Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/62/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, so sídlom Rovniankova 14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, zastúpeného spoločnosťou: CLC advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Panenská 18, 811 05 Bratislava, IČO: 36 707 856 proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Kollárova 8, 917 02 Trnava, za účasti ďalšieho účastníka: DS DEVELOPMENT, s.r.o., so sídlom Hlavná 21, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 36 253 111, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: OU-TT-OOP3-2019/006216 zo dňa 28.1.2019 jednohlasne takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1.

Žalobou doručenou súdu dňa 18.4.2019 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: OU-TT-OOP3-2019/006216 zo dňa 28.1.2019, ktorým tento postupom podľa o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok) potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Okresného úradu Dunajská Streda, odboru starostlivosti o životné prostredie č. j. OU-DS-OSZP-2018/020291-14 zo dňa 30.11.2018, ktorým bolo rozhodnuté o tom, že navrhovaná činnosť „Autocentrum Renault, Dácia“, ktorú predložil navrhovateľ DS DEVELOPMENT, s.r.o., Hlavná 21, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 36 253 111 sa nebude posudzovať podľa a pre uvedenú činnosť je možné požiadať o povolenie podľa osobitných predpisov.

2.

Žalobca podal voči rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, pričom tvrdil, že týmto rozhodnutím bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia, keď žalobca má v konaní postavenie zainteresovanej verejnosti. Namietal, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ) a okrem toho došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej ( ). Poukázal na čl. 6 odsek 4 Aarhuského dohovoru, v ktorom je uvedené, že „každá strana umožní včasnú účasť verejnosti v čase, keď sú ešte otvorené všetky možnosti a účasť verejnosti sa môže uskutočniť efektívne“, pričom mal za to, že verejnosť môže vstúpiť do konania až v odvolaní v druhej inštancii a až vtedy si môže uplatniť svoje pripomienky. Ak by sa pristúpilo k výkladu, že verejnosť môže síce pristúpiť do konania podaním odvolania, ale nemôže do konania vhodne a efektívne uplatňovať svoje pripomienky týkajúce sa práva na priaznivé životné prostredie, bol by takýto výklad v príkrom rozpore s účelom Aarhuského dohovoru,

nakoľko by neboli otvorené všetky možnosti a účasť verejnosti by nebola možná efektívne. Znamená to, že aj počas posudzovania projektu musí dotknutá verejnosť dostávať informácie a mať možnosť vyjadriť sa k projektom navrhovateľov, vďaka čomu môžu príslušné orgány a navrhovatelia prijímať rozhodnutia na základe dobrej informovanosti. V tejto súvislosti poukázal na nesprávnu aplikáciu § 24 ods. 4 zákona o EIA druhostupňovým orgánom pri uplatňovaní reštriktívneho výkladu v neprospech žalobcu súvisí s pretrvávajúcimi nedostatkami, ktoré už vytýkala Slovenskej republike Európska komisia v rámci procesu tzv. „infringmentu“ podľa čl. 258 o porušení zmluvy o fungovaní Európskej únie formálnym oznámením Európskej komisie z 21. marca 2013 - list č. C(2013) 1558. Poukázal taktiež na to, že v roku 2014 schválila vláda Slovenskej republiky , ktorým sa mení a dopĺňa zákon o EIA. Uvedený zákon mal priniesť zmeny a doplnenia na nedostatočné prepojenie procesu posudzovania vplyvov navrhovaných činností s následnými povoľovacími postupmi, pričom napadnuté rozhodnutie je práve dôkazom pokračujúcej nedostatočnej implementácie, nakoľko nie je zaručené plné zabezpečenie práv dotknutej verejnosti vo vzťahu k procesu EIA. Ďalej uviedol, že žalovaný bol zo strany žalobcu na tieto skutočnosti upovedomený v podaní zo dňa 2.12.2018, pričom žalovaný sa touto argumentáciou vôbec nezaoberal, čím došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Za tohto stavu mal za to, že dotknutej verejnosti bolo odopreté právo zúčastniť sa prípravy a posudzovania vplyvov predmetného zámeru ako aj zamietnutá snaha zaručiť, aby projekt, ktorý má značný vplyv na životné prostredie, bol pred schválením náležite posúdený.

3.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 12.9.2019 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že žalobca svoje pripomienky k zámeru mohol uplatniť v zmysle § 23 ods. 4 druhá veta zákona o EIA v zisťovacom konaní, podľa ktorého verejnosť môže doručiť svoje písomné stanovisko k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od zverejnenia zámeru na webovom sídle ministerstva alebo od zverejnenia oznámenia podľa odseku 3; písomné stanovisko sa považuje zo doručené, aj keď je doručené v stanovenej lehote prostredníctvom dotknutej obce. K námietke žalobcu, že v zmysle čl. 6 odsek 4 Aarhuského dohovoru má dotknutá verejnosť právo vstúpiť do povoľovacieho procesu, v ktoromkoľvek momente do vydania „finálneho povolenia“, a to bez ohľadu na predchádzajúci stupeň, uviedol, že podľa oznámenia č. , ktorým Ministerstvo zahraničných vecí oznámilo, že 25. júna 1998 bol v Aarhuse prijatý dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia sa v článku 6 účasť verejnosti na rozhodovaniach o vymedzených činnostiach, odsek 4, na ktorý sa odvoláva žalobca uvádza, že každá strana umožní včasnú účasť verejnosti v čase, keď sú ešte otvorené všetky možnosti a účasť verejnosti sa môže uskutočniť efektívne. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že z tohto článku však nevyplýva, že verejnosť môže vstúpiť do povoľovacieho procesu, v ktoromkoľvek momente do vydania povolenia, pretože podľa čl. 6 odsek 3 Aarhuského dohovoru procesy účasti verejnosti budú zahŕňať primeraný časový rámec pre jednotlivé fázy, ktorý poskytne dostatočný čas na informovanie verejnosti v súlade s odsekom 2 a pre verejnosť možnosť pripraviť sa a účinne sa zúčastňovať na rozhodovacom procese o životnom prostredí. Nesúhlasil ďalej s tvrdením žalobcu, že mu bolo ako dotknutej verejnosti odopreté právo zúčastniť sa prípravy a posudzovania vplyvov predmetného zámeru ako aj zamietnutá snaha zaručiť, aby „projekt, ktorý má značný vplyv na životné prostredie bol pred schválením náležite posúdený“, keďže oznámenie o predložení zámeru bolo zverejnené na webovom sídle Ministerstva životného prostredia SR 22.10.2018 s informáciou o možnosti doručiť písomné stanovisko do 21 dní od zverejnenia zámeru, čo za žalobca neurobil. Vzhľadom k tomu, že žiaden z dotknutých orgánov nepožadoval posudzovať zámer podľa zákona o posudzovaní vplyvov a pripomienky k zámeru neboli zásadné, odvolací správny orgán mal za to, že zámer Autocentrum Renault, Dácia nemá „značný“ vplyv na životné prostredie.

4.

Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu správneho orgánu, preskúmal napadnuté rozhodnutia ako i postup predchádzajúci ich vydaniu v medziach žalobných dôvodov ( , ), pričom v predmetnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania postupom podľa a dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne.

5.

Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a

iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

Podľa na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

Podľa verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním

a) odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4,

b) odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30 ods. 6,

c) odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2,

d) odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9.

Podľa verejnosť má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa zákona o posudzovaní vplyvov, alebo proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom zisťovacieho konania alebo konania o vydaní záverečného stanoviska alebo jeho zmeny.

6.

Druhý pilier Aarhuského dohovoru je o účasti verejnosti na rozhodovacom procese, pričom táto účasť je upravená Smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/35/ES, ktorou sa zabezpečuje účasť verejnosti. V slovenskom právnom systéme bola táto smernica transponovaná do zákona o posudzovaní vplyvov, pričom podľa dôvodovej správy k bol zákon „predkladaný na základe formálneho oznámenia Komisie ES podľa čl. 226 Zmluvy ES - porušenie č. 2007/2385 z 23. septembra 2008 - nesprávna transpozícia Smernice Rady 58/337/EHS z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov niektorých verejných a súkromných projektov na životné prostredie v znení Rady 97/11/ES a Smernice Rady 2003/35/ES“. Správny súd považuje za potrebné k veci uviesť, že hodnotenie vplyvov na životné prostredie je komplexné zistenie predpokladaných vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie a pokiaľ verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení, musí svoje písomné stanovisko k zámeru doručiť do 21 dní od zverejnenia zámeru, čo žalobca v danom prípade neurobil. Pokiaľ teda žalobca nebol účastníkom správneho konania v zisťovacom konaní, t.j. neuplatnil žiadne prostriedky obrany proti postupu a rozhodnutiu ministerstva v zisťovacom konaní určenom na posúdenie vplyvu zámeru na životné prostredie, potom sa stratila opodstatnenosť jeho účasti v ďalšom procese konania, pokiaľ nebol jeho účastníkom už v zisťovacom konaní. Za tohto stavu preto je možné jednoznačné konštatovať, že žalobcovi nebolo odopreté právo zúčastniť sa prípravy a posudzovania vplyvov predmetného zámeru, ale práve naopak, pokiaľ žalobca nedoručil príslušnému orgánu svoje stanovisko do 21 dní od zverejnenia zámeru, tým sa pripravil o účastníctvo v ďalšom povoľovacom procese, kde si potom mohol uplatniť ďalšie relevantné pripomienky.

7.

Podľa názoru správneho súdu správne orgány oboch stupňov v konaní postupovali náležite v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si zadovážili dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, riadne zistili skutočný stav a zo skutkových okolností vyvodili správny právny záver, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia náležitým spôsobom odôvodnili, vysporiadajúc sa s námietkami žalobcu a v konaní sa nedopustili vady, ktorá by mala za následok nezákonnosť ich rozhodnutia. Za tohto stavu správny súd žalobu ako nedôvodnú postupom podľa zamietol.

8.

V konaní úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia ( ). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. ( )

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci ( a ).

Odo dňa 27. marca 2020 do 30. apríla 2020 neplynie účastníkom lehota na podanie kasačnej sťažnosti (ust. v spojení s o niektorých opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID - 19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony).