebiteľskom úvere upravuje § 11 ods. 1 písm. b), podľa ktorého má absencia náležitosti stanovenej v § 9 ods. 2 písm. j) za následok uplatnenie sankcie, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Tak je to aj v tejto veci.
14. Pôvodný veriteľ by tak mal nárok len na vrátenie poskytnutej istiny 1.100 €, no pretože žalovaný mu medzičasom zaplatil 1.512 €, celý dlh žalovaného zanikol splnením (§ 559 ods. 1 OZ). Vychádzajúc zo záveru, že spotrebiteľský úver je bezúročný, pôvodnému veriteľovi nevznikol ani nárok na zmluvný úrok. Pôvodný veriteľ mal síce podľa § 517 ods. 1 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. pre omeškanie žalovaného nárok na úrok z omeškania, no tento bol žalovaného preplatkom (412 €) nepochybne splnený a ďalej už pre splnenie celej istiny nevznikal. Keďže k zániku dlhu došlo ešte skôr, než pôvodný veriteľ podpísal so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorou malo dôjsť aj k postúpeniu žalobou uplatňovanej pohľadávky, nemohli nastať účinky podľa § 526 ods. 1 OZ spočívajúce v zmene osoby veriteľa na žalobcu, pretože postúpiť možno zjavne len existujúcu pohľadávku.
15. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd žalobcu v celom rozsahu zamietol (výrok I).
16. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania (§ 262 ods. 1 CSP) vychádzal súd z toho, že žalobcovi ako neúspešnej strane nárok na ich náhradu nepatrí (§ 255 ods. 1 CSP a contrario) a žalovaný by síce nárok na ich náhradu mal, no pretože mu v konaní pre jeho neúčasť žiadne trovy nevznikli, súd mu tento nárok v zmysle judikatúry (R 72/2018) nepriznal (výrok II).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).