Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/180/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobkyne: K. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, XXX XX, T., právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Kuric s.r.o., so sídlom Dolný Val 11, Žilina, IČO: 36 841 200, proti žalovanému: W. P., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XX, XXX XX T., právne zastúpený JUDr. Janou Ftorkovou, advokátkou, so sídlom V. B. XXXX/XA, D., o vylúčenie žalovaného z užívania nehnuteľnosti, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -164 zo dňa 3.6.2019, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd ako súd prvej inštancie v konaní o vylúčenie žalovaného z užívania nehnuteľnosti rozhodol nasledovne: Súd žalobu žalobkyne zamieta. Súd priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v celom rozsahu. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukazom na ust. , a vykonané dokazovanie konštatoval nasledovné skutkové a právne závery: Účelom úpravy ust. je obmedzenie násilného správania manželov pri nezhodách o právach a povinnostiach vyplývajúcich z ich BSM a riešiť jeden z najakútnejších problémov obetí domáceho násilia. Takéto obmedzenie, resp. vylúčenie užívacieho práva teda prichádza do úvahy vtedy, ak vo vzťahu k manželovi, alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnej domácnosti dochádza k fyzickému alebo psychickému násiliu, resp. k hrozbe takýmto násilím. Predpokladom pre použitie občianskoprávnej sankcie sú: existencia BSM k domu alebo bytu, existencia spolužitia v dome alebo byte, existencia fyzického alebo psychického násilia, eventuálne existencia, čo i len hrozby takéhoto násilia, realizácia násilia (alebo hrozba ním) vo vzťahu k manželovi (bývalému manželovi) alebo blízkej osobe, ktorá býva v dome alebo byte nachádzajúcom sa v BSM a neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia. V danom prípade ide o typicky sporové konanie, v ktorom sa uplatňuje zásada prejednacia a kontradiktórnosti, ktorú je treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou strán sporu V danom prípade bolo na žalobkyni aby preukázala naplnenie zákonných predpokladov uvedených v pre vylúčenie žalovaného z užívania predmetného bytu. Žalovaný popieral skutkové tvrdenia uvádzané žalobkyňou v podanej žalobe, zároveň uviedol vlastné skutkové tvrdenia, ku ktorým predložil rozhodnutia v priestupkových konaniach,

ktoré boli proti nemu na základe podnetu žalobkyne v totožných skutkoch ako žalobkyňa uviedla v bode 1. - 5. žaloby vedené a ktoré boli v priebehu konania ukončené, ku ktorým žalobkyňa nezaujala žiadne stanovisko. V priebehu konania došlo k rozvodu sporových strán a doposiaľ medzi nimi nedošlo k vyporiadaniu BSM dohodou ani rozhodnutím súdu napriek tomu, že bola podaná žaloba o vypriadanie BSM. V konaní však súd nemal za preukázanú existenciu, ako aj realizáciu násilia, či už fyzického alebo psychického zo strany žalovaného, pre ktorú by ďalšie spolužitie v predmetnom byte bolo pre žalobkyňu neznesiteľné. Na základe podnetov žalobkyne, ktoré boli ORPZ v Čadci odstúpené na priestupkové konania, pre absenciu naplnenia skutkovej podstaty trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa ( tak ako je uvedené v bode 17. ) a boli založené na zhodných skutkových tvrdeniach žalobkyne uvedených pod bodmi 1. - 5. žaloby, boli proti žalovanému vedené priestupkové konania uvedené v bodoch 22.-30. odôvodnenia tohto rozsudku. Priestupkové konania za totožné skutky uvedené v bode 3. - 5. žaloby boli správnym orgánom zastavené, z dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom sa konalo nebolo žalovanému preukázané. V priestupkovom konaní za totožný skutok uvedený v bode 1.žaloby bol žalovaný uznaný vinným za priestupok, že nadal svojej manželke do kráv a bolo mu uložené pokarhanie. V danom prípade konanie žalovaného nie možné vyhodnotiť tak, že by sa žalovaný voči žalobkyni dopustil fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby násilia. V prípade konania žalovaného uvedeného pod bodom 2. žaloby nebolo preukázanie konanie tak ako ho popisovala žalobkyňa a žalovaný bol uznaný vinným zo spáchania priestupku, ktorého sa dopustil tým, že svoju manželku chytil oboma rukami za zápästie a sotil ju na posteľ a tiež po nej hodil topánku ( k čomu sa priznal ) a bola mu uložená pokuta. Intenzitu tohto konania súd nemohol vyhodnotiť ako také fyzické, príp. psychické násilie, z ktorého by ďalšie spolužitie v byte mohlo byť pre žalobkyňu neznesiteľným, išlo o ojedinelé konanie, zapríčinené manželskou krízou, keď žalovaný upodozrieval žalobkyňu z nevery, čo vyplýva aj vyjadrení sporových strán v priestupkových konaniach. Kríza medzi sporovými stranami nakoniec vyústila do rozvodu manželstva. V priebehu konania neboli žalobkyňou produkované iné skutočnosti a dôkazy, ktoré by spochybňovali výsledky vyšetrovania v priestupkových konaniach a súd ani nezistil iné skutočnosti, pre ktoré by sa mal odchýliť od záverov správneho orgánu v priestupkových konaniach. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov navrhnutých žalobkyňou, nakoľko z vyjadrení žalobkyne v priestupkových konaniach vyplýva, že pri žalobkyňou uvádzaných konaniach žalovaného nebol okrem žalobkyne a žalovaného nikto prítomný, navrhovaní svedkovia teda nemali priame poznatky, ktoré by sa mohli týkať žalobkyňou tvrdeného konania žalovaného. Súd na základe vykonaného dokazovania nemal preukázané všetky z vyššie uvedených podmienok uvedených v bode 36. odôvodnenia tohto rozsudku a z tohto dôvodu súdu neostalo nič iné, len žalobu z dôvodu neunesenia dôkazného bremena na strane žalobkyne zamietnuť. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. v spojení s ust. . Žalovaný bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania proti neúspešnej žalobkyni v celom rozsahu. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté v zmysle ust po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhovala odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok okresného súdu v zmysle ust. zmeniť, žalobe vyhovieť v celom rozsahu. Vo svojom odvolaní poukazovala na to, že sa so skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie nestotožňuje. Už samotným konštatovaním súdu, že násilné správanie zo strany žalovaného je ojedinelé, tak súd pripúšťa tú skutočnosť, že takýto druh prejavu násilia zo strany žalovaného bol, a teda existuje predpoklad k opätovnému prejavu fyzického alebo psychického násilia zo strany žalovaného. Poukázala na ust. s tým, že toto ustanovenie neustanovuje, či v prípade násilia sa vyžaduje opakované negatívne správanie alebo jednorázové a krátkodobé. Predpokladom je najmä to, že k tomuto násiliu alebo k hrozbe týmto násilím dôjde, v dôsledku ktorého sa ďalšie spolužitie stalo neznesiteľný. Úlohou tejto zákonnej úpravy je chrániť jedného z manželov aj na úkor obmedzenia výkonu vlastníckeho práva druhého. Ďalej poukázala na ust. Obč. zák., v zmysle ktorého je ochrana osobnosti primárnym cieľom ochrany nielen v občianskoprávnych vzťahoch, ale aj v Ústave SR a na základe toho má prirodzene prednosť pred samotným výkonom vlastníckeho práva. Rovnako aj z judikatúry súdu je zrejmé, že zákon v takomto prípade chráni slabšiu stranu aj za cenu zásahu do vlastníckeho práva, aj keď ide o pomerne veľký zásah do práv spoluvlastníka. Zákon ešte väčšmi ako vlastníctvo chráni zdravie a život druhého manžela, ako aj členov rodiny bývajúcich v spoločnom byte. V prípade žalovaného veľký zásah do jeho vlastníckeho práva nejde, keďže býva na inej adrese, teda nie v spoločnom byte. Uviedla, že súd nevykonal výsluch svedkov navrhnutých, ktorí sa mali vyjadriť

a opísať správanie sa žalovaného voči nej, ale aj jej psychický a fyzický stav po takomto správaní. Skúmanie neznesiteľnosti ďalšieho spolužitia nemôže byť vyjadrený iba tým, že správny orgán v rámci priestupkového konania neuznal za vinného žalovaného a takáto argumentácia súdu bez ďalšieho vykonania dokazovania nezodpovedá reálnemu stavu veci. Tvrdila, že súd nevykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a rovnako konštatácia súdu, že neuniesla dôkazné bremeno, nezodpovedá objektívnemu stavu veci, pretože súd tento neskúmal.

3. K odvolaniu žalobkyne proti rozsudku okresného súdu podal písomné vyjadrenie žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Vo svojom vyjadrení uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd v odôvodnení svojho rozsudku presvedčivo zdôvodnil svoje skutkové a právne závery, vyhodnotenie jednotlivých dôkazov jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach, jasne a výstižne tak, ako to predpokladá ust. . Vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty, procesný stav, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, ktoré dôkazy vykonal a z ktorých dôkazov vychádzal a ako tieto vyhodnotil, ale tiež, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a zdôvodnil, aké je právne posúdenie súdu prvej inštancie. Podľa jeho názoru nebolo dôvodné aplikovať na konanie žalovaného ust. , pretože nebola preukázaná taká intenzita fyzického alebo psychického násilia alebo hrozba takéhoto násilia vo vzťahu k žalobkyni - vtedy ešte manželke žalovaného bývajúcej s ním v spoločnom byte, a preto ani nie je možné uvažovať o tom, že by ďalšie spolužitie žalobkyne so žalovaným v spoločnom byte sa stalo neznesiteľným. Len v prípade naplnenia zákonných predpokladov pre aplikáciu citovaného ustanovenia by súd mohol na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k bytu patriacemu do BSM, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť. Skutočnosť, že medzi manželmi došlo k rozvodu manželstva po preukázaní hlbokého a trvalého rozvratu vzťahov, nie je dôkazom o tom, že by sa žalovaný voči žalobkyni dopúšťal fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby násilia, pre ktoré by sa pre žalobkyňu ďalšie spolužitie stalo neznesiteľným a na základe takéhoto konania by súd mohol prípadne z užívania bytu žalovaného úplne vylúčiť. Pokiaľ žalobkyňa ako najzávažnejší dôvod odvolania považuje skutočnosť, že súd nevykonal výsluch svedkov navrhnutých žalobkyňou, ktorí by sa mali vyjadriť a opísať správanie žalovaného voči žalobkyni, ale aj jej psychický a fyzický stav po takomto správaní, pretože podľa žalobkyne skúmanie neznesiteľnosti ďalšieho spolužitia nemôže byť vyjadrené iba tým, že v rámci priestupkového konania správny orgán neuznal žalovaného za vinného, je potrebné poukázať na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý v odseku 38. odôvodnenia rozhodnutia zdôvodňuje, prečo nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov navrhovaných žalobkyňou. Priamo z vyjadrení žalobkyne v priestupkových konaniach vyplýva, že pri žalobkyňou uvádzaných konaniach žalovaného nebol okrem žalobkyne a žalovaného nikto prítomný. Navrhovaní svedkovia žalobkyňou nemali teda priame poznatky, neboli prítomní pri konaniach, o ktorých žalobkyňa tvrdila, že sa ich žalovaný dopustil, ktoré konania označované žalobkyňou však v priestupkových konaniach neboli žalovanému preukázané, pretože konania v priestupkových veciach, o ktorých sa konalo na základe podnetu žalobkyne proti žalovanému, boli zastavené, a preto výpovede týchto svedkov boli - čo sa týka posudzovania konania žalovaného z hľadiska toho, či sa dopustil fyzického alebo psychického násilia voči žalobkyni takej intenzity, aby bolo možné považovať ďalšie spolužitie žalobkyne so žalovaným neznesiteľným tak, ako to predpokladá ust. , ods. 2 - irelevantné. Zdôraznil, že žalobkyňa konala podľa vopred premysleného scenára, ktorý pripravila v súvislosti s neustálymi obviňovaniami žalovaného z protizákonných konaní, sledujúc uplatnenie zákonného ust. , ods. 2 , čo priamo vyplýva zo všetkých priestupkových konaní, ktoré boli vedené proti žalovanému. V snahe preukazovať viaceré protizákonné konania žalovaného voči nej za daného skutkového stavu, keď údajných protizákonných konaní žalovaného aj podľa nej neboli prítomní žiadni svedkovia, pričom v priestupkových konaniach sa dovolávala aj zvukových CD záznamov, na ktorých mala byť zadokumentovaná situácia preukazujúca jej skutkové tvrdenie o konaní žalovaného, ktoré však nepredložila v podobe použiteľnej ako dôkaz, pre vydanie neodkladného opatrenia (vylúčenie žalovaného z užívania predmetnej nehnuteľnosti ust. , ods. 2 a zákaz priblíženia sa žalovaného k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov až do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva) žalobkyni postačovalo oznamovať ňou tvrdené protizákonné konania žalovaného voči jej osobe, ktoré však žalovaného okrem spomínaného prípadu, nie však v rozsahu ako o tomto konaní žalobkyňa tvrdila, neboli preukázané. Pokiaľ by intenzita konania žalovaného čo sa týka skutku zo dňa 29.8.2017 bola takého charakteru, že by išlo o fyzické alebo psychické násilie alebo hrozbu násilím

vo vzťahu k žalovanej, sankcia, ktorá bola uložená žalovanému, by bola podstatne iného druhu ako pokarhanie. Už v konaní súdu prvej inštancie žalovaný argumentoval dôkazom, z ktorého vyplýval pre súd skutočnosť, že žalobkyňa v tom istom dome má zabezpečené nerušené bývanie, pretože dom, v ktorom sa nachádza byt v BSM sporových strán, pozostáva z dvoch samostatných bytových jednotiek, pritom len v byte, ktorý sa nachádza na poschodí, sú sporové strany bezpodielovými spoluvlastníkmi a spodný byt patrí do výlučného vlastníctva žalobkyne, teda žalobkyňa bez toho, aby dôvodne mohla mať obavy z násilia zo strany žalovaného, môže bývať v spodnom byte, v ktorom žalovaný nemá spoluvlastnícky podiel. Od konaní, ktoré žalobkyňa oznamovala na polícii, ktoré všetky spadajú do obdobia rozvodového konania, žalobkyňa po dobu jeden a pol roka žiadne ďalšie konanie, ktorého by sa mal dopustiť žalovaný voči nej, neoznámila, takže nie je dôvodné tvrdiť, tak ako sa to uvádza v odvolaní, že by mohol existovať predpoklad k opätovnému prejavu fyzického alebo psychického násilia zo strany žalovaného voči žalobkyni.

4. Krajský súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávneným subjektom, ktorým je žalobca v zákonom stanovenej lehote ( ), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a contrario napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ust. , potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

5. V zmysle ust. , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

6. V zmysle ust. , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. V zmysle ust. , odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. a nasl. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. , keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.

9. S rozhodnutím okresného súdu, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. na tento poukazuje. Odvolateľ k veci samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval žalovaný aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

10. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné:

11. V zmysle ust. , ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z

manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť (vlastnícky vzťah).

12. V zmysle ust. , občianskoprávne vzťahy pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.

13. Použitie právneho prostriedku upraveného v ustanoveniach po zániku manželstva, a teda po zániku bezpodielového spoluvlastníctva je možné za použitia ust. . Jedná sa o analógiu vzhľadom k tomu, že v predmetnom spore stranami sporu nie sú manželia a k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov došlo rozvodom manželstva v súlade s ust. .

14. Použitie ust. prichádza do úvahy za predpokladu, ak zo strany jedného z manželov (pri použití analógie jedného z bývalých manželov) došlo k fyzickému násiliu alebo psychickému násiliu alebo hrozbe týmito násiliami. Násilie smerovalo voči spoluvlastníkovi alebo osobe tomuto spoluvlastníkovi blízkej. Osoba, voči ktorej násilie smerovalo, býva v spoločnom dome alebo byte. Ďalšie spolužitie v spoločnom dome alebo byte sa stalo neznesiteľným a spoločnou vecou je dom alebo byt.

15. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so záverom okresného súdu, v zmysle ktorého v predmetnom spore nie sú splnené všetky hmotnoprávne podmienky pre rozhodnutie o vylúčení žalovaného z užívania predmetného bytu v súlade s ust. § 146 ods. 2 Obč. zák.

16. Odvolací súd k úprave uvedenej v ust. udáva, že uvedená právna úprava je jedným z najakútnejších problémov obetí domáceho násilia. Právo na ochranu života a zdravia, ktoré je násilníkom ohrozované, má absolútnu povahu, je teda silnejší ako vlastnícke právo násilníka, či právo, ktoré mu vyplýva z vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Preto vlastnícke právo násilníka k spoločnému obydliu, ktoré nevyplýva z bezpodielového spoluvlastníctva (zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva, ktoré ešte nebolo vyporiadané) je nutné v záujme ochrany života a zdravia obetí jeho násilníckeho konania obmedziť alebo úplne zakázať. Vlastnícke právo zostáva zachované, obmedzuje sa iba jeho zložka - ius utendy, a to buď na určitý čas alebo na neurčito, v predmetnom konaní na neurčito. Tak ako súd prvej inštancie aj odvolací súd dospel k záveru, že i napriek tomu, že v súčasnej dobe sa žalovaný v spoločnej nehnuteľnosti nezdržiava, je na strane žalobkyne i naďalej dôvodná obava, prinajmenšom z psychického násilia alebo hrozby takýmto násilím zo strany jej bývalého manžela.

17. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácií odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

18. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. v spojení s ust. , v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mala plný úspech strana žalovaného, a preto odvolací súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ust. .

19. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( , v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( , v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v Ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )