Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Cb/226/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v právnej veci žalobcu: ESA LOGISTIKA, s.r.o., Diaľničná cesta 12, Senec, IČO: 35 751 622, zastúpeného CLS Čavojský & Partners, s.r.o., Zochova 6-8, Bratislava, IČO: 36 854 972, proti žalovanému: X. B., nar. XX. XX. XXXX, O. O. zastúpeného JUDr. Ivanou Magdolenovou Joríkovou, advokátkou, Hrnčírikova 1/B, Partizánske, o zaplatenie 4 954,75 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4 954,75 eur s úrokom z omeškania vo výške 14 % ročne od 03. 03. 2018 až do zaplatenia v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi jednorazovú paušálnu náhradu vo výške 40,- eur v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania, pričom o výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 09. 11. 2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 4 954,75 eur s úrokom z omeškania vo výške 14 % ročne od 03. 03. 2018 až do zaplatenia z dôvodu, že dňa 14. 12. 2016 uzatvoril žalovaný so žalobcom zmluvu o poskytovaní služieb, na základe ktorej žalobca o. i. zabezpečoval žalovanému možnosť čerpania pohonných hmôt v čerpacej stanici v areáli distribučného centra DC Beckov 550. Na základe zmluvy o poskytovaní služieb žalobca vystavil žalovanému za poskytnuté služby - čerpanie pohonných hmôt v DC Beckov faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 12. 02. 2018, splatnú dňa 02. 03. 2018, vystavenú na sumu vo výške 4 954,75 eur. Faktúra bola vystavená v súlade so zmluvou o poskytovaní služieb a na základe podkladov k faktúre, ktorej prílohou podľa článku 4 bod 6 zmluvou o poskytovaní služieb bol aj výpis z evidencie uskutočneného čerpania pohonných hmôt, vedených spoločnosťou TESCO. Aj napriek skutočnosti, že splatnosť vyššie uvedenej faktúry uplynula, k jej úhrade zo strany žalovaného nedošlo. Vzhľadom na skutočnosť, že splatnosť uvedenej faktúry už uplynula, žalovaný túto žalobcovi aj napriek výzve na úhradu zo dňa 26. 06. 2018, prevzatej dňa 17. 07. 2018 neuhradil.

2. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne vyjadril, pričom navrhol predmetnú žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaný uviedol, že považoval fakturáciu za neoprávnenú, preto došlú faktúru č. XXXXXXXXXX žalobcovi vrátil. Žalovaný tiež cestou svojho právneho zástupcu reagoval na došlú výzvu na úhradu zo dňa 26. 06. 2018 tak, že dňa 25. 07. 2018 prostredníctvom emailu požiadal žalobcu o preukázanie ním tvrdeného nároku, a to zmluvou o poskytovaní služieb a dokladom o čerpaní pohonných hmôt v období december 2016 - február 2017. Žalobca však cestou svojho právneho

zástupcu na uvedenú požiadavku reagoval tak, že emailom zo dňa 26. 07. 2018 žiadanú zmluvu neposlal s odôvodnením, že touto by mal disponovať aj žalovaný, pričom právny zástupca urobil prílohou emailu iba vyššie uvedenú faktúru č. XXXXXXXXXX a tabuľku s údajmi o čerpaní v cene 4 128,96 eur, ktorá však nebola datovaná ani potvrdená žiadnym subjektom. Právny zástupca žalovaného preto dňa 03. 08. 2018 emailom vyrozumel právneho zástupcu žalobcu, že výzve na úhradu nie je možné vyhovieť pre nepreukázanie nároku a tiež považoval za nesúladné s právnymi predpismi, aby žalobca takto „dofakturoval“ plnenie, ktoré mal podľa jeho slov poskytnúť žalovanému ešte pred viac ako 14 mesiacmi. Žalovaný nemal vedomosť o tom, že by mal v danom období čerpať pohonné hmoty tak, ako to uvádza žalobca. Žalobca nepreukázal ním tvrdené poskytnutie služby relevantnými podkladmi, keďže samotný prehľad, ktorý žalobca priložil k návrhu opäť bez datovania a potvrdenia podpisom akéhokoľvek subjektu, je podľa názoru žalovaného možné kedykoľvek účelovo vytvoriť ad hoc v podstate k akejkoľvek faktúre. Takýto prehľad preto nemožno považovať za relevantný doklad o poskytnutí plnenia žalovanému. Podľa názoru žalovaného bolo tiež zvláštne, že takýto prehľad sa predložil a faktúra č. XXXXXXXXXX sa vystavila až po viac ako štrnástich mesiacoch od údajného čerpania, keďže samotná zmluva v článku 4. ods. 5 hovorí o vystavení faktúry „bezodkladne, najneskôr do 3 pracovných dní...“. V zmysle nasledujúceho ods. 6 predmetného článku zmluvy má byť prílohou faktúry „výpis z evidencie uskutočneného čerpania pohonných hmôt vedených spoločnosťou TESCO“, pričom zmyslom a účelom tohto dojednania má byť možnosť žalovaného bezodkladne po doručení faktúry preveriť súladnosť údajov o čerpaní s internou evidenciou žalovaného. Podľa názoru žalovaného nebolo náhodou, že v prehľade o čerpaní, ktorý tvorí prílohu návrhu, chýbajú predpokladané údaje, a to údaj o stave tachometra na motorovom vozidle s daným EČV a údaj o vodičovi, ktorý mal pohonné hmoty prečerpať. Tieto údaje sú totiž údajmi, ktoré nie je možné zistiť v prípade, ak sa prehľad o čerpaní pohonných hmôt vyhotovuje dodatočne ad hoc. Žalovaný mal za to, že žalobca takýmto postupom (vystavení faktúry až po viac ako 14 mesiacoch od ním tvrdeného poskytnutia služby) nielenže konal v rozpore s ust. o dani z pridanej hodnoty, ale konal aj v rozpore s vyššie uvedeným výslovným zmluvným dojednaním v zmluve. Ak by sa totiž aj návrhom uplatnený nárok v konečnom dôsledku mal ukázať ako oprávnený, zakladalo by to zodpovednosť žalobcu za škodu spôsobenú porušením zmluvného záväzku, keďže takáto „dofakturácia“ by znamenala nemožnosť žalovaného ponížiť si základ dane ani uplatniť si odpočet DPH. Žalovaný ešte ku dňu 16. 02. 2018 ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania. Žalovaný tiež dovoľuje poukázať na tú skutočnosť, že aj žalobcom predložená zmluva, ktorá má tvoriť základ pre uplatnenie peňažného nároku, je neúplná. Okrem toho, že na strane žalobcu pri podpise absentuje údaj o tom, kedy mala byť zo strany žalobcu podpísaná, zmluva neobsahuje prílohu č. 1 - Procedúru pre odber motorovej nafty z tankomatu, ktorá však má v zmysle článku 3 ods. 6 zmluvy tvoriť je neoddeliteľnú súčasť.

3. V priebehu konania sa žalobca vyjadril ešte tak, že žalovaný nepreukázal vylúčenie žalobcovho nároku na zaplatenie faktúry č. XXXXXXXXXX, ktorá bola žalovanému riadne doručená. Navyše sú tvrdenia žalovaného nesprávne a rozporné. Žalovaný namietal, že žalobca opomenul urobiť opis rozhodujúcich skutočností úplný, keď neuviedol, že žalovaný faktúru vrátil žalobcovi a následne prebehla komunikácia medzi právnymi zástupcami strán. Žalobca nesúhlasil s uvedenými tvrdeniami a mal za to, že v žalobe uviedol všetky podstatné skutočnosti na preukázanie jeho nároku voči žalovanému. Zmluvou o poskytovaní služieb sa žalobca zaviazal zabezpečiť pre žalovaného možnosť čerpania pohonných hmôt v čerpacej stanici v areáli DC Beckov a žalovaný sa za uvedené služby zaviazal zaplatiť žalobcovi odplatu. Možnosť čerpania PHM žalobca žalovanému zabezpečil v súlade s dohodnutými podmienkami odovzdania a užívania magnetickej tankovacej karty číslo XDEXBEXX. Tankovaciu kartu si žalovaný prevzal podpisom predávacieho protokolu, dokladu o odovzdaní a prevzatí tankovacej karty dňa 14. 12. 2016. Uvedeným dňom sa tankovacia karta stala aktívnou v súlade s článkom 3 bod 1 zmluvy o poskytovaní služieb výlučne len k jednému motorovému vozidlu identifikovanému prostredníctvom evidenčného čísla vozidla, a to k motorovému vozidlu žalovaného - EČV Q.. Každá tankovacia karta bola priradená vždy len k jednému motorovému vozidlu identifikovanému podľa EČV, a preto akákoľvek zámena pri čerpaní PHM nebola možná. Podľa článku 4 bod 6 zmluvy o poskytovaní služieb prílohou faktúry bola priložená evidencia uskutočneného čerpania PHM žalovaného za obdobie 12/2016 - 02/2017, ktorú žalobca na účely refakturácie plnenia vyhotovil v súlade s evidenciou čerpania PHM, vedenou a žalobcovi zaslanou zo strany spoločnosti TESCO STORES SR, a.s., IČO: 31 321 828. Na účel refakturácie čerpania PHM a z dôvodu nezameniteľnosti prepravcov žalobca vo svojom internom systéme pridelil žalovanému osobné identifikačné číslo ID XXXXX, ktoré spolu s príslušným EČV motorového vozidla žalovaného uvádzal žalobca na príslušných faktúrach a jej prílohách. Žalovaný tvrdil, že nemá vedomosť o tom, že by mal v danom období čerpať PHM; príloha k faktúre nie je relevantným

podkladom, keďže prehľad čerpania PHM je bez datovania, potvrdenia podpisom akéhokoľvek subjektu a chýba v ňom údaj o stave tachometra na motorovom vozidle s daným EČV a údaj o vodičovi, ktorý mal PHM čerpať, pričom tieto podľa jeho názoru nie je možné zistiť v prípade, ak sa prehľad o čerpaní PHM vyhotovuje dodatočne. Uvedené argumenty žalovaného sú nesprávne, pričom úplne popierajú podmienky používania tankovacích kariet, ako aj spôsob fakturácie čerpania PHM. Je tak zrejmé, že ide len o účelové tvrdenie, ktoré nemá oporu v skutkovom ani právnom stave. Navyše je takéto tvrdenie žalovaného vnútorne rozporné a nezohľadňuje charakter vzťahov medzi žalobcom a žalovaným a súvisiacich vzťahov medzi žalobcom a spoločnosťou TESCO. Fakturácia čerpania PHM na čerpacích staniciach - distribučných centrách, ktoré prevádzkuje spoločnosť TESCO vo vzťahu k prepravcom prebieha na základe podkladov od spoločnosti TESCO - prehľad čerpania PHM s uvedením motorových vozidiel identifikovaných podľa EČV, dátumu čerpania PHM a identifikáciou čerpacej stanice - distribučného centra. Na základe takto doručených prehľadov žalobca v súlade so zmluvou o poskytovaní služieb uzatvorenej s jednotlivými prepravcami následne vystaví príslušnému prepravcovi faktúru za čerpané PHM. Obdobne tomu bolo aj v prípade žalovaného, ktorý v rozhodnom období (12/2016 - 02/2017) so svojim motorovým vozidlom s EČV: Q. čerpal PHM v DC Beckov, čo preukazuje prehľad - výpis z evidencie čerpaní PHM spoločnosti TESCO s jasným označením motorového vozidla žalovaného. Na základe takto doručeného výpisu z evidencie čerpaní PHM žalobca vystavil žalovanému faktúru, ku ktorej ako obvykle pripojil prehľad čerpania PHM. Tvrdenie žalovaného, že nemal vedomosť o čerpaní PHM v rozhodnom období považoval žalobca za účelové a tendenčné. Žalobca v tejto súvislosti opätovne poukázal na skutočnosť, že každá tankovacia karta bola vždy priradená len k jednému motorovému vozidlu identifikovanému podľa EČV, a preto akákoľvek zámena nie je možná. Je vylúčené, aby tankovaciu kartu bez vedomia žalovaného používal niekto iný ako samotný žalovaný. Čerpanie PHM v distribučných centrách prepravcami pritom prebieha spôsobom uvedeným v prílohe č. 1 k zmluve o poskytovaní služieb - procedúra pre odber motorovej nafty z tankomatov, a to tak, že vodič priloží tankovaciu kartu, zadá osobné identifikačné číslo (PIN kód obsahujúci 4 číslice), začne čerpať PHM (max. do 2 min. od zadania PIN kódu). Žalobca súčasne odmietol tvrdenia žalovaného, že nie je náhoda, že v prehľade o čerpaní, ktorý tvoril prílohu faktúry, chýbajú predpokladané údaje, a to údaj o stave tachometra na motorovom vozidle s príslušným EČV a údaj o vodičovi, ktorý mal PHM čerpať. Tieto údaje predstavujú údaje, ktoré nie sú povinne uvádzanými údajmi vzhľadom na skutočnosť, že tankovacia karta môže byť priradená len k jednému motorovému vozidlu a čerpanie PHM sa zúčtováva práve vo vzťahu k motorovému vozidlu a nie vodičovi motorového vozidla (prepravca je zodpovedný za používanie tankovaej karty a manipuláciu s ňou). Žalobca v tejto súvislosti zároveň poukázal na skutočnosť, že žalovaný predtým nikdy nerozporoval obsah akejkoľvek faktúry, resp. jej príloh. Na podporu svojich tvrdení predkložil dve faktúry, ktoré žalovaný riadne uhradil (faktúra č. XXXXXXXXXX a faktúra č. XXXXXXXXXX), pričom v žiadnom rozsahu nenamietal ním vyššie uvádzané skutočnosti (a teda nenamietal akékoľvek „chýbajúce údaje“ - údaj o stave tachometra, označenie vodiča a ani skutočnosť, že príloha nebola datovaná). Príloha k faktúre č. XXXXXXXXXX bola vystavená obdobne ako pri faktúre a v súlade s údajmi, ktoré žalovaný zadal pri čerpaní PHM za obdobie apríl 2017. Žalobcovi tak (s výnimkou faktúry) na splnenie záväzku zaplatiť žalobcovi čerpanie PHM postačovala jeho identifikácia prostredníctvom EČV: Q., ktoré spolu s osobným identifikačným číslom žalovaného (ID 19706) z dôvodu nezameniteľnosti prepravcov žalobca vo faktúre a jej prílohách uviedol. Z uvedeného vyplýva, že počas celej doby platnosti zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným namietané chýbajúce údaje v prílohe faktúry neboli povinnými náležitosťami a tieto spravidla neboli evidované v systéme (za manipuláciu s tankovacou kartou zodpovedal žalovaný) a žalovaný nenamietal spôsob predchádzajúcej fakturácie zo strany žalobcu, ako ani obsah príloh k jednotlivým faktúram a tieto v žiadnom rozsahu nerozporoval, o čom svedčí aj fakt, že iné faktúry žalovaný riadne uhradil. Podľa zmluvy o poskytovaní služieb mal žalobca nárok na odplatu za poskytované služby

- za čerpanie PHM v distribučných centrách prostredníctvom tankovacích kariet, pričom evidenciu uskutočneného čerpania PHM viedla priamo spoločnosť TESCO, ktorá zasielala prehľad žalobcovi. Z výpisu z evidencie uskutočneného čerpania PHM vedenej spoločnosťou TESCO (doručeného žalobcovi) vyplýva, že motorové vozidlo žalovaného s EČV: Q. v období 12/2016 - 02/2017 čerpalo PHM v DC Beckov, a preto vznikla žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi za takéto čerpanie PHM odplatu podľa zmluvy o poskytovaní služieb. Žalobca súčasne poukázal na to, že podpisom predávacieho protokolu prešlo na žalovaného podľa článku 3 ods. 4 a 5 zmluvy o poskytovaní služieb nebezpečenstvo zneužitia, odcudzenia alebo poškodenia tankovacej karty, čo žalobca súčasne potvrdil aj svojim vlastnoručným podpisom na zmluve o poskytovaní služieb. V prípade, ak by žalovaný tankovaciu kartu nepoužíval v období 12/2016 - 02/2017, spoločnosť TESCO by žalobcovi evidenciu čerpania PHM vo vzťahu k tankovacej karte (ktorá bola priradená k jedinému motorovému vozidlu - motorovému vozidlu žalovaného

- EČV: Q.) za obdobie 12/2016 - 02/2017 nedoručila. Podľa názoru žalobcu preto neobstojí argument žalovaného, že nemal vedomosť o čerpaní PHM v rozhodnom období (žalobca pritom nemá informácie, že by v predmetnom čase mohla byť tankovacia karta prípadne zneužitá treťou osobou). Žalovaný neuniesol v tomto smere bremeno svojho tvrdenia. Vystavenie faktúry zo strany žalobcu dňa 12. 02. 2018 (s odstupom niekoľkých mesiacov) nepredstavuje také porušenie súkromnoprávneho vzťahu, ktoré by malo za následok vylúčenie nároku žalobcu na úhradu odplaty za poskytnuté služby - uskutočnené čerpanie PHM zo strany žalovaného. Žalobca zdôraznil, že faktúru riadne eviduje vo svojom účtovníctve, nakoľko s jej vrátením zo strany žalovaného nesúhlasil. Žalobca v kontexte námietky žalovaného, že zmluva o poskytovaní služieb neobsahuje prílohu č. 1 - procedúra pre odber motorovej nafty z tankomatov uviedol, že uvedenú prílohu ako neoddeliteľnú súčasť zmluvy žalovaný prevzal podpisom zmluvy o poskytovaní služieb. Nakoľko tankovacia karta bola pridelená výlučne k motorovému vozidlu s EČV: Q., ktoré patrí žalovanému (čo dokonca ani sám žalovaný nepopieral), žalobca mal jednoznačne za to, že svoj nárok na odplatu za poskytované služby v období 12/2016 - 02/2017 dostatočným spôsobom preukázal a uniesol tak bremeno svojho tvrdenia ako aj dôkazné bremeno, pričom žalovaný tieto nijakým spôsobom nevyvrátil a svoje tvrdenia dostatočne nepreukázal.

4. V priebehu konania sa žalovaný vyjadril ešte tak, že nie je sporná skutočnosť, že žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu o poskytovaní služieb a že žalovanému bola vydaná tankovacia karta, ktorú žalovaný ešte v čase jeho podnikateľskej činnosti využíval. Sporné v danej veci je však to, či reálne došlo k odberu pohonných hmôt žalovaným v prípade tvrdeného odberu, ktorý opisuje v žalobe žalobca. Žalovaný zotrval na svojom názore, že k tomuto odberu nedošlo a nevedno z akých dôvodov si žalobca voči nemu uplatňuje v žalobe uvedenú sumu. Je úlohou žalobcu, aby v súdnom konaní uniesol dôkazné bremeno o ním tvrdených skutočnostiach. Žalobca v konaní nepredložil relevantný dôkaz o tom, že by k čerpaniu pohonných hmôt zo strany žalovaného skutočne došlo. Listiny, ktoré doposiaľ predložil žalobca, takýto dôkaz nepredstavujú. Tabuľky, ktoré žalobca označuje ako „výpis z evidencie skutočného čerpania“ nie sú potvrdené žiadnym subjektom, pravdivosť údajov v nich uvedených nemožno preveriť a nie sú v žiadnom prípade dôkazom o skutočnom čerpaní. Na základe uvedeného preto ani nemožno preniesť dôkazné bremeno na žalovaného, aby tento produkoval dôkazy a vyvracal žalobcom uvádzané skutkové tvrdenia o niečom, čo sa v skutočnosti nestalo, nakoľko podľa žalovaného k predmetným odberom vôbec nedošlo. Uvedené platí aj v prípade, ak by bolo pravdou, že žalobcovi bolo zo strany jeho obchodného partnera - spoločnosti TESCO vystavená faktúra a žalobca ju bez ďalšieho (a čo i len upovedomenia žalovaného) spoločnosti TESCO zaplatil. Žalobca sa nevysporiadal s argumentáciou žalovaného, v ktorej žalovaný poukázal na porušenie povinnosti žalobcu ustanovenej v čl. 4 ods. 5 zmluvy, a to vystaviť žalovanému faktúru „bezodkladne, najneskôr do troch pracovných dní...“. Citované ustanovenie však malo v zmluve svoj jednoznačný význam, a to chrániť žalovaného a zamedziť chybným, resp. špekulatívnym fakturáciám zo strany žalobcu, keďže žalovaný si v krátkom časovom horizonte spätne vedel prekontrolovať údaje uvedené vo faktúre so svojou vlastnou evidenciou. V danom prípade však faktúra č. XXXXXXXXXX a jej príloha, ktorá je podkladom pre žalobu, nie je súladná s evidenciou žalovaného a tento popieral, že by uskutočňoval v danom období odbery pohonných hmôt v žalobcom tvrdených dňoch a množstvách. Podľa názoru žalovaného tiež nemožno zľahčovať význam pojmov obsiahnutých vo vyššie citovanom čl. 4 ods. 5 zmluvy, ktorý výslovne ohraničil lehotu, v ktorej bol žalobca oprávnený vystaviť faktúru žalovanému. Žalobca túto lehotu evidentne zmeškal. Podľa názoru žalovaného preto po uplynutí troch pracovných dní od doručenia faktúry zo spoločnosti TESCO žalobcovi zaniklo jeho oprávnenie refakturovať tovar žalovanému, a teda aj žiadať od žalovaného akékoľvek s tým súvisiace peňažné plnenie. Pri výklade a aplikácii znenia čl. 4 ods. 5 zmluvy má tiež svoj nepochybný význam, že žalobca vystupoval a konal v zmluvnom vzťahu ako podnikateľ so všetkou zodpovednosťou za následky jeho omeškania v obchodnom záväzkovom vzťahu, ktorú však teraz odmieta znášať.

