Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/26/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Jany Richterovej v právnej veci žalobkyne: L. A., G.. XX.XX.XXXX, K. A. XX, K., zastúpenej advokátkou JUDr. Hedvigou Gallovou, so sídlom Račianska 66, Bratislava, proti žalovanej: A. F., G.. XX.XX.XXXX, K. P. XX, K., zastúpenej advokátom JUDr. Tiborom Horváthom, so sídlom Havelkova 2 Bratislava, o zaplatenie 13.901,65 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne voči rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. -310 zo dňa 08.10.2019, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanej sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Žalovanej priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa , , , , , , , , , , , , , Žalobou doručenou súdu dňa 31.10.2013 sa žalobkyňa voči žalovanej domáhala zaplatenia sumy 7.328,40 € s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnila tým, že so žalovanou uzatvorila dňa 16.08.2012 kúpnu zmluvu, ktorou jej žalovaná predala 3-izbovy byt č. 7, zapísaný na LV č. XXXX a č. XXXX v kat. území Z., obec BA-m.č. Z., okres Bratislava II, nachádzajúci sa na 4. podlaží na A. F. Č.. XX za kúpnu cenu 79.200 €. Žalobkyňa byt kupovala v dobrej viere s presvedčením, že byt má rozlohu 84 m2. Inzerát na byt uvádzal, že byt prešiel rekonštrukciou. Na hodnotu bytu a jeho stav bol vypracovaný znalecký posudok T.. T. M..

3. Vykonaným dokazovaním zistil súd nasledovný skutkový stav veci:

4. Žalobkyňa a žalovaná uzavreli dňa 16.8.2012 kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalovaná ako predávajúca predala žalobkyni ako kupujúcej byt č. 7 nachádzajúci sa na 4.p. bytového domu A. XX- XX Z. K., zapísaný na LV č. XXXX a č. XXXX v katastrálnom území Vrakuňa. Na základe kúpnej zmluvy žalobkyňa kúpila 3-izbový byt za kúpnu cenu 79.200 €, ktorá bola dohodnutá účastníkmi zmluvy v ustanovení čl. V bodu 1. V čl. II bodu 3 bola určená celková podlahová plocha bytu s príslušenstvom 80,28 m2. Inzerát ohľadom bytu predložený žalobkyňou uvádzal: veľmi pekný, priestranný 3 izbový byt o rozlohe 84 m2, byt prešiel rekonštrukciou. Na ďalšej strane inzerátu je uvedená rekonštrukcia ako čiastočná, bez špecifikácie jej rozsahu. Po jednej vykonanej obhliadke žalobkyňa byt od žalovanej kúpila. Rodina žalobkyne po nasťahovaní do bytu zistila nedostatky, ktoré zhoršili kvalitu bývania. Nedostatky sa týkali najmä kuchyne, dvoch izieb, WC, kúpeľne a predsiene. Kanalizačný odtok určený pre umývadlo

bol osadený v nevhodnej výške, čo malo za následok upchávanie umývadla a voľný odtok odpadovej vody do práčky napojenej na k tomu určený sifón umývadla. Po odstránení polystyrénovej kachličky z vane bola zistená hrubá vrstva plesne a dlhodobý smrad. Zo znaleckého posudku T.. T. M. pod č. XXX/XXXX vyplýva, že pri obhliadke bytu nezistil s výnimkou nameraných hodnôt podlahovej plochy pri porovnaní technickej dokumentácie a údajov katastra so skutkovým stavom žiadne nezrovnalosti. Celková 2 podlahová plocha bytu s príslušenstvom bola zistená vo výmere 75,19 m2. Plocha loggie do podlahovej plochy nebola započítaná. Znalec konštatoval neodborne nainštalovanú kuchynskú linku, nedokončené detaily ako ukončenie pracovnej dosky, nefunkčná zásuvka, nefunkčné žalúzie, odrezané pánty do izby č. 3, neodborné zásahy do vnútorných inštalácii, v kuchyni odtok drezu je zredukovaný do polovičného profilu, čo má za následok upchávanie drezu, združená zásuvka a vypínač nad pracovnou doskou kuchynskej linky sú taktiež neodborne nainštalované - je medzi nimi voľne prístupná medzera, v kuchyni neodborne a neestetický zrealizovaný laminátový obklad, v izbe č. 3 je vytrhnutý kus betónu, v kúpeľni kanalizačný odtok určený pre umývadlo osadený v nevhodnej výške, čo má za následok upchávanie umývadla a voľný odtok odpadovej vody do práčky, na WC nie je ukončený prístup do inštalačného jadra, dvierka sú nahradené kusom polystyrénovej dosky, v izbe č. 1 je vykurovací panel položený na smaltovanom hrnci. Všeobecná hodnota bytu stanovená metódou polohovej diferenciácie bola po zaokrúhlení vo výške 75.900 €. Spoločnosť HomePro.sk vo svojej cenovej ponuke ocenila množstvo prác, ktoré je potrebné vykonať v predmetnom byte za účelom opravy na sumu 6.107 €, s DPH 7.328,40 €. Listom zo dňa 05.09.2013 žalobkyňa vyzvala žalovanú na zľavu z kúpnej ceny predaného bytu vo výške ceny nevyhnutných opráv 7.328,40 €. Z potvrdenia o odovzdaní a prevzatí bytu predloženej žalovanou zo dňa 31.08.2012 vyplýva, že predmetom odovzdania je byt č. X na Xp. bytového domu A. XX-XX Z. K.. Žalovaná vyhlásila, že všetky zariadenia sú funkčné (vodovodný systém, plynové vedenie, elektrické vedenie). Vybavenie, ktoré ostáva v byte je v stave primeranom veku bytu. Žalobkyňa vyhlásila, že nemá žiadne požiadavky voči odovzdávajúcej. Byt je v tomto stave užívania schopný. Svoje vyhlásenia potvrdili vlastnoručnými podpismi. Podaním doručeným súdu dňa 21.05.2015 žalobkyňa rozšírila svoj žalobný návrh o rozdiel z vyčíslenej hodnoty m2 bytu podľa znaleckého posudku T.. M. o sumu 6.573,25 €.

5. Súd vykonal výsluch svedkov:

6. Svedkyňa M. A. súdu uviedla, že inzerát bytu našli na stránke Reality.sk. Kupujúca je jej dcéra. Obhliadku vykonali spolu. Byt sa im pozdával. Bol zariadený, bolo im popísané ako sa rekonštruoval. Žalovaná oznámila ako zastavala stenu medzi toaletou a kúpeľnou búrala umakartové jadro, pričom neskôr sa dozvedeli, že to robil pôvodný majiteľ. Žiadne závady na prvý pohľad neboli badateľné. Hľadali prerobený byt, keďže má zdravotné problémy. Byt vyzeral úplne ináč po vyprázdnení a odsťahovaní žalovanej. Všetko je popísané v znaleckom posudku T.. M.. Následne zavolala pánovi E.C., konateľovi realitnej kancelárie. Spolu prešli všetky nedostatky a odporučil mi aby som sa skontaktovala so žalovanou a skúsila sa dohodnúť. Žalovaná mi povedala, že nemá čo so mnou riešiť pretože byt som kúpila, že nevidí do stien aká tam je inštalácia a umývadlo v kúpeľni sa 7 rokov nepoužívalo. Odovzdávací protokol podpísala žalobkyňa a vykonal sa tak, že žalobkyňa a ja sme prešli miestnosti. Závady, ktoré na byte sú zistili až po nasťahovaní.

7. Svedok M. E. súdu uviedol, že k predaju bytu došlo tak, že nás (realitnú kanceláriu

- pozn. súdu) oslovila žalovaná, že chce predať nehnuteľnosť. Prostredníctvom internetu sme ponuku pridali na realitný portál, žalobkyňa sa ozvala, že má záujem o kúpu bytu. Osobne som nehnuteľnosť navštívil a urobil fotodokumentáciu a popis bytu. Na obhliadke sa prešiel celý byt, poukazovali sa všetky izby. Záujemci mali priestor aby si v kľude popozerali nehnuteľnosť aj detaily nehnuteľnosti. Mali priestor na položenie otázok ohľadne nehnuteľnosti. Vždy upozorňujem na možnosť v prípade vážneho záujmu o nehnuteľnosť prísť sa pozrieť ešte raz. Po prvej obhliadke sa žalobkyňa ozvala, že o byt má záujem. Odvtedy dokumentácie prevzal kolega B. E.. Na otázku, či mu boli viditeľné nedostatky v kúpeľni odpovedal, že nie.

8. Svedok B. E. súdu uviedol, že žalovaná ich oslovila, že chce predať predmetnú nehnuteľnosť. Uviedol som jej, že dohodnem kolegu, ktorý príde nehnuteľnosť nafotiť a dajú ju do ponuky. Žalobkyňa prejavila záujem o kúpu bytu. Dohodli sme s ňou stretnutie v našej realitnej kancelárii. Pri jednaní sme prišli na to, že v inzercii uvedená podlahová plocha 84 m2 nezodpovedala skutočnosti. Bavili sme sa o tom. Dňa 24.09.2012 po podpise zmlúv a odovzdaní bytu som sa do bytu dostavil, kde som odovzdal list vlastníctva. Prítomné boli žalobkyňa aj jej matka. Vtedy mi prvýkrát povedali, že našli nejaké závady na

byte. Jednalo sa o odtok v kúpeľni, o odtok v kuchynskej linke, podstavec pod radiátor a krivú podlahu v obývačke. Pri odovzdávaní bytu bolo vidieť, že konzola na radiátore nedrží, pri odovzdaní bytu bolo vidieť že chývali dvere na WC, žalobkyňa bola pri odovzdaní tiež upozornená, že odtok z práčky nefunguje. Pravdepodobne chýbala aj kachlička na WC na stene. Na otázku, či boli v byte prechodové lišty uvádza, že má dojem že žalovaná hovorila, že nejaké sú v pivnici.

9. Svedok O. J. súdu uviedol, že žalovanú pozná. V byte bol niekoľkokrát, aj vtedy, keď tam bola žalobkyňa na obhliadke. Byt bol v normálnom stave, akurát nebol vymaľovaný, na čo žalobkyňa uviedla, že si ho vymaľujú sami. Osobne ju na niektoré menšie závady upozornil. Keď odpojili práčku tak kvapkal kohútil, ktorý kúpil s tým, že ho vymení. Žalobkyňa povedala, že to netreba pretože má známeho, ktorý bude byt prerábať a bol prítomný aj pri odovzdaní bytu. V kúpeľni nebol napojený sifón pod umývadlom, čo žalobkyňa videla a bola na to upozornená. Vyjadrila sa, že to nie je problém. Po podpise odovzdávacieho protokolu zostal v byte box na TV a router, tak ho na žiadosť žalovanej išiel do bytu odpojiť. Žalobkyňa ani pri tejto príležitosti nereklamovala, ani so mnou nehovorila o vadách bytu. Pri odovzdávaní bytu sme žalobkyňu upozornili, že na jednom radiátore chýba spodná konzola a bol podložený hrncom. Aj to som povedal, že to žalobkyni opravím, no nemala záujem. Tieto vady neboli v protokole, keďže žalobkyňa o nich bola slovne informovaná a ani sama to nepožadovala. O problémovej elektroinštalácii vedomosť nemal.

10. Svedok T.. L. M. uviedol, že znalecký posudok vypracoval na základe objednávky žalobkyne. Pred vykonaním vykonal obhliadku predmetného bytu. Výmeru bytu zistil na základe laserového diaľkomeru v rozlohe 75,99m2. V kúpnej zmluve v článku II bod 3 je uvedená celková plocha bytu 80,28m2. Pokiaľ ide o vybavenie bytu, kuchynská linka bola neodborne nainštalovaná, pracovná doska je neúmerne široká, resp. v hĺbke zásuviek a odkladacieho priestoru. Podľa jeho názoru sa nejednalo o skrytú vadu. Nefunkčná zásuvka nad kuchynskou linkou bola z dôvodu neodborného namontovania vypínačov, jednalo sa o zjavnú aj skrytú vadu. V kuchyni je odtok z drezu zredukovaný do polovičného profilu, čo malo za následok upchávanie drezu. Jednalo sa o skrytú vadu. Obklad v kuchyni pod linkou bol laminátový a neodborne osadený, v tom prípade sa jednalo o zjavnú vadu. Odtok v kúpelni pre umývadlo bol osadený v nevhodnej výške, čo malo za následok upchávanie umývadlo. Toto sa zistilo až keď sa začalo prať. Išlo teda o skrytú vadu. Nie je ukončený prístup do inštalačného jadra, dvierka boli nahradené polystyrénovou doskou, jednalo sa o zjavnú vadu. Pri inštalácii laminátového obkladu v kuchyni došlo k prevŕtaniu konštrukcie do izby, čo malo za následok vytrhnutie kusu betónu, čo bolo vidieť, čiže nešlo o skrytú vadu. Žalúzie v oknách boli nefunkčné. V miestnosti č. 3 boli dvere vyvesené a opreté o stenu, z dôvodu, že boli odpílené pánty. Túto skutočnosť musel kupujúci vidieť. Radiátor v izbe č. 1 bol podložený nejakým smaltovaným hrncom, to musel kupujúci vedieť. Pri kúpe to však vraj nevideli, údajne bol zakrytý nábytkom. O plesni v kúpeľni pri vyhotovovaní znaleckého posudku nevedel, je neobvyklé aby niekto skúmal čo je pod vaňou. V danej lokalite neexistuje byt o rozlohe 84m2, také sú pri 4 izbových bytoch a pri 3 izbových v starom meste. Podľa názoru O.. M. sa jedná o priemerný byt a v znaleckom posudku určil cenu 75.900 €, oproti cene v kúpnej zmluve 80.600 €.

11. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná, preto ju v celom rozsahu zamietol.

12. V spore bolo preukázané, že medzi žalobkyňou kupujúcou a žalovanou ako predávajúcou bola v písomnej forme uzavretá dňa 16.8.2012 kúpna zmluva, na základe ktorej žalovaná ako predávajúca predala žalobkyni ako kupujúcej byt č. X nachádzajúci sa na 4.p. bytového domu A. XX-XX Z. K., zapísaný na LV č. XXXX a č. 3174 v katastrálnom území Vrakuňa. Na základe kúpnej zmluvy žalobkyňa kúpila 3-izbový byt za kúpnu cenu 79.200 €. Táto skutočnosť nebola medzi stranami sporu sporná. Spornou medzi stranami bola skutočnosť, či žalovaná zodpovedá za uvedenie žalobkyne do omylu pri stanovení rozlohy bytu, keďže v inzercii deklarovaná rozloha bytu 84 2 2 m2 ako ani rozloha 80,28 m2 uvedená v kúpnej zmluve nezodpovedala realite. Rovnako spornou bola skutočnosť, či žalovaná ako predávajúca žalobkyni zatajila, resp. či vedela pred predajom bytu žalobkyni o vadách, ktoré žalobkyňa so svojou rodinou v byte zistila po nasťahovaní sa do bytu a či žalobkyňa má vzhľadom na tieto skutočnosti nárok voči žalovanej na zľavu z kúpnej ceny.

13. Krajský súd v Bratislave vo svojom uznesení, ktorým zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa vo veci samej uviedol, že úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne označiť tie vady, o ktorých mohla kupujúca vedieť a tie, ktoré boli skryté a podľa toho aj vzhľadom na rozdiel rozlohy bytu určiť mieru zľavy z ceny

bytu. Strany sporu uzatvorili dňa 16.08.2012 kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalovaná predala žalobkyni trojizbový byt. Pokiaľ ide o dodržanie všetkých podstatných náležitostí zmluvy o prevode vlastníctva bytu, súd porovnal predmetnú zmluvu so všeobecnými ustanoveniami ako aj s ustanovením zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a dospel k záveru, že predmetná zmluva obsahuje všetky náležitosti v zmysle požiadaviek zákona.

14. Žalobkyňa sa v konaní domáhala zľavy z kúpnej ceny z dôvodu, že bola uvedená do omylu ohľadne nesprávne uvedenej rozlohy bytu. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie čl. I kúpnej zmluvy. Predmetom prevodu v zmysle uvedeného článku sa stal byt Č.. X nachádzajúci sa na Xp. bytového domu A. XX-XX Z. K., podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a spoluvlastnícky podiel k pozemkom, parcely registra „C“. Z uvedeného jasne vyplýva, že predmetom predaja bol byt ako jednotka, ktorý je zapísaný v katastri nehnuteľností na základe prehlásenia vlastníka a označený v súlade so zápisom v katastri nehnuteľností. V danom prípade nebola rozhodujúca prevádzaná podlahová plocha a žalobkyňa v konaní súdu nepreukázala, že pre daný byt sa rozhodla na základe rozlohy podlahovej plochy. Pokiaľ má byt menšiu podlahovú plochu, než je v zmluve deklarovaná a navyše pokiaľ sa cena dohodnutá medzi stranami neodvíja od rozlohy podlahovej plochy, nemožno to považovať za vadu, ktorá by zakladala zodpovednosť žalovanej za vady.

15. Súd k uvedenému navyše dodáva, že žalovaná v konaní kúpnou zmluvou s pôvodným vlastníkom predmetného bytu preukázala, že nadobudla do vlastníctva byt, ktorý mal rozlohu 2 80,28 m2. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná do ďalšej kúpnej zmluvy so žalobkyňou len prebrala informácie od pôvodného vlastníka, pričom ich žiadnym spôsobom neupravovala. Podľa názoru súdu nie je spravodlivé požadovať od predávajúceho vlastníka bytu, aby bezdôvodne spochybňoval údaje, ktoré mu boli od predchádzajúceho vlastníka oznámené a pri predaji bytu z vlastnej iniciatívy premeriaval predávajúcu nehnuteľnosť, obzvlášť, ak rozloha bytu nebola rozhodujúcim faktorom pri jeho predaji. Uvedená rozloha bytu bola v kúpnej zmluve medzi žalobkyňou a žalovanou uvedená v čl. II bod 3 kúpnej zmluvy, ako celková podlahová plocha bytu s príslušenstvom. V zmysle bodu 2 uvedeného článku je príslušenstvom bytu hala, predieň, kuchyňa, WC, kúpeľňa, loggia a pivnica. Žalobkyňa poukázala ne nezrovnalosť s kúpnou zmluvou kde je rozloha uvádzaná ako 80,28 m2 2 a znaleckým posudkom vypracovaným T.. M., ktorý zistil podlahovú plochu 75,19 m 2. Preštudovaním znaleckého posudku ako aj z výpovede T.. M. v konaní pred súdom súd zistil, že znalec pri svojom znaleckom posudku do podlahovej plochy nezapočítal loggiu, 2 navyše pripustil možnú odchýlku 1 m2 pri meraní. Pokiaľ by sme teda do podlahovej plochy 2 2 určenej znalcom ako 75,19 m2 pripočítali rozlohu loggie 3,12 m2 (takto bola zistená znaleckým posudkom) a pripočítali aj odchýlku 1m2, dostaneme podlahovú plochu o rozmere 2 79,31 m2, čo je podľa názoru súdu zanedbateľná odchýlka oproti údajom uvádzaných v kúpnej zmluve a môže mať pôvod v spôsobe znaleckého merania ako aj v stavebných úpravách, ktoré boli vo viac ako 30 ročnom byte v priebehu rokov vykonané. Pokiaľ ide o nezrovnalosť rozlohy bytu uvádzanej v inzercii realitnej kancelárie so skutočným stavom, v tejto súvislosti súd poukazuje jednak na výpoveď svedka Juraja Toryšku ako aj na zmluvu o zložení zálohy zo dňa 01.08.2012. Z výpovede svedka ako konateľa realitnej kancelárie vyplýva, že žalobkyňa bola upozornená na nezrovnalosť v rozlohe bytu uvádzanej v inzercii so skutočným stavom a to pred podpisom kúpnej zmluvy no vzhľadom na reakciu žalobkyne (teda, že uvedenú zistenú skutočnosť viac nerozoberala a zmluvu o prevode aj podpísala) jasne vyplýva, že uvedené pre ňu nehralo pri rozhodovaní o kúpe bytu dôležitú úlohu. Uvedené závery súdu podporuje aj zmluva o zložení zálohy, kde z dohody o predmete bytu nevyplýva veľkosť podlahovej plochy bytu a predmetom predaja a kúpy je byt špecifikovaný bez výmery. Výmera bytu začala hrať dôležitú rolu pre žalobkyňu ako kupujúcu až po vypracovaní znaleckého posudku T.. M. a až keď sa od neho dozvedela, že je menšia než bolo žalobkyňou a realitnou kanceláriou tvrdené a začala požadovať zľavu z kúpnej ceny. Takýto postup žalobkyne možno považovať za špekulatívny. Pokiaľ ide o požiadavku žalobkyne o zľavu z kúpnej ceny z dôvodu nižšej výmery podlahovej plochy než bola uvedená v kúpnej zmluve a v inzercii realitnej kancelárie, poukazujúc pritom na všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti určenú znaleckým posudkom, súd poukazuje na to, že v znaleckom posudku znalec určil všeobecnú hodnotu na základe metódy polohovej diferenciácie. Žalobkyňa však opomína fakt, že kúpna cena medzi stranami nebola určená metódou polohovej diferenciácie ako v znaleckom posudku ale dohodou zmluvných strán. Takto určená cena nie je nijakým zákonným ustanovením limitovaná čo vyplýva aj zo zákonného ustanovenia § 17 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Cena medzi zmluvnými stranami bola dohodnutá v súlade s princípom zmluvnej voľnosti, ktorý je typický pre súkromnoprávne záväzkové vzťahy. Princíp zmluvnej voľnosti priznáva zmluvným stranám značnú voľnosť pri určovaní ich vzájomných práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvy, čo je základnou charakteristickou črtou

súkromných záväzkových vzťahov. Uvedené platí aj pre cenu dohodnutú za poskytnuté plnenie (v danom prípade cenu dohodnutú za predaj bytu). Výška dohodnutej odplaty za poskytnuté plnenie je daná výlučne na úvahu a dohodu zmluvným stranám, pričom by bolo nad rámec oprávnení súdu daných zákonom, aby akýmkoľvek spôsobom zasahoval do dohôd rovnocenných zmluvných strán a korigoval stranami dohodnuté podmienky. Argumentácia žalobkyne o neprimeranej cene vzhľadom na stav bytu a znalecký posudok tak nemôže obstáť. Právny poriadok Slovenskej republiky upravuje v o cenách, pravidlá dohodovania, regulácie a kontroly cien v oblasti cien tovaru pre trh na území Slovenskej republiky, teda len pre špecifický okruh záväzkových vzťahov, medzi ktoré v žiadnom prípade nemožno zaradiť zmluvu o prevode vlastníckeho práva k bytu. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť na akejkoľvek cene za poskytnuté protiplnenie, pričom otázka primeranosti a adekvátnosti takejto dohody je v súkromnom záväzkovom práve výslovne ponechaná na dohode zmluvných strán. Teda platí, že ak subjekty raz uzavrú podľa svojho uváženia a slobodného rozhodnutia určitú zmluvu, sú túto zmluvu povinní plniť (pacta sunt servanda) a to aj v takom prípade, kedy by plnenie bolo pre niektorú zo zmluvných strán nevýhodné. Vychádzajúc z uvedeného súd žalobu žalobkyne, v časti zľavy z kúpnej ceny vo výške 6.573,25 €, uplatňovanú z dôvodu nesprávnej výmery bytu uvedenej v kúpnej zmluve, zamietol.

16. Okrem uvedeného sa žalobkyňa v konaní domáhala zľavy z kúpnej ceny v sume 7.328,40 € z dôvodu zistených vád na predmetnej nehnuteľnosti, na ktoré žalovaná žalobkyňu neupozornila, pričom výšku zľavy žalobkyňa určila na základe cenovej ponuky spoločnosti HomePro.sk, ktorá vo svojej cenovej ponuke ocenila množstvo prác, ktoré je potrebné vykonať v predmetnom byte za účelom odstránenia všetkých vzniknutých vád. V prvom rade sa v tejto súvislosti súd musel zaoberať s námietkou žalovanej, že nárok na zľavu z ceny z titulu vád nebol žalobkyňou uplatnený v zákonnej lehote. V tejto súvislosti súd poukazuje na vyššie citované ustanovenie , z ktorého vyplýva možnosť domáhať sa práv zo zodpovednosti za vady na súde za predpokladu, že boli vady vytknuté u predávajúceho v lehote 24 mesiacov. Z obsahu spisu vyplýva, že k odovzdaniu predmetu kúpy došlo dňa 31.8.2012 a žalobkyňa vady u žalovanej namietala kvalifikovaným pokusom o zmier zo dňa 14.11.2012, na ktorý žalovaná reagovala dňa 05.09.2013, súd mal teda preukázané, že žalobkyňa vady u žalovanej uplatnila v lehote 24 mesiacov. Pokiaľ ide o posúdenie, či žalovanú možno zaviazať zodpovednosťou za vady na predmetnom byte, na ktoré nebola žalobkyňa žalovanou upozornená a s tým súvisiacu zľavu z kúpnej ceny, súd pri posudzovaní tejto otázky vychádzal z tvrdení strán sporu v konaní ako aj z vykonaných výsluchov svedkov a dospel k záveru, že ani v tejto časti žaloby nedošlo zo strany žalovanej ku klamaniu či zavádzaniu žalobkyne. Z obsahu inzercie, ktorú založila žalobkyňa do súdneho spisu nevyplývalo, že predmetný byt prešiel kompletnou rekonštrukciou. Z obsahu predmetnej inzercie vyplýva, že byt bol po rekonštrukcii, pričom v ďalšom texte bolo uvedené, že rekonštrukcia je čiastočná. Žalobkyňa nárok na zľavu z kúpnej ceny v predmetnom konaní odvodzovala z ustanovení a . V priebehu konania namietala, že byt mal vady, na ktoré upozornená nebola, pričom zhoršovali kvalitu bývania, vyžadovali opravy a ktoré sú všetky popísané v žalobkyňou predloženom znaleckom posudku. Na pojednávaní v konaní pred súdom dňa 13.09. 2018 žalobkyňa súdu uviedla, že už pri obhliadke bytu boli viditeľné vady a nedostatky ako záchod bez dverí, kuchynská linka ktorá skoro spadla či smrad v kúpeľni. Pokiaľ ide o všetky viditeľné vady na byte, znalec v konaní pred súdom vypovedal, že kuchynská linka bola neodborne nainštalovaná a nejednalo sa o skrytú vadu, rovnako pokiaľ ide o neodborne namontované vypínače nad linkou. Zjavnou vadou bol tiež neodborne osadený laminátový obklad v kuchyni, neukončený prístup do inštalačného jadra, vytrhnutý kus betónu v izbe č. 3, odpílené pánty na dvere v miestnosti č. 3 ako aj v tejto izbe radiátor položený na smaltovanom hrnci. Vzhľadom na uvedené zjavné vady, ktoré museli byť žalobkyni viditeľné už pri obhliadke bytu má súd za to, že žalobkyňa pri kúpe bytu nedodržala aspoň priemernú mieru opatrnosti, ktorú možno spravodlivo požadovať od každého subjektu vstupujúceho do zmluvného vzťahu. O to väčšia by táto miera mala byť pri tak významnej investícii ako je kúpa nehnuteľnosti. Žalobkyňa nemôže zodpovednosť za nedostatočné prehliadnutie bytu prenášať na ťarchu žalovanej a žiadať zľavu z ceny. Pokiaľ ide o v inzercii uvedenú čiastočnú rekonštrukciu, z výpovede svedkov ani z listinných dôkazov nevyplýva, že by sa žalobkyňa pred kúpou nehnuteľnosti zaujímala, čo všetko bolo v byte predmetom rekonštrukcie, pričom takéto nezodpovedné konanie žalobkyne nemožno pripisovať na zodpovednosť žalovanej. Znalec ako aj žalobkyňa v konaní uviedli značné množstvo zjavných vád, ktoré sa na byte v čase predaja nachádzali. Nedodržanie aspoň priemernej mieri opatrnosti zo strany žalobkyne možno badať aj v tom, že napriek všetkým viditeľným nedostatkom byt bez akýchkoľvek výhrad či pripomienok kúpila a to už po prvej vykonanej ohliadke. Pokiaľ ide o skryté vady, znalec konštatoval, že to boli konkrétne nefunkčná zásuvka nad kuchynskou linkou, odtok drezu v kuchyni

zredukovaný do polovičného profilu a nevhodne osadený kanalizačný odtok v kúpeľni. Žalobkyňa uviedla tiež ako skrytú vadu čiernu pleseň pod vaňou, ktorú zistili po odmontovaní vane. Zo svedeckej výpovede realitných maklérov B. Q. M. E. vyplývalo, že žalobkyni bol daný priestor, aby si byt poriadne prehliadla a to aj viac krát, pričom bolo zrejmé, že žalobkyňa túto možnosť nevyužila. Svedeckými výpoveďami svedkov pána J. Q. B. E. súd zistil, že z ich strany bola žalobkyňa upozornená na nedostatky bytu, ktoré boli zjavné a o ktorých žalovaná vedela. Svedok B. E. potvrdil, že niektoré vady boli viditeľné voľným okom, ako napr. radiátor podložený hrncom, a na ďalšie vady bola žalobkyňa upozornená pri podpise preberacieho a odovzdávacieho protokolu, ako aj to, že je chybný odtok v kúpeľni. Z výpovede svedkov ako aj samotných strán sporu dospel súd k záveru, že žalobkyňa v konaní nepreukázala existenciu takej skrytej vad y na byte, o ktorej by bola žalovaná vedela a na ktorú by žalobkyňu nebola pred predajom bytu upozornila alebo takej skrytej vady, ktorú by bolo možné od žalovanej spravodlivo požadovať aby o nej pred predajom bytu vedela. Za skrytú vadu bola v konaní označená chybná zásuvka nad kuchynskou linkou, znalec však zároveň dodal, že sa jednalo aj o zjavnú vadu, keďže súvisela s neodborným namontovaním vypínačov v bezprostrednej blízkosti. Pokiaľ ide o chybnú vodoinštaláciu v kuchyni ako aj v kúpeľni, v konaní bolo výsluchom svedkov preukázané, že na túto vadu bola žalobkyňa upozornená. Navyše žalobkyňa sama v konaní konštatovala, že z kúpeľne bolo cítiť silný zápach. Súdu tak nie je zrejmé, prečo sa na túto skutočnosť pred kúpou nehnuteľnosti žalovanej nedotazovala a nezaujímala sa o príčinu smradu v kúpeľni obzvlášť ak sa jedná o tak významnú investíciu akou je kúpa bytu. Namiesto toho, žalobkyňa neuviedla žiadne výhrady a hneď po jedinej obhliadke nehnuteľnosti pristúpila k jej kúpe. Pokiaľ ide o čiernu pleseň nachádzajúcou sa pod vaňou, v tejto súvislosti sám znalec pred súdom uviedol, že nie je obvyklé aby niekto skúmal čo je pod vaňou. Takúto vadu nemožno pripisovať na zodpovednosť žalovanej a požadovať od nej aby pred predajom bytu hľadala prípadné nedostatky na nehnuteľnosti takými neobvyklými úkonmi akou by bola demontáž vane. Súd dáva do pozornosti najmä čl. IV bod. 3 kúpnej zmluvy, v ktorom je uvedené, že kupujúca (žalobkyňa) vyhlasuje, že predmet prevodu je jej známy z ohliadky na mieste samom a predmet prevodu kupuje tak ako stojí a leží. Podľa ustanovenia , uvedené vyhlásenie vylučuje zodpovednosť predávajúceho (žalovanej) za vady. Taktiež z Potvrdenia o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 31.08.2012 vyplývalo, že preberajúca, t.j. žalobkyňa, nemá žiadne požiadavky voči odovzdávajúcej, t.j. žalovanej, a na znak súhlasu s obsahom protokolu ho podpísala. Zároveň vyslovila súhlas s ustanovením, že byt je v danom stave užívania schopný. Pokiaľ teda zmluvné strany v kúpnej zmluve upravili zodpovednosť za vady podľa , súd nemá oprávnenie do zmluvných práv a povinností zmluvných strán autoritatívnym spôsobom zasahovať a posudzovať zodpovednosť za vady v širšom rozsahu, než to medzi sebou upravili samotné zmluvné strany. Pokiaľ zmluvné strany upravili zodpovednosť za vady v zmysle , súd môže posudzovať zodpovednosť za škodu len v medziach predmetného ustanovenia, teda môže posudzovať či scudziteľ (žalovaná) vyhlásila, že vec má vlastnosti, ktoré v skutočnosti nemá, alebo vec nemá také vlastnosti, ktoré si nadobúdateľ (žalobkyňa) výslovne vymienila. V konkrétnom prípade by sa jednalo o vyhlásenie žalovanej, že predávaná nehnuteľnosť, teda byt je bez akýchkoľvek vád. V konaní však bolo preukázané, že toto žalovaná nikdy netvrdila a preto jej nemožno pripisovať zodpovednosť za vady, ktoré sa nachádzajú na predmetnom byte. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a znenie citovaných zákonných ustanovení, súd kvalifikoval žalobkyňou uplatnený nárok ako skutkovo i právne nedôvodný a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

17. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mala žalovaná v konaní plný úspech, súd mu priznal náhradu trov konania proti neúspešnej žalobkyni v plnom rozsahu.

18. Voči predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa, ktorá žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 13.901,65 € s príslušenstvom. Svoje odvolanie žalobkyňa odôvodnila podľa , a a ďalej tým, že Žalobkyňa nevyhnutnosť stavebných opráv bytu v súdnom konaní preukazovala výpoveďami svedkov, a to svojou matkou M. A., výpoveďou znalca T.. L. M., znaleckým posudkom T.. L. M., cenovou ponukou na odstránenie nevyhnutných stavebných pochybení T.. L. B. a fotodokumentáciou predmetného bytu. Žalobkyňa poukazovala na to, že išlo o také stavebné vady, ktoré znižujú funkčnosť, estetickú hodnotu ako aj celkovú možnosť riadneho využitia a upotrebenia predmetného bytu, pričom vážnejšie nedostatky spočívali v tzv. „skrytých vadách“, ktoré voľným okom pri obhliadke bytu neboli viditeľné. Je pravdou, že byt vykazoval aj iné - voľným okom viditeľné vady, avšak tieto určite neboli dôvodom na podanie tejto žaloby, pretože pokiaľ by byt mal iba tieto iné - voľným

okom viditeľné vady , tieto by neboli prekážkou na kúpu predmetného bytu. Žalobkyňa od samého počiatku poukazovala na klamlivú reklamu - inzerciu s textom:“ Veľmi pekný, priestranný 3 i byt na A. F.. K. - Z. o rozlohe 84 m2 na 4/8 posch. s výťahom. Byt prešiel rekonštrukciou, plastové okná, plávajúce podlahy, dlažba, v kúpeľni veľká rohová vaňa, WC samostatné, na chodbe roll-dorr, vstavaná skriňa v spálni , kuchyňa, rekonštruovaná loggia - dlažba+ obklad. Byt má dobré dispozičné riešenie - všetky izby sú priestranné a riešené samostatne. Bytový dom je zateplený s novou vchodovou bránou. Plánovaná výmena výťahu a maľovanie spoločných priestorov. K bytu patrí murovaná pivnica. Pozemok pod domom je vysporiadaný. Príjemní susedia. Kúpu voľný. Možnosť financovania prostredníctvom HU. Cena: 80.660,- Eur.“ V časti charakteristiky žalovaná uviedla okrem iného: celková podlahová plocha 84,00 m2 lodžia 3,61 m2 Žalobkyňa naďalej poukazuje na to, že táto inzercia je jednoznačne zavádzajúca a bola predávajúcou uvedená do omylu pri popise bytu (t.j., že byt prešiel rekonštrukciou, ako aj pri samotnej podlahovej ploche bytu, pretože v inzercii je uvedená „celková podlahová plocha 84 m2“, čím sa jednoznačne rozumie podlahová plocha bytu a zároveň je uvedená plocha lodžie - 3,61 m2). Kupujúca nemala žiadne pochybnosti o tom, že podlahová plocha bytu je 84 m2 a k tomu je naviac lodžia o výmere 3,61 m2. Predmetný byt sa predával a ponúkal prostredníctvom realitnej kancelárie Q REAL s.r.o. BA, a to formou exkluzívneho zastúpenia klienta, a preto žalobkyňa nemala žiadne pochybnosti o pravdivosti inzercie. Je pravdou, že v čase podpisovania kúpnej zmluvy už v kúpnej zmluve v čl. II bod 3 bola uvedená celková plocha bytu 80,28 m2, avšak tento rozdiel žalobkyňa prehliadla, nevenovala tomu žiadnu pozornosť, pretože bola opakovane zo strany zástupcu realitnej kancelárie ubezpečovaná o tom, že byt má rozlohu 84 m2 a lodžiu o výmere cca. 4 m2, a že tento byt je po úplnej rekonštrukcii. Žalobkyňa nemala možnosť, a ani potrebu v čase kúpy premeriavať rozlohu bytu, taktiež nemala možnosť pri bežnej obhliadke bytu v sprievode zástupcu realitnej kancelárie zisťovať „skryté vady“, pričom v čase obhliadky bytu bol tento plne zariadený a v tom čase ešte obývaný žalovanou. Žalobkyňa mala v čase kúpy 25 rokov a ozaj v tomto veku nemala skúsenosti s realitami a kúpou nehnuteľností, plne dôverovala realitnej kancelárii a výpovede svedkov zastupujúcich realitnú kanceláriu - M. E. Q. B. E. ju šokovali a označuje ich jednoznačne za nepravdivé. Obhliadka bytu neprebiehala tak, ako to vo svojej výpovedi opísal svedok M. E., išlo o bežnú obhliadku, keď do bytu, resp. jej chodbového priestoru vstúpilo cca. 6 osôb (žalobkyňa, jej brat, jej matka, žalovaná, jej priateľ - O. J., zástupca realitnej kancelárie), následne zbežne kupujúca prešla priestory bytu, avšak opakovane uvádza, že tento byt bol zariadený, preplnený nábytkom, takže vady, ktoré následne zistila pri maľovaní a drobnom prerábaní bytu v čase obhliadky bytu nemohla zistiť. Žalobkyňa nemala inú možnosť, ako osloviť odborníka - znalca za účelom zistenia funkčnosti tohto bytu, a preto oslovila T.. L. M. a objednala si znalecký posudok. Až počas obhliadky tohto bytu odborníkom - znalcom T.. L. M. sa zistila skutočná výmera tohto bytu, t.j. 75,99 m2 a následne sa zistili ďalšie nedostatky tohto bytu. Žalobkyňa z dôvodu upresnenia skutočnej výšky nákladov na opravu tohto bytu si dala vypracovať cenovú ponuku T.. L. B., ktoré písomnosti sú v súdnom spise. Žalobkyňa predmetný byt kupovala predovšetkým z toho dôvodu, že tento byt „mal byť“ po úplnej rekonštrukcii, pretože potrebovala hotový byt vzhľadom k tomu, že žalobkyňa bola v tom čase študentkou a spolu s bratom - taktiež študentom sa starajú o svoju plne invalidnú matku, ktorá je na vozíku a odkázaná na ich celodennú opateru. Pokiaľ by predávaný byt nebol ponúkaný ako byt po rekonštrukcii, nikdy by na kúpu takéhoto bytu nepristúpila. Samozrejme veľmi dôležitým faktorom pri kúpe tohto bytu bola ja jeho výmera, t.j. inzerovaná výmera 84 m2, pretože potrebovala byt dostatočne rozlohovo veľký, aby sa jej matka, vozíčkarka vedela v tomto byte pohodlne pohybovať. Žalobkyňa uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je pre ňu prekvapivé a je zarážajúce, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal so všetkými okolnosťami daného prípadu, a opätovne rozhodol formalisticky, a to napriek usmerneniu zo strany odvolacieho súdu. Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení zo dňa 15.6.2017 jednoznačne uvádza, že „súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil otázku uvedenia žalobkyne do omylu pri stanovení rozlohy bytu“. Ďalej odvolací súd konštatoval, že „rozloha bytu je jedným z hlavným faktorov, na základe ktorých sa kupujúci rozhoduje pri kúpe nehnuteľnosti“, a preto „zodpovednosť za deklarovanú rozlohu bytu u predávajúceho vylúčiť nemôžeme“. Súd prvej inštancie sa týmto právnym názorom odvolacieho súdu vôbec neriadil, práve naopak, s týmto právnym názorom odvolacieho súdu nesúhlasil, čo vyslovene uviedol aj na pojednávaní vo veci samej. K otázke vád bytu vykonal súd prvej inštancie dokazovanie výsluchom svedka T.. L. M.Á., ktorého vyzval, aby konkretizoval vady skryté a vady viditeľné, ktoré uviedol vo svojom znaleckom posudku a na tomto základe rozhodol tak, že práve žalobkyňa bola nedôsledná pri kúpe nehnuteľnosti, pretože sa „nezaujímala o to, čo všetko bolo v byte predmetom rekonštrukcie, pričom takéto nezodpovedné konanie žalobkyne nemožno pripisovať na zodpovednosť žalovanej“. Je nepochopiteľné, akými úvahami sa súd prvej inštancie riadil, keď vyslovil takéto odôvodnenie svojho rozhodnutia. Nie je možné sa stotožniť s názorom súdu prvej inštancie, že napriek značnému množstvu zjavných vád, ktoré sa v byte v čase predaja nachádzali, t.j. že

napriek viditeľným nedostatkom kupujúca žalobkyňa byt bez akýchkoľvek výhrad či pripomienok kúpila, a to už po prvej vykonanej obhliadke. Súd prvej inštancie následne neuznal ani tzv. skryté vady, pretože sa žalobkyňa pred kúpou nehnuteľnosti „nedotazovala od žalovanej napr. o príčinu smradu v kúpeľni, ani o to, prečo je chybný odtok v kúpeľni, prečo sú neodborne namontované vypínače v kuchyni, prečo ide o chybnú vodoinštaláciu v kuchyni, ako aj v kúpeľni, a to napriek tomu, že na tieto vady bola“ údajne upozornená predávajúcou. K otázke „čiernej plesne“ pod vaňou súd prvej inštancie zaujal stanovisko, že takúto vadu nemožno pripisovať na zodpovednosť žalovanej, pretože by bolo neadekvátne požadovať od nej, aby pred predajom bytu hľadal prípadné nedostatky (demontáž vane? ...). Žalobkyňa k tomuto uvádza, že už pár dní po tom, čo sa do bytu nasťahovali bolo cítiť z kúpeľne smrad z plesní, teda predávajúce jednoznačne vedela o všetkých nedostatkoch tohto bytu a klamlivou reklamou sa snažila tento byt predať za čo najvyššiu cenu. Žalobkyňa, ako kupujúca bola na zlom mieste v zlom čase, teda akceptovala inzertný návrh, bola dobromyseľná pri kúpe tejto nehnuteľnosti a v dôsledku svojej mladosti, naivity a neskúsenosti pristúpila po prvej, veľmi zbežnej prehliadke bytu ku jej kúpe. Predávajúca, ako aj realitná kancelária boli pri vybavovaní písomností veľmi rýchly, pomohli pri vybavovaní úveru na tento byt a nedostatok finančných prostriedkov žalobkyne, t.j. rozdiel kúpnej ceny a poskytnutej výšky úveru predávajúca navrhla kupujúcej splácať vo forme pôžičky. S odstupom času už žalobkyni bolo zrejmé, z akého dôvodu tak učinili. Žalobkyňa v neposlednom rade poukazuje na výpoveď žalovanej, keď uviedla, že je pravdou, že byt nebol po rekonštrukcii, t.j. že žalovaná žiadnu rekonštrukciu na byte nevykonávala, pretože túto rekonštrukciu realizoval pôvodný vlastník bytu p. M. C.. Z toho vychádza, že text inzercie, ktorý poskytla realitnej kancelárii je úplne zavádzajúci, nepravdivý, pretože žalovaná odkúpila predmetný byt od predchádzajúceho vlastníka v roku 2006, t.j. 6 rokov predtým ako ho ponúkla na predaj a v inzercii klamala v snahe čo najskôr získať záujemcu o predmetný byt, a to aj uvedením záujemcu do omylu. Žalobkyňa s názorom súdu prvej inštancie keď vyvodzuje zodpovednosť žalobkyne za to, že „predmetu kúpy nevenovala dostatočnú pozornosť, a preto znáša sama nepriaznivé následky tejto skutočnosti“, nesúhlasí a poukazuje na nekalé konanie žalovanej, ktorá pri uvedení nepravdivých údajov v rámci inzercie pri ponuke na odpredaj tohto bytu sa dopustila podvodného konania, ktoré sa jednoznačne prieči aj dobrým mravom. Za vadnosť veci sa považuje skutočnosť, že vec nemá vlastnosti, ktoré si kupujúca pri kúpe vymienila alebo vlastnosti, o ktorých predávajúca ubezpečila kupujúcu. Za vady sa považuje všetko, čo znižuje možnosť využitia a upotrebenia veci. takomto prípade má kupujúca právo na zľavu z kúpnej ceny, t.j. - ceny opráv, ceny predmetu kúpy, a to aj z dôvodu rozsahu zúženia jeho funkčnosti a estetickej hodnoty. Žalovaná poukazuje na to, že žalovaná ju jednoznačne uviedla do omylu pri údajoch o výmere bytu. Výpoveďou svedka T.. L. M. na pojednávaní dňa 15.1.2019 bola podrobne vysvetlená analýza zistenia reálnej výmery nehnuteľnosti - bytu. Svedok uviedol, že nie je možné na základe LV, kde je uvedený zlomok 121/10000 bez návštevy archívu katastra zistiť skutočnú výmeru bytu.

19. Žalobkyňa mala za to, že tak, ako to bolo uvedené v inzercii - výmera bytu spolu s lodžiou je 84 m2 (80,28 - byt + 3,61 - lodžia =83,89 m2, t.j. cca 84 m2), pričom podľa znaleckého posudku č. 153/2012 znalca T.. L. M., BA má predmetný byt rozlohu 75,99 m2, čo zistil laserovým diaľkomerom. Žalobkyňa naozaj nemohla vedieť pri dojednávaní kúpnej ceny bytu o akú skutočnú výmeru bytu ide, a pretože dôverovala pravdivosti realitnej kancelárie ako aj predávajúcej, nežiadala pre možné „pochybnosti“ vypracovanie znaleckého posudku s uvedením opráv, ktoré je treba nevyhnutne vykonať v najbližších 12 mesiacoch, tak ako to má na mysli , čo jej bolo vytknuté zo strany žalovanej, ako aj súdu prvej inštancie. neposlednom rade poukazujeme aj na tú skutočnosť, že pri prevzatí bytu bol podpísaný dokument „Potvrdenie o prevzatí bytu“, pričom išlo o štandardné tlačivo vypracované zástupcom realitnej kancelárie a žalobkyňa nemala dôvod túto písomnosť nepodpísať, pretože v čase, keď ho podpisovala nemala vedomosť o vyššie uvedených vadách bytu, čo jej taktiež bolo vytknuté, ako jej nedostatok zo strany súdu prvej inštancie. Žalobkyňa sa v konaní pred súdom prvej inštancie domáhala od žalovanej preukázaním písomností týkajúcich sa stavebných rekonštrukčných prác bytu, a to písomností ako ohlásenie stavebných úprav stavebnému úradu, a následne po úpravách stavebného charakteru písomností ako sú revízne správy ohľadom elektroinštalácie, vodoinštalácie a plynu, čomu však súd prvej inštancie nevenoval žiadnu pozornosť a žalovaná takéto písomnosti ani nevedela predložiť. Súd prvej inštancie ani na túto okolnosť pri svojom rozhodovaní neprihliadol. Súd prvej inštancie rozhodol v prospech žalovanej s jediným odôvodnením, a to čl. IV. bod 3 kúpnej zmluvy, v ktorom je uvedené, že kupujúca vyhlasuje, že predmet prevodu je jej známy z ohliadky na mieste samom a predmet prevodu kupuje tak, ako stojí a leží, a teda podľa uvedené vyhlásenie vylučuje zodpovednosť žalovanej za vady. V ďalšom už súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodňuje iba nezodpovedným konaním žalobkyne v čase kúpy.

20. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná, ktorá žiada potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie. Žalovaná má za to, že v konaní bol vypočutý znalec, ktorý potvrdil, že prevažná väčšina závad v byte bola voľným okom neviditeľná. Žalobkyni bolo realitnou kanceláriou vysvetlené, že celková plocha bytu je menšia, ako bola uvedená v inzeráte. Žalovaná ďalej uvádza, že pokiaľ mala žalobkyňa záujem byt kúpiť mohla si ho premerať, nik jej v tom nebránil. V ostatnom žalovaná súhlasí s rozsudkom súdu prvej inštancie, pričom sa pridržiava svojich doterajších argumentov.

21. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach a z dôvodov podaného odvolania podľa , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a podľa , a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

22. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (, , ) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( ) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (, ).

23. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust.

24. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia a právneho názoru súdu prvej inštancie poukazuje ohľadom zistenia rozlohy bytu na doplňujúcu výpoveď svedka znalca T.. M. na pojednávaní dňa 15.01.2019, kde uvádza, že „pokiaľ sa týka LV č. XXXX/ č.l. 24/, je vyjadrený podiel na spoločných priestoroch, ktorý by mal odrážať i výmeru bytu, lenže nakoľko je v tomto prípade použitý zlomok toho podielu konkrétne 121/10000, a z takéhoto podielu sa nedá z dokumentov, ktoré sú potrebné k vypracovaniu pre hodnotenie nehnuteľnosti určiť výmeru samotného bytu. Pokiaľ sa týka LV, kde je uvedený podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, vo výške 121/10000, tento podiel musí korešpondovať s celkovou výmerou bytu s príslušenstvom, avšak bez loggie v zmysle ustanovení zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

25. Na doplnenie odvolací súd uvádza, že na základe zrušujúceho rozhodnutia Krajského súdu, súd prvej inštancie odstránil vytknuté nedostatky odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, najmä v časti nezodpovedajúcej rozlohy bytu podľa posudku znalca T.. M. a to najmä doplňujúcim výsluchom tohto znalca z pojednávania na výsledky ktorého odvolací súd sám v tomto odôvodnení rozhodnutia poukazuje. Pre určenie rozlohy bytu nie je dôležitá výmera poskytnutá realitnou kanceláriou, nakoľko za výmeru uvádzanú touto kanceláriou nezodpovedá žalobkyňa a realitná kancelária nie je účastníkom konania (teda ani nie je daná jej zodpovednosť). Dôležitým faktorom je avšak výmera určená v kúpnej zmluve uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanou, v ktorej je jednoznačne určená výmera bytu, ako 80,28 m2 spojená s loggiou. Výmera bytu podľa znalca (znalecký posudok T.. M.) je určená, ako 75,99 m2 plus loggia 3,12 m2 plus odchýlka v meraní 1 m2, čím sa dostávame so zanedbateľnou odchýlkou k výmere deklarovanej podľa kúpnej zmluvy.

26. Ohľadom vád namietaných žalobkyňou, sa odvolací súd úplne stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie, ktorý sa s touto námietkou vyčerpávajúco vyporiadal.

27. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny potvrdil ( ).

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s a . V odvolacom konaní odvolací súd priznal úspešnej žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ( ).

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( , o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).