Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Cob-4-2020.pdf
PDF · 112.96 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/4/2020
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: SetCar sk, a.s., so sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom, so sídlom L. X, XXX XX G., proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, so sídlom N. U. X/A, XXX XX R. - G. E. G., v konaní o zaplatenie 259,20 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/44/2019-93 zo dňa 20.9.2019, takto
rozhodol:
Odvolanie žalovaného zo dňa 30.10.2019 proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/44/2019-93 zo dňa 20.9.2019 (rozsudok pre zmeškanie) o d m i e t a .
Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 259,20 Eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 259,20 Eur od 4.11.2017 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania bolo rozhodnuté tak, že žalobca má voči žalovanému právo na 100 % - nú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (výrok II.). V odôvodnení rozsudku okresný súd poukázal na žalobu žalobcu, ktorá bola pôvodne doručená na Okresný súd Banská Bystrica, ktorou sa domáhal vydania rozhodnutia, v ktorom by žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 259,20 Eur s príslušenstvom a nahradiť trovy konania, a to z titulu náhrady škody spočívajúcej v prenájme motorového vozidla ako náhradného vozidla po škodovej udalosti, ktorá bola spôsobená motorovým vozidlom poisteným v poisťovni žalovaného. Okresný súd Banská Bystrica vo veci tejto žaloby rozhodol platobným rozkazom zo dňa 29.1.2018, sp. zn. 12Up/10/2018, ktorým žalobe žalobcu vyhovel. Po podaní odporu žalovaným Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec v súlade s ust. § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v dôsledku návrhu žalobcu na pokračovanie v konaní Okresnému súdu Martin ako súdu príslušnému na prejednanie danej veci.
2. Okresný súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 20.9.2019, ktorého sa zúčastnil substitučný splnomocnenec právneho zástupcu žalobcu. Žalovaný a jeho právny zástupca sa pojednávania nezúčastnili. Svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili podaním zo dňa 19.9.2019, doručeným okresnému súdu dňa 23.9.2019, v ktorom poukázali na neodkladné pracovné povinnosti a pracovnú vyťaženosť v danom termíne a tiež na hospodárnosť konania. Žiadali žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť, pričom súhlasili s prejednaním veci, ako aj s vyhlásením rozsudku v ich neprítomnosti.
3. Okresný súd poukázal na to, že právny zástupca žalobcu na pojednávaní navrhol, aby vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, pretože žalovaný sa na pojednávanie nedostavil a svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami.
4. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 274, § 275, § 137 písm. a) CSP v spojení s ust. § 4 ods. 1, 2, § 11 ods. 6, 7, 8, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z.z.“) a za použitia ust. § 442, § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 261 ods. 1, § 263 ods. 1, § 369 ods. 1, 2, § 369c Obchodného zákonníka, § 1 ods. 1, 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. mal za to, že boli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného, pretože žalovaný sa nedostavil na pojednávanie, na ktoré bol riadne a včas predvolaný a svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami. Žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 259,20 Eur, t.j. išlo o žalobu na splnenie povinnosti v zmysle ust. § 137 písm. a) CSP, pričom žalobca navrhol rozhodnúť vo veci rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Okresný súd preto o žalobe žalobcu rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného v zmysle ust. § 274 CSP, pri jeho odôvodnení použil ust. § 275 CSP.
5. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd aplikoval ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP. Žalobca, ktorý mal v konaní plný úspech, mu bol priznaný nárok na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva v plnom rozsahu. Okresný súd uviedol, že o výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia.
6. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalovaný podaním zo dňa 30.10.2019. Ako dôvody odvolania uviedol, že v zmysle ust. § 356 písm. b) CSP neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku. Žalovaný poukázal na ust. § 274 CSP. Poukázal na dôvodovú správu k inštitútu rozsudku pre zmeškanie žalovaného, z ktorej vyplýva, že inštitút slúži ako procesná sankcia za pasivitu žalovaného. Žalovaný pritom v konaní nebol nečinný. Žalovaný poukázal na to, že podaním zo dňa 19.09.2019 ospravedlnil neúčasť žalovaného a jeho právneho zástupcu na pojednávaní nariadenom na deň 20.09.2019, a to z dôvodu neodkladných pracovných povinností a pracovnej vyťaženosti v tomto termíne, ako aj z dôvodu hospodárnosti konania, aby nedochádzalo k zbytočnému zvyšovaniu trov konania. Žalovaný v ospravedlnení uviedol, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, ako aj, že súhlasí s prejednaním veci, ako aj s vyhlásením rozsudku v jeho neprítomnosti. Ospravedlnenie žalovaného bolo doručené okresnému súdu dňa 19.09.2019 a nie 23.09.2019 ako nesprávne uvádza okresný súd v rozsudku. Žalovaný uviedol, že o posúdení ospravedlnenia zo strany prvoinštančného súdu sa nedozvedel pred samotným vydaním rozsudku. Mal za to, že ak okresný súd posúdil ospravedlnenie žalovaného ako nedôvodné, v zmysle ustanovenia Čl. 4 CSP per analogiam mal postupovať inter alia podľa ust. § 183 ods. 4 CSP a bezodkladne upovedomiť žalovaného pred vydaním rozsudku, že žalovaným uvádzané dôvody ospravedlnenia vrátane jeho súhlasu s prejednaním veci v jeho neprítomnosti nemieni akceptovať. Odhliadnuc od uvedeného žalovaný mal za to, že podľa právnej teórie a praxe vážnosť okolností ospravedlnenia je vždy na posúdení a voľnej úvahe súdu, preto potom je nepochybnou kauzálnou povinnosťou súdu bezodkladne informovať dotknutú stranu o súdnom posúdení uvádzaných dôvodov ospravedlnenia. Neexistuje žiaden relevantný dôvod, na základe ktorého by bolo dôvodné upustiť od povinnosti súdu bezodkladne informovať dotknutú stranu o posúdení ňou uvádzaných dôvodov ospravedlnenia, ak sa rovnaká bezodkladnosť (resp. včasnosť) podania ospravedlnenia má vzťahovať aj na samotnú dotknutú stranu pri podávaní ospravedlnenia.
7. Žalovaný mal za to, že okresný súd vydal rozsudok pre zmeškanie žalovaného, a to bez splnenia podmienok pre jeho vydanie, keďže žalovaný bol aktívny, ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní, informoval súd, že súhlasí s prejednaním veci, ako aj s vyhlásením rozsudku v jeho neprítomnosti a navyše nebol zo strany okresného súdu po podaní ospravedlnenia a pred vydaním rozsudku ani informovaný, že by okresný súd posúdil ospravedlnenie žalovaného ako nedôvodné. Žalovaný mal za to, že nebola splnená kumulatívna podmienka na vydanie rozsudku ako rozsudku pre zmeškanie žalovaného, uvedená v ustanovení § 274 písm. b) CSP. Vzhľadom k uvedenému žalovaný navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
8. K podanému odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 20.11.2019 (č.l. 120 - 121 spisu). Žalobca uviedol, že žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami, preto rozsudok okresného súdu považuje za vecne správny, zákonný a dostatočne odôvodnený. Žalobca
poukázal na inštitúty rozsudkov v zmysle ust. § 273 a § 274 CSP, ktorý procesno-právny predpis vychádza z diferenciácie rozsudku pre zmeškanie žalovaného pred nariadením pojednávania a po nariadení pojednávania. Zo zákonnej úpravy inštitútu rozsudku pre zmeškanie žalovaného vydaného na pojednávaní vyplýva, že súd po splnení všetkých zákonných podmienok je povinný vydať kontumačný rozsudok. Takéto rozhodnutie predstavuje sankciu za nedostavenie sa na vytýčené pojednávanie. Obdobný záver zaujal aj Krajský súd Bratislava v odseku 19. odôvodnenia uznesenia sp. zn. 3Co/39/2018 zo dňa 28.03.2019. Pokiaľ by nebol vydaný kontumačný rozsudok, išlo by o porušenie zásady právnej istoty, kontradiktórnosti a predovšetkým rovnosti strán, keďže strany sporu majú v konaní rovnaké postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany. Okrem iného je v predmetnej dôvodovej správe uvedené, že za ospravedlniteľné dôvody možno považovať iba tie, pre ktoré by súd odpustil zmeškanie akejkoľvek inej procesnej lehoty, t.j. všetky prípady náhlych a neočakávaných prekážok v podobe zdravotných, či iných dôvodov, pre ktoré žalovaný zmeškal predpísaný procesný úkon a bolo by preto nespravodlivé sankcionovať ho za porušenie povinnosti, ktoré sám nespôsobil. Tieto okolnosti však musí preukázať neprítomná strana. Za ospravedlniteľný dôvod nie je možné považovať okolnosti, ktoré žalovanému boli vopred známe, hoci mu objektívne znemožňovali účasť na pojednávaní.
9. Žalobca poukázal na to, že žalovaný v ospravedlnení neúčasti uvádzal ako dôvod pracovnú vyťaženosť a hospodárnosť konania. Ide o okolnosti, ktoré žalovanému boli vopred známe, a preto mal dostatok času uskutočniť úkony za účelom odstránenia tejto okolnosti tak, aby sa mohol vytýčeného pojednávania zúčastniť. Vzhľadom k uvedenému nejde o vážne okolnosti, ktoré by znemožňovali žalovanému účasť na pojednávaní, a preto v zmysle ust. § 274 písm. b) CSP neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. To, že žalovaný, resp. jeho zástupca doručí súdu svoje všeobecne koncipované ospravedlnenie do uskutočnenia pojednávania, ešte neznamená, že dôvody v ňom uvedené súd vyhodnotí za vážne. Žalobca pre úplnosť poukázal aj na názor Krajského súdu v Trnave, zachytený v rozsudku sp. zn. 10Co/150/2017 zo dňa 20.06.2018, s ktorým sa plne stotožnil a podľa ktorého je nevyhnutné, aby okrem včasného ospravedlnenia bola naplnená aj požiadavka vážnosti okolností, ktorými strana ospravedlňovala svoju neprítomnosť. Všeobecne uvádzaný dôvod pracovnej zaneprázdnenosti a nenavyšovanie trov konania (s poukazom na zásadu hospodárnosti konania) takúto intenzitu a závažnosť nedosahujú. S účasťou na súdnom pojednávaní sa prirodzene spájajú aj trovy konania a v prípade predvolania strany konania alebo jej zástupcu na súdne pojednávanie nie je objektívne znemožňujúcim dôvodom neúčasti nenavyšovanie trov konania, ako ani všeobecná pracovná zaneprázdnenosť. Vzhľadom na absenciu konkrétnej prekážky znemožňujúcej strane alebo jej zástupcovi účasť na súdnom pojednávaní a za splnenia ďalších zákonom stanovených predpokladov, boli tak naplnené kumulatívne zákonné podmienky pre vydanie kontumačného rozsudku. Žalobca uviedol, že zastáva stanovisko, podľa ktorého po splnení zákonných predpokladov je možné kontumačným rozsudkom podľa ust. § 274 CSP rozhodnúť aj vtedy, ak sa už žalovaný vyjadril k žalobe, teda v priebehu konania nebol pasívny a skutkové tvrdenia žalobcu poprel. Tento názor odôvodňuje žalobca samotným účelom zákona, t.j. eliminovať akékoľvek obštrukcie zo strany žalovaného. Zákon neustanovuje nespornosť uplatneného nároku ako podmienku aplikácie ustanovenia § 274 CSP. Žalovaný mal o konaní vedomosť a bolo len na ňom, aby účinne realizoval svoje procesné práva a povinnosti. V tejto súvislosti žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/87/2018, podľa ktorého súd nie je povinný zohľadňovať predchádzajúce procesné správanie žalovaného, nakoľko jeho aktivita či pasivita v konaní nepatrí do rámca podmienok potrebných pre rozhodnutie kontumačným rozsudkom podľa ust. § 274 CSP.
10. Pokiaľ ide o povinnosť súdu informovať stranu o neakceptovaní dôvodu na odročenie pojednávania analógiou podľa § 183 ods. 4 CSP, tu žalobca zdôraznil, že predmetné ustanovenie je možné aplikovať iba v prípade, ak strana žiada o odročenie pojednávania. Článok 4 CSP výslovne ustanovuje, že ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Pokiaľ zákon nejakú problematiku neupravuje, môže (analogicky) odkázať na použitie podobnej normy na daný prípad. Tu však existuje konkrétna právna norma, a to ust. § 274 CSP a nasl., ktorá jasne upravuje danú problematiku a podľa ktorej sa má postupovať. Tvrdenia žalovaného preto žalobca považoval za neopodstatnené a aplikácia per analogiam za daných okolností nie je akceptovateľná. Žiadne ustanovenie upravujúce problematiku vydania rozsudku pre zmeškanie žalovaného neodkazuje na ust. § 183 ods. 4 CSP, a teda súd nemá povinnosť informovať stranu o neakceptovaní jej ospravedlnenia. Podľa žalobcu aj samotný súhlas s prejednaním veci v
neprítomnosti žalovaného je pri naplnení zákonných podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie irelevantný, pretože v zmysle ust. § 180 CSP po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti a otvorí pojednávanie. Znamená to, že súd bez ohľadu na to, či bol súhlas daný alebo nie musí rozhodnúť o tom, či sa bude konať v neprítomnosti žalovaného. Súhlas neprítomnej strany sa tak v danom smere nevyžaduje. Žalobca všetky námietky žalovaného v podanom odvolaní považoval za neopodstatnené, a preto žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť s priznaním 100% náhrady trov odvolacieho konania žalobcovi.
11. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 27.11.2019 (č.l. 128 spisu) bolo vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného doručené žalovanému prostredníctvom jeho právneho zástupcu, pričom žalovaný možnosť vyjadriť sa k nemu v lehote 10 dní odo dňa doručenia nenaplnil do momentu konania a rozhodovania krajským súdom.
12. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP a odvolanie žalovaného odmietol podľa ust. § 386 písm. c) CSP, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné v spojení s ust. § 356 písm. b) CSP, ak boli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa ust. § 274 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
13. Primárne krajský súd uvádza, že odvolaním žalovaného zo dňa 30.10.2019 je napadnutý rozsudok okresného súdu č.k. 17Cb/44/2019-93 zo dňa 20.9.2019, ktorý je rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. V rámci poučenia rozsudku okresného súdu, vydaného pre zmeškanie žalovaného je uvedené, že proti rozsudku odvolanie nie je prípustné, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie (§ 356 písm. b) CSP). Práve odvolaním žalovaného zo dňa 30.10.2019 bolo namietané, že okresný súd nemal kumulatívne splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného. Vzhľadom k tomuto základnému odvolaciemu dôvodu žalovaného považoval krajský súd za potrebné opätovne aj v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť citáciu zákonného ust. § 274 CSP, podľa ktorého na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
14. Z vyššie citovaného zákonného ust. § 274 CSP vyplývajú kumulatívne podmienky, za splnenia ktorých je možné rozhodnúť o žalobe žalobcu rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, a to, ak je uskutočnený návrh žalobcu na takéto rozhodnutie, žalovaný sa nedostavil na pojednávanie, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a bol poučený o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie ako následku nedostavenia sa a súčasne žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. Krajský súd má za to, že v konaní pred okresným súdom kumulatívne boli splnené všetky podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného v zmysle ust. § 274 CSP.
15. Krajský súd podľa Zápisnice o pojednávaní zo dňa 20.9.2019 mal za preukázané, že žalobca navrhol vo veci rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného podľa ust. § 274 CSP, pretože žalovaný včas a vážnymi dôvodmi neospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a v tomto smere žalobca odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo 87/2018. Okresný súd nariadil pojednávanie v neprítomnosti žalovaného. Okresný súd po návrhu žalobcu na rozhodnutie vo veci rozsudkom pre zmeškanie podľa ust. § 274 CSP skonštatoval, že po oboznámení sa so spisovým materiálom sú splnené podmienky na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie v zmysle ust. § 274 CSP, vzhľadom k čomu bol verejne vyhlásený rozsudok v mene Slovenskej republiky pre zmeškanie žalovaného, ktorým žalobe žalobcu vyhovel. Z obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 20.09.2019 mal krajský súd za zistené, že zákonná podmienka návrhu žalobcu na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného bola splnená.
16. Krajský súd konštatuje, že bola splnená aj ďalšia podmienka pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného, a to, keď sa žalovaný nedostavil na pojednávanie nariadené na deň 20.09.2019, hoci bol riadne a včas predvolaný. Žalovaný mal podľa doručenky na č.l. 68 spisu doručený termín 20.09.2019
dňa 03.09.2019. Súčasne v predvolaní bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, ktoré poučenie sa nachádza v predvolaní na č.l. 66 spisu.
17. Žalovaný v odvolaní namietal, že inštitút rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie žalovaného podľa ust. § 274 CSP slúži ako procesná sankcia za pasivitu žalovaného, pričom žalovaný nebol pasívny, svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil. S týmto právnym názorom sa krajský súd nestotožňuje. Vyplýva to z toho, že rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného v zmysle ust. § 274 CSP je zákonodarcom koncipované ako následok nedostavenia sa na termín pojednávania, ktorý bol riadne a včas doručený za súčasného poučenia žalovaného v predvolaní o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a neospravedlnenia neprítomnosti včas a vážnymi okolnosťami. Ak sa žalovaný neospravedlnil vážnymi okolnosťami, resp. sa ospravedlnil, ale nie vážnymi okolnosťami, tak krajský súd uvádza, že boli kumulatívne splnené zákonné podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Podľa názoru krajského súdu v zmysle zákonného znenia ust. § 274 CSP je preto možné hovoriť pri vydaní rozsudku pre zmeškanie žalovaného ako o sankcii za nedostavenie sa žalovaného na termín pojednávania. Zákonnú podmienku nedostavenia sa na nariadený termín pojednávania, vyplývajúcu z ust. § 274 CSP o rozhodnutí rozsudkom pre zmeškanie nemožno spájať so žalovaným tvrdenou obranou, že nebol v konaní pasívny. V prípade pasivity žalovaného rozhoduje súd rozsudkom pre zmeškanie v zmysle ust. § 273 CSP, t.j. jednou zo zákonných podmienok vyplývajúcich z tohto ustanovenia je, že sa žalovaný nevyjadrí k žalobe a neuvedie svoju obranu, nepripojí listiny a neoznačí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktorú povinnosť bez vážneho dôvodu nesplní. Nemožno preto akceptovať odvolací dôvod žalovaného v tom, že v konaní bol činný, nebol pasívny, podal odpor, ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, keďže žalovaným takto vyjadrená aktivita sa viaže k ust. § 273 CSP a nie k ust. § 274 CSP, ktoré upravuje podmienky na rozhodnutie súdu rozsudkom pre zmeškanie z dôvodu nedostavenia sa na nariadený termín pojednávania. Krajský súd k odvolaciemu dôvodu žalovaného o tvrdení, že nebol pasívny, poukazuje na rozdielnosť ustanovení § 273, § 274 CSP, upravujúcich vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného. Ustanovenie § 273 CSP je vnímané ako sankcia za absenciu povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti zo strany žalovaného pre štádium konania pred pojednávaním, t.j. rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie žalovaného aj bez nariadenia pojednávania a ust. § 274 CSP je vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného, ako sankcia za nedostavenie sa na nariadené pojednávanie, keď týmto spôsobom súd rozhoduje po nariadení pojednávania. Práve ust. § 274 CSP malo viesť k tomu, aby zo strany žalovaného vo všeobecnosti sa nerobili obštrukcie pri prejednaní žalobného nároku, resp. sa eliminovali prípadné obštrukcie. Krajský súd dodáva, že zo zákonného ust. § 274 CSP nevyplýva podmienka nespornosti uplatneného nároku, preto ak žalovaný vzniesol námietky voči žalobcovmu nároku, tak bolo na ňom, aby svoje procesné práva a povinnosti realizoval aj účasťou na pojednávaní.
18. Krajský súd má za to, že žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. Tvrdené neodkladné pracovné povinnosti a pracovnú vyťaženosť v tomto termíne, ako aj dôvod hospodárnosti konania, t.j. aby nedochádzalo k zbytočnému zvyšovaniu trov konania, nemožno posúdiť tak, že sú to vážne okolnosti neúčasti právneho zástupcu žalovaného na nariadenom termíne pojednávania okresným súdom. Hoci zákon taxatívne nevymenováva, čo je možné považovať na ospravedlniteľný dôvod neúčasti na nariadenom pojednávaní, resp. čo je možné považovať za vážnu okolnosť neúčasti na nariadenom pojednávaní, je už rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov ustálené, že sa má jednať o okolnosť objektívnej povahy, ktorá je náhla, neočakávaná, nepredvídaná, brániaca v možnosti účasti na nariadenom pojednávaní. Za ospravedlniteľný dôvod, resp. za vážnu okolnosť neprítomnosti na pojednávaní možno považovať len také závažné prekážky, ktoré sú preukázané a ktoré bránia žalovanému sa dostaviť na nariadené pojednávanie. Existencia takejto vážnej okolnosti musí byť tvrdená a preukázaná žalovaným, resp. jeho právnym zástupcom. Právny zástupca žalovaného takýto vážny ospravedlniteľný dôvod neúčasti na nariadenom pojednávaní netvrdil a ani nepreukázal, keďže neodkladné pracovné povinnosti, pracovná vyťaženosť, ako aj hospodárnosť konania, nemajú charakter vážnych okolností neúčasti na nariadenom pojednávaní.
19. Krajský súd ďalej uvádza, že pokiaľ aj nie je zákonnou úpravou vymedzené, čo sa považuje za ospravedlniteľný dôvod a nie sú dané ani kritériá pre takýto ospravedlniteľný dôvod, tento by mal byť vyvodzovaný zo skutočnosti, ktorá je vo vzťahu k prebiehajúcemu súdnemu konaniu a nariadenému pojednávaniu so zreteľom na všetky okolnosti vážna, svojou povahou znemožňujúca sa sporovej strane zúčastniť nariadeného pojednávania, t.j. svojou povahou znemožňujúca každej sporovej strane za rovnakých okolností sa zúčastniť pojednávania, je súčasne ospravedlniteľná (všeobecne prijímaná
ako odpustiteľná), nepredvídateľná (nepredvídaná alebo neočakávaná), neodvrátiteľná (neumožňujúca sporovej strane prijať opatrenia prekonávajúce príčinu nemožnosti zúčastniť sa pojednávania) a náhla, vzhľadom k časovej súvislosti nedovoľujúca sporovej strane, v danom prípade žalovanému, resp. právnemu zástupcovi žalovaného uskutočniť kroky vedúce k tomu, aby sa zúčastnil pojednávania (NS SR sp. zn. 3Cdo 181/2008). Takýto ospravedlniteľný dôvod žalovaný nepreukázal. Krajský súd dodáva, že ospravedlniteľný dôvod je taký dôležitý dôvod, pre ktorý sporová strana zmeškala pojednávanie vo veci, ktorý ako prekážka sa vyznačuje závažnosťou, rozsahom alebo z iných dôvodov aspektom ospravedlniteľnosti.
20. Nebol namieste ani odvolací dôvod žalovaného v tom, že okresný súd mal postupovať v zmysle Čl. 4 CSP v spojení s ust. § 183 ods. 4 CSP a bezodkladne upovedomiť žalovaného, resp. jeho právneho zástupcu o tom, že uvádzané dôvody ospravedlnenia, vrátane jeho súhlasu s prejednávaním veci v jeho neprítomnosti nemieni akceptovať. Je nepochybné, že z Čl. 4 CSP vyplýva analógia legis a analógia iuris, avšak zo znenia ust. § 183 ods. 4 CSP jasne vyplýva, že je viazané na návrh o odročenie pojednávania. Len v prípade, ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Žalovaný, resp. jeho právny zástupca neuskutočnili návrh na odročenie pojednávania, z ktorého dôvodu nie je možné postupovať podľa ust. § 183 ods. 4 CSP. Okresný súd nemal povinnosť bezodkladne upovedomiť žalovaného (jeho právneho zástupcu), že dôvody ospravedlnenia nemieni akceptovať. Právny zástupca žalovaného v podaní zo dňa 19.09.2019 (č.l. 82 spisu) k termínu pojednávania nariadeného na deň 20.09.2019 o 08,30 hod. uviedol, že ospravedlňuje svoju neúčasť na tomto pojednávaní, nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a zároveň vyjadril súhlas s prejednaním veci, ako aj s vyhlásením rozsudku v jeho neprítomnosti, t.j. žalovaný neuskutočnil návrh na odročenie pojednávania, s ktorým návrhom je len spojený postup súdu v zmysle ust. § 183 ods. 4 CSP.
21. Vzhľadom k uvedenému, krajský súd mal za to, že boli splnené všetky zákonné podmienky v zmysle ust. § 274 CSP na rozhodnutie o žalobe žalobcu rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, preto odvolanie žalovaného zo dňa 30.10.2019 proti rozsudku okresného súdu odmietol v zmysle ust. § 386 písm. c) CSP, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné v spojení s ust. § 356 písm. b) CSP, ak odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie žalovaného je prípustné len v prípade, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia, čo v danej veci splnené nebolo.
22. K správnosti svojho rozhodnutia krajský súd poukazuje aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/189/2017 zo dňa 27. februára 2018, osobitne na uznesenie NS SR sp. zn. 5Obdo/87/2018 zo dňa 22. novembra 2018. Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 5Obdo/87/2018 poukazuje na ust. § 274 CSP, ako aj na právne závery odvolacieho súdu, podľa ktorých ...„Skutočnosť, že žalovaný bol v doterajšom priebehu konania aktívny, nie je pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie na pojednávaní podľa ust. § 274 CSP rozhodujúca. Ako už odvolací súd uviedol, okrem splnenia podmienok v ust. § 274 CSP súd rozhodne rozsudkom pre zmeškanie žalovaného len v prípade, že sú splnené procesné podmienky konania, ďalej by nerozhodoval rozsudkom pre zmeškanie v prípade, že tvrdenia v podaniach žalobcu by neumožňovali takýto rozsudok vyhlásiť. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď na pojednávaní na návrh žalobcu rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, nakoľko na vydanie rozsudku pre zmeškanie boli splnené všetky podmienky zakotvené v ust. § 274 CSP“. Najvyšší súd SR v tomto rozhodnutí sp. zn. 5Obdo 87/2018 skonštatoval, že po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zhodnotil procesný postup súdu prvej inštancie, ako aj aplikáciu predpisov procesného práva, zaujal stanovisko k odvolacím námietkam, vysvetlil, prečo ich považuje za neopodstatnené, a preto sa Najvyšší súd SR nemohol stotožniť s dovolacou námietkou žalovaného, že by odvolací súd neposúdil podmienky na vydanie kontumačného rozsudku podľa ust. § 274 CSP normované jeho hypotézou, v dôsledku čoho mu malo byť nesprávnym procesným postupom znemožnené, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces.
23. Krajský súd poukazuje v súvislosti s týmto rozhodnutím aj na svoju rozhodovaciu činnosť, príkladmo na rozhodnutie sp. zn. 13Cob/196/2019 zo dňa 03. decembra 2019, kedy bolo v obdobnej právnej veci rovnakých sporových strán odvolanie žalovaného proti rozsudku okresného súdu pre zmeškanie žalovaného odmietnuté, ako aj ďalšie rozhodnutia sp. zn. 13Cob/41/2019 zo dňa 19.6.2019, sp. zn. 13Cob/150/2019 zo dňa 19.06.2019.
24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 256 ods. 1 CSP, ktoré bolo primerane aplikované. Odmietnutím odvolania žalovaného žalovaný ako sporová strana procesne zavinila, že nebolo možné konať o podanom odvolaní žalovaným, preto žalobca má voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov rozhodne okresný súd samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.