Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/95/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobkyne I. E., nar. XX.X.XXXX, bytom U. X, G., J., O. M.., G., Iránska islamská republika, prechodne bytom V. H. XXXX/XX, X. M., zastúpeného advokátom Mgr. Petrom Mešencom, Prievozská 1314/39, Bratislava, proti žalovanému Riaditeľstvu hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Krížna 44, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č: PPZ-HCP-BA2-2019/005505-017 zo dňa 18.03.2019 takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1.

Žalobkyňa sa v konaní domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. PPZ-HCP- BA2-2019/005505-017 zo dňa 18.03.2019, ktorým žalovaný ako odvolací orgán zamietol jej odvolanie a potvrdil rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o obnovenie prechodného pobytu č. PPZ- HCP-BA8-1611-020/2018-Z vydané dňa 7.09.2018 Oddelením cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda podľa o pobyte cudzincov na základe zistenia, že účastník konania dňa 16.3.2018 doložením dokladu o ubytovaní k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na území SR za účelom podnikania na adresu V. H. XXXX/XX, X. M. uviedol nepravdivé a zavádzajúce údaje, nakoľko na tejto adrese sa nezdržiaval ani pred podaním žiadosti a uvedené ubytovanie slúžilo účastníkovi konania iba k udeleniu prechodného pobytu a k obnoveniu prechodného pobytu na území Slovenskej republiky za účelom podnikania.

2.

Namietala nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že toto vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi, alebo v nich nemá oporu, a súčasne došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy spočívajúcemu v neumožnení vyjadriť sa v konaní pred prvostupňovým orgánom k podkladom rozhodnutia, v postupe pri získavaní podkladov pre rozhodnutie a v založení rozhodnutia na nových dôvodoch, ktoré neboli predmetom prvostupňového konania a ku ktorým preto nemala možnosť sa pred vydaním rozhodnutia vyjadriť.

3.

Uvádzala, že postupom prvostupňového orgánu bolo porušené jej právo podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia, spôsobu jeho zistenia a navrhnúť jeho doplnenie, nakoľko k takémuto vyjadreniu nebola správnym orgánom vyzvaná.

4.

Poukazovala na to, že jedinými dôkazmi, z ktorých správne orgány vychádzali, boli výsledky operatívneho šetrenia a kontroly a úradné záznamy spísané príslušníkmi Policajného zboru o týchto úkonoch, pričom osoby, ktoré sa mali údajne pri týchto úkonoch vyjadrovať k otázke, či sa žalobkyňa na predmetnej adrese zdržiavala, nie sú označené žiadnym identifikačným údajom, iba všeobecným označením (susedia, svedkovia). Nie je možné žiadnym spôsobom overiť, o aké osoby išlo a či skutočne išlo o osoby, ktoré mali možnosť sa k tejto otázke hodnoverne vyjadriť a za aké obdobie. Nie je možné overiť, či išlo naozaj o osoby, ktoré môžu mať dostatočné informácie o položenej otázke.

5.

Údajné vyjadrenia neznámych osôb a vykonanie ohliadky nehnuteľnosti príslušníkmi Policajného zboru podľa žalobkyne nemôžu slúžiť ako dôkazy v predmetnej veci, nakoľko vyjadrenia osôb neboli vykonané ako výsluch svedka podľa § 35 správneho poriadku, pri ktorom by účastník konania alebo jeho zástupca bol prítomný a mal možnosť klásť svedkom otázky. Vyjadrujúce sa osoby naviac neboli v úradnom zázname identifikované, neboli poučené o povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčovať, ani o právnych následkoch nepravdivej alebo neúplnej výpovede.

6.

Podľa jej názoru kontrolu priestorov, kde má žalobkyňa zabezpečené ubytovanie, bolo možné v správnom konaní vykonať jedine formou ohliadky a za podmienky dodržania príslušných procesných postupov podľa správneho poriadku. Na vykonanie týchto kontrol, ktoré svojou podstatou boli ohliadkou v zmysle ustanovení § 34 ods. 2 a § 38 správneho poriadku nebola prizvaná žalobkyňa ako účastník konania, resp. jej splnomocnená zástupkyňa, ani o nich neboli informovaní, čím došlo k porušeniu ustanovenia § 38 ods. 3 správneho poriadku, podľa ktorého má na miestnu ohliadku správny orgán prizvať účastníka konania a toho, kto je oprávnený predmetom ohliadky nakladať.

7.

