Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NR-15S/33/2023

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: M.M.K., s.r.o. so sídlom Kríková 10, 821 07 Bratislava, IČO: 44 158 785, v zastúpení VESTENICKÁ & BD advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Ševčenkova 5, 851 01 Bratislava, IČO: 50 217 020, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná ulica 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100421813/2023 zo dňa 25.01.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 05.04.2023, podanej dňa 11.04.2023, z a m i e t a.

odôvodnenie:

I.

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 05.04.2023, podanou dňa 11.02.2023 a pôvodne doručenou Krajskému súdu v Bratislave, domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100421813/2023 zo dňa 25.01.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 101657806/2022 zo dňa 03.06.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým správca dane podľa daňového poriadku vyrubil rozdiel dane v sume 3 500,- Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2019 tak, že daň vyrubenú podaným daňovým priznaním žalobcu v sume 1 367,13 Eur zvýšil na sumu 4 867,13 Eur. Žalobca navrhuje súdu zrušiť napadnuté rozhodnutie i prvostupňové rozhodnutie.

2. Súčasne s podaním žaloby navrhol žalobca priznať správnej žalobe odkladný účinok. Svoj návrh žalobca odôvodnil hrozbou závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody, ktoré budú pre žalobcu predstavovať vážny nenapraviteľný následok. V rámci výkonu predmetného rozhodnutia nebude žalobca objektívne schopný plniť svoje záväzky v celom rozsahu, a to nielen vo vzťahu k príslušnému správcovi dane, ale najmä vo vzťahu k obchodným partnerom a zamestnancom. Žalobca sa stane nielen platobne neschopným, ale pre svojich obchodný partnerov aj nedôveryhodným subjektom pre ďalšiu spoluprácu. Vymáhanie akejkoľvek sumy v dnešnej ťažkej finančnej náročnej dobe poznačenej rôznymi krízami, infláciou, ekonomicky katastrofickou prognózou a v dobe hospodárskych dozvukov COVID-19, by závažným ba až likvidačným spôsobom zasiahlo do majetkových práv žalobcu a ohrozilo výkon jeho podnikateľskej činnosti (nemožnosť vyplácania miezd, nákup tovaru, úhradu záväzkov voči obchodným partnerom).

3. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení k správnej žalobe nevyjadril k návrhu na priznanie odkladného účinku.

II.

4. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov došlo k zriadeniu Správneho súdu v Bratislave, ktorý začal svoju činnosť 01.06.2023. Výkon súdnictva tak prešiel od 01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (, 3 ods. 3 písm. b) ).

5. Podľa 493b v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), konania začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 sa dokončia na súdoch vecne a miestne príslušných podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. mája 2023; to neplatí, ak podľa osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne príslušného súdu na iný súd.

6. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

7. Podľa , správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

8. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

III.

9. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

10. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu a dospel k záveru, že v preskúmavanej veci neboli naplnené hmotnoprávne podmienky pre jeho priznanie.

11. pre priznanie odkladného účinku v zmysle stanovuje dva predpoklady a to, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Tvrdiť a osvedčiť predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný

nenapraviteľný následok je povinný žalobca. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom sa od neho očakáva uvedenie konkrétnych relevantných tvrdení a rozvedenie v čom konkrétne závažnú ujmu (iný nenapraviteľný následok) vidí a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má a súčasne k takémuto tvrdeniu musí žalobca predložiť dôkazy. Existencia hrozby vzniku závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť riadne osvedčená a hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (bližšie napr. uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. ).

12. V zmysle vyššie uvedených zákonných podmienok možnosti priznať odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcu obsiahnutej v jeho návrhu na priznanie odkladného účinku, správny súd nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie, pretože žalobca žiadnym relevantným spôsobom neosvedčil, že by mu v danom prípade okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozila značná hospodárska škoda, závažná ujma, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Svoj návrh odôvodnil žalobca len všeobecnými tvrdeniami, ktoré nepodložil žiadnymi dôkazmi. Všeobecné tvrdenie žalobcu o tom, že vymáhanie akejkoľvek sumy by „závažným, ba až likvidačným spôsobom zasiahlo do majetkových práv žalobcu a ohrozilo výkon jeho podnikateľskej činnosti (nemožnosť vyplácania miezd, nákup tovaru, úhradu záväzkov voči obchodným partnerom,...)“, nie je nijako preukázané. Žalobca nijako nekonkretizoval a ani nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali jeho finančnú situáciu, stav účtov, majetku spoločnosti, vývoj a súčasný stav príjmov/tržieb a nákladov (fixných, režijných), výsledky hospodárenia za predchádzajúce obdobia a pod. Žalobca nijako nevysvetlil, v čom má spočívať a prečo by mala vzniknúť závažná ujma. Takéto tvrdenia je žalobca, ktorý navrhuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe, povinný minimálne osvedčiť dôkazmi, ktoré je povinný predložiť spolu s takýmto návrhom. Keďže žalobca nijako neosvedčil, že by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda, finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, nie je možné správnej žalobe priznať odkladný účinok. Žalobca taktiež vôbec neosvedčil, že by priznanie odkladného účinku nebolo v rozpore s verejným záujmom.

13. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby, vyplýva aj zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.05.2018. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktorá musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žaloby.

14. Vzhľadom na to, že neboli naplnené hmotnoprávne podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd návrh na priznanie odkladného účinku zamietol s poukazom na .

15. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa .