Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-10Csp/130/2020

Uznesenie

Okresný súd Košice - okolie v právnej veci žalobcu: H. O., J.. XX.XX.XXXX, G. G. XXX, XXX XX N. J. Y., zast.: JUDr. Alena Zadáková, advokátka so sídlom Kováčska 32, 040 01 Košice, proti žalovanému: Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890, so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, v konaní o vydanie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Sporovým stranám sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ sa podaním doručeným súdu dňa 27.03.2020 domáhal, aby súd určil, že žalovaný je povinný zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy z Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 05.02.2018 do právoplatného skončenia vo veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy a zároveň, aby súd uložil povinnosť oznámiť platiteľovi mzdy - Slovenská pošta, a.s. Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia a zároveň aby žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Svoj návrh na vydanie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že žalobca ako dlžník dňa 05.02.2018 uzavrel so žalovaným ako veriteľom dohodu o zrážkach zo mzdy. Predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy považuje žalobca ako absolútne neplatný právny úkon, nakoľko táto dohoda nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná, ide o formulárovú zmluvu, ktorú ako spotrebiteľ nevedel ovplyvniť a musel ju podpísať spolu so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Uviedol, že je osobou neznalou zákona a žalovaný pri uzatváraní zmluvy zanedbal svoju povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou. Nebol oboznámený o forme tohto zabezpečovacieho inštitútu, ani o jeho následkoch, bez podrobnejšieho a jednoduchého a zrozumiteľného výkladu nebol schopný posúdiť následky jeho nedostatočnej vedomosti a informovanosti. Z uvedeného dôvodu pri tomto úkone bol nedostatok vôle konajúcej osoby - spotrebiteľa, vstúpiť do dohody o zrážkach zo mzdy. Samotná dohoda o zrážkach zo mzdy nespĺňa podmienky uvedené v (, ďalej označené ako „OZ“; pozn. súdu) a teda nie je v nej špecifikované označenie pohľadávky, uspokojenie ktorej sa má dohodou vykonať a rovnako tak nie je konkretizovaná výška dohodnutých zrážok zo mzdy. Daná dohoda o zrážkach zo mzdy bola žalobcovi vnútená, bez ktorej by úver poskytnutý nebol a spôsobuje tak značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Okrem toho žalobca poukázal na to, že považuje danú úverovú zmluvu za bezúročnú bez poplatkov, vzhľadom na to že žalovaný dostatočne nepreveroval bonitu žalobcu a je nesprávne určená RPMN v neprospech spotrebiteľa.

3. Podľa , (ďalej len ), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.

4. Podľa , , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde.

5. Podľa , veta prvá , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa .

6. Podľa veta prvá, , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

7. Platná právna úprava v citovanom ustanovení umožňuje nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd posudzoval, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, či uložením požadovanej povinnosti možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha, či navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom nad nevyhnutný rozsah a napokon, či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

8. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa vyžaduje, aby žalobca označil dôkazy aspoň základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasné chránený neodkladným opatrením, a tiež dôkazy pre osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti neodkladného opatrenia a aj tým, že exekúcia bude ohrozená.

9. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla, aj keď dočasná úprava právnych pomerov strán konania, alebo ak je obava že exekúcia bude ohrozená. Súd môže v rámci neodkladného opatrenia strane uložiť povinnosť tak, že napríklad zakáže jej nakladať s vecami alebo právami, ale len v takom rozsahu aby to bolo primerané právu, ktoré žalobca uplatňuje. Pre nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania sa vyžaduje osvedčenie o danosti práva, o potrebe dočasnej úpravy a nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.

10. Podľa , Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov (1) Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. (2) Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. (3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.

11. Súd sa oboznámil s podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj s priloženými listinnými dôkazmi a po preskúmaní skutkových a právnych dôvodov návrhu ustálil, že nie sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia.

12. Žalobca vo svojom návrhu uviedol, že neboli splnené náležitosti podľa , a to, že nebola špecifikovaná zabezpečovaná pohľadávka a výška dohodnutých zrážok zo mzdy. Z dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že v čl. 2 zmluvy označenej ako Predmet dohody, v bode 2.1. je uvedené, že touto dohodou sa zabezpečuje pohľadávka banky voči dlžníkovi vzniknutá zo zmluvy o úvere č. 1811662964 a najmä nárok banky na vrátenie poskytnutého úveru vo výške 30.000 eur na zaplatenie úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov a nákladov banky spojených s uplatnením týchto nárokov. V tomto prípade je však logické, ak si veriteľ zabezpečuje celú výšku pohľadávku, pretože pri podpise zmluvy nemôže predpokladať budúce správanie sa dlžníka, a či dôjde k úhrade aj prvej splátky úveru.

13. K označeniu výšky sumy, ktorá sa má zrážať súd dodáva, že v bode 2.3. je uvedené, že banka má právo na výplatu zrážok zo mzdy dlžníka v mesačnej periodicite vo výške mesačnej splátky v sume 393,71 eur s ohľadom na to, že pokiaľ pôjde o vyššiu zrážku, než zrážka ktorá sa môže zraziť pri

výkone rozhodnutia, tak Banka má právo na výplatu zrážok zo mzdy ako by bola pri výkone rozhodnutia. Žalovaný takto postupoval žiadosťou o realizáciu dohody o zrážky zo mzdy zo dňa 10.05.2019, ktorá bola zamestnávateľovi žalobcu doručená dňa 20.05.2019. V tomto prípade je potrebné zdôrazniť, že výška zrazenej sumy je jednak naviazaná na výšku dlhu, ktorá sa zväčša odráža v tom, že veriteľ sa snaží zrážať aspoň výšku pravidelnej splátky, a pokiaľ toto nie je možné pretože je tu zákonná prekážka

- tak sa postupuje podľa kritérií ustanovených v o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), pričom minimálna suma, ktorá sa nesmie zraziť sa vypočítava podľa výšky životného minima za daný kalendárny rok a to jednak na osobu, ktorej sa zráža (vo výške 100%) plus na osoby žijúce v spoločnej domácnosti ako manžel, deti a ďalšie vyživované osoby (za každého 50%). Žalobca v podanom návrhu nešpecifikoval aká suma mu bola zrážkami zrazená, nakoľko súdu predložil len poslednú známu výplatnú pásku (za obdobie 02/20) a ostatné nepredložil a neuviedol aká ujma mu bola spôsobená, pričom ale platí, že naliehavosť neodkladného opatrenia v tomto prípade uviesť nemusel.

14. V zmluve o úvere č. 1811662964 je na konci čl. 2 uvedené, že zvýhodnená úroková sadzba uvedená v tomto bode ZÚ je poskytovaná klientovi/Dlžníkovi ako zamestnanecký benefit poskytovaný Bankou výlučne po dohode s jeho zamestnávateľom Slovenská pošta, pričom je v tomto prípade potom aj sporné či je možné v tomto prípade aplikovať o spotrebiteľských úveroch v plnom znení, alebo len v rozsahu ustanovenom podľa spolu s ustanovením citovaného zákona. Uvedená úroková sadzba 5,90% ročne z úveru je preto o niečo málo nižšia, než priemerné úrokové sadzby poskytované bankami v danom období čo činilo za obdobie 12/17 cca 8,25% a za obdobie 1/18 cca 7,90% a čo sa týka RPMN, tá bola takisto približne rovnaká ako priemerné RPMN za úvery poskytované bankami v danom období tak, že priemerná RPMN za obdobie 4 kvartálu roku 2017 činila 8,75% a za 1 kvartál roku 2018 hodnotu 9,05%, pričom v čase uzavretia zmluvy platí, že je potrebné dodržať tieto hodnoty za predchádzajúci mesiac, ktoré sa však spravidla zverejňujú po 15 dni v mesiaci, čiže v tomto prípade by mali pripadať do úvahy hodnoty za december 2017 v prípade úrokov a hodnoty za 4 kvartál roku 2017 v prípade RPMN, čiže tieto veličiny sa vo svojom rozsahu nevymykajú priemeru a nie sú ani v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko zákon určuje len hornú hranicu odplaty za spotrebiteľský úver (, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia ).

15. Vzhľadom na to, že v danom prípade išlo o zamestnanecký benefit, bonita spotrebiteľa bola zamestnávateľovi vopred známa, a preto nebolo potrebné dodatočné zistenie bonity klienta, pričom to však nevylučuje to, že veriteľ si v tomto prípade poistí splácanie úveru zrážkami zo mzdy, nakoľko výška poskytovaného úveru v rozsahu 30.000 eur je značne vysoká a celá poskytnutá úverová suma sa použila na splatenie už existujúcich úverov (špecifikovaných v bode 2.3 zmluvy). Veriteľ si zabezpečil splácanie úveru samostatnou dohodou o zrážkach zo mzdy, pričom zákon neurčuje, v akých prípadoch je toto povinnosťou veriteľa, ale záleží to len na úvahe veriteľa, ktorý po preskúmaní bonity klienta a povahou poskytovaného úveru vyhodnotí, či je tu riziko nesplácania úveru alebo nie. V bode 4.6 zmluvy o úvere je uvedené, že v prípade riadneho nesplácania úveru, že banka oprávnená uplatniť si príslušný druh zabezpečenia úveru (napr. dohoda o zrážkach zo mzdy), ak bol úver takto zabezpečený. Z uvedeného vyplýva, že ide o zabezpečenie úveru v prípade nesplácania a teda, dlžníkovi bude splátka resp. zákonná čiastka, zrážaná prostredníctvom zamestnávateľa z jeho výplaty.

16. Podstatné z hľadiska posúdenia individuálnosti uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy je skutočnosť, že táto bola uzavretá osobitne vo vzťahu k spotrebiteľovi, je individualizovaná z hľadiska tak zo strany spotrebiteľa ako aj z hľadiska zabezpečovaného záväzku, ku konkrétnemu číslu zmluvy o úvere, je osobitne datovaná aj osobitne podpísaná spotrebiteľom a zo zmluvy o úvere nevyplýva skutočnosť, že podmienkou jej uzavretia je uzavrieť aj dohodu o zrážkach zo mzdy. V obsahu ako samotnej zmluvy o úvere, tak aj samotnej dohody o zrážkach zo mzdy bol spotrebiteľ zreteľne a jasne poučený o tom, že ide o zabezpečenie záväzku veriteľa v tom zmysle, že keď si spotrebiteľ ako dlžník nebude svoje povinnosti plniť riadne a včas, tak veriteľ môže pristúpiť k zrážkam zo mzdy dlžníka. Spotrebiteľ mal možnosť odmietnuť podpísať danú dohodu o zrážkach zo mzdy a nemožno opomenúť určitú mieru obozretnosti spotrebiteľa, ktorý mal možnosť oboznámiť sa s obsahom dohody a následne sa slobodne rozhodnúť, či ju podpíše alebo nie.

17. Spotrebiteľ má nárok na určitú vyššiu mieru právnej ochrany, avšak táto nemôže byť nekonečná, až to takej miery, že by ho zbavovala zodpovednosti za právne úkony, za ktoré sa podpísal svojim

vlastnoručným podpisom, v takej miere, v ktorej by došlo do zásahu zmluvnej voľnosti strán a porušeniu rovnosti práv v súdnom konaní.

18. Na základe vyššie uvedeného s použitím citovanej právnej úpravy súd dospel k záveru, že v danom prípade nie je osvedčená potreba bezodkladne upraviť pomery strán sporu a nie je tu daná ani obava, že exekúcia bude ohrozená, a preto návrh na vydanie neodkladného opatrenia súd zamietol.

19. Podľa ust. , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Podľa ustanovenia , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

21. O trovách konania súd rozhodol tak, že sporovým stranám ich náhradu nepriznal, nakoľko ani jednej zo strán tieto trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Lehota na podanie odvolania neplynie od 31.03.2020 do 30.04.2020 ( v spojení s o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony).

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice

- okolie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.