Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Uznesenie_11C-2-2020.pdf
PDF · 90.88 KB
Case nature
Subarea
11C/2/2020
Uznesenie
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Jančíkovou v spore žalobcu: F. B., H.. X.X.XXXX, C. X. XX, XXX XX D. proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo obrany, so sídlom Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava o určenie, že žalobca utrpel služobný úraz takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u je.
II. Žiadna zo strán nemá nárok náhradu trov konania.
III. Súd vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania p o s t u p u j e na ďalšie konanie Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia, so sídlom Špitálska 22, 812 74 Bratislava 1.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.X.XXXX sa domáhal určenia, že žalobca utrpel služobný úraz u žalovaného dňa XX.X.XXXX.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, do X.X.XXXX do XX.X.XXXX pracoval v dočasnej štátnej službe ako profesionálny vojak X. stupňa. Dňa XX.X.XXXX po telesnej príprave, ktorá začala o 7.00 hod, išli s celou rotou na výpust T. Š., kde náhle počas behu pocítil žalobca pálenie na hrudi, ale napriek tomu dobehol a odkráčal do kasárni, kde šil následne na šatňu a potom k lekárovi. Okamžite bola žalobcovi zavolaná rýchla pomoc, a z urgentu Z. bol prevezený do N. E., kde ležal do piatku XX.X.XXXX. Nadriadení mu len telefonovali a PN mu bola vypísaná až dňa XX.X.XXXX, pričom hospitalizovaný bol od XX.X.XXXX, čo mu zamestnávateľ uviedol ako služobné voľno, čo nebolo pravdou, lebo žalobca o služobné voľno nežiadal. Žalobca uviedol, že prekonal akútny subendokardiálny infarkt myokardu.
Ďalej žalobca poukázal, že rozhodnutím č. p. Ú. Q.-XX-XXX-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vydanom Ministerstvom obrany SR, Prieskumnou komisiou ako žalobca uznaný za „nespôsobilého vykonávať štátnu službu“ z dôvodu závažných zmien zdravotného stavu. Následne Personálny úrad OS SR F. Z. vydal Oznámenie o začatí konania o prepustení zo služobného pomeru dňa XX.X.XXXX. M. XX.X.XXXX bol vydaný bol vydaný Personálny rozkaz č. XXX, ktorým sa rozhodlo o žalobcovom prepustení zo služobného pomeru profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej služby a služobný pomer žalobcu skončil dňom doručenia personálneho rozkazu ku dňu XX.X.XXXX. Žalobca predložil Záznam o úraze profesionálneho vojaka zo dňa XX.X.XXXX, v ktorom je podľa žalobcu jasné uvedené, že ide o služobný úraz (mimoslužobný úraz je prečiarknutý) utrpený pri plnení uloženej služobnej úlohy.
Žalobca ďalej uviedol, že za služobný úraz sa môže uznať aj infarkt myokardu profesionálneho vojaka za splnení určitých predpokladov, ktoré u neho nastali, pretože bol vystavený k náhlemu vypätiu síl a jeho organizmus nato nestačil a preto došlo k náhlemu poškodeniu zdravia. K tom žalobca predložil správu Slovenského hydrometeorologického ústavu, z ktorej vyplýva, že dňa XX.X.XXXX v čase od 7:00 do 8:30
hodine na automatickej stanici v Z. bola nameraná teplota mínus 6,3 až 7,3 stupňa Celzia. Ošetrujúci lekár Z.. Z. P. žalobcovi uviedol pri vypisovaní tlačiva na uplatnenie nárokov zo služobného úrazu, že v prílohe č. 1 k zákonu č. 461/2003 Z. z. infarkt myokardu nie je uvedený v zozname chorôb z povolania. K tomu žalobca predložil stanovisko A.. Z. E., v ktorom uvádza, že infarkt myokardu je možno považovať za pracovný úraz za splnenie určitých podmienok.
3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil listiny - Protokol o vypočutí vojaka postihnutého služobným úrazom alebo chorobou z povolania zo M.B. XX.X.XXXX, Záznam o poučení poškodeného vojaka zo dňa XX.X.XXXX, Oznámenie o úraze, Lekárska správa zo dňa XX.X.XXXX, Rozhodnutie MO SR, Prieskumná komisia zo M. XX.XX.XXXX, Oznámenie o začatí konania zo dňa XX.X.XXXX, Personálny rozkaz zo dňa XX.X.XXXX, Záznam o úraze zo dňa XX.X.XXXX, Správu SHMU zo dňa X.X.XXXX, Rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa XX.XX.XXXX, Stanovisko A.. Z. E.Č..
4. Súd predvolal žalobcu na informatívny výsluch a zároveň ho vyzval, aby predložil 1./ žiadosť podanú v zmysle ust. § 83 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia, 2./ rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia alebo iného oprávneného orgánu (služobný úrad, ministerstvo) o priznaní alebo nepriznaní dávok nemocenského zabezpečenia alebo úrazového zabezpečenia, ak takéto rozhodnutie bolo vydané, a 3./ prípadne iné rozhodnutie vydané v správnom konaní o dávkach nemocenského zabezpečenia alebo úrazového zabezpečenia profesionálneho vojaka.
5. Na informatívnom výsluch dňa XX.X.XXXX žalobca na otázky súdu uviedol, že žiadosť o dávky sociálneho zabezpečenia Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia podával, avšak si nepamätal, že kedy, pretože sa to riešilo cez právnikov a kópiu žiadosti by mala mať právnička. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia mu podľa jeho udania nepriznal žiadny výsluhový ani invalidný dôchodok, a žalobca si nepamätal, kedy tak bolo rozhodnuté a voči tomu rozhodnutiu odvolanie nepodal. K zmene jeho postavenia po prípadnom určení, že utrpel služobný úraz, žalobca uviedol, že vtedy pracoval ako vojak, a teda počas práceneschopnosti by mal dostávať celý plat, a tento by sa nemal strhávať z dovolenky a tiež by potreboval odškodné, keďže sa to stalo v práci. Žalobca na informatívnom výsluchu nepredložil požadované listiny, preto bol súdom opätovne vyzvaný na ich predloženie v lehote 10 dní.
6. Dňa X.X.XXXX žalobca súdu doručil - lekársky posudok občana žiadajúceho o prijatie do štátnej služby profesionálneho vojaka zo dňa X.X.XXXX a a rozhodnutie vydané MO SR zo dňa XX.X.XXXX, ktorým bolo zo strany žalovaného zistené závažné zmeny zdravotného stavu žalobcu. Žalobca tiež uviedol, že nedisponuje žiadnymi inými relevantnými písomnými dokladmi a dávku výsluhového dôchodku si neuplatnil z dôvodu, že vzhľadom na trvanie služobného pomeru mu naň nárok nevznikol.
7. Zo záznamu o poučení poškodeného vojaka vyplýva, že žalobca bol poučený, že za služobný úraz mu vzniká nárok na
- náhradu za stratu na služobnom plate,
- náhradu za bolesť a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia,
- náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s liečením,
- jednorazové mimoriadne odškodnenie. Žalobca tiež zobral na vedomie, že na uplatnenie nárokov sa dávku úrazového zabezpečenia určená lehota 3 roky, ktorá začína plynúť pri každom nároku samostatne odo dňa vzniku nároku na jej výplatu a po jej uplynutí sa nárok premlčí. Žalobca bol taktiež poučený, že uvedené dávky úrazového zabezpečenia sa poskytujú na základe písomnej žiadosti.
8. Z personálneho rozkazu č. XXX z XX.X.XXXX vyplýva, že riaditeľ Personálneho úradu Ozbrojených síl SR prepustil žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe, pretože podľa právoplatného rozhodnutia prieskumnej komisie je trvalo nespôsobilý vykonávať štátnu službu. Z odôvodnenia tohto rozkazu vyplýva, že žalobca bol vyzvaný, aby sa ku konaniu o prepustení zo služobného pomeru vyjadril, pričom v písomnom vyjadrení prostredníctvom právneho zástupcu žalobca uviedol, že s prepustením zo služobného pomeru súhlasí, avšak mal námietky k stanovisku k poškodeniu zdravia adresované Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia, z ktorých písomnosti je zjavné, že úraz žalobcu nebol Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia klasifikovaný ako služobný.
9. Podľa ust. § 5 písm. a) zákona č. 328/2002 o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „ZoSZ“), z nemocenského zabezpečenia sa poskytuje náhrada služobného platu policajta alebo náhrada služobného platu profesionálneho vojaka počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby (ďalej len „dočasná neschopnosť").
10. Podľa ust. § 20 ods. 1 ZoSZ policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ktorý utrpel služobný úraz podľa § 29 ods. 1 až 3 alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania podľa § 29 ods. 4, sa poskytuje v rozsahu, v akom služobný úrad alebo služobný orgán za škodu zodpovedá, a) náhrada za stratu na služobnom plate, ak 1) bol po skončení dočasnej neschopnosti prevedený, preradený, preložený alebo ustanovený zo zdravotných dôvodov v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania na inú funkciu, na ktorej dosahuje nižší služobný plat, alebo 2) jeho služobný pomer skončil zo zdravotných dôvodov v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania a po skončení služobného pomeru jeho príjem zo zárobkovej činnosti vrátane výsluhového príspevku alebo výsluhového dôchodku je nižší ako služobný plat, ktorý dosahoval pred skončením služobného pomeru, 3) bol uznaný za invalidného v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania a po skončení služobného pomeru jeho príjem zo zárobkovej činnosti vrátane výsluhového príspevku, výsluhového dôchodku invalidného výsluhového dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení je nižší ako služobný plat, ktorý dosahoval pred skončením služobného pomeru, b) náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, c) náhrada účelne vynaložených nákladov spojených s liečením, d) jednorazové mimoriadne odškodnenie.
Podľa ust. § 21 ods. 7 ZoSZ o náhrade za stratu na služobnom plate policajta alebo profesionálneho vojaka sa rozhoduje písomným rozhodnutím.
Podľa ust. § 22 ZoSZ o náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo podľa osobitných predpisov.
Podľa ust. § 23 ZoSZ o policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi patrí náhrada účelne vynaložených nákladov spojených s liečením podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.
Podľa ust. § 80 ods. 2 písm. b) ZoSZ dávky nemocenského zabezpečenia po skončení služobného pomeru priznáva, vypláca, zastavuje a odníma profesionálnemu vojakovi Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia.
Podľa ust. § 81 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. b) ZoSZ dávky úrazového zabezpečenia priznáva, zvyšuje, znižuje, zastavuje a odníma profesionálnemu vojakovi a pozostalým po ňom Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Dávky úrazového zabezpečenia vypláca profesionálnemu vojakovi a pozostalým po ňom Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia.
Podľa ust. § 83 ods. 2 písm. b) a f) ZoSZ na žiadosť sa policajtovi a profesionálnemu vojakovi poskytuje aj nemocenské a dávky úrazového zabezpečenia.
Podľa ust. § 82 ods. 3 a ods. 4 ZoSZ za žiadosť podľa odseku 2 sa považuje potvrdenie dočasnej pracovnej neschopnosti, potvrdenie o potrebe prevedenia na inú prácu, potvrdenie o očakávanom dni pôrodu, preukaz o trvaní dočasnej neschopnosti a návrh na kúpeľnú starostlivosť. Žiadosti o dávky alebo služby podľa odseku 1 sa podávajú útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva, Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia, služobnému úradu alebo služobnému orgánu, ktorý je oprávnený dávku alebo službu sociálneho zabezpečenia priznať.
Podľa ust. § 84 ods. 1 ZoSZ na konanie o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Podľa ust. § 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ako „CSP“) súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.
Podľa ust. § 10 ods. 1 ak spor alebo vec patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví a spor alebo vec mu postúpi. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.
Podľa ust. § 123 CSP podanie je úkon určený súdu. Podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.
Podľa ust. § 124 ods. 1 CSP každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.
Podľa ust. § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpis.
12. Súd je povinný počas celého konania skúmať existenciu svojej právomoci. Právomocou sa rozumie sumár oprávnení a povinností rozhodovacieho charakteru orgánov ochrany práv uplatňovaných pri ochrane porušených alebo ohrozených subjektívnych práv jednotlivcov, fyzických alebo právnických osôb. Kompetencia, teda právomoc určitého orgánu ochrany práva, je stanovená zákonom. V prípade, ak súd zistí, že nedisponuje právomocou vo veci konať, jeho povinnosťou je spoľahlivo ustáliť, do právomoci, ktorého orgánu zo sústavy orgánov ochrany práva daná vec patrí.
13. Súd v tejto veci zistil, že spor medzi žalobcom a žalovaným nepatrí do prejednacej a rozhodovacej právomoci súdu rozhodujúci o súkromnoprávnom spore alebo inej súkromnoprávnej veci. Z vyjadrenia žalobcu uvedeného na informatívnom výsluchu je pre súd zrejmé, že žalobca požaduje náhradu za stratu na služobnom plate (žalobca uviedol, že „počas práceneschopnosti by mal dostávať celý plat“) a dávky úrazového zabezpečenia (žalobca uviedol, že „by potreboval odškodné, keďže sa to stalo v práci“). Konanie o priznaní týchto dávok pre profesionálnych vojakov sa vedie pred Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia, a tento orgán má v zmysle ZoSZ citovaného vyššie právomoc rozhodnúť, či žalobcovi, ktorý tvrdí, že sa mu stal pracovný úraz počas výkonu služby, prizná alebo neprizná dávky, ktoré žalobca požaduje.
Otázka, či je možné zmenu zdravotného stavu, ktorú žalobca popisuje v žalobe, považovať za služobný úraz, je otázkou predbežnou pre priznanie tej ktorej dávky, a teda ide o otázku, na ktorú v rámci konania o priznaní dávky odpovedá v rámci svojej právomoci práve Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. V tomto smere súd poukazuje, že žalobca bol riadne oboznámený, na aké dávky mu vzniká nárok za služobný úraz (chorobu z povolania), do kedy je potrebné nárok na dávku uplatniť (lehota 3 rokov), a že tieto sa poskytujú na základe písomnej žiadosti.
14. Žalobca v písomnom podaní zo dňa X.X.XXXX tiež uviedol že žiadnymi inými relevantnými písomnými dokladmi nedisponuje a odkázal na svoj spis profesionálneho vojaka. Keďže teda žalobca iné písomné doklady nepredložil, súd teda posúdil žalobcovo podania podľa jeho obsahu v spojení s tým, čo žalobca uviedol na informatívnom výsluchu a následne v podaní zo dňa X.X.XXXX, a jeho žalobu vyhodnotil ako žiadosť o priznanie dávok zo sociálneho a úrazového zabezpečenia. A nakoľko súd nemá právomoc o priznaní týchto dávok rozhodnúť, súd postupoval podľa ust. § 10 ods. 1 CSP a konanie zastavil.
15. Postúpenie veci je právnym inštitútom, garantujúcim realizáciu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods.1 Ústavy SR tým, že ak súd zistí nedostatok právomoci súdov poskytnúť ochranu porušenému právu, musí z úradnej povinnosti zistiť právny režim ochrany, ktorý danej veci prináleží, a postúpiť vec inému orgánu, pri ktorom predpokladá, že je jeho právomoc na poskytnutie
ochrany daná. Zo zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov má súd za preukázané, že vec patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej republiky, a to do právomoci Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia.
16. Vzhľadom k tomu, že nedostatok právomoci súdu na konanie je neodstrániteľným nedostatkom konania, rozhodol súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením o zastavení konania. Zároveň rozhodol, že po právoplatnosti tohto uznesenia bude postúpená vec na konanie príslušnému orgánu - Vojenskému úradu Sociálneho zabezpečenia, so sídlom Š. XX, XXX XX C. X, ktorý bude oprávnený posúdiť podanie žalobcu, či už ako návrh (žiadosť) na začatie správneho konania, prípadne ako riadny alebo mimoriadny opravný prostriedok v prípade, ako Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia o dávkach v prospech žalobcu už v minulosti rozhodoval.
17. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
18. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania, je povinnosťou súdu skúmať pri rozhodovaní o náhrade trov konania procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch stranách. V tomto prípade bolo konanie zastavené z dôvodu nedostatku právomoci na strane súdu a súd je toho názoru, že zastavenie konania zavinil žalobca, keďže o uplatňovaní dávok za služobný úraz bol riadne upovedomený, záznam o poučení riadne podpísal, v ktorom boli tiež uvedené zákonné ustanovenia zákona. č. 328/2002 Z. z., podľa ktorých mal postupovať. Keďže žalovanému doteraz žiadne trovy konania nevznikli, pretože o začatí súdneho konania doposiaľ nemá ani vedomosť, súd v zmysle procesnej ekonómie rozhodol tak, že náhradu trov konania nikomu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno v zmysle ustanovenia § 357 písm. a/, a m/ Civilného sporového poriadku podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Podľa ust. § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.