Vzhľadom na to, že zisťovanie skutkového stavu formou „operatívneho šetrenia", „kontroly" a „úradných záznamov" bolo jediným spôsobom dokazovania, z ktorého správne orgány vychádzali, pričom vo všetkých prípadoch boli vykonávané spôsobom nerešpektujúcim zákonom stanovené procesné postupy, je potrebné tieto porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy považovať za podstatné. Išlo totiž o rozhodujúci podklad, na základe ktorého boli vydané napadnuté rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov. Žalovaný ako odvolací orgán založil svoje rozhodnutie o zamietnutí odvolania a potvrdení prvostupňového správneho rozhodnutia okrem dôvodov uvádzaných prvostupňovým správnym orgánom aj na ďalších dôvodoch, a to na tom, že žalobkyňa údajne nevykonáva na území Slovenskej republiky žiadnu podnikateľskú činnosť a neprispieva k hospodárskemu rozvoju Slovenskej republiky. Ďalší nový dôvod uvádzaný žalovaným je, že žalobkyňa je údajne nedôveryhodná osoba. Predmetom posudzovania prvostupňového správneho orgánu bola otázka zabezpečenia ubytovania, dôvod zamietnutia bol výslovne vymedzený vo výroku prvostupňového správneho rozhodnutia, a preto sa aj žalobkyňa v rámci odvolacieho konania vyjadrovala iba k tejto otázke. K novým dôvodom zamietnutia žiadosti o obnovenie pobytu, ktoré prvý krát uvádza až žalovaný v napadnutom rozhodnutí, sa žalobkyňa nemala možnosť pred vydaním napadnutého rozhodnutia vyjadriť.

8.

Pokiaľ prvostupňový správny orgán a žalovaný tvrdia, že uviedol nepravdivé alebo zavádzajúce údaje o zabezpečení ubytovania, dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje orgány verejnej správy, pričom žalovaný bez pochybností nepreukázal, že by sa žalobkyňa na adrese prechodného pobytu nezdržiavala v čase, keď bola na Slovensku alebo, že by nemala ubytovanie na tejto adrese zabezpečené. Zabezpečenie ubytovania na adrese uvedenej v žiadosti a možnosť jeho využívania bez obmedzení potvrdila ako žalobkyňa, tak aj vlastník predmetnej nehnuteľnosti.

9.

V súvislosti s ďalším dôvodom pre zamietnutie žiadosti doplneným žalovaným, podľa ktorého žalobkyňa nevykonáva na území SR žiadnu podnikateľskú činnosť a neprispieva k hospodárskemu rozvoju SR, žalobkyňa namietala, že tieto závery nemajú oporu v obsahu administratívneho spisu. Žalobkyňa bola z hľadiska prínosu pre hospodárstvo Slovenskej republiky povinná preukázať skutočnosti podľa § 34

ods. 7 zákona o pobyte cudzincov, čo aj splnila a splnenie tejto podmienky ani nebolo správnymi orgánmi spochybnené. Žalovaný, ktorý takto vymedzený nový dôvod zamietnutia žiadosti doplnil až v napadnutom rozhodnutí, nevykonal k otázke posúdenia prínosu pre hospodárstvo Slovenskej republiky žiadne iné dokazovanie a jeho závery sú založené iba na subjektívnych úvahách a domnienkach. Z vyššie uvedených dôvodov je zistenie skutkového stavu správnym orgánom prvého stupňa nesprávne a vychádza z nezákonných dôkazov. Údajné uvedenie nepravdivých skutočností zo strany účastníka konania nebolo relevantným dôkazom preukázané, je založené iba na domnienke správneho orgánu a nemá oporu v administratívnom spise. Na takto nesprávne zistenom skutkovom stave nie je možné založiť rozhodnutie o zamietnutí žiadosti podľa ustanovení § 34 ods. 12 v spojení s § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov.

10.

Bez ohľadu na námietky proti procesnému postupu pri získavaní podkladov pre rozhodnutie, žalovaný vec nesprávne právne posúdil, keď na ním uvádzaný skutkový stav aplikoval ustanovenie § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov. Keďže správne orgány takto vymedzili dôvody zamietnutia žiadosti, je z hľadiska právneho posúdenia veci potrebné skúmať práve tento dôvod. Žiadateľ o obnovenie prechodného pobytu je povinný preukazovať, či má ubytovanie zabezpečené, ale nemá povinnosť sa na danom mieste nepretržite zdržiavať. Žalobkyňa uviedla, že na danej adrese bude mať ubytovanie zabezpečené a táto ňou uvedená skutočnosť zodpovedá skutočnému stavu v zmysle predložených dokladov. Žalobkyňa v žiadosti neuvádzala, či sa na danej adrese zdržiava nepretržite alebo v akom rozsahu. Preto skutočnosti uvádzané správnymi orgánmi, či v určitom čase bola žalobkyňa na adrese zastihnutá alebo nie, nemôžu mať žiadny vplyv na posúdenie a rozhodnutie o žiadosti účastníka konania, pretože žiadne z ustanovení zákona o pobyte cudzincov neoprávňuje policajný útvar na zamietnutie žiadosti na základe takýchto dôvodov.

11.

Účastník konania uviedol v žiadosti, že ubytovanie bude mať zabezpečené na vyššie uvedenej adrese a predložil o tom doklad v zmysle § 122 zákona o pobyte cudzincov (čestné vyhlásenie vlastníka nehnuteľnosti). Správny orgán nespochybnil, že by tento doklad nemal potrebné náležitosti, alebo že by bol falošný alebo pozmenený. Účastník konania teda neuviedol žiadny nepravdivý údaj, pretože na adrese, ktorú uviedol, má skutočne zabezpečené ubytovanie, čo mu vlastník nehnuteľnosti aj potvrdil zákonom stanoveným spôsobom. Toto čestné vyhlásenie ani vlastnícke právo k nehnuteľnosti nebolo žiadnym spôsobom spochybnené. Zabezpečenie ubytovania, ktoré je podmienkou stanovenou pre žiadateľov o prechodný pobyt, nemožno preto vykladať spôsobom uskutočneným správnymi orgánmi na úkor účastníka konania tak, že osoba s udeleným prechodným pobytom má povinnosť zdržiavať sa v mieste prechodného pobytu nepretržite. Nie je tiež možné účastníkovi konania brániť, aby sa v rámci pobytu na území Slovenska krátkodobo zdržiaval aj na iných miestach (napr. v rámci pracovnej cesty, najmä pokiaľ účelom pobytu je podnikanie).

12.

Správny orgán vec nesprávne právne posúdil, keď preskúmaval otázku zabezpečenia ubytovania nad rámec zákona o pobyte cudzincov. Správny orgán môže požiadavky na ubytovanie skúmať jedine z hľadiska podmienok stanovených osobitným predpisom, a to v vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. o podrobnostiach o požiadavkách na vnútorné prostredie budov a o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia. Jedine v prípade, ak by ubytovanie takéto minimálne požiadavky nespĺňalo, je správny orgán oprávnený žiadosť o udelenie alebo obnovenie prechodného pobytu zamietnuť podľa ustanovenia zákona o pobyte cudzincov: „Policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak je zjavné, že zabezpečené ubytovanie na území Slovenskej republiky nespĺňa minimálne požiadavky podľa osobitného predpisu." O takýto prípad však v posudzovanej veci nešlo. Minimálne požiadavky stanovené uvedeným osobitným predpisom posudzované ubytovanie spĺňa, správne orgány vo svojich rozhodnutiach ani nerozporujú, že by niektoré z týchto požiadaviek ubytovanie nespĺňalo.

13.

Podľa žalobkyne žalovaný nesprávne právne posúdil a aplikoval možnosť správnej úvahy pri posudzovaní jeho žiadosti nakoľko takáto správna úvaha nemôže byť svojvoľná, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, môže byť vykonaná iba v medziach stanovených zákonom o

pobyte cudzincov a musí byť riadne zdôvodnená. Správna úvaha v posudzovanom prípade je možná len v rámci dôvodov zamietnutia vymedzených v ustanovení § 34 ods. 12 v spojení s § 33 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov. Žalovaný okrem toho, že nesprávne postupoval pri zisťovaní a vyhodnotení skutkového stavu, prekročil tiež prípustné hranice správnej úvahy nad rámec uvedených zákonných ustanovení.

14.

Pokiaľ žalovaný v napadnutom rozhodnutí uvádzal, že účastník konania je nedôveryhodná osoba, nakoľko svoje tvrdenia nepreukázal konkrétnymi dôkazmi, a že v prípade negatívneho vyhodnotenia už táto skutočnosť postačuje k rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o obnovenie prechodného pobytu, tieto závery nie sú vzhľadom na ich všeobecnosť a absenciu akéhokoľvek konkrétneho odôvodnenia správnou úvahou, ale arbitrárnym konštatovaním správneho orgánu, ktoré nemá oporu v administratívnom spise a na ktorom nemôže byť založené rozhodnutie o žiadosti žalobkyne.

15.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

16.

Uvádzal, že žalobkyni bol dňa 21.11.2016 správnym orgánom udelený prechodný pobyt na účel podnikania na území Slovenskej republiky s platnosťou do 31.03.2018 a bol jej dňa 30.11.2016 vyhotovený doklad vo forme identifikačnej karty č. L.XXXXXXX s dátumom ukončenia platnosti do 31.03.2018. Žalobkyňa dňa 16.3.2018 podala na správnom orgáne žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky. Žalobkyňa v čase podania žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky vo vyplnenom úradnom tlačive v bode 27 ako bydlisko v Slovenskej republike uviedla adresu V. H. XXXX/XX, X. M.. Úplnosť a pravdivosť uvedených údajov žalobkyňa potvrdila svojím podpisom. Splnomocnená osoba žalobkyne v konaní menom N. Z. k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu podľa ako doklad potvrdzujúci zabezpečenie ubytovania doložila dňa 26.07.2018 čestné vyhlásenie o zabezpečení ubytovania na adrese V. H. XXXX/XX, X. M., podpísané majiteľom nehnuteľnosti dňa 21.05.2018 spolu s výpisom listu vlastníctva č. XXXX..

17.

Lustráciou v informačnom systéme Policajného zboru bolo zistené, že na uvedenej adrese je nahlásených na prechodný pobyt 43 občanov Iránskej islamskej republiky a malo by tam mať sídlo 16 firiem podľa obchodného registra.. Na uvedenej adrese bolo vykonané operatívne šetrenie a kontrola a bolo zistené, že sa jedná o dvojpodlažný rodinný dom v centre X. M., pričom podľa informácií od susedov títo nevideli, že by v dome boli ubytovaní cudzinci z arabských krajín alebo že by sa tam pohybovali takéto osoby. Na tejto adrese sú k pobytu prihlásené osoby, ktoré majú súvis so spoločnosťami GERULIS s.r.o. a ALERIM TRADE s.r.o., pričom tieto spoločnosti mali byť fiktívne a založené len na získanie pobytu pre občanov Iránu.

18.

Na základe týchto skutočností a po zhodnotení predložených a zadovážených dokladov správny orgán rozhodnutím zo dňa 7.09.2018 zamietol žalobkyni žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky podľa z dôvodu , ktoré bolo doručené splnomocnenej osobe menom N. Z. prostredníctvom Slovenskej pošty dňa 23.10.2018.

19.

Odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané v zákonom stanovenej lehote. Nakoľko správny orgán v plnom rozsahu nevyhovel a o odvolaní nerozhodol, podľa ustanovenia dňa 20.12.2018 predložil žalovanému predmetné odvolanie spolu s výsledkami na preskúmanie a rozhodnutie.

20.

V konaní o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky správny orgán zisťoval podmienky jeho obnovenia, a teda zisťoval, či žalobkyňa bude mať počas obdobia

prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky zabezpečené ubytovanie. V žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky žalobkyňa uviedla ako svoje bydlisko a sídlo spoločnosti v Slovenskej republike adresu V. H. XXXX/XX, X. M.. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa na tejto adrese nebýva, ani sa na uvedenej adrese nezdržiava.

21.

Pri výkone kontroly ubytovania je policajt oprávnený vstupovať do priestorov ubytovacích zariadení podľa a podľa vykonávať kontrolu plnenia podmienok pobytu a dodržiavanie povinností cudzincov. Žalovaný dáva do pozornosti, že pri podávaní žiadosti sa zabezpečenie ubytovania vyžaduje z dôvodu, aby mal policajný útvar možnosť kontroly pobytu cudzincov a vedel, kde sa cudzinec na území Slovenskej republiky v prevažnej miere zdržiava. Bez tejto znalosti, nie je možné zo strany policajného útvaru vykonávať kontroly v zmysle Nezdržiavanie sa na adrese v čase kontroly, kde má cudzinec zabezpečené ubytovanie, môže mat' za následok, že predkladanie potvrdenia o ubytovaní je zo strany správneho orgánu považované za poskytovanie nepravdivých alebo zavádzajúcich údajov zo strany žalobcu. Dôvodom zamietnutia žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky nebola otázka zabezpečenia ubytovania, resp. či ubytovanie spĺňa požiadavky z hľadiska podmienok stanovených osobitným predpisom a to vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. o podrobnostiach a požiadavkách na vnútorné prostredie budov a o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia ale to, či sa na uvedenej adrese, ktorú uviedol žalobca v žiadosti o udelenie resp. o obnovenie prechodného pobytu vôbec zdržiaval počas pobytu.

22.

Priebeh samotného konania je v rukách správneho orgánu a v zásade by mal smerovať k jednému - k nazbieraniu dostatočného množstva použiteľných podkladov, na základe ktorých môže správny orgán dokázať objektívne a správne rozhodnúť. K tomuto účelu má správny orgán viacero prostriedkov, ktoré môže v priebehu konania využiť v súlade so Je na úvahe správneho orgánu, aké prostriedky na zabezpečenie dostatočného získania podkladov na rozhodnutie zvolí.

23.

K námietke žalobkyne týkajúcej sa nemožnosti vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia žalovaný uviedol, že dňa 16.01.2019 bola žalobkyňa prostredníctvom splnomocnenej osoby v konaní menom N. Z. vyzvaná na vyjadrenie sa k podkladom zabezpečených žalovaným pred vydaním rozhodnutia a bola jej stanovená lehota 5 dní. Výzvu na vyjadrenie prevzala splnomocnená osoba v konaní menom N. Z., ktorá dňa 21.2.2019 osobne nahliadla do administratívneho spisu nazretie do spisu a dňa 7.3.2019 bolo žalovanému doručené vyjadrenie žalobkyne prostredníctvom splnomocnenej osoby v konaní N. Z..

24.

Poukazoval na to, že v administratívnom spise žalobkyne sa nachádza niekoľko záznamov z previerok, ktoré boli vykonané na uvedenej adrese, avšak záver zo všetkých vykonaných kontrol z rokov 2017 až 2019 je, že ide o oplotený dvojpodlažný dom bez možnosti prístupu, jeho majiteľ nebol zastihnutý a susedia na danom mieste pobyt cudzincov nepozorujú, dom je neobývaný, napriek tomu, že v nehnuteľnosti má byť ubytovaných ďalších 43 cudzincov, sa pri žiadnej z kontrol v dome cudzinec nezdržiaval. Žalovaný v rozhodnutí o odvolaní uvádza, že po preštudovaní administratívneho spisu žalobkyne a vzhľadom na námietky splnomocneného zástupcu žalobkyne, ktoré uviedol v odvolaní, rozhodol o opätovnom preverení adresy, na ktorej má žalobkyňa zabezpečené ubytovanie. Na základe uvedeného bol požiadaný súčinnostný orgán o preverenie adresy V. H. XXXX/XX,X. M., že dom je neobývaný, oplotený, bez možnosti prístupu ku vchodu, susedia opakovane uviedli, že na mieste nepozorovali pohyb cudzincov. V čase vykonania opakovaných kontrol nebol v predmetnom dome nikto zo 43 nájomcov domu zastihnutý. Z úradného záznamu a vyhotovených fotografií je preukázané, že dom na adrese V. H. XXXX/XX, X. M., v ktorom je žalobkyňa ubytovaná, je zjavne neobývaný. K previerkam, ktoré správny orgán využil v konaní, žalovaný uvádza, že v sa uvádza, že kontroly sú vykonávané policajným útvarom. V sa neuvádza, že kontroly adries a ubytovania je oprávnený vykonávať len správny orgán, ale že ich vykonáva policajný útvar. V danom

prípade sa jednalo o Národnú jednotku boja proti nelegálnej migrácii úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru, ktorá je policajným útvarom a ktorá má vykonávanie previerok v popise služobnej činnosti. Previerky takýto policajný útvar vykonáva buď na základe informácií, ktoré mu boli poskytnuté z iných súčastí Policajného zboru alebo na základe vlastných zistení. Informácie z takejto previerky poskytol správnemu orgánu, ktorý je miestne príslušný, nakoľko boli vykonávané v jeho služobnom obvode. Správny orgán takto poskytnuté informácie použil v rámci konania ako informácie jemu známe zo služobnej činnosti. Nakoľko sa v danom prípade jednalo o preverovanie skutočností, nie je potrebné aby boli k takýmto previerkam vyhotovované zápisnice o vypočutí. Nakoľko v danom prípade policajný útvar neviedol vyšetrovanie v trestnej veci, nebolo potrebné vyťažované osoby vypočuť do zápisnice. Správny orgán v rámci konania využil skutočnosti, ktoré sú mu známe z jeho úradnej/ služobnej činnosti, čiže využil podklady aj z iných útvarov Policajného zboru.

25.

Podľa žalovaného doloženie zákonom predpísaných dokladov je jednou, nie však jedinou podmienkou pre obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky. Zo žiadneho ustanovenia nevyplýva povinnosť správneho orgánu, aby pri splnení zákonných podmienok obnovil prechodný pobyt na účel podnikania na území Slovenskej republiky bez priestoru na správnu úvahu. Doloženie dokladu o zabezpečení ubytovania bolo zo strany žalobcu len účelové, a to za účelom splnenia zákonných podmienok bez snahy reálneho zdržiavania sa a vykonávania podnikateľskej činnosti na uvedenej adrese počas obnovenia prechodného pobytu na území Slovenskej republiky. K povinnostiam žalobcu podľa taktiež patrí oznámiť Policajnému útvaru, že sa bude zdržiavať v rámci územia Slovenskej republiky mimo miesta udeleného pobytu nepretržite viac ako 30 dní. V administratívnom spise žalobcu sa žiadne takého oznámenie nenachádza. Žalovaný má za to, že zo zistení správneho orgánu je jasne dokázané, že z udeleného prechodného pobytu má prospech výlučne žalobkyňa a to voľným pohybom v schengenskom priestore.

26.

Žalobkyňa aj napriek tomu, že má na území Slovenskej republiky povolený prechodný pobyt na účel podnikania, nevykonáva na území Slovenskej republiky žiadnu podnikateľskú činnosť. Z výpovede žalobkyne pri osobnom pohovore v deň podania žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky na správnom orgáne, kde žalobkyňa uviedla, že spoločnosť žalobkyne sa zaoberá sprostredkovateľskou činnosťou v oblasti služieb a obchodu. Sídlo spoločnosti sa taktiež nachádza na adrese V. H. XXXX/XX, X. M.. V súčasnosti nemá žiadne skladové priestory, čo sa týka hmotného a nehmotného majetku, tak žalobkyňa disponuje len počítačovými programami, ďalej žalobkyňa vo výpovedi uvádzala, že spoločnosť v súčasnosti nemá zamestnancov. So slovenskými spoločnosťami momentálne prebieha prieskum trhu a hľadá sa vhodná lokalita, internetovú schránku nemá a podnikateľskú činnosť vykonáva len na Slovensku, ubytovanie má zabezpečené na ulici V. XXXX/XX, X. M. u pána F., mimo územia Slovenskej republiky sa zdržiava málo, nachádza sa hlavne na Slovensku. Na otázku správneho orgánu, koľko preinvestovala spoločnosť žalobkyne počas pôsobenia na území Slovenskej republiky uviedla, že majú špičkové programy, z čoho vyplýva, že nepreinvestovali žiadne finančné prostriedky na území Slovenskej republiky a svoju činnosť vykonáva len fiktívne, so zameraním na taký zisk, aby splnila podmienky obnovenia prechodného pobytu. V závere žalobkyňa uviedla, že má rodinné zázemie v domovskej krajine.

27.

Žalovaný zastáva názor, že sa nejedná o záujem podnikať na území Slovenskej republiky, ale ide len o vybavenie pobytu v schengenskom priestore prostredníctvom Slovenskej republiky. Žalobkyňa je konateľkou spoločnosti PEGAZUS s.r.o. spolu s ďalšími 8 štátnymi príslušníkmi Iránskej islamskej republiky, ktorí majú tak isto zabezpečené ubytovanie a sídlo spoločnosti na adrese V. H. XXXX/XX, X. M. a taktiež neboli videní a zastihnutí počas vykonávaných kontrol na uvedenej adrese. Spoločnosť bola založená dňa 13.04.2016. Uvedená spoločnosť podľa názoru žalovaného a správneho orgánu bola zriadená iba pre účely zlegalizovania pobytov občanov z Iránskej islamskej republiky a nevykonáva reálnu podnikateľskú aktivitu na území Slovenskej republiky.

28.

Podľa žalovaného je žalobkyňa tým, na kom leží dôkazné bremeno a povinnosť preukázať svoje tvrdenie, že sa zdržiava na adrese, na ktorej má zabezpečené ubytovanie. Podľa žalobkyňa je povinná navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú jej známe. Z

vyššie uvedeného vyplýva, že zákon prikazuje žalobkyni navrhnúť na podporu svoj ich tvrdení dôkazy, ktoré sú jej známe.

29.

Správny orgán a žalovaný si zaobstaral dostatočné podklady a dôkazy, na základe ktorých rozhodol a postupoval aj v úzkej súčinnosti so žalobkyňou, nakoľko jej poskytol možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a dal jej možnosť, aby svoje práva uplatnila a účinne sa obhajovala.

30.

Podkladom pre vydanie rozhodnutia bol presne a spoľahlivo zistený skutkový stav veci, na základe čoho podľa ustanovenia bolo rozhodnutie správneho orgánu potvrdené tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia o odvolaní.

31.

Žalobkyňa vo svojom stanovisku k vyjadreniu žalovaného (okrem iného) poukazovala na to, že jediným dôvodom, na základe ktorého bola jej žiadosť zamietnutá, bol dôvod podľa ustanovenia o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov (ďalej len „"), podľa ktorého: „Policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak štátny príslušník tretej krajiny uvedie nepravdivé alebo zavádzajúce údaje alebo predloží falošné alebo pozmenené doklady alebo doklad inej osoby." Naplnenie tohto dôvodu spočíva podľa prvostupňového správneho rozhodnutia v tom, že žalobkyňa údajne doložením dokladu o ubytovaní uviedla nepravdivé a zavádzajúce údaje, nakoľko na uvedenej adrese sa nezdržiavala, a preto adresu ubytovania účastník konania nepravdivo uviedol vo vyplnenej žiadosti. Uvedený dôvod bol jediným dôvodom zamietnutia žiadosti žalobkyne, a preto predmetom preskúmania v tomto konaní môže byť správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho rozhodnutia iba z hľadiska splnenia zákonných podmienok pre zamietnutie žiadosti na základe tohto dôvodu. Nie je prípustné, aby žalovaný až vo svojom druhostupňovom rozhodnutí alebo dokonca až vo vyjadrení v rámci súdneho prieskumu jeho rozhodnutia uvádzal ďalšie dôvody, ktoré neboli predmetom prvostupňového ani odvolacieho konania a žalobkyňa nemala možnosť sa s nimi oboznámiť a vyjadriť sa k nim. Má súčasne za to, že o prípad uvedenia nepravdivých alebo zavádzajúcich údajov by išlo vtedy, ak by uviedla, že má na určitej adrese zabezpečené ubytovanie a táto informácia by nebola pravdivá. Zdržiavanie sa alebo nezdržiavanie sa na adrese v konkrétnych dňoch, keď bola vykonaná kontrola policajným útvarom, nemá nič spoločné s otázkou zabezpečenia ubytovania, teda s možnosťou ubytovanie na základe súhlasu vlastníka nehnuteľnosti využívať.

32.

Skutočnosťami týkajúcimi sa nevykonávania podnikateľskej činnosti, sídla spoločnosti, ktorej je štatutárnym orgánom, plnenia povinnosti oznamovať, že sa bude mimo miesta pobytu zdržiavať viac ako 30 dní alebo viac ako 180 dní, mimo územia Slovenskej republiky, ako aj skutočnosti týkajúce sa iných štátnych príslušníkov Iránu a iných spoločností, sa prvostupňový orgán vôbec nezaoberal, žalobkyňa nemala možnosť sa k nim vyjadriť v prvostupňovom ani odvolacom konaní a preto by k nim súd nemal prihliadať.

33.

V súvislosti s nevykonaním výsluchu svedkov podľa § 35 správneho poriadku a nevykonaním ohliadky podľa § 38 žalobkyňa namietala, že konanie o žiadosti o obnovenie prechodného pobytu je správnym konaním, na ktoré sa vzťahuje správny poriadok, vrátane procesného postupu pri získavaní podkladov pre rozhodnutie a pri dokazovaní, na čom nič nemení to, že vecne príslušným na rozhodovanie je policajný útvar.

34.

Hoci podľa § 34 ods. 1 správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi, inými dôkaznými prostriedkami, nemožno nahrádzať tie dôkazné prostriedky, ktorých procesný spôsob vykonania je stanovený správnym poriadkom.

35.

Za splnenie procesných podmienok súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

36.

Podľa o pobyte cudzincov Policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak štátny príslušník tretej krajiny uvedie nepravdivé alebo zavádzajúce údaje alebo predloží falošné alebo pozmenené doklady alebo doklad inej osoby,

Podľa Policajný útvar zamietne žiadosť o obnovenie prechodného pobytu z dôvodov podľa ; policajný útvar však nezamietne žiadosť o obnovenie prechodného pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny z dôvodu podľa a) v prípade ohrozenia verejného zdravia, ak ide o prechodný pobyt podľa , b) a , ak ide o prechodný pobyt podľa .

Podľa a (1) Policajný útvar je oprávnený vykonávať kontrolu a) oprávnenosti pobytu, plnenia podmienok pobytu a dodržiavania povinností cudzinca podľa tohto zákona, b) dodržiavania povinností inými fyzickými osobami a právnickými osobami v súvislosti s pobytom podľa tohto zákona.

(2) Pri výkone kontroly podľa odseku 1 je policajt oprávnený a) vstupovať na miesta určené na podnikanie, zamestnanie alebo štúdium a do priestorov ubytovacích zariadení; to neplatí, ak je nedotknuteľnosť miesta zaručená osobitným predpisom, b) požadovať preukázanie totožnosti a vyžadovať vysvetlenie ku skutočnostiam, ktoré sú predmetom kontroly.

Podľa a Štátny príslušník tretej krajiny je povinný a) oznámiť písomne policajnému útvaru, že sa bude viac ako 180 dní nepretržite zdržiavať mimo územia Slovenskej republiky, ak má udelený trvalý pobyt,

s) oznámiť policajnému útvaru, že sa bude zdržiavať v rámci územia Slovenskej republiky mimo miesta udeleného pobytu nepretržite viac ako 30 dní.

Podľa Ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise 13) ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní. 37) Právne úkony vykonávané orgánom verejnej moci, fyzickou osobou a právnickou osobou v konaní podľa tohto zákona sa vykonávajú výlučne v listinnej podobe, 91a) ak v , , , a a nie je ustanovené inak.

Podľa (Správny poriadok) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

Podľa § 32 Správneho poriadku (1) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

(2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho

úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.

(3) Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.

Podľa § 33 Správneho poriadku (1) Účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.

(2) Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

Podľa § 34 Správneho poriadku (1) Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

(2) Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka.

(3) Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.

(4) Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.

(5) Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

(6) Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať.

Podľa § 59 Správneho poriadku (1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

(2) Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

(3) Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.

(4) Proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu o odvolaní sa nemožno ďalej odvolať.

37.

Podľa obsahu spisového materiálu žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 18.03.2019 žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 7.09.2018 zamietajúce žiadosť žalobkyne o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania v zmysle z dôvodu podľa na základe zistenia, že účastník konania dňa 16.3.2018 doložením dokladu o ubytovaní k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na území SR za účelom podnikania na adresu V. H. XXXX/ XX, X. M. uviedol nepravdivé a zavádzajúce údaje, nakoľko na tejto adrese sa nezdržiaval ani pred podaním žiadosti a uvedené ubytovanie slúžilo účastníkovi konania iba k udeleniu prechodného pobytu a k obnoveniu prechodného pobytu na území Slovenskej republiky za účelom podnikania.

38.

Súd preto logicky a v súlade aj s právnym názorom žalobcu zákonnosť napadnutého rozhodnutia a postup správnych orgánov vo veci skúmal z hľadiska otázky opodstatnenosti záveru o naplnení podmienok pre zamietnutie žiadosti vyplývajúcich práve z ustanovenia .

39.

Žalovaný svojim rozhodnutím rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu nezmenil, potvrdil zamietnutie žiadosti z dôvodu uvedenia nepravdivých alebo zavádzajúcich údajov žiadateľom, preto ani zo skutočnosti, že v odôvodení rozhodnutia popísal aj zistenia týkajúce sa podnikateľskej činnosti žalobkyne, nemožno vyvodzovať iný - nový dôvod pre zamietnutie žiadosti.

40.

Procesný predpis doplnenie zistení odvolacím orgánom umožňuje (§ 59 ods. 1 Správneho poriadku), preto hoci sa zistenia a úsudky žalovaného vykonané v súvislosti s podnikateľskou činnosťou žalobcu na území Slovenskej republiky môžu javiť pri použitom dôvode zamietnutia žiadosti nadbytočnými (zistenie týkajúce sa sídla spoločnosti, ktorej je žalobkyňa konateľkou, napríklad konkrétnu logickú súvislosť s vykonanými kontrolami a z nich vyplývajúcimi zisteniami, že sa žalobkyňa na tejto adrese pobytu a súčasne podnikania nezdržiava, zjavne má), nezákonnosť rozhodnutia však nespôsobujú.

41.

V zmysle už uvádzaného ustanovenia § 59 ods. 1 správneho poriadku je úlohou odvolacieho orgánu, okrem iného, odstrániť prípadné vady konania prvostupňového orgánu, medzi ktoré možno v danom prípad zaradiť žalobkyňou namietané neumožnenie vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia (§ 33 správneho poriadku).

42.

Tento nedostatok postupu prvostupňového správneho orgánu žalovaný odstránil výzvou zo dňa 16.01.2019 adresovanou N. Z., ktorú žalobkyňa na jej zastupovanie o správnom konaní splnomocnila, ktorou správny orgán žalobkyňu vyzval k vyjadreniu sa k podkladom rozhodnutia, spôsobu ich zistenia a k navrhnutiu ich doplnenia. V ďalšom konaní bolo vyhovené žiadosti žalobkyne o predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia a následne vyjadrenie žalobkyne bolo podané.

43.

Skutočnosť, že žalovaný nedostatok postupu prvostupňového orgánu vo veci postupom predpokladaným procesným predpisom v odvolacom konaní odstránil, vylučuje, aby tento nedostatok bol v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného posudzovaný ako nezákonnosť postupu správnych orgánov vo veci s následkom zrušenia preskúmavaného rozhodnutia.

44.

V rozpore s právnym názorom žalobcu spôsob zabezpečenia podkladov rozhodnutia správneho orgánu operatívnym šetrením orgánov polície nie je protiprávnym nahrádzaním dôkazných prostriedkov explicitne vymenovaných v ustanovení § 34 správneho poriadku - výsluchu svedkov a ohliadky, ale osobitným dôkazným prostriedkom prípustným v zmysle odstavca 1 uvádzaného zákonného ustanovenia ako každý prostriedok, ktorým možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktorý je v súlade s právnymi predpismi. Spôsob jeho obstarania sa riadi predpismi upravujúcimi postup príslušníkov policajného zboru, ktorých účasť pri kontrole pobytu cudzincov upravuje ustanovenie .

45.

Skutočnosť, že žalobkyňa nebola o vykonaní operatívneho šetrenia vopred informovaná, ako je tomu v prípade výkonu výsluchu svedka alebo výkonu ohliadky, je logická a predpokladaná v záujme zabezpečenia objektívnosti šetrenia a hodnovernosť takto získaného dôkazu nijak neznižuje.

46.

V konečnom dôsledku žalobkyňa hodnovernosť zistení operatívnych šetrení zabezpečených ako prvostupňovým, tak aj odvolacím orgánom, svojimi tvrdeniami nespochybnila, nepredložila ani nenavrhla vykonať žiadne dôkazy vo vzťahu k preukázaniu, že sa na adrese zabezpečeného ubytovania skutočne zdržiava. Argumentovala tým, že podmienku udelenia prechodného pobytu, resp. jeho obnovenia splnila okrem iného dokladovaním zabezpečenia ubytovania a nemá povinnosť sa na mieste zabezpečeného ubytovania nepretržite zdržiavať.

47.

Pokiaľ však zákon udelenie prechodného pobytu cudzincovi podmieňuje zabezpečením ubytovania na území Slovenska, súčasťou tejto podmienky je logicky požiadavka, aby sa na adrese zabezpečeného ubytovania reálne zdržiaval, ako to vyplýva aj z povinnosti štátneho príslušníka tretej krajiny oznámiť policajnému útvaru, že sa bude zdržiavať v rámci územia Slovenskej republiky mimo miesta udeleného pobytu nepretržite viac ako 30 dní. Kontrola naplnenia aj tejto podmienky udeľovania povolenia k pobytu cudzinca je plne legitímna, zákon ju predpokladá a vo svojich ustanoveniach rozhodujúcim orgánom poskytuje prostriedky na jej realizáciu, preto rámec , ako to namietala žalobkyňa, nemôže prekračovať.

48.

V danom prípade pritom z opakovaných zistení správnych orgánov vyplýva, že sa žalobkyňa na adrese deklarovaného ubytovania dlhodobo nezdržiava, budova je neobývaná a neužívaná, napriek tomu, že je (mala by byť) súčasne miestom podnikateľskej činnosti žalobkyne ako konateľky obchodnej spoločnosti PEGAZUS s.r.o. ( IČO 50 257 935, terajšie sídlo K. XX, O.) Zistenia v tomto smere v plnej miere odôvodňujú úvahy správneho orgánu a jeho záver o tom, že dokladovanie zabezpečenia ubytovania bolo zo strany žalobkyne iba formálnym naplnením podmienok pre obnovenie prechodného pobytu, nie dokladovanie ubytovania, ktoré žiadateľ hodlá na ubytovanie využívať a aj ho reálne na ubytovanie využíva.

49.

Z tohto pohľadu ide o nepravdivý údaj týkajúci sa ubytovania cudzinca počas prechodného pobytu, uvedenie ktorého má za následok zamietnutie žiadosti o obnovenie prechodného pobytu podľa v spojení s , o ktorom rozhodol prvostupňový orgán verejnej správy rozhodnutím zo dňa 7.09.2018, v medziach zákona potvrdeným preskúmavaným rozhodnutím žalovaného.

50.

Nakoľko súd v postupe správnych orgánov a v rozhodnutí žalovaného napadnutou žalobou nezistil žalobkyňou namietané pochybenia, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, žalobu podľa (, ) ako nedôvodnú zamietol.

51.

O trovách konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému žalovanému žiadne trovy uplatniteľné v zmysle nevznikli.

52.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.