5. Právny zástupca žalobcu titulom záverečného návrhu k veci uviedol, že žalobca v konaní svoj nárok predložil listinnými dôkazmi, a preto žiadal žalobe vyhovieť. K tvrdeniam žalovaného uviedol, že sú účelové, nakoľko zmluvný vzťah trval určité obdobie a až doposiaľ žalovaný nenamietal ani obsah, ani formu fakturácie.

6. Právny zástupca žalovaného titulom záverečného návrhu k veci uviedol, že žalovaný nečerpal fakturované pohonné hmoty. Zo zmluvného vzťahu vyplýva, že žalovanému bol k magnetickej karte pridelený jedinečný kód, pričom žalobca predložil listinné dôkazy, ktoré neboli podpísané a boli vytvorené účelovo a nepreukazujú zhodnosť údajov v zdrojovej evidencii a na magnetickej karte.

7. Na pojednávaní dňa 04. 03. 2020 vyhlásil súd po vykonaní dokazovania prečítaním listinných dôkazov podľa ust. a po záverečnom vyjadrení právnych zástupcov strán sporu v jeho závere uznesenie o skončení dokazovania podľa ust. a za účelom vyhlásenia rozsudku pojednávanie odročil podľa ust. na deň 01. 04. 2020, kedy vo veci vyhlásil rozsudok vo veci samej.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov strán sporu, a ďalej listinnými dôkazmi, a to: zmluvou o poskytovaní služieb zo dňa 14. 12. 2016, dokladom o odovzdaní a prevzatí tankovacej karty zo dňa 14. 12. 2016, tabuľkami čerpaní pohonných hmôt, výpisom z evidencie uskutočneného čerpania PHM vedenej spoločnosťou TESCO, faktúrami žalobcu č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX spolu s ich prílohami, písomnou procedúrou pre odber motorovej nafty z tankomatov, mailovou komunikáciou právnych zástupcov strán sporu výzvou žalobcu žalovanému na úhradu zo dňa 26. 06. 2018, výpisom z obchodného registra spoločnosti žalobcu, výpisom zo živnostenského registra žalovaného, a zistil skutkový stav veci, preukázaný vykonaním týchto dôkazov.

9. Podľa ust. (ďalej len „Obch. Z.“) tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

10. Podľa ust. § 1 ods. 2 Obch. Z. právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí , a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

11. Podľa ust. § 2 ods. 1 Obch. Z. podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.

12. Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a/ Obch. Z. podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v obchodnom registri.

13. Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. b/ Obch. Z. podnikateľom podľa tohto zákona je osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia.

14. Podľa ust. § 261 ods. 1 Obch. Z. táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

15. Podľa ust. § 269 ods. 2 Obch. Z. účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

16. Podľa ust. § 272 ods. 1 Obch. Z. zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana je pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej podobe.

17. Podľa ust. § 324 ods. 1 Obch. Z. záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

18. Podľa ust. § 340a ods. 1 Obch. Z. zmluvne určená lehota na splnenie peňažného záväzku dlžníka z dodania tovaru alebo poskytnutia služby nesmie presiahnuť 60 dní odo dňa doručenia faktúry alebo inej výzvy veriteľa podobnej povahy, ktorou požaduje splnenie peňažného záväzku (ďalej len „doklad“), alebo 60 dní odo dňa, keď veriteľ plnil, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr. To neplatí, ak sa strany o dlhšej lehote splatnosti dohodnú a takáto dohoda nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa podľa § 369d. Ustanovenia prvej a druhej vety sa nepoužijú, ak osobitný zákon ustanovuje kratšiu lehotu splatnosti.

19. Podľa ust. § 365 ods. 1 Obch. Z. dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

20. Podľa ust. § 365 ods. 2 Obch. Z. dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota

splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

21. Podľa ust. § 369 ods. 1 Obch. Z. ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

22. Podľa ust. § 369 ods. 2 Obch. Z. ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

23. Podľa ust. § 369c ods. 1 Obch. Z. omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

24. Prechodné ustanovenie účinné od 15. januára 2009 Podľa ust. § 768f Obch. Z. ustanovenia účinné od 15. januára 2009 sa nevzťahujú na omeškanie, ktoré vzniklo pred 15. januárom 2009.

25. Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. februára 2013 Podľa ust. § 768k ods. 2 Obch. Z. práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.

26. Podľa ust. § 768k ods. 3 Obch. Z. ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a), osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva (§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred 1. februárom 2013.

27. Podľa ust. Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (po 01.01.2015) sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.

28. Podľa ust. Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (po 01.02.2013) výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky (k zákona). Výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

29. Podľa ust. Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (po 01.02.2013) ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

30. Prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1. januára 2015 Podľa ust. Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (po 01.01.2015) ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2015, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014.

31. Podľa ust. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

32. Podľa ust. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

33. Podľa ust. ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

34. Podľa ust. súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.

35. Podľa ust. súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahumedzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

36. Civilné sporové konanie, ktoré sa spravuje prejednacím princípom a s ním spojenou primárnou zodpovednosťou strán sporu za výsledok konania, kladie pri dokazovaní dôraz na aktivitu strán sporu, a zároveň eliminuje aktivitu súdu pri zisťovaní, zhromažďovaní alebo zabezpečovaní dôkazov z vlastnej iniciatívy. Predpokladom úspechu strany v konaní je riadne splnenie si povinnosti tvrdenia ako aj dôkaznej povinnosti, ktorou strana preukáže hodnovernosť svojich skutkových tvrdení, resp. tvrdení, ktorými popiera skutkové tvrdenia protistrany. Súd, ktorý nesmie v sporovom konaní nahrádzať procesnú aktivitu strán sporu (pokiaľ mu táto povinnosť pre konkrétny druh konania nevyplýva priamo zo zákona), vychádzal pri zisťovaní skutkového stavu v prejednávanej veci z tvrdení strán, ktoré neboli žiadnou zo sporových strán popreté, ako aj z tých tvrdení, ktoré boli pred súdom preukázané vykonanými dôkazmi. Za účelom odstránenia vyššie vedených sporných okolností v prejednávanej veci vykonal súd dokazovanie v rozsahu, v akom strany konania navrhli vykonanie dôkazov. Na základe takto vykonaného dokazovania a s ohľadom procesnú taktiku a argumentáciu strán v konaní dospel súd k nasledujúcim záverom.

37. V konaní nebolo sporné, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu zmluvy o poskytovaní služieb, na základe ktorej žalobca o.i. zabezpečoval žalovanému možnosť čerpania pohonných hmôt v čerpacej stanici v areáli distribučného centra DC Beckov 550 a žalovaný sa za uvedené služby zaviazal zaplatiť žalobcovi odplatu, pričom na predmetný záväzkový vzťah strán sporu sa vzťahujú ustanovenia podľa ust. a , nakoľko uvedené zmluvy boli uzatvorené medzi podnikateľmi v súvislosti s výkonom ich podnikateľskej činnosti (v čase uzavretia tejto zmluvy bol žalovaný živnostníkom podľa ust. ). Predmetnú zmluvu súd posúdil ako nepomenovanú zmluvu (inominátny kontrakt) podľa ust. . Taktiež v konaní nebola spornou skutočnosť, že na základe predmetnej zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 14. 12. 2016 žalobca vystavil žalovanému za služby - čerpanie pohonných hmôt v DC Beckov faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 12. 02. 2018 na sumu 4 954,75 eur, splatnú dňa 02. 03. 2018. Uvedené skutočnosti mal súd preukázané nielen z predložených listinných dôkazov (zo zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 14. 12. 2016 a faktúry žalobcu č. XXXXXXXXXX), ale aj zo zhodných tvrdení strán sporu, takže ich v zmysle ust. považoval za nesporné.

38. Za nespornú súd považoval aj tú skutočnosť, že možnosť čerpania PHM žalobca žalovanému zabezpečil v súlade s dohodnutými podmienkami odovzdaním magnetickej tankovacej karty číslo XDEXBEXX žalovanému do užívania, pričom túto tankovaciu kartu si žalovaný prevzal podpisom protokolu o odovzdaní a prevzatí tankovacej karty dňa 14. 12. 2016, kedy sa táto tankovacia karta stala aktívnou v súlade s čl. 3 bod. 1 zmluvy o poskytovaní služieb výlučne len k jednému motorovému vozidlu identifikovanému prostredníctvom evidenčného čísla vozidla, a to k motorovému vozidlu žalovaného pod EČV SC XXXDT. Zo zmluvy o poskytovaní služieb vyplývalo, že každá tankovacia karta bola priradená vždy len ku konkrétnemu motorovému vozidlu identifikovanému podľa EČV, a preto akákoľvek zámena pri čerpaní PHM nebola na základe uvedeného možná. Na základe uvedeného nebolo podľa názoru súdu možné, aby konkrétnu tankovaciu kartu bez vedomia žalovaného používal niekto iný ako samotný žalovaný. Čerpanie PHM v distribučných centrách prepravcami prebiehala spôsobom uvedeným v procedúra pre odber motorovej nafty z tankomatov tak, že vodič priložil tankovaciu kartu, zadal osobné identifikačné číslo (PIN kód) a čerpal PHM (max. do 2 min. od zadania PIN kódu). V prehľade o čerpaní, ktorý tvoril prílohu faktúry, údaj o stave tachometra na motorovom vozidle s príslušným EČV a údaj o vodičovi, ktorý mal PHM čerpať nie sú povinne uvádzanými údajmi vzhľadom na skutočnosť, že tankovacia karta môže byť priradená len k jednému motorovému vozidlu a čerpanie PHM sa zúčtováva práve vo vzťahu k motorovému vozidlu a nie vodičovi motorového vozidla, aspoň z predložených listinných dôvodov nevyplývala žalobcovi povinnosť takéto údaje explicitne uvádzať. Uvedené skutočnosti mal súd preukázané z predložených listinných dôkazov (zo zmluvy o poskytovaní

služieb zo dňa 14. 12. 2016, protokolom o odovzdaní a prevzatí tankovacej karty dňa 14. 12. 2016 a písomnej procedúry pre odber motorovej nafty z tankomatov).

39. Spornou v konaní bola otázka, či prišlo v danom období k žalobcom fakturovaným odberom a ak áno, či ich uskutočnil žalovaný. Z predložených listinných dôkazov, ktorými boli tabuľky čerpaní pohonných hmôt, výpis z evidencie uskutočneného čerpania PHM vedenej spoločnosťou TESCO, faktúr žalobcu č. XXXXXXXXXX spolu s ich prílohami a písomnej procedúry pre odber motorovej nafty z tankomatov mal súd za preukázané, že v súlade s čl. 4 bod. 6 zmluvy o poskytovaní služieb prílohou faktúry žalobcu č. XXXXXXXXXX bola priložená evidencia uskutočneného čerpania PHM žalovaného za obdobie od decembra 2016 do februára 2017, ktorú žalobca na účely refakturácie plnenia vyhotovil v súlade s evidenciou čerpania PHM, vedenou a žalobcovi zaslanou zo strany spoločnosti TESCO STORES SR, a.s., IČO: 31 321 828. Na účel refakturácie čerpania PHM žalobca vo svojom internom systéme pridelil žalovanému osobné identifikačné číslo ID 19706, ktoré spolu s príslušným EČV motorového vozidla žalovaného uvádzal žalobca na príslušných faktúrach a jej prílohách, čo mal súd preukázané aj z faktúr žalobcu č. 1600100597 a č. 1700100045, ktoré mali rovnaký režim vystavenia ako žalovaná faktúra č. XXXXXXXXXX, pričom súd uvádza, že tieto faktúry (č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX) boli žalobcovi žalovaným zaplatené bez toho, že by ich správnosť žalovaný sporoval.

40. Žalovaný v rámci svojej obrany tvrdil, že nemá vedomosť o tom, že by mal v danom období čerpať PHM; príloha k faktúre nebola podľa neho relevantným podkladom, keďže prehľad čerpania PHM bol bez datovania či potvrdenia podpisom akéhokoľvek subjektu a chýba v ňom údaj o stave tachometra na motorovom vozidle s daným EČV a údaj o vodičovi, ktorý mal PHM čerpať, pričom tieto podľa jeho názoru nebolo možné zistiť v prípade, ak sa prehľad o čerpaní PHM vyhotovuje dodatočne. Uvedenú obranu žalovaného súd vyhodnotil ako účelovú, pretože súd mal na základe vykonaného dokazovania za to, že fakturácia čerpania PHM na čerpacích staniciach - distribučných centrách, ktoré prevádzkovala spoločnosť TESCO vo vzťahu k prepravcom prebiehala na základe podkladov zasielaných spoločnosťou TESCO ako prehľad čerpania PHM s uvedením motorových vozidiel identifikovaných podľa EČV, dátumu čerpania PHM a identifikáciou čerpacej stanice - distribučného centra. Na základe takto doručených prehľadov žalobca v súlade so zmluvou o poskytovaní služieb uzatvorenej so žalovaným ako prepravcom následne vystavil faktúru za čerpané PHM. Na základe takto doručeného výpisu z evidencie čerpaní PHM žalobca vystavil žalovanému predmetnú faktúru č. XXXXXXXXXX, ku ktorej pripojil ako prílohu prehľad čerpania PHM. Z výpisu z evidencie uskutočneného čerpania PHM vedenej spoločnosťou TESCO doručeného žalobcovi vyplývalo, že motorové vozidlo žalovaného s EČV Q. v období od decembra 2016 do februára 2017 čerpalo PHM v DC Beckov, a preto vznikla žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi za takéto čerpanie PHM odplatu podľa zmluvy o poskytovaní služieb.

41. Z dôvodov vyššie uvedených mal preto súd za to, že podľa zmluvy o poskytovaní služieb mal žalobca nárok na odplatu za poskytované služby, nakoľko nielen že prišlo k odčerpaniu PHM v danom období (od decembra 2016 do februára 2017), ale stalo sa tak použitím tankovacej karty vo vlastníctve žalovaného, pridelenej k motorovému vozidlu s EČV Q.. Žalovaného nemohlo vyviniť ani to, či v danom období ukončil podnikateľskú činnosť a či predmetné PHM boli čerpané do motorového vozidla s EČV: Q. alebo s iným EČV. Podľa názoru súdu žalovaný zodpovedal za používanie predmetnej tankovacej karty ako jej jediný vlastník a držiteľ, pričom tejto zodpovednosti sa nemohol zbaviť poukazovaním buď na ukončenie svojej podnikateľskej činnosti, alebo na neúplnosť prílohy k predmetnej faktúre, pričom pri skorších faktúrach sa takejto neúplnosti príloh k daným faktúram nedovolával. Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že oodpisom predávacieho protokolu prešlo na žalovaného podľa čl. 3 bod. 4 a 5 zmluvy o poskytovaní služieb nebezpečenstvo zneužitia, odcudzenia alebo poškodenia tankovacej karty, čo žalobca súčasne potvrdil aj svojim vlastnoručným podpisom na zmluve o poskytovaní služieb. V prípade, ak by žalovaný tankovaciu kartu nepoužíval v rozhodnom období od decembra 2016 do februára 2017, spoločnosť TESCO by žalobcovi evidenciu čerpania PHM vo vzťahu k tankovacej karte (ktorá bola priradená k jedinému motorovému vozidlu - motorovému vozidlu žalovaného - EČV Q. za obdobie od decembra 2016 do februára 2017 nedoručila.

42. Záverom súd konštatuje, že vystavenie faktúry zo strany žalobcu dňa 12. 02. 2018, teda s odstupom niekoľkých mesiacov nepredstavuje žiadne porušenie súkromnoprávneho vzťahu, ktoré by malo za následok vylúčenie nároku žalobcu na úhradu odplaty za poskytnuté služby - uskutočnené čerpanie PHM zo strany žalovaného, nakoľko faktúru v zmysle ust. treba

považovať za výzvu veriteľa na splnenie peňažného záväzku dlžníka z dodania tovaru alebo poskytnutia služby.

43. V komparácii s nedostatočne preukázanými skutkovými tvrdeniami žalovaného pôsobia skutkové tvrdenia žalobcu v spojení s predloženými listinnými dôkazmi dôveryhodne. Na základe toho možno konštatovať, že v prejednávanej veci malo nedostatočné splnenie si dôkaznej povinnosti za následok neúspech v spore na strane žalovaného. Žalobca v konaní preukázal, že motorové vozidlo žalovaného s EČV Q. v období od decembra 2016 do februára 2017 čerpalo PHM v DC Beckov, a preto vznikla žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi za takéto čerpanie PHM odplatu podľa zmluvy o poskytovaní služieb. Za vyššie uvedené poskytnuté služby si žalobca vyúčtoval faktúrou č. XXXXXXXXXX sumu 4 954,75 eur, ktorú žalovaný do dnešného dňa ani sčasti neuhradil. Takýmto nesplnením si svojho peňažného záväzku sa žalovaný dostal do omeškania s plnením svojho dlhu, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi okrem nároku na uhradenie sumy za vopred dohodnuté a poskytnuté plnenie aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania podľa ust. . Žalobca si v konaní uplatnil úroky z omeškania vo výške 14 % ročne zo žalovanej sumy za obdobie od 03. 03. 2018 (deň nasledujúci po dni splatnosti faktúry č. XXXXXXXXXX) do zaplatenia. Nakoľko strany sporu mali výšku úroku z omeškania žalovaného s platením jeho peňažného dlhu dohodnutý v čl. 4. bod 9 predmetnej zmluvy na 0,05 % denne, čo sa rovná 18,25 % ročne. Nakoľko si žalobca uplatnil výšku úroku z omeškania nižšiu, ako mu podľa ust. patrila, súd mu nemohol podľa ust. priznať viac, ako si uplatnil, takže súd priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania z priznanej sumy v uplatnenej výške, a to až do dňa reálneho zaplatenia tejto sumy žalovaným žalobcovi.

44. Rovnako žalobcovi vzniklo právo na náhradu jednorazovej paušálnej náhrady vo výške 40,- eur podľa ust. a ust. Nariadenia vlády SR č. , ktoré mu preto súd s odkazom na uvedené priznal.

45. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia považoval súd nárok žalobcu na zaplatenie faktúry č. XXXXXXXXXX spolu s príslušenstvom za dôvodný, a preto jeho návrhu v plnom rozsahu vyhovel.

46. Podľa ust. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. Podľa ust. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

48. Podľa ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

49. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca mal plný úspech vo veci, keďže súd jeho žalobe vyhovel v plnom rozsahu, priznal mu podľa ust. v spojení s ust. nárok na náhradu trov konania, o výške ktorej súd rozhodne podľa ust. po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. v spojení s ust. ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.