Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_8To-15-2020.pdf
PDF · 100.01 KB
Case nature
Area
Subarea
8To/15/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Kučeru, sudcov JUDr. Daniely Mitterpákovej a JUDr. Martina Michalanského v trestnej veci proti obžalovanému ml. S. S. a spol. pre zločin ublíženia na zdraví podľa 155 ods. 1 Tr. zák. a iné, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5T/122/2019 zo dňa 4. 2. 2020 na neverejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 2. apríla 2020 takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. l písm. d/, e/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu vo vzťahu ku všetkým obžalovaným.
Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
odôvodnenie:
Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom sp. zn. 5T/122/2019 zo dňa 4. 2. 2020 uznal obžalovaných ml. S. S., Z. F. a ml. D. R. vinnými zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods.1 Tr. zákona, v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zákona a z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zákona pre skutok, ktorých sa mali dopustiť tak, že
dňa 26. augusta 2019 v presne nezistenom čase, okolo 22,30 hod. v Krompachoch okr. Spišská Nová Ves, na ulici Družstevnej na asfaltovej ceste pred rodinným domom bez popisného čísla, v mieste prechodu na Rázusovu ulicu, spoločne s mal. V. K., nar. XX.XX.XXXX, bezdôvodne fyzicky napadli poškodeného M. Y., nar. XX.X.XXXX tak, že najprv obž. Z. F. pristúpil zozadu k poškodenému, ktorého najprv strčil a následne keď sa poškodený otočil, udrel ho lopatou po hlave, v dôsledku čoho poškodený spadol na zem a k poškodenému prišli aj obžalovaní ml. S. S. a ml. D. R. a mal. V. K., pričom všetci štyria menovaní poškodeného udierali lopatou, rukami a taktiež kopali poškodeného do oblasti celého tela a hlavy, pričom poškodený sa snažil postaviť a utiecť, vždy ho však zvalili na zem a opakovane ho bili, a uvedeným konaním spôsobili poškodenému M. Y. podľa znaleckého posudku tržno-zmliaždenú ranu v temennej oblasti hlavy vľavo, otras mozgu, vykĺbenie vonkajšieho konca kľúčnej kosti vľavo, zlomeninu 1.rebra vľavo, pomliaždenie ľavého kolena, s predpokladanou dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní viac ako 42 dní.
Súd im za to uložil :
1/ obžalovanému ml. S. S. podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona, za použitia § 36 písm. l/ písm. n/ Tr. zákona, § 37 písm. h/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 117 ods.1 Tr. zákona, per analogiam § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 119 ods. 1 Tr. zákona mu určil skúšobnú dobu v trvaní 20 mesiacov.
2/ obžalovanému Z. F. podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona, § 36 písm. l/, písm. n/ Tr. zákona, § 37 písm. h/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona, per analogiam § 39 ods. 2 písm. d/ , ods. 4 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 36 mesiacov. Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona, za použitia § 49 ods. 1 Tr. zákona mu výkon trestu podmienečne odložil a zároveň uložil probačný dohľad nad jeho správaním sa v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona ustanovil skúšobnú dobu v trvaní 4 rokov. Podľa § 51 ods. 4 Tr. zákona mu uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.
3/ obžalovanému ml. D. R. podľa § 155 ods.1 Tr. zákona, za použitia § 36 písm. l/ písm. n/ Tr. zákona, § 37 písm. h/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 117 ods. 1 Tr. zákona, per analogiam § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil. Podľa § 119 ods. 1 Tr. zákona mu určil skúšobnú dobu v trvaní 20 mesiacov. Podľa § 102 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona uložil ochrannú výchovu a podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zákona aj ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku uložil obžalovaným zaplatiť spoločne a nerozdielne poškodenému M. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom G. T. D., H. XX/X náhradu škody titulom bolestného vo výške 2.775,62 €. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovaným zaplatiť spoločne a nerozdielne Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s., Bratislava, Mestská časť Petržalka, Panónska cesta 2, IČO: 35937874 náhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodeného vo výške 394,13 €.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že uložené tresty považuje za nezákonné. U obžalovaného Z. F. nepovažuje za odôvodnené podmienečné odloženie uloženého trestu z dôvodu nesplnenia podmienok uvedených v § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. Obžalovaný sa skutkom, pre ktorý je vedené trestné stíhanie dopustil trestných činov, pre ktoré je odôvodnené uloženie úhrnného trestu v trvaní 4 rokov až 10 rokov. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že bol iniciátorom bezdôvodného a závažného fyzického útoku na osobu poškodeného M. Y., ktorého sa dopustil spoločne s dvoma mladistvými osobami a jednou maloletou osobou. Pri útoku na poškodeného, ktorého udierali lopatou, rukami a kopali ho do oblasti celého tela, boli poškodenému spôsobené závažné zranenia, ktoré mali za následok dlhotrvajúce liečenie a práceneschopnosť. Agresivita útoku preto preukazuje závažné okolnosti prípadu. Ani osoba páchateľa Z. F. neodôvodňuje rozhodnutie o podmienečnom odložení trestu, pretože ide o osobu, ktorá už v minulosti bola právoplatne odsúdená pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona a v evidencii priestupkov má 6 záznamov, z ktorých dva sa týkajú priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ Zák. č. 372/1990 Zb., ktorých sa dopustil násilnými prejavmi správania voči iným osobám. Uvedené dôkazy k osobe obžalovaného preukazujú jeho sklony k páchaniu násilnej protiprávnej činnosti. Z uvedeného dôvodu mal mu byť, aj s prihliadnutím na prijaté vyhlásenie o vine, uložený úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody, so zaradením do ústavu pre výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.Má zato, že keď súd obžalovaným mladistvým uložil úhrnné podmienečné tresty vo výmere 12-tich mesiacov, považuje výšku uložených trestov za nezákonnú.
Z uvedených dôvodov preto navrhol, aby odvolací súd zrušil odvolaním napadnuté výroky o trestoch prvostupňového súdu a uložil obžalovaným Z. F., ml. S. S. a ml. D. R. tresty zodpovedajúce zásadám pre ukladanie trestov podľa Trestného zákona.
K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný ml. D. R. prostredníctvom svojho obhajcu. Uviedol, že trest, ktorý navrhuje prokuratúra považuje za neadekvátny, vzhľadom na to, že nemá doteraz žiadny záznam v registri trestov a aj samotný priebeh súdneho konania mal na neho pozitívny vplyv. Náprava je očividná v zmysle záverov vyjadrenia Reedukačného centra Mlynky-Biele Vody, kde je dlhodobo umiestnený a teda je možné použiť na mimoriadne zníženie trestu aj ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona. Zároveň z vykonaného dokazovania, ako aj zo záverov znaleckého dokazovania vyplýva, že konal pod vplyvom návykovej látky so zistením závislosti na touléne. Bolo mu uložené aj ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou tak, ako to odporučila znalkyňa vo svojom znaleckom posudku, s čím sa stotožnil aj súd. Súčasne súd uložil obžalovanému aj ochrannú výchovu z dôvodu, že prostredie v ktorom žil, resp. by mal naďalej po vykonaní výchovného opatrenia bývať, neposkytovalo a
ani v aktuálnom čase by neposkytovalo záruku jeho riadnej výchovy. Je preto namieste aj použitie § 39 ods. 2 písm. c/, nakoľko sú splnené podmienky a spúšťačom jeho trestnoprávneho konania bolo užitie návykovej látky a bolo mu uložené aj ochranné liečenie, ktoré spolu s ochrannou výchovou zabezpečí ochranu spoločnosti aj trestom nižším, ako je trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov, ako to navrhuje prokuratúra.
Vzhľadom na uvedené preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku o uloženom treste zmenil tak, že v zmysle § 155 ods. 1 Tr. zákona, za použitia § 36 písm. 1/ písm. n/ Tr. zákona. § 37 písm. h/ Tr. zákona. § 38 ods. 2. ods. 3 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona. § 117 ods. I Tr. zákona, za použitia § 39, ods. 1 Trestného zákona alebo alternatívne § 39 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona mu uložil trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov a tento mu podľa § 49 ods. l písm. a/ Tr. zákona podmienečne odložil a podľa §119 ods. 1 Tr. zákona mu určil skúšobnú dobu v trvaní 20 mesiacov.
Obžalovaný Z. F. k odvolaniu prokurátora prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že nie je pravdou, že bol iniciátorom fyzického útoku voči poškodenému tak, ako to opisuje prokurátor vo svojom odvolaní. Z výpovede poškodeného tak jednoznačne vyplýva, že strčenie a úder lopatou museli vykonať dve rozdielne osoby a nie jedna, ako je to uvedené vo výrokovej časti obžaloby, resp. rozsudku. K úprave skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, však v obžalobe a ani následne v rámci konania pred súdom, ani napriek vyššie uvedenej výpovedi poškodeného, už nedošlo. On však za účelom prípadnej možnosti zníženia trestu pod jeho zákonom stanovenú hranicu už nemal inú možnosť, ako vyhlásiť vinu aj z nesprávne popísaného skutku uvedeného v obžalobe. Na základe uvedeného ho teda nemožno označiť za iniciátora útoku na poškodeného. K samotnému útoku uviedol, že jeho závažnosť je vyjadrená pomerne vysokou trestnou sadzbou za tento trestný čin stanovenou Trestným zákonom, pričom sa tento útok svojou agresivitou nijako neodlišuje od iných útokov, ktoré sú kvalifikované ako zločin ublíženie na zdraví v zmysle § 155 ods. 1 Tr. zák. Práve naopak, obvyklú dobu liečenia a dĺžku práceneschopnosti najzávažnejšieho poranenia poškodeného, teda vykĺbenia vonkajšieho konca kľúčnej kosti vľavo, znalec stanovil na dobu 6 týždňov (42 dní), čo je práve hraničná doba liečby medzi kvalifikáciou predmetného skutku ako zločinu alebo prečinu (znalecký posudok č. 79/2019 znalca MUDr. Dalibora Piovarčiho). Zároveň poukázal na skutočnosť, že práceneschopnosť poškodeného je len jedným z kritérií pre kvalifikovanie zranení ako ťažkej ujmy na zdraví, pričom podstatné pre takúto kvalifikáciu je závažné ovplyvnenie obvyklého spôsobu života poškodeného počas objektívnej doby liečby dlhšej ako 42 dní. Zo znaleckého posudku však takéto závery nevyplývajú, naopak, znalec vo svojich záveroch poukazuje na podstatne kratšiu dobu závažného ovplyvnenie obvyklého spôsobu života poškodeného a teda aj tvrdenia prokurátora uvedené v jeho odvolaní o spôsobení závažných zranení, resp. agresivite útoku, ktorá má preukazovať závažné okolnosti prípadu, považuje, na základe znaleckého dokazovania, za vyvrátené. K skutku, ktorý sa mu kladie za vinu sa priznal, úprimne oľutoval ho, od začiatku trestného stíhania spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní, na hlavnom pojednávaní vyhlásil vinu zo skutku uvedeného v obžalobe. Má záujem aj o náhradu škody poškodenému, ktorú mu však bude môcť uhradiť len v prípade uloženie podmienečného trestu. Je pravdou, že bol v roku 2015 odsúdený pre zločin lúpeže na podmienečný trest odňatia slobody, avšak ku dňu 03.10.2017 sa osvedčil. Toto odsúdenie je teda už zahladené a hľadí sa na neho, ako keby odsúdený nebol. Taktiež aj väčšina ním spáchaných priestupkov je už staršieho charakteru a je toho názoru, že ich závažnosť nie je tak vysoká, aby odôvodňovala nemožnosť uloženia podmienečného trestu. Poukázal na skutočnosť, že väzobné stíhanie trvá už približne 6 mesiacov, čo považuje spolu s trestom uloženým rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5T/122/2019 zo dňa 04.02.2020 za dostatočné ponaučenie, ktoré nespĺňa len represívny a preventívny účel, ale najmä, vzhľadom na jeho nízky vek, aj výchovný účel. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd odvolanie prokurátora proti rozsudku okresného súdu v časti výroku o treste zamietol ako neopodstatnené. Obžalovaný ml. S. S. prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že má zato, že uložená výška trestu odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov je neprimeraná s poukazom na to, že počas celého prípravného konania, ako aj počas hlavného pojednávania s orgánmi činnými v trestnom konaní, ako aj so súdom, riadne spolupracoval a napomáhal k objasneniu skutku a zároveň sa ku skutku priznal, tento oľutoval. S poukazom nato, že obžalovaný pochádza z nepriaznivých sociálnych pomerov a nedostatočného výchovného prostredia a taktiež na to, že by uloženie výšky trestu odňatia slobody nad 12 mesiacov by bolo pre obžalovaného, ktorý je osobou mladistvou, neprimerane prísne, má zato, že v danom prípade je namieste mimoriadne zníženie trestu a súd tento inštitút správne aplikoval. Poukázal pritom na to, že výška trestu, t. j. 12 mesiacov odňatia slobody zodpovedá možnosti mimoriadneho zníženia trestu
podľa ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona a teda takýto trest je možné v súlade s ustanovením Trestného zákona uložiť. Na základe uvedeného je tak namieste použitie a uplatnenie ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona pri uloženej výške trestu odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu tohto trestu na dobu v trvaní 20 mesiacov. Na podklade takto podaného odvolania prokurátora odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.
Okresný súd na hlavnom pojednávaní vo vzťahu ku všetkým trom obžalovaným prijal vyhlásenie obžalovaných o vine a nevykonal tak dôkazy súvisiace s rozhodovaním o vine, ale vykonal dôkazy súvisiace s rozhodovaním o treste, náhrade škody a ochrannom opatrení.
Krajský súd tak konštatuje, že rozsudok okresného súdu vo vzťahu k obžalovaným ml. S. S., Z. F. a ml. D. R. vo výroku o vine je právoplatný.
Okresný súd vykonal dokazovanie vo vzťahu k trestom u všetkých troch obžalovaných, podľa názoru odvolacieho súdu veľmi dôsledne a v napadnutom rozsudku veľmi podrobne poukázal na osoby obžalovaného ml. S., Z. F. a ml. D. R. so záverom, že pri rozhodovaní o treste okresný súd konštatoval, že u ml. S. S. a Z. F. je daná existencia poľahčujúcich okolností v zmysle § 36 písm. l/ Tr. zák., teda že sa priznal k spáchaniu trestného činu a jeho oľutovanie, ako aj podľa § 36 písm. n/ Tr. zák. a to napomáhanie objasňovania trestnej činnosti príslušným orgánom, v danom prípade súdu, pretože nebolo nutné vykonať dokazovanie súvisiace s rozhodovaním o vine.
U všetkých troch obžalovaných okresný súd zistil aj priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zák., teda že spáchali viac trestných činov.
Pomer poľahčujúcich okolností vyjadril súd ustanovením § 38 ods. 3 Tr. zák. pri ukladaní trestov.
Okresný súd u obžalovaného ml. S. S. a ml. D. R., keďže ide o osoby mladistvé, vychádzajúc z trestnej sadzby § 155 ods. 1 Tr. zák., kde je určená trestná sadzba vo výmere 4 až 10 rokov, za použitia § 117 ods. 1 Tr. zák. pri znížení tejto trestnej sadzby na polovicu, vychádzal z trestnej sadzby trestu odňatia slobody 2 až 5 rokov. Okresný súd dospel k záveru, že je možné analogicky aplikovať ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák., ktoré upravuje možnosť v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby (vychádzal zo stanoviska Najvyššieho súdu SR sp. zn. Tpj. 55/2016). Okresný súd tak dospel k záveru, že vlastne znížil dolnú hranicu o jednu tretinu z rozpätia odňatia slobody pri mladistvých 2 až 5 rokov, ako to vyššie krajský súd citoval, čo tak konkrétne činí, že znížil dolnú hranicu o 12 mesiacov a uložil trest vo výmere jedného roka.
Krajský súd v prvom rade poukazuje nato, že okresný súd sa dôsledne nezaoberal ustanovením § 38 ods. 3 Tr. zák., ktorým mu okresný súd odôvodňoval ukladanie trestu pri pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, keďže v zmysle tohto ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. zák. znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, čo by prichádzalo po úprave u týchto mladistvých vo výmere 2 až 4 roky. Za takejto aplikácie a za použitia § 38 ods. 3 Tr. zák. by sa znižovala dolná hranica za použitia ustanovenia § 39 ods. 4 Tr. zák. tak, ako to namietal prokurátor v podanom odvolaní, t. j. vo výmere najmenej 16 mesiacov trestu odňatia slobody.
Takouto úpravou trestnej sadzby ako to odvolací súd uviedol, sa okresný súd dôsledne neriadil a prakticky podľa názoru odvolacieho súdu len znižoval dolnú hranicu trestnej sadzby pri mladistvých vo výmere 2 až 5 rokov o jednu tretinu, výsledkom ktorej bola dolná hranica jeden rok, t. j. v takej výmere, ako to uložil obidvom mladistvým.
Tento procesný postup okresného súdu je podľa názoru odvolacieho súdu nepreskúmateľný, pretože v zmysle platného ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. zák. tak, ako to odôvodňoval okresný súd v napadnutom rozsudku, by pri úprave podľa § 38 ods. 3 Tr. zák., kde bola trestná sadzba 2 až 4 roky, dolná hranica by bola najmenej 16 mesiacov. Odvolací súd ďalej k tomu konštatuje, čo vyplýva z platnej judikatúry, že aj okresný súd dospel k záveru, že môže znížiť dolnú hranicu trestnej sadzby, podľa názoru odvolacieho
súdu nemusí ju však automaticky znižovať o jednu tretinu, pretože zaužívaná prax je, že až o jednu tretinu.
Odvolací súd k tomu uvádza, že znížiť o jednu tretinu dolnú sadzbu za použitia ustanovenia § 39 ods. 4 per analogiam je vždy na úvahe okresného súdu po vyhodnotení všetkých okolností prípadu a berúc do úvahy aj vyhodnotenie osoby mladistvých.
Z rozsiahleho vykonaného dokazovania k osobe ml. S. S., ktoré okresný súd podrobne rozviedol na č.l. 4 až 5 napadnutého rozsudku vyplýva, že obžalovaný doposiaľ nemá záznam v registri trestov, ale zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves bola zistená relevantná skutočnosť, že obžalovaný sa aj v minulosti dopúšťal protispoločenskej činnosti, a to už v roku 2016, keď sa dopustil priestupku proti verejnému poriadku. Vec bola odložená pre nedostatok veku - 15 rokov. Následne v mesiaci marec 2017 sa dopustil prečinu porušovania domovej slobody, v mesiaci máj 2017 zločinu lúpeže a v obidvoch prípadoch bolo trestné stíhanie zastavené pre nedostatok veku. Aj tieto zistené skutočnosti vo vzťahu k jeho osobe charakterizujú osobu mladistvého a to najmä sklony páchať násilnú trestnú činnosť, preto odvolací súd dospel k záveru, že uložený nepodmienečný trest vo výmere 12 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 20 mesiacov, nie je v súlade so zákonom.
Zhodne okresný súd aj u obžalovaného ml. D. R. veľmi podrobne zistil a odôvodnil, že osoba ml. D. R., ktorý taktiež sa v minulosti dopustil prečinu krádeže, trestné stíhanie bolo odložené pre nedostatok veku. Osoba mladistvého ďalej bola charakterizovaná ako tzv. osoba záškoláka, ktorý sa dopúšťal aj priestupku proti majetku, v dôsledku čoho bol uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 3T/133/2019 odňatý z osobnej starostlivosti rodičov a bol nariadený pobyt v Reedukačnom centre Mlynky
- Biele Vody. Odvolací súd konštatuje, že okresný súd aj u tohto mladistvého z tých istých dôvodov ako u ml. S., všetky tieto skutočnosti nevyhodnotil dôsledne vo vzťahu k uloženému zníženému trestu pod dolnú hranicu a preto aj trest uložený tomuto mladistvému odvolací súd považuje ako nesúladný so zákonom.
Vo vzťahu k obžalovanému Z. F., ktorý je väzobne stíhaný okresný súd uložil úhrnný trest vo výmere 36 mesiacov s podmienečným odkladom podľa § 51 ods. 1 a § 49 ods. 1 Tr. zák. za prijatia probačného dohľadu so stanovením skúšobnej doby v trvaní 4 rokov, ktorý v podstate okresný súd odôvodnil tým, že aj napriek tomu, že obžalovaný bol už v minulosti odsúdený, pričom sa v roku 2017 osvedčil, okresný súd mal zato, že možnosť podmienečného výkonu trestu s dohľadom probačného a mediačného úradníka bude pozitívnejšie výchovne pôsobiť, než nepodmienečný trest.
S týmto názorom okresného súdu sa krajský súd nestotožnil a akceptoval sťažnostnú námietku prokurátora, pretože osoba obžalovaného F., vzhľadom na jeho predchádzajúce odsúdenie pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. a aj v úzkej súvislosti so spáchanými priestupkami bez akýchkoľvek pochybností neodôvodňuje výkon podmienečne uloženého trestu. Je síce pravdou, ako to bolo dokazovaním preukázané, že predchádzajúce odsúdenie pre zločin lúpeže v konaní 3T/136/2015 Okresného súdu Spišská Nová Ves, kde mu bol uložený podmienečný trest vo výmere jedného roka a troch mesiacov so skúšobnou dobou do 19. 6. 2017 skončilo vydaním osvedčenia zo dňa 3. 10. 2017, avšak podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd v zmysle zaužívanej súdnej praxe mal hodnotiť toto odsúdenie vo vzťahu k osobe obžalovaného a najmä vo vzťahu k sklonom páchania násilnej trestnej činnosti. V tejto súvislosti pri hodnotení osoby obžalovaného F. mal okresný súd aj dôsledne vyhodnocovať osobu obžalovaného vo vzťahu k sklonom protispoločenskej a násilnej trestnej činnosti aj dôsledným vyhodnotením priestupkov, ktoré predchádzali teraz posudzovanému skutku. Odvolací súd tak konkrétne poukazuje na výpis z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na č.l. 263, z ktorého vyplýva, že spáchal 6 priestupkov, pričom odvolací súd poukazuje na priestupok z 19. 11. 2018 proti občianskemu spolunažívaniu, keď opľul v Obchodnom dome Tesco pracovníčku obchodného domu. Ďalej poukazuje na priestupok zo dňa 3. 6. 2018, keď spáchal priestupok tým, že pil alkohol na verejnosti a v neposlednom rade zo dňa 4. 5. 2016, keď spáchal priestupok podľa § 49 ods. 1 písm. d/ Zákona č. 372/1990 Z. z. a to, že sa hrubo správal voči I. S. a to tým spôsobom, že ho raz udrel päsