Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23CoP-127-2023.pdf
PDF · 94.99 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoP/127/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Zuzany Biščákovej právnej veci navrhovateľky O. K., rod. L., nar. XX.X.XXXX, bytom V.. Q. XX, Z., zast. advokátkou JUDr. Michaelou Mihalcovou, 040 11 Košice, Fatranská 2/E, proti manželovi, ktorý návrh na rozvod manželstva nepodal W. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I.. F.. Q.. Y.. M. XX, Z., zastúpeného JUDr. Vladimírom Cahajlom, advokátom, Dlhý rad 16, Bardejov, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému G. K., nar. XX.X.XXXX, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Z., X. L. XX, Z., o odvolaní manžela, ktorý návrh na rozvod manželstva nepodal, proti rozsudku Okresného súdu Bardejov, č.k. 1P/2/2021-278 zo dňa 27.07.2023 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo účastníkov konania, zveril maloletého G. do osobnej starostlivosti matky, zaviazal otca prispievať na výživu maloletého G. sumou 150 eur mesačne. Upravil styk otca s maloletým G. za prítomnosti matky a rozhodol o trovách konania tak, že účastníkom nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Rozsudok odôvodnil tým, že navrhovateľka sa návrhom domáhala, aby súd rozviedol jej manželstvo s manželom.
3. Súd ďalej uviedol, že „ Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi - účastníkmi konania sú vážne rozvrátené. Manželstvo ako také prestalo plniť svoj spoločenský účel. Manželia spolu nežijú v spoločnej domácnosti dlhšiu dobu ( viac ako dva roky ) a nežijú klasickým manželským životom tak, ako by sa od manželov očakávalo ( nezdieľajú spoločnú domácnosť, komunikujú len o dieťati v nevyhnutných veciach, nehradia spolu výdaje rodiny, nehospodária spolu, nestarajú sa spolu o výchovu maloletého dieťaťa a pod. ). Dlhšiu dobu medzi nimi nefunguje ani intímny život. Navrhovateľka k manželovi neprechováva žiadne city, nechce obnoviť manželské spolužitie s ním za žiadnych okolností, trvá na rozvode manželstva. Navrhovateľka poukazuje na nevyspytateľné správanie sa manžela, jeho agresivitu a nevhodné správanie sa k nej, nadávky na jej osobu, voči jej rodine, vyhrážky, či míňanie financií na stávkovanie, namiesto zabezpečenia rodiny. Bolo podané aj trestné oznámenie ( ukončené ako priestupok ). Uvedené v časti doznal aj manžel, avšak v priebehu konania navrhovateľke sľuboval, že všetko zmení, že chce všetko napraviť, že ju má rád, že chce zachovať rodinu pre maloletého. Ale ako vyplýva z vykonaného dokazovania k uvedenému nedošlo. Nepomohlo k tomu ani prerušenie tohto konania. Aj napriek jeho nesúhlasu s rozvodom
manželstva, navrhovateľka nechce s manželom žiť v manželskom zväzku. K uvedenému nepridali ani jeho vyjadrenia pred manželkou, či pred kolíznym opatrovníkom, J. OZ, či vyjadrenia na osobu manželky v jeho písomných, či ústnych vyjadreniach. Nevhodné správanie sa odporcu k navrhovateľke, či k manželstvu uvádzala aj matka odporcu. Aj samotná znalkyňa v znaleckom posudku poukázala, že sa v tomto prípade jedná o tzv. toxický vzťah medzi manželmi, ktorý manželia prejavujú aj pred ich maloletým dieťaťom. Manžel si vôbec nepripúšťa, aby manželstvo nefungovalo, aby ho manželka nemala rada a že budú rozvedení. Ako vyplynulo zo znaleckého skúmania, v prípade záťaže odporca nedokáže kontrolovať priebeh emócii, stráca kontrolu nad svojim správaním, jeho správanie môže byť deštrukčné, má oslabené autoregulačné mechanizmy. Inak je manipulatívny, chce riadiť svoju manželku, obmedzovať ju, vydiera ju, manipuluje, snaží sa ju odlúčiť od rodiny, keďže si myslí, že nemajú na ňu dobrý vplyv. Všetky tieto okolnosti museli viesť k vzájomnému citovému odcudzeniu manželov. V uvedenom súd videl aj príčiny rozvratu a rozpadu manželského zväzku účastníkov konania, aj keď odporca s návrhom manželky nesúhlasil. Preto súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov neplní žiadnu zo svojich základných funkcií. Manželia spolu nežijú klasickým spôsobom života, spolu nezdieľajú spoločnú domácnosť v zmysle zdieľania spoločného života, spolu nehospodária. Manželstvo je tiež zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo a v ňom aj zotrvať a preto ani nemožno jedného z manželov nútiť zotrvať v manželskom zväzku proti jeho vôli, ak sú na to dané dôvody. V tomto prípade manželstvo nevytvára harmonické a trvalé životné spoločenstvo, a nevytvára ani vhodné prostredie pre výchovu maloletého ( čo potvrdilo aj šetrenie kolízneho opatrovníka či znalecké dokazovanie ), skôr je len formálnym zväzkom dvoch dospelých ľudí, ktorí nezdieľajú spoločný manželský život, čo podľa názoru súdu nestačí na to, aby bolo manželstvo udržateľné. Súd je názoru, že v konaní bolo preukázané, že ďalšie spolužitie účastníkov konania v manželstve nie je možné a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, najmä zo strany navrhovateľky, a preto súd ich manželstvo rozviedol, aj napriek nesúhlasu odporcu. Ani odporcom tvrdené argumenty nezakladajú funkčnosť manželstva. V tomto manželskom zväzku súd základne atribúty fungovania manželstva postráda. Podľa § 24 ods. 1, 5, 6 ZR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, výlučnú starostlivosť o maloletého G. vykonáva jeho matka. Neboli zistené žiadne nedostatky v jej starostlivosti o maloletého. Maloletý má matkou zabezpečené všetky potreby a je mu poskytovaná starostlivosť na požadovanej úrovni ( od zabezpečenia bývania, osobnej starostlivosti, stravy, materiálnych potrieb, škôlky a pod. ). Preto súd zhodne s návrhom kolízneho opatrovníka zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti a to s prihliadnutím na jeho vek a potreby. Uvedené bude v záujme maloletého za účelom zabezpečenia jeho riadnej, pokojnej výchovy a stabilného a pokojného výchovného rodinného prostredia. Aj súdny znalec konštatoval, že osobnosť sa matky imponuje ako vhodnejšia pre zabezpečenie zdravého fyzického a psychického vývinu maloletého. Aj na uvedené preto súd prihliadal. Samozrejme maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok majú právo obaja rodičia. Čo sa týka úpravy styku otca s maloletým, súd rovnako vychádzal z vykonaných dôkazov, vyjadrení účastníkov v konaní, či pred inými subjektami participujúcimi na konaní a so záverov znaleckého posudku, a teda, že sa javí vhodná a v záujme maloletého úprava styku otca s ním v prítomnosti jeho matky a bez prespatia s tým, že v prípade konsolidácie vzťahov medzi rodičmi do budúcna sa navrhol styk aj bez prítomnosti matky, avšak tiež bez prespatia. V tomto však nič nebráni rodičom sa dohodnúť
na stretnutiach aj mimo rozhodnutia súdu, resp. podať návrh na zmenu súdneho rozhodnutia v prípade zmeny pomerov. Preto súd rozhodol pri úprave styku otca s maloletým tak, že tento sa bude realizovať počas piatku od 15.00 hod. do 18.00 hod. a soboty od 10.00 hod do 14.00 hod v párnom týždni a v utorok od 15.00 hod do 18.00 hod a nedeľu od 10.00 hod do 14.00 hod v nepárnom týždni, za prítomnosti matky maloletého. Súd poukazuje na skutočnosť, že matka nikdy nebránila otcovi v stretávaní sa s maloletým, práve naopak iniciovala stretnutia. Skôr otec nevyužíval ani súdnym rozhodnutím stanovený rozsah styku so synom. Ani teraz nemala problém s tým, aby bol otec so synom dlhšiu dobu. Maloletý má so svojim otcom vytvorenú pozitívnu citovú väzbu, reagoval na neho spontánne. Otec má svojho syna rád, jeho rola v živote maloletého je taktiež veľmi dôležitá. Nerozumie však konfliktu rodičov ( ako udávala súdna znalkyňa ). Je potrebné preto, aby rodičia, najmä otec, pracovali na vzťahu so svojim dieťaťom a medzi sebou, a neprenášali na neho ich vzťahový konflikt. Zároveň súd určil rodičom práva a povinnosti pri realizácii styku otca s maloletým, aby sa predchádzalo konfliktom medzi nimi.
Súd pri rozhodovaní nezistil, aby boli splnené podmienky na to, aby bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti jeho otca. Preto súd rozhodol v tejto časti úpravy práv a povinností k maloletému tak, ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku.
Čo sa týka výšky výživného pre maloletého zo strany jeho otca na čas po rozvode manželstva, súd túto ustálil sumou 150,- eur mesačne. Na výške výživného sa síce rodičia maloletého nedohodli, avšak k zisteným skutočnostiam a návrhu navrhovateľky - matky je táto výška primeraná ( už aj s ohľadom na predchádzajúce rozhodnutie súdu o schválení rodičovskej dohody z roku 2021, kde si rodičia dohodli výživné v sume 100 eur mesačne a uplynutie doby 2 rokov ). Matka bola donedávna nezamestnaná, poberala rodičovský príspevok na dieťa, momentálne je zamestnaná ako čašníčka s príjmom minimálnej mzdy. Poberá tiež prídavok na dieťa, momentálne vo výške 60 eur mesačne. Maloletý začal navštevovať škôlku, kde sú výdaje cca 100 eur ( od roku 2022 ). Maloletý s matkou naďalej žijú u rodičov matky, pričom im prispeje na domácnosť. Výdaje majú bežné. Matka uviedla svoje výdaje na úrovni cca 200 eur mesačne ( strava, oblečenie, obuv, kozmetika ). Výdaje maloletého ( okrem škôlky ) matka vyčíslila sumou 260 eur mesačne ( plienky a kozmetické prípravky 100,- Eur, tie už odpadli; oblečenie a obuv 50,- Eur, strava 100,- eur, cestovné 10,- Eur, lieky dieťa neberie žiadne). Takže výdaje maloletého sú na úrovni cca 260 eur mesačne. Tieto výdaje sú primerané potrebám matky a veku a potrebám maloletého. Samozrejme od roku 2021, kedy súd rozhodoval o schválení rodičovskej dohody, došlo k nárastu cien základných komodít pre život, ako aj k rastu nákladov na dieťa a to skrz jeho veku aj nástupu do predškolského zariadenia. Otec bol zamestnaný v zahraničí, teraz by mal pracovať ako M. v Z.. Na výživu maloletého prispieval podľa rozhodnutia súdu, ale teraz dva mesiace výživné neposlal ( predtým posielal aj viac peňazí matke ). Otec deklaroval svoje mesačné výdaje v sume 520 eur ( výživné 100 eur, odvody 76,44 eur, nájom 150 eur, hygiena 20 eur, oblečenie 40 eur, úver 108 eur, telefón 20 eur, poplatok za účet 5,90 eur ). Výživné odzrkadľuje aj osobnú starostlivosť matky o maloletého ( § 62 ods. 4 ZR ), ako aj oprávnené výdavky maloletého na stravu, školu, záujmy, ošatenie, obuv, hygienu a pod. ( ako sú vyššie popísané ) ako aj schopnosti a možnosti a príjmové pomery oboch rodičov. Preto je podľa názoru súdu výška výživného primeraná zisteným skutočnostiam. Dôležitý je záujem maloletého a schopnosti a možnosti na príjem oboch rodičov. Pričom je samozrejmé, že príjmové možnosti a schopnosti skrz práce sú lepšie na strane otca maloletého, u ktorého súd nezistil žiadne obmedzenia vo vzťahu k výkonu práce, ako matky s maloletým dieťaťom. Dieťa je odkázané na výživné zo strany otca. Suma 150 eur mesačne pokryje výdavky maloletého aspoň z časti ( nad 1 - cu ). „
4. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ustanovením § 52 CMP.
5. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie manžel, ktorý návrh na rozvod manželstva nepodal. Uviedol, že sa odvoláva vo veci rozvodu manželstva aj vo veci úpravy styku. Uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany. Rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutkový stav veci. V konaní o rozvode súd nerozhodol, že manželia sú povinní navštíviť manželskú poradňu. Súdu stačilo, že navrhovateľka uviedla, že nemá záujem o pokračovanie v manželstve. V tomto prípade sa jedná o mladé manželstvo, a preto bolo aj úlohou súdu snažiť sa, aby manželstvo ostalo zachované aj s ohľadom na to, že maloletý syn má dobrý vzťah k matke aj k
otcovi. Navrhovateľka aj maloletý syn žijú v nezdravom prostredí, ktoré negatívne vplýva na manželku aj na maloletého syna. V trojizbovom byte žije spolu šesť dospelých osôb a maloletý syn. V byte sa bežné fajčí a popíjajú alkoholické nápoje. Sestry navrhovateľky si do bytu vodia svojich priateľov, ktorí tam aj prespávajú. Rodina navrhovateľky neguje otca maloletého a vytvára z neho zlého človeka. Týmto trendom podlieha navrhovateľka, ktorá je svojou rodinou neustále ovplyvňovaná. Ak kolízna opatrovníčka zistila, že maloletý syn mal v byte svoj priestor, takto vzhľadom na vyššie uvedené to nemôže byť pravda. Má manželku aj syna stále rád, chce zachrániť rodinu. V Z. sa zamestnal, prenajal si byt, aby mohol žiť v normálnom a zdravom prostredí, ktoré by bolo vhodné aj pre syna. Stretnutia so synom na základe rozhodnutia súdu sú nedostatočné. Syn je už natoľko veľký, že pri stretnutiach s otcom nemusí byť prítomná matka. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu.
6. Vo vyjadrení k odvolaniu manželka navrhla rozsudok potvrdiť. Uplatnila si nárok na náhradu trov konania.
7. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadril.
8. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Odvolaním je napadnutý celý rozsudok. V konaní boli vykonané viaceré dôkazy vrátane znaleckého posudku. Znalkyňa v znaleckom posudku uviedla, že sa jedná v danom prípade o tzv. toxický vzťah medzi manželmi, ktorý manželia prejavujú aj pred ich maloletým dieťaťom. Zo znaleckého posudku vyplýva, že otec je patologicky viazaný na svoju manželku, v žiadnom prípade nepripúšťa odcudzenie manželov a všetko negatívne pripisuje primárne rodine svojej manželky. Vzhľadom na neochotu manželky naďalej zotrvať v manželstve a uvedené závery znaleckého posudku, aj odvolací súd je toho názoru, že v danom prípade sú splnené podmienky na rozvod manželstva. Rozvrat manželstva bol v konaní nepochybne preukázaný. Vzhľadom na postoj navrhovateľky a závery znaleckého posudku nebolo potrebné, aby súd prvej inštancie uložil manželom navštíviť manželskú poradňu.
9. Rozhodnutie o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky taktiež vyplýva zo znaleckého posudku, rovnako aj forma a rozsah stretávania sa otca s maloletým G.. Odvolací súdu dodáva, že oceňuje záujem otca stretávať sa so synom a do budúcnosti, keď sa vzťahy upravia, tak ako to uviedla znalkyňa v znaleckom posudku, by bolo vhodné upraviť styk otca s maloletým synom bez prítomnosti matky. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie a aj v odvolacom konaní je však potrebné zatiaľ vychádzať zo záverov znaleckého posudku. Výšku výživného manžel v podanom odvolaní ani nespochybňuje. Zo spisu vyplýva, že otec je zamestnaný a aj keby mal príjem len vo výške minimálnej mzdy, mohol by z neho platiť výživné vo výške 150 eur mesačne.
10. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil postupom podľa § 2 ods. 1 CMP v spojení s § 387 ods. 1 CSP.
11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. Ustanovenie § 52 CMP je všeobecným pravidlom rozhodovania o trovách konania v konaniach vedených podľa ustanovení CMP. Ak CMP ustanovuje inak (napr. v ustanoveniach § 53 - 55), možno sa od tohto všeobecného pravidla odchýliť. V danom prípade nie sú dané dôvody na rozhodnutie podľa iných ustanovení CMP.
12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Podľa § 44 CMP rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).