Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9CoP-9-2020.pdf
PDF · 137.02 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/9/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a JUDr. Denisy Šaligovej, v právnej veci navrhovateľky: E.. H. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom V., Ľ. O. XXXX/XX, proti odporcom: 1. U. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., P. XX, zast. Advokátska kancelária ADVOKÁTI s. r. o., so sídlom Bratislava, Vajanského nábrežie 5, 2. mal. G. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany, o určenie otcovstva, zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti a určenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 25. septembra 2019 č. k. 5Pc/37/2018-363 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa určenia vyživovacej povinnosti otca na maloletého G. D., nar. XX. XX. XXXX (II.) v sume 150 eur mesačne za obdobie od 17. 12. 2018 do 27. 10. 2019 p o t v r d z u j e .
Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku týkajúcom sa určenia vyživovacej povinnosti otca na maloletého G. D., nar. XX. XX. XXXX (II.) za obdobie od 28. 10. 2019, vo výroku o povinnosti otca uhradiť nedoplatok na výživnom za dobu od 17. 12. 2018 do 30. 09. 2019 (III.), úpravy styku otca s maloletým G. D., nar. XX. XX. XXXX (IV.) a vo výroku o náhrade trov konania (V.) m e n í takto: Napadnutý výrok týkajúci sa úpravy styku otca s maloletým G. D., nar. XX. XX. XXXX (IV.) sa m e n í tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým G. D., nar. XX. XX. XXXX každý párny týždeň v sobotu od 8.00 hod. do 20.00 hod. za prítomnosti matky s tým, že otec je oprávnený si maloletého prevziať v stanovený čas v mieste bydliska matky a po ukončení styku dieťa v stanovený čas vrátiť v mieste jej bydliska a matka je povinná dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a tento mu umožniť.
Odvolací súd schvaľuje dohodu rodičov o úprave práv a povinností rodičov k maloletému G. D., nar. XX. XX. XXXX na čas od 28. 10. 2019 v nasledovnom znení:
Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého G. D., nar. XX. XX. XXXX sumou 195 eur mesačne do rúk matky, ktoré je povinný platiť vždy do 20. dňa daného kalendárneho mesiaca vopred, počnúc od 28. 10. 2019.
Nedoplatok na výživnom za obdobie od 17. 12. 2018 do 28. 10. 2019 predstavuje sumu 450 eur, ktorú sa otec zaväzuje uhradiť do rúk matky v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým G. D., nar. XX. XX. XXXX každý párny týždeň v sobotu od 8.00 hod. do 20.00 hod. za prítomnosti matky s tým, že otec je oprávnený si maloletého prevziať v stanovený čas v mieste bydliska matky a po ukončení styku dieťa v stanovený čas vrátiť v mieste jej bydliska a matka je povinná dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a tento mu umožniť.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zveril maloletého G. D., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľky (matky), ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Odporcovi v 1. rade (otcovi) uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého G. D., nar. XX. XX. XXXX sumou 150 eur mesačne do rúk matky, ktoré je povinný platiť vždy do 15. dňa daného kalendárneho mesiaca vopred s účinnosťou od 17. 12. 2018. Nedoplatok na výživnom za dobu od 17. 12. 2018 do 30. 09. 2019 v sume 472,58 eura uložil odporcovi v 1. rade splácať v splátkach po 20 eur mesačne splatných spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom október 2019 pod následkom straty výhody splátok a exekúcie. Styk upravil tak, že odporca v 1. rade (otec) je oprávnený stretávať sa s maloletým G. D. každý párny týždeň (druhý víkend) od soboty od 09.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a počas vianočných sviatkov od 08.00 hod. dňa 25.12. do 18.00 hod. dňa 27.12., počas Veľkonočného pondelka od 08.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že otec je oprávnený prevziať si maloletého v stanovený čas a deň v mieste bydliska matky a po ukončení styku dieťa v stanovený čas a deň matke vrátiť v mieste jej bydliska a matka je povinná dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a tento mu umožniť. O trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 108 ods. 2, § 109, § 110 CMP, § 62 ods. 1-5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine a uviedol, že z rodného listu mal. G. D. vyplýva, že sa narodil dňa XX. XX. XXXX, matka je uvedená navrhovateľka a otec - U. Y., nar. XX. XX. XXXX. Nakoľko v priebehu konania o určenie otcovstva došlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov na matrike v V., súd konanie o určenie otcovstva zastavil uznesením č. k. 5Pc/37/2018-145 zo dňa 31. 05. 2019. Keďže rodičia spolu nežili, bolo treba rozhodnúť, komu bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti a ako má každý z rodičov prispievať na jeho výživu. Súd maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky - matky, ktorá sa o dieťa stará od jeho narodenia, pričom od septembra 2019 dieťaťa nastúpilo do materskej škôlky, kde by malo denne dochádzať, keď súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu doterajšieho výchovného prostredia dieťaťa, pričom odporca v 1. rade (otec dieťaťa) súhlasil so zverením maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky. Matka maloleté dieťa bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Pri určení vyživovacej povinnosti odporcovi v 1. rade súd vychádzal zo zistenia, že matka maloletého - navrhovateľka má vyživovaciu povinnosť voči jednému maloletému dieťaťu - G., poberala rodičovský príspevok a prídavky na dieťa vo výške 238,38 eura, od 01. 10. 2019 nastúpi na pozíciu vyššieho súdneho úradníka na Okresnom súde Nitra, má pôžičku od brata v sume 6.600 eur, pôžičku od E. H. v sume 1.000 eur a v sume 1.500 eur. Mesačné výdavky má na nájomné 170 eur, voda, kúrenie 130 eur, elektrika 13 eur, plyn 5 eur, televízia a internet 24,14 eura, SIPO 4,64 eura, strava denne cca 8,49 eura, drogéria 39,62 eura mesačne, oblečenie ročne cca 1.519,07 eura, náklady na dieťa 71 eur mesačne + škôlka. Odporca v 1. rade (otec maloletého) pracuje v spoločnosti Alfa Pro s. r. o. s priemerným čistým mesačným zárobkom v roku 2019 - 589,14 eura, v roku 2018 mal priemerný zárobok 589,12 eura, má jednu vyživovaciu povinnosť voči mal. G.. Mesačné výdavky má - hypotéka, ktorú spláca sumou 312,62 eura mesačne (platby 221,25 eura + 91,37 eura), pôžička v Quatre 40 eur mesačne, náklady na bývanie 159 eur mesačne, daň z nehnuteľnosti je 28,39 eura. Finančne mu pomáha jeho rodina. Je výlučným vlastníkom dvojizbového bytu č. XX, na drese P. XX, L.. Vyživovaciu povinnosť otca voči synovi mal. G. súd určil sumou 150 eur mesačne, ktoré považoval za primerané, a ktorá suma tvorí cca 1 priemerného mesačného zárobku otca dieťaťa, pričom prihliadol na jeho zárobkové možnosti a schopnosti, ako aj vek a odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a majetkové pomery na strane oboch rodičov, a to s účinnosťou od podania návrhu na určenie otcovstva na súd, t.j. od 17. 12. 2018, pričom odporca v 1. rade - otec maloletého dieťaťa si dobrovoľne plnil vyživovaciu povinnosť voči synovi od určenia jeho otcovstva súhlasným vyhlásením, a to v sume 100 eur mesačne. Súd vzal do úvahy, že navrhovateľka sa o dieťa osobne stará a výkonom tejto osobnej starostlivosti plní svoj podiel vyživovacej povinnosti. Súd zohľadnil pri určení výšky výživného aj zvýšené náklady na výbavičku pre maloleté dieťa, ktorá je súčasťou odôvodnených potrieb dieťaťa a tiež aj na skutočnosť, že navrhovateľka pri narodení dieťaťa dostala príspevok od štátu pri narodení dieťaťa v sume 829,86 eura na pokrytie výdavkov spojených so zabezpečením nevyhnutných potrieb novorodenca a odporca v 1. rade kúpil maloletému časť výbavy - stojan na vaničku 35,70 eura, detská vanička 59,88 eura, zimný fusak 130,80 eura, autosedačka 259 eur, detská stolička 124,95 eura, spolu v sume 610,33 eura. Matka dieťaťa - navrhovateľka požadovala aj spätné určenie výživného za dobu od narodenia dieťaťa, t.j. od 25. 01. 2016. V zmysle § 77 ods. 1 veta tretia Zákona o rodine, výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd preto dokazovanie zameral na zistenie tohto, či v prejednávanej veci existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa na spätné priznanie výživného na maloleté dieťa. Podľa dôvodovej správy k ustanoveniu § 77 ZoR cieľom doplnenia dôvodov hodných osobitného zreteľa v odseku 1 ako podmienky pre priznanie výživného je zdôrazniť výnimočnosť priznania výživného pre maloleté dieťa spätne po začatí konania a zamedziť tak možným špekuláciám a zneužívaniu tejto možnosti. Súd preto má skúmať dôvody, ktoré bránili oprávnenému rodičovi uplatniť zákonný nárok ihneď po tom, ako povinný rodič prestal plniť (neplnil) svoju vyživovaciu povinnosť. Sprísňujúca úprava od oprávneného vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby rodič návrh na určenie výživného podával bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Dôvody hodné osobitného zreteľa treba posúdiť podľa konkrétnych okolností prípadu. Výnimočným dôvodom nebude neznalosť možnosti uplatňovať si výživné. Obdobne aj v prípade, keď medzi rodičmi dôjde k osobným konfliktom a tento inštitút využívajú ako formu osobnej pomsty a snahy vyťažiť od druhej strany najvyššiu možnú sumu, neraz aj bez ohľadu na skutočné záujmy dieťaťa. Aj pri dôvodoch hodných osobitného zreteľa platí procesná zásada, že dôkazné bremeno nezaťažuje len účastníkov konania, ale súd je povinný vykonať, pokiaľ ide o ich existenciu, aj dôkazy nenavrhnuté účastníkmi. Z predložených výpisov z účtu, aj z prehlásenia oboch rodičov vyplýva, že odporca v 1. rade začal platiť výživné na dieťa od decembra 2018 vo výške 100 eur mesačne po určení jeho otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov v apríli 2019. Zo strany otca tak preukázateľne nešlo o špekulatívne správanie a vyhýbanie sa plneniu vyživovacej povinnosti. Navrhovateľka dôvody hodné osobitného zreteľa preukazovala tvrdeniami o tom, že otec sa o maloletého nezaujímal, zastrašovala ju rodina odporcu v 1. rade, na základe čoho mala obavy o život a zdravie maloletého, a preto nepodala návrh na určenie otcovstva na súd. V konaní bolo preukázané výpoveďami účastníkov, ako aj z množstva predložených listinných dôkazov, že medzi matkou a otcom maloletého sú napäté vzťahy, dochádzalo k nezhodám, rodičia dieťaťa sa nevedeli dohodnúť ani na stretávaní sa otca so synom a to aj pre postoj navrhovateľky, ktorá nezdvihla viackrát telefón otcovi dieťaťa, resp. neskoro reagovala na jeho žiadosti o stretnutie so synom. Navrhovateľka sa stavia ku kontaktu otca so synom vyhýbavo, keď ani pred pojednávaním sa neoboznámila s písomným vyjadrením otca a pripojenými dokladmi, ktoré jej otec dieťaťa zaslal priamo na jej email počas súdneho konania. Taktiež, pokiaľ ide o tvrdenia navrhovateľky ohľadom jej zastrašovania rodinou odporcu v 1. rade, toto tvrdenie navrhovateľka v konaní ničím nepreukázala, pričom sama uviedla, že nevie tieto skutočnosti ohľadom jej zastrašovania rodinou odporcu v 1. rade preukázať. V danom prípade navrhovateľka v konaní nepreukázala existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa na spätné priznanie výživného a ani objektívnu nemožnosť podať návrh na určenie otcovstva, s ktorým je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého. Bolo preukázané, že medzi rodičmi dieťaťa dochádzalo k osobným konfliktom, pričom tento inštitút nemožno využívať ako formu osobnej pomsty a snahy vyťažiť od druhej strany najvyššiu možnú sumu, bez ohľadu na záujmy maloletého dieťaťa. Súd v zmysle § 77 ods. 1 vety tretej Zákona o rodine nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa na spätné priznanie výživného, a preto výživné priznal od podania návrhu na určenie otcovstva na súd, t.j. od 17. 12. 2018. Nedoplatok na výživnom za dobu od 17. 12. 2018 do 30. 09. 2019 predstavuje sumu 472,58 eura (od 01. 01. 2019 do 30. 09. 2019 - za 9 mesiacov po 50 eur = 450 eur) a za mesiac 12/2018 v sume 22,58 eura za 14 dní od podania návrhu, t.j. od 17. 12. 2018, keď doposiaľ platil odporca v 1. rade mesačne sumu 100 eur, pričom nedoplatok na výživnom je odporca v 1. rade povinný splácať v splátkach po 20 eur mesačne splatných spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom október 2019 pod následkom straty výhody splátok a exekúcie. Maloleté dieťa má právo poznať obidvoch rodičov a mať pravidelný kontakt aj s tým rodičom, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti, a keďže z postoja oboch rodičov je zrejmé, že na úprave styku sa nebudú vedieť dohodnúť, súd v záujme maloletého byť v kontakte so svojim otcom, upravil aj rozsah ich stretnutí tak, že otec bude oprávnený sa stretávať so synom každý párny týždeň (druhý víkend) od soboty od 09.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a počas vianočných sviatkov od 08.00 hod. dňa 25.12. do 18.00 hod. dňa 27.12., počas Veľkonočného pondelka od 08.00 hod. do 18.00 hod., keď súd mal za to, že takýto rozsah stretávania je primeraný veku dieťaťa, jeho dennému režimu a je dostatočný na to, aby si dieťa počas neho rozvíjalo a udržiavalo vzťahy s otcom, ako aj s jeho rodinou. Súd dospel k záveru, že nie je vhodné, aby stretávanie otca s dieťaťom prebiehalo za prítomnosti jeho matky, vzhľadom na pretrvávajúce osobné konflikty rodičov dieťaťa, ktoré by mohli negatívne vplývať na psychický vývoj dieťaťa. Maloletý G. už vyrástol, má vek 3 roky a trištvrte, začal navštevovať materskú škôlku, takže je viac pripravený aj na stretávanie sa s biologickým otcom bez prítomnosti matky. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pretože v mimosporových konaniach sa vylučuje nárok na náhradu trov konania, pokiaľ zákon neustanovuje inak.
2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala matka v zákonom stanovenej lehote odvolanie vo výroku o výživnom a úprave styku otca s maloletým dieťaťom, odôvodniac ho tým, že napadnutý rozsudok sa zakladá na nesprávnom a neúplnom zistení skutočného stavu veci, súd nesprávne vypočítal, posúdil a vyhodnotil celkové príjmy otca a listinné dôkazy, ktoré boli predložené. Súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Matka zo zdravotných dôvodov, ktoré stále pretrvávajú a tiež kvôli tomu, že maloletý nezvládol adaptačný proces pri nástupe do materskej školy, nenastúpila na pozíciu vyššieho súdneho úradníka na Okresnom súde Nitra. V prípade potreby preukázania matkinho nepriaznivého zdravotného stavu si môže súd vyžiadať jej zdravotnú kartu od MUDr. Evy Radičovej. Matka je naďalej evidovaná na úrade práce ako nezamestnaná a už iba posledný mesiac bude poberať podporu v nezamestnanosti. Súd pri zisťovaní finančnej situácie otca nevykonal lustráciu bankových účtov, pričom matka upozorňovala na existenciu minimálne dvoch účtov vedených v dvoch rôznych bankách. Súd nezisťoval stav účtu otca pred začatím súdneho konania, keďže otca na možnosť súdneho konania upozorňovala a má za to, že práve preto mal na účte od začatia konania takú výšku finančných prostriedkov, ako preukázal. Čestné prehlásenie matky otca maloletého neuvádza sumy, ani dátumy odovzdania finančných prostriedkov a nijako nedokazuje, že každomesačné niekoľko stoeurové vklady otca na uvedený účet pochádzajú od jeho matky. Matka má za to, že suma 150 eur mesačne nie je dostatočná na pokrytie ani polovice výdavkov na maloletého. Žiadala, aby súd určil výživné v sume 195 eur mesačne, čo je aj suma, na ktorej sa matka s otcom v rodičovskej dohode zo dňa 28. 0. 2019 dohodli. Rodičia sa tiež dohodli, že otec bude matke prispievať okrem výživného sumou 70 eur mesačne počas doby dvoch rokov odo dňa podpisu dohody. Na zaplatení dlžného výživného v sume 450 eur sa dohodli do 60 dní odo dňa podpisu dohody. Čo sa týka styku, sudkyňa nevzala do úvahy nevôľu maloletého stretávať sa s otcom bez prítomnosti matky, počas celého konania sa zameriavala na tvrdenia rodičov, ktoré boli logicky protichodné a vo väčšine sa stotožnila s tvrdeniami otca, pričom otec ich nijako nepreukázal a súd o dokazovanie ani nemal záujem, pričom nepravdivé tvrdenia otca, že trávil čas s maloletým bez prítomnosti matky počas pobytu v hoteli Sitno bolo možné preukázať vyžiadaním kamerových záznamov z hotela, prípadne prezenčnej listiny v detskej hotelovej herni. Napriek tomu, že kolízny opatrovník navrhol stretnutia za prítomnosti matky, súd určil styk bez prítomnosti matky, pričom úplne odignoroval skutočnosť, že dieťa otca videlo párkrát v živote, čo by potvrdilo aj dokazovanie znaleckým posudkom pre zistenie vzťahu medzi maloletým a otcom, ktoré matka navrhovala vykonať. Súd nezohľadnil skutočnosť, že maloletý v rámci adaptačného procesu navštevoval materskú školu len za prítomnosti matky. Pred pojednávaním bol maloletý v materskej škole prvý deň 2 hodiny a druhý deň 4 hodiny, oba dni s matkou. Neskôr bol maloletý po konzultácii matky s riaditeľkou materskej školy vylúčený pre emocionálnu nezrelosť. V záujme maloletého je, aby stretnutia prebiehali za jej prítomnosti až do času, kým si spolu nevytvoria bližší vzťah, otec sa naučí, ako sa treba o dieťa postarať a budú vedieť fungovať aj bez nej. Navrhla, aby súd rozhodol, že otec sa bude s maloletým stretávať za prítomnosti matky každú druhú sobotu v mesiaci od rána do večera tak, ako sa rodičia dohodli v dohode o úprave výkonu rodičovských práv a povinností zo dňa 28. 10. 2019. Nestotožnila sa s názorom, že sa stavala ku kontaktu s otcom vyhýbavo, keď sa pred pojednávaním neoboznámila s písomným vyjadrením otca. Matka žiadala právnu zástupkyňu o doručovanie všetkých vyjadrení, či dôkazov v listinnej forme z dôvodu, že nevlastní počítač a nemá si ako email pravidelne kontrolovať. Právna zástupkyňa jej žiadosť odignorovala a súd nepovažoval za potrebné vyjadrenie matke zasielať. Rodičia podpísali dňa 28. 10. 2019 rodičovskú dohodu, obsahovo ide o dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, pričom táto dohoda rešpektuje základné práva a záujmy dieťaťa a vyjadruje možnosť a schopnosť rodičov dohodnúť sa. Z uvedených dôvodov navrhla rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a schváliť dohodu, podľa ktorej je otec povinný prispievať na výživu maloletého G. sumou 195 eur mesačne od 28. 10. 2019, otec je povinný jednorazovo uhradiť dlžné výživné vo výške 450 eur do 60 dní od podpisu rodičovskej dohody a je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny týždeň v sobotu od 8.00 hod. do 20.00 hod. za prítomnosti matky.
3. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že matka po pojednávaní konanom dňa 25. 09. 2019, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, požiadala otca o uzatvorenie mimosúdnej dohody. Vzhľadom na skutočnosť, že v aktuálnom stave bez právoplatného rozhodnutia vo veci samej bolo na rozhodnutí matky, či maloletému umožní styk s otcom, alebo nie a či vôbec bude matka informovať otca o stave a vývoji maloletého, sa otec rozhodol uzatvoriť s matkou mimosúdnu dohodu. Po dlhotrvajúcom pripomienkovaní mimosúdnej dohody a viacerých zreteľných ústupkoch otca matka s otcom uzatvorili dňa 28. 10. 2019 mimosúdnu dohodu, ktorá bola prílohou odvolania matky. Otec nesúhlasí so
zavádzajúcim a nepravdivým odvolaním matky, obsahujúcim nové, doteraz neuvedené a zároveň (klamlivé) skutočnosti, ktoré počas konania pred súdom prvej inštancie ani raz netvrdila a ani inak nespochybňovala pravdivosť zistených skutkových okolností. Jediným cieľom odvolania matky je snaha o schválenie dohody súdom, a nie spochybnenie konania uskutočneným pred súdom prvej inštancie. Uviedol, že má vedený jediný bankový účet, z ktorého predložil aj výpisy za relevantné obdobie, t.j. obdobie od podania návrhu, vzhľadom na skutočnosť, že matka nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by súd priznal výživné spätne aj pred podaním návrhu na súd. Matka taktiež počas celého súdneho konania ani raz nenavrhla vykonať lustráciu bankových účtov otca, ktorá by skončila s rovnakým výsledkom. Z čestného prehlásenia matky otca jasne vyplýva, že matka otca pravidelne v rámci jej aktuálnych finančných možností poskytuje otcovi finančné prostriedky. Uvedené bolo potvrdené aj výsluchom otca priamo na pojednávaní konanom dňa 28. 10. 2019, pričom matka uvedené tvrdenia a výpisy z bankových účtov nijako nerozporovala. Z uvedeného vyplýva, že súd pri posudzovaní finančnej situácie otca a následnom priznaní výšky výživného v zmysle rozhodovacej praxe súdov Slovenskej republiky vychádzal z riadne zisteného skutkového stavu a rozhodol zákonne. Matka sa snaží spochybniť vzťah maloletého s otcom a určenie styku maloletého s otcom bez prítomnosti matky. Matka uvádza, že maloletý sa nechce stretávať s otcom bez prítomnosti matky. Uvedené tvrdenie opätovne uvádza po prvý raz, naviac je uvedené tvrdenie v rozpore so zisteným skutkovým stavom veci, keď matka na pojednávaniach viacnásobne potvrdila, že maloletý sa pýta na otca, otec mu chýba a chcel by sa s ním opätovne stretnúť. Uvedené je zaznamenané na zvukových záznamoch z pojednávaní. Matka taktiež doteraz nijako nespochybnila, že by maloletý ostal s otcom sám (napr. počas výletu vo Vyhniach), vzhľadom na čo sa jej tvrdenie opätovne javí ako účelové. Otec trval na určení styku s maloletým bez prítomnosti matky najmä s prihliadnutím na záujem maloletého na priaznivom výchovnom prostredí z dôvodu, že medzi rodičmi maloletého sú dlhodobo napäté vzťahy, čo môže negatívne ovplyvniť psychický vývoj maloletého. Maloletý mal aktuálne navštevovať predškolské zariadenie, kde sa mal socializovať a učiť sa, ako sa nadväzujú kontakty s inými osobami. Podľa aktuálneho stavu však matka maloletého do predškolského zariadenia neumiestnila, pričom dôvody svojho konania nijakým spôsobom nepreukázala. Matka namieta, že sa neskoro oboznámila s posledným vyjadrením otca v predmetnej veci, a to z dôvodu, že nevlastní počítač a nemá si ako pravidelne kontrolovať e-mailovú schránku. Uvedené tvrdenie je rovnako tendenčné, matka bola informovaná o zaslaní vyjadrenia aj telefonicky, a to priamo otcom maloletého. Poukázal na to, že matka vlastní moderný mobilný telefón so systémom android, ktorého funkcie ľahko umožňujú dostať sa k e-mailovým správam a taktiež na skutočnosť, že matka vyhotovila všetky svoje podania v strojovej podobe (počítačovej), počas konania komunikovala prostredníctvom e-mailu, a naviac, sama žiadala otca, aby s ňou komunikoval prostredníctvom e-mailu. Tvrdenie matky, vzhľadom na uvedené sa opäť javí len ako účelové. Skutočným cieľom odvolania matky je výlučne snaha o schválenie dohody, ktorú uzatvorili, pričom matka z neznámych príčin trvá na schválení dohody v súdnom rozhodnutí, a to napriek skutočnosti, že otec riadne plní svoje povinnosti vyplývajúce mu z dohody. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Topoľčany zo dňa 25. 09. 2019 sp. zn. 5Pc/37/2018-363 vo výrokoch I., III. a V. potvrdil a vo výrokoch II. a IV. zrušil a schválil rodičovskú dohodu v znení: Otec je povinný prispievať na výživu maloletého sumou 195 eur mesačne do rúk matky, ktoré je povinný platiť vždy do 20. dňa daného kalendárneho mesiaca s účinnosťou od 28. 10. 2019. Otec je oprávnený sa stretávať s maloletým každý párny týždeň v sobotu od 08.00 do 20.00 za prítomnosti matky.
4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že telefonicky kontaktovali rodičov za účelom zistenia, ako funguje rodičovská dohoda. Matka im uviedla, že po podpísaní dohody v časti III. predmet dohody, ods. 3.3 si otec splnil povinnosť a výživné vo výške 195 eur poslal na účet dňa 20. 11. 2019. V rodičovskej dohode v časti III. predmet dohody ods. 3.6. nie je konkretizované, kde sa kontakt uskutoční, matka im povedala, že otec príde na adresu ich bytu do V., kde osobne priebeh kontaktu operatívne upresnia. Otec niektoré soboty absentoval z dôvodu časovej zaneprázdnenosti alebo nepriaznivej finančnej situácie, pretože cestuje z L. do V.. Zatiaľ však vždy našli kompromis a dohodli sa na ďalšom termíne stretnutia. Otec im uviedol, že sa dohodli, že spíšu dohodu, aby celú záležitosť uzavreli. Dohoda je napísaná a podpísaná v rovine formálnej s tým, že na konkrétnych veciach sa v reálnom čase dohodnú. Vyživovaciu povinnosť si hneď v nasledujúcom mesiaci splnil, čo potvrdila aj matka. Kontakt s dieťaťom riešia operatívne podľa jeho časovej zaneprázdnenosti a finančných možností, vždy po vzájomnej dohode.
5. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že keby mal otec o maloletého záujem, mal by vedomosti týkajúce sa dôvodov, prečo maloletý musel prestať navštevovať materskú školu. Do dnešného
dňa otec nemal záujem stretnúť sa s maloletým, ani sa o ňom neinformoval. Napriek uzatvoreniu dohody, v rámci ktorej by sa mal s maloletým stretávať každú párnu sobotu, do dnešného dňa ani raz túto možnosť nevyužil. Matka sa otca pokúšala 5x kontaktovať, pričom otec jej nedal vedieť, či v dohodnuté soboty príde, alebo nie. Nepovažuje za prospešné pre maloletého, aby bol každú druhú sobotu zavretý celý deň doma a čakal, či otec príde, alebo nie. To, že otec po podpise dohody neprišiel za maloletým, odôvodnil tým, že najskôr nemal čas a potom nemal finančné prostriedky na cestu. Otec styk s maloletým ani raz nevyužil. Žiadala, aby súd schválil uzatvorenú dohodu.
6. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka a k vyjadreniu matky uviedol, že jediným cieľom odvolacieho konania vedeného na základe odvolania matky je snaha o schválenie dohody súdom. Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka a zo zhodných vyjadrení matky a otca je zrejmé, že dohoda je zatiaľ obojstranne dodržiavaná. Otec si riadne plní svoju zvýšenú vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu mu z dohody a ohľadne stretnutí otca s maloletým sa otec s matkou operatívne dohadujú, a to v nadväznosti na časovú zaneprázdnenosť otca a tiež vzhľadom na aktuálne finančné možnosti otca, pričom už v prvoinštančnom konaní bola preukázaná nie veľmi priaznivá finančná situácia otca, ktorý spláca hypotéku a finančne mu musí vypomáhať jeho matka. Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka vyplýva, že po vydaní rozsudku sú matka s otcom ochotní komunikovať a v aktuálnej situácii sa vedia dohodnúť na podmienkach stretávania otca s maloletým. Vo vyjadrení matka uvádza tvrdenia, ktoré odporujú stavu zistenému kolíznym opatrovníkom, čo otec považuje výlučne za riešenie osobných konfliktov medzi matkou a otcom. Nemá to súvis s vôľou matky a otca dohodnúť sa na podmienkach stretávania otca s maloletým, komunikácia medzi matkou a otcom sa od vydania rozsudku značne zlepšila a zatiaľ existuje predpoklad, že komunikácia bude naďalej bezproblémová. Osobné konflikty matky a otca sú výlučne konflikty medzi nimi a zatiaľ sa obaja snažia neprenášať ich na maloletého. Otec má za to, že súd prvej inštancie vykonal všetky potrebné dôkazy, riadne zistil skutkový stav veci, na základe čoho dospel k správnym právnym záverom a napadnutý rozsudok riadne odôvodnil. Po vyhlásení rozsudku došlo medzi matkou a otcom k uzatvoreniu dohody a v nadväznosti na znenie dohody a želanie matky otec žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok potvrdil vo výrokoch I., III. a V., zrušil vo výrokoch II. a IV. a schválil rodičovskú dohodu v znení: Otec je povinný prispievať na výživu maloletého sumou 195 eur mesačne do rúk matky, ktoré je povinný platiť vždy do 20. dňa daného kalendárneho mesiaca s účinnosťou od 28. 10. 2019. Otec je oprávnený sa stretávať s maloletým každý párny týždeň v sobotu od 08.00 do 20.00 za prítomnosti matky.
7. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca a kolízneho opatrovníka uviedla, že odo dňa uzatvorenia dohody otec prejavil záujem o maloletého dvakrát v rozsahu pár hodín v detskej herni a ani jedno stretnutie nebolo v termíne určenom v dohode. Odo dňa uzatvorenia dohody otec ani jeden jediný krát nemal záujem dodržať termín uvedený v dohode a ani raz neprišiel za maloletým párny týždeň v sobotu v čase od 08.00 hod. do 20.00 hod. Otec, ani nikto z jeho rodiny sa maloletému telefonicky neozvali na Štedrý večer, Nový rok alebo v deň jeho narodenín. Otec sa o maloletého nezaujíma, neinformuje sa o jeho stave a vývoji a ani sa nijako nepodieľa na mimoriadnych výdavkoch. Vzhľadom na skutočnosť, že iba súdom schválená dohoda o úprave práv a povinností je vykonateľná, žiada, aby ju súd schválil.
8. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 65, § 66 Civilného mimosporového poriadku, ďalej CMP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutých výrokoch týkajúcich sa určenia vyživovacej povinnosti otca na mal. G. D., nar. XX. XX. XXXX (II.), povinnosti otca uhradiť nedoplatok na výživnom za dobu od 17. 12. 2018 do 30. 09. 2019 (III.), úpravy styku otca s maloletým G. D., nar. XX. XX. XXXX (IV.) a vo výroku o náhrade trov konania v časti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť a v časti podľa § 388 CSP zmeniť.
9. Predmetom konania bolo pôvodne určenie otcovstva a úprava práv a povinností rodičov k mal. G. D., narodenému dňa XX. XX. XXXX. Nakoľko v priebehu konania o určenie otcovstva došlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov na matrike v V., súd prvej inštancie konanie o určenie otcovstva uznesením č. k. 5Pc/37/2018-145 zo dňa 31. 05. 2019 zastavil a predmetom konania zostala už len úprava práv a povinností rodičov k maloletému G., teda to, komu bude zverený do osobnej starostlivosti, určenie vyživovacej povinnosti a úprava styku. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zveril maloletého G. D. nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľky (ďalej už len matka), ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Odporcovi v 1. rade (ďalej už len otec) uložil
povinnosť prispievať na výživu maloletého G. D., nar. XX. XX. XXXX sumou 150 eur mesačne do rúk matky, ktoré je povinný platiť vždy do 15. dňa daného kalendárneho mesiaca vopred s účinnosťou od 17. 12. 2018. Nedoplatok na výživnom za dobu od 17. 12. 2018 do 30. 09. 2019 v sume 472,58 eura uložil otcovi splácať v splátkach po 20 eur mesačne splatných spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom október 2019 pod následkom straty výhody splátok a exekúcie. Styk upravil tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým G. D. každý párny týždeň od soboty od 09.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a počas vianočných sviatkov od 08.00 hod. dňa 25.12. do 18.00 hod. dňa 27.12., počas Veľkonočného pondelka od 08.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že otec je oprávnený prevziať si maloletého v stanovený čas a deň v mieste bydliska matky a po ukončení styku dieťa v stanovený čas a deň matke vrátiť v mieste jej bydliska a matka je povinná dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a tento mu umožniť. O trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala matka v zákonom stanovenej lehote odvolanie vo výroku o výživnom (II.) a úprave styku otca s maloletým dieťaťom (IV.), avšak od týchto výrokov sú závislé aj výroky o zročnom výživnom (III.) a výrok o trovách konania (V.), preto aj tieto boli predmetom preskúmavania odvolacím súdom. Právoplatným pre absenciu odvolania zostal len výrok o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky (I.). Matka už v podanom odvolaní poukázala na dohodu uzavretú medzi rodičmi a navrhla schváliť rodičovskú dohodu, podľa ktorej je otec povinný prispievať na výživu maloletého G. sumou 195 eur mesačne od 28. 10. 2019, otec je povinný jednorazovo uhradiť dlžné výživné vo výške 450 eur do 60 dní od podpisu rodičovskej dohody a je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny týždeň v sobotu od 8.00 hod. do 20.00 hod. za prítomnosti matky. Keďže matka napadla odvolaním celý výrok o výške priznaného výživného, potom aj celý od neho závislý výrok o zročnom výživnom (nedoplatku na výživnom) a výrok o úprave styku, predmetom preskúmavania odvolacím súdom boli celé tieto výroky, teda obdobie od podania návrhu dňa 17. 12. 2018, a nielen od 28. 10. 2019, ktoré bolo predmetom rodičovskej dohody uzavretej medzi rodičmi dňa 28. 10. 2019 po rozhodnutí súdu prvej inštancie.
10. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
12. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
13. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
14. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich spoločnou zákonnou povinnosťou, avšak rozsah, v akom túto dieťaťu každý z nich poskytuje, býva spravidla odlišný, keďže vzhľadom na špecifickosť rodičovskej starostlivosti, túto neposkytujú solidárne. Podstatné sú kritériá rozhodujúce pre určenie vyživovacej povinnosti ako osobná starostlivosť o dieťa, starostlivosť o domácnosť, skutočnosť, či rodičia spolu žijú a podobne. Zákon predovšetkým predpokladá, že rodičia si budú plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči oprávnenému dieťaťu v rozsahu zodpovedajúcom potrebám dieťaťa a zároveň vlastným schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. To znamená, že životná úroveň dieťaťa a jeho rodičov musí byť približne rovnaká. Ak rodič, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti, má vyššiu životnú úroveň, táto skutočnosť sa odrazí aj na rozsahu vyživovacej povinnosti. V takom prípade súd môže zaviazať tohto rodiča plniť všetky odôvodnené potreby dieťaťa, najmä ak rodič, s ktorým dieťa žije v spoločnej domácnosti, má životnú úroveň oveľa nižšiu. Súd teda prihliada na skutočnosť, ktorý z rodičov sa o dieťa osobne stará a v akej miere. Pri určení vyživovacej povinnosti by mali byť zohľadnené základné potreby dieťaťa, ako je strava, bývanie, ošatenie, zdravotná starostlivosť, ako aj nevyhnutné náklady pre riadny rozvoj a vývin dieťaťa. Rozhodujúca skutočnosť na strane povinného rodiča je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Za schopnosť rodiča treba považovať reálny príjem rodiča, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Je potrebné však posúdiť aj objektívne možnosti povinného rodiča, ako sú zdravotný stav, vzdelanie, prax a skúsenosti v odbore. Pre posúdenie možností a schopností povinného rodiča nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové možnosti.
15. Odvolací súd, posudzujúc výšku vyživovacej povinnosti otca za obdobie od 17. 12. 2018 do 27. 10. 2019 (vzhľadom na rozsah odvolania matky, aj táto bola predmetom odvolacieho konania) dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a vychádzajúc z neho vec správne posúdil aj po právnej stránke. Nakoľko odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v časti úpravy vyživovacej povinnosti za obdobie od 17. 12. 2018 do 27. 10. 2019, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP sa obmedzuje len na skonštatovanie jeho správnosti a rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
16. Odvolací súd sa potom zaoberal úpravou styku otca s maloletým G. za obdobie do 27. 10. 2019 (vzhľadom na rozsah odvolania matky, aj táto bola predmetom odvolacieho konania). K tomu treba uviesť, že určenie spôsobu, akým sa bude realizovať styk maloletého dieťaťa s rodičom súdom, je vždy výsledkom posúdenia konkrétnych skutkových okolností každej prejednávanej veci (možností a schopností oboch rodičov zabezpečiť podmienky pre stretávanie sa s maloletým dieťaťom, potrieb, osobnosti, citových väzieb maloletého dieťaťa a mnohých ďalších aspektov). Vďaka tomu potom môže súd prijať celkom jedinečné a konkrétne závery „šité na mieru" pre ten ktorý prípad a dosiahnuť tak v súdnom konaní vo veciach starostlivosti o maloletých sledovaný cieľ, t.j. najlepší záujem maloletého dieťaťa a zachovanie práva rodičov na ich vzťah k maloletému dieťaťu. Stretávanie sa rodiča s dieťaťom je právom rodiča, a nie povinnosťou, ktorému korešponduje povinnosť druhého rodiča dieťa na styk riadne pripraviť.
17. Čo sa týka úpravy styku otca s maloletým G. za obdobie do 27. 10. 2019, teda do uzavretia rodičovskej dohody, vzhľadom k tomu, že doposiaľ sa o maloletého starala takmer výlučne matka, rodičia sa na styku nevedeli dohodnúť, súd sa správne zaoberal aj úpravou styku otca s maloletým G.. Odvolací súd však zohľadnil vek maloletého G., skutočnosť, že napriek tomu, že už mal začať navštevovať materskú školu, túto nenavštevuje, pretože podľa tvrdenia matky bol z nej po konzultácii s riaditeľkou materskej školy vylúčený pre emocionálnu nezrelosť, a tiež vzhľadom k tomu, že maloletý u otca bez prítomnosti matky nebol a neprespal u neho, dospel k záveru, že aj za toto obdobie je v záujme maloletého upraviť styk otca s maloletým G. na každý párny týždeň v sobotu od 8.00 hod. do 20.00 hod. za prítomnosti matky, pretože záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti podľa § 388 CSP zmenil.
18. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
19. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
20. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
21. V záujme maloletého dieťaťa je úprava rodičovských práv a povinností, ku ktorej rodičia dospejú dohodou, keď u takejto úpravy jednak možno dôvodne predpokladať vyššiu mieru stotožnenia sa zainteresovaných práve s úpravou obsiahnutou v dohode, ale i zachovanie skoršej úrovne vzťahov ako medzi dieťaťom a rodičom, ktorému z dohody vyplývajú nejaké rodičovské povinnosti, tak i medzi takýmto rodičom a druhým rodičom dieťaťa alebo v prípade, ak skoršej úrovni vzťahov možno niečo alebo i mnohé vytýkať, zlepšenie skoršej úrovne vzťahov a takto zrejme i možnosť dohody rodičov v budúcnosti o viacerých otázkach pôvodne medzi nimi sporných a bez ingerencie súdu prakticky neriešiteľných.
22. V priebehu odvolacieho konania rodičia maloletého G., nar. XX. XX. XXXX uzavreli dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností v časti, ktorá bola predmetom odvolacieho konania, teda v časti určenia vyživovacej povinnosti za obdobie od 28. 10. 2019, zročného výživného ku dňu 28. 10. 2019 vrátane jeho splatnosti a v časti úpravy styku otca s maloletý G.. Keďže rodičmi uzavretá rodičovská dohoda vychádza z možností a schopností rodičov a odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, odvolací súd takto uzavretú rodičovskú dohodu, uzavretú rodičmi maloletého dieťaťa, schválil a tým došlo podľa § 388 CSP k zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutých častiach. Keďže ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu nebolo zrejmé, aké bolo zročné výživné ku dňu 27. 10. 2019 a ani to, či už otec po uzavretí dohody celé zročné výživné zaplatil, odvolací súd rozhodol o celom zročnom výživnom, teda za obdobie od 17. 12. 2018 do 28. 10. 2019, ktoré predstavuje sumu 450 eur, v zmysle dohody rodičov. Odvolací súd upravil len splatnosť zročného výživného, keďže rodičia sa v dohode dohodli na splatnosti nedoplatku na výživnom v sume 450 eur jednorazovo do 60 dní od podpisu dohody. Keďže z vyjadrení rodičov nebolo zrejmé, či je táto suma už uhradená, pričom lehota na plnenie už uplynula (dňa 27. 12. 2019), v záujme vykonateľnosti rodičovskej dohody odvolací súd určil lehotu na zaplatenie tejto sumy 3 dni od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
23. Podľa § 224 CSP súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.
24. Keďže pri vyhotovení napadnutého rozsudku odvolací súd zistil, že pri formulácii výroku rozsudku odvolacieho súdu urobil zrejmú nesprávnosť, keď v druhom odseku neuviedol, že mení aj výrok týkajúci sa určenia vyživovacej povinnosti otca na maloletého G. D., nar. XX. XX. XXXX (II.) za obdobie od 28. 10. 2019, túto zrejmú nesprávnosť postupom podľa ustanovenia § 224 CSP opravil.
25. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).