Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Csp-111-2023.pdf
PDF · 93.34 KB
Case nature
Area
Subarea
15Csp/111/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Ivetou Slebodníkovou, vo veci žalobcu: EOS KSI Česká republika, s.r.o., so sídlom: Novodvorská 994/138, 142 00 Praha, IČO: 25 117 483, zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava – mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom: C. XXX/X, XXX XX D. - E. A., o zaplatenie 22.821,59 CZK s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 22.821,59 CZK spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 22.821,59 CZK od 28.7.2020 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 76,76 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Mestskému súdu Košice dňa 29.6.2023 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie peňažného plnenia, špecifikovaného vo výroku tohto rozsudku.
2. Žalobu odôvodnil skutočnosťami, že pohľadávku uplatnenú žalobou nadobudol na základe Smlouvy o postoupení pohledávek, uzavretej dňa 17.12.2021 medzi pôvodným veriteľom – Unicredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., so sídlom: Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4 – Michle, IČO: 649 48 242, ako postupcom a spoločnosťou EOS Investment Česká republika, s.r.o., so sídlom: Novodvorská 994/138, 142 00 Praha 4 – Braník, IČO: 014 11 641, ako postupníkom, ktorá zanikla bez likvidácie na základe fúzie zlúčením s nástupníckou spoločnosťou - žalobcom. Pôvodný veriteľ a žalovaný uzatvorili dňa 21.3.2017 „Žádost/Smlouvu o poskytnutí kontokorentního úvěru č. KTK/2114601900/2017“ (ďalej len „zmluva“), predmetom ktorej bol záväzok postupcu poskytnúť žalovanému po splnení všetkých stanovených podmienok kontokorentný úver v dojednanej výške 5.000 CZK. Žalovaný si neplanil svoje povinnosti riadne a včas, preto postupca opakovane vyzýval žalovaného k úhrade dlžnej čiastky, a to najmä výzvou zo dňa 15.5.2020 na úhradu sumy 16.481,68 CZK, vzniknutej z titulu nepovoleného debetu na účte. Postupca zároveň žalovaného upozornil, že ak k úhrade dlžnej sumy nedôjde, je oprávnený vyhlásiť úver za predčasne splatný. Nakoľko žalovaný neuhradil v stanovenej lehote svoj záväzok, postupca podaním zo dňa 30.6.2020 označeným ako „Zesplatnení kontokorentního úvěru. Odstoupení od smlouvy o vedení účtu“ k 7.7.2020 vyhlásil úver za predčasne splatný a zároveň k 27.7.2020 postupca od zmluvy odstúpil. Pohľadávka ku dňu postúpenia predstavovala sumu 22.821,59 CZK.
3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a zistil tento skutkový stav:
5. Právny predchodca žalobcu spoločnosť UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. ako veriteľ uzavrel dňa 17.12.2021 Smlouvu o poskytnutí kontokorentního úvěru (ďalej len „zmluva“). Na základe zmluvy bol žalovanému poskytnutý kontokorentný úver vo výške 5.000,- CZK. V zmluve sa zmluvné strany dohodli, že poskytnutý úver sa bude úročiť variabilnou úrokovou sadzbou, ktorá sa zverejňuje na internetových stránkach banky. Ku dňu podpisu zmluvy bola úroková sadzba vo výške 18 % p.a. Roční percentní sadzbu (RPSN) si dohodli vo výške 90,04 % p.a. a za predpokladu nemennej sadzby, bude povinný žalovaný uhradiť sumu 5.822 CZK. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú a úver je splatný v posledný deň výpovednej doby dojednanej v čl. VIII ods. 4 zmluvy, resp. v deň uvedený v dohode, resp. v termíne stanovenom v čl. VIII ods. 3 zmluvy. Úver sa spláca priebežne a vkladom v akejkoľvek výške v prospech účtu klienta, úrok je splatný mesačne, vždy k poslednému dňu v kalendárnom mesiaci. Úhrada všetkých čiastok splatných podľa zmluvy bude realizovaná formou odpísania čiastok v príslušnej výške z účtu klienta. Žalovaný bol povinný zaistiť, aby kreditné obraty na jeho účte boli v každom trojmesačnom období minimálne vo výške 50% z výšky úveru a zaistiť, aby súčet hodnoty jeho vkladov v banke bol minimálne vo výške úveru. Žalovaný sa so splnením povinnosti dostal do omeškania. Banka vyzvala listom zo dňa 11.6.2017 žalovaného, že na jeho účte vznikol nepovolený debetný zostatok vo výške 353,08 CZK a náklady vo výške 30 CZK a vyzvala ho na úhradu tejto sumy. Listom zo dňa 23.7.2017, bol upozornený na výšku nepovoleného debetného zostatku v sume 659,61 CZK a nákladov vo výške 30 CZK. Listom označeným ako „Upomienka“ zo dňa 31.8.2017 vyzvala banka žalovaného na zaplatenie dlžnej čiastky 1.254,04 CZK a nákladov vo výške 150 CZK. Výzvou zo dňa 3.10.2017 banka vyzvala žalovaného na úhradu dlžnej čiastky vo výške 1.837,84 CZK a nákladov vo výške 150 CZK. Listom označeným ako „Upomienka“ zo dňa 17.9.2017 vyzvala banka žalovaného na zaplatenie dlžnej čiastky 1.404,04 CZK a nákladov vo výške 150 CZK. Listom označeným ako „Upomienka“ zo dňa 18.12.2017 vyzvala banka žalovaného na zaplatenie dlžnej čiastky 2.366,96 CZK a nákladov vo výške 150 CZK. Listom označeným ako „Upomienka“ zo dňa 12.1.2018 vyzvala banka žalovaného na zaplatenie dlžnej čiastky 2.810,47 CZK a nákladov vo výške 150 CZK. Výzvou zo dňa 2.2.2018 banka vyzvala žalovaného na úhradu dlžnej čiastky vo výške 3.258,28 CZK a nákladov vo výške 150 CZK. Výzvou zo dňa 2.5.2019 banka vyzvala žalovaného na úhradu dlžnej čiastky vo výške 8.843,19 CZK a nákladov vo výške 150 CZK. Listom zo dňa 15.5.2020 vyzvala banka žalovaného na úhradu dlžnej čiastky po splatnosti vo výške 15.681,68 CZK a nákladov vo výške 800 CZK s tým, že ak do 29.6.2020 dlžnú sumu neuhradí, môže byť úver vyhlásený za okamžite splatný. List bol daný na poštovú prepravu dňa 20.5.2020. Listom zo dňa 30.6.2020 bola vyhlásená splatnosť kontokorentného úveru k 7.7.2020 a banka s účinnosťou ku dňu 27.7.2020 odstúpila od zmluvy, na základe ktorej bol vedený účet žalovaného. List bol daný na poštovú prepravu dňa 30.6.2020.
6. Na základe Smlouvy o postoupení pohledávek zo dňa 17.12.2021 uzatvorenou medzi bankou a spoločnosťou EOS Investment Česká republika, s.r.o. bola pohľadávka banky voči žalovanému postúpená na právneho predchodcu žalobcu. Spoločnosť EOS Investment Česká republika, s.r.o. zanikla zlúčením so spoločnosťou EOS KSI Česká republika, s.r.o., ktorá sa stala nástupníckou spoločnosťou. Ku dňu postúpenia pohľadávka predstavovala sumu vo výške 22.821,59 CZK. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené listom.
7. Žalobca si žalobou uplatnil zaplatenie sumy 22.821,59 CZK, vrátane úroku z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 22.821,59 CZK od 28.7.2020 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 76,76 EUR titulom predžalobnej výzvy.
8. Podľa čl. 18 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenie Brusel I bis“), druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
9. Podľa čl. 28 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (ďalej len „ Nariadenie Rím I“), toto nariadenie sa vzťahuje na zmluvy uzavreté po 17. decembri 2009.
10. Podľa čl. 3 bod. 1 Nariadenia Rím I, zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo
okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.
11. Podľa čl. 14.1 Všeobecných obchodných podmienok, ak nie je v konkrétnom zmluvnom dojednaní dohodnuté inak, zmluvný vzťah medzi bankou a klientom a akékoľvek mimozmluvné vzťahy vznikajúci v súvislosti s ním sa riadia českým právom.
12. Podľa § 1723 ods. 1 zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákonník v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“) záväzky vznikajú zo zmluvy, z protiprávneho činu, alebo inej právnej skutočnosti, ktorá je k tomu podľa právneho poriadku spôsobilá.
13. Podľa § 1810 Občianskeho zákonníka ustanovenia tohto dielu sa použijú na zmluvy, ktoré so spotrebiteľom uzatvára podnikateľ (ďalej len „spotrebiteľské zmluvy“) a na záväzky z nich vzniknuté.
14. Podľa § 2395 Občianskeho zákonníka, zmluvou o úvere sa úverujúci zaväzuje, že úverovanému poskytne na jeho požiadanie a v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej čiastky, a úverovaný sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
15. Podľa § 2396 Občianskeho zákonníka, úverovaný vráti úverujúcemu peňažné prostriedky v mene, v ktorej mu boli poskytnuté. V rovnakej mene platí aj úroky.
16. Podľa § 2399 Občianskeho zákonníka, úverovaný vráti úverujúcemu peňažné prostriedky v dohodnutej dobe, inak do mesiaca odo dňa, kedy bol o vrátenie požiadaný.
17. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 257/2016 Sb. o spotřebitelském úvěru (ďalej len „zákon č. 257/2016 Sb.“), spotrebiteľským úverom je odložená platba, peňažná pôžička, úver alebo obdobná finančná služba poskytovaná alebo sprostredkovaná spotrebiteľovi.
18. Podľa § 124 zákona č. 257/2016 Sb., ak sa stane spotrebiteľský úver v dôsledku omeškania spotrebiteľa splatným, týka sa táto splatnosť len nesplatenej istiny spotrebiteľského úveru, nie aj budúcich nákladov spotrebiteľského úveru. Veriteľ spotrebiteľa predtým, než sa úver stane v dôsledku omeškania spotrebiteľa splatným, vyzve k úhrade dlžnej splátky a poskytne mu k tomu lehotu aspoň 30 dní.
19. Vzhľadom na to, že sa jednalo o vec s cudzím prvkom, keďže žalobca je zahraničná právnická osoba, súd prvotne skúmal, či má právomoc vo veci konať. Právomoc súdu je procesnou podmienkou, ktorú súd skúma z úradnej povinnosti (ex offo) kedykoľvek v priebehu konania. V danom prípade súd zistil, že strany sporu majú bydlisko na území viacerých členských štátov Európskej únie, konkrétne žalobca má sídlo na území Českej republiky a bydlisko žalovaného je na území Slovenskej republiky. V zmysle čl. 18 ods. 2 Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1215/2012, bola daná právomoc slovenského súdu konať a rozhodovať v predmetnej veci. Pre aplikáciu kolíznych noriem, určujúcich hmotné rozhodné právo, súd uplatňoval Nariadenie Rím I v spojení so zmluvnými dojednaniami o rozhodnom práve. S poukazom na uvedené, záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa spravoval právnym poriadkom Českej republiky, lebo zmluvné strany si dohodli, že zmluvný vzťah, z ktorých žalobca uplatnil svoj nárok sa spravujú českým právnym poriadkom (čl. 14.1 Všeobecných obchodných podmienok).
20. Vychádzajúc z takto ustáleného skutkového stavu a z citovanej právnej úpravy súd posúdil uplatnený nárok žalobcu za dôvodný v plnom rozsahu. Zmluva o spotrebiteľskom úvere bola medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzavretá dňa 21.3.2017. Podmienky uzavretia zmluvy o spotrebiteľských úveroch upravuje zákon č. 257/2016 Sb. Zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože bola uzavretá medzi veriteľom - právnickou osobou, ktorá mala v predmete svojej podnikateľskej činnosti poskytovanie úverov a na druhej strane spotrebiteľom ako fyzickou osobou, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným teda spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej
zmeny pred ich uzavretím. Z týchto dôvodov súd úverový vzťah medzi stranami posúdil podľa zákona č. 257/2016 Sb., ako aj podľa prísl. ust. Občianskeho zákonníka.
21. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi bankou a žalovaným platne vznikol záväzkový vzťah, na základe ktorého bol žalovanému poskytnutý kontokorentný úver vo výške 5.000,- CZK. Podľa zmluvy bol žalovaný povinný zaistiť, aby kreditné obraty na jeho účte vedenom v banke v trojmesačnom období dosahovali aspoň 50 % z výšky úveru, resp. aby hodnota jej vkladov v banke predstavovala aspoň výšku úveru. Žalovaný svoje povinnosti neplnil, preto sa dostal do nepovoleného debetného zostatku. Banka žalovaného viackrát vyzvala na zaplatenie nepovoleného debetného zostatku, ktorý sa zvyšoval, na čo žalovaný nereagoval. Následne listom zo dňa 15.5.2020 bol upozornený na možnosť zosplatnenia úveru. Listom zo dňa 30.6.2020 banka vyhlásila úver za okamžité splatný ku dňu 7.7.2020 a vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy. Banka zároveň odstúpila od zmluvy, na základe ktorej viedla účet žalovaného. Banka pritom dodržala lehotu minimálne 30 dní v zmysle ust. § 124 zákona č. 257/2016 Sb. Následne došlo k platnému postúpeniu pohľadávky z banky na spoločnosť EOS Investment Česká republika, a.s., ktorá zanikla zlúčením so spoločnosťou žalobcu. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené. Ku dňu postúpenia pohľadávky bola dlžná suma vo výške 22.821,59 CZK, z čoho istina predstavovala sumu 16.481,68 CZK, čo mal súd preukázané z výpisu z účtu žalovaného. Žalovaný bol počas súdneho konania pasívny a neuplatnil žiadne prostriedky procesnej obrany.
22. V súlade s vyššie uvedeným je žalovaný povinný vrátiť žalobcovi dlžnú sumu úveru, preto súd žalovaného vo výroku I. zaviazal na zaplatenie predmetnej sumy.
23. Podľa § 1970 Občianskeho zákonníka, od dlžníka, ktorý je v omeškaní so splácaním svojho peňažného dlhu, môže veriteľ, ktorý riadne splnil svoje zmluvné a zákonné povinnosti, požadovať zaplatenie úroku z omeškania, ibaže dlžník nie je za omeškanie zodpovedný. Výšku úroku z omeškania určí vláda nariadením.
24. Podľa § 2 nariadenia vlády Českej republiky č. 351/2013 Sb. výška úroku z omeškania zodpovedá ročne výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou pre prvý deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo ku omeškaniu, zvýšenej o osem percentuálnych bodov.
25. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, preto ho súd zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 89/2012 Sb. v spojení s nariadením vlády a to vo výške 8,25 % ročne zo sumy 22.821,59 CZK od 28.7.2020 (deň nasledujúci po účinnosti zosplatnenia pohľadávky a odstúpenia od zmluvy) do zaplatenia tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia.
26. Repo sadzba Českej národnej banky platná k 2.11.2020 bola 0,25 % a úrok z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyšší.
27. Podľa § 513 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
28. Súd vo výroku I. priznal žalobcovi aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky v celkovej sume 76,76 EUR, pozostávajúce z jedného úkonu právnej služby za predžalobnú výzvu z hodnoty sporu 22.821,59 CZK (906,84 EUR) - v sume 61,74 EUR s DPH (51,45 EUR bez DPH) a režijného paušálu vo výške 15,02 EUR s DPH (12,52 EUR bez DPH), ktorú si uplatnil v súlade s rozhodovacou praxou súdov ako príslušenstvo pohľadávky.
29. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
31. Podľa ust. § 263 ods. 1 CSP, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
32. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení vo výroku II. a to tak, že žalobcovi na základe zásady úspechu v spore priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti žalovanému, keďže bol v konaní úspešný. Súd zároveň nevidel priestor pre aplikáciu ust. § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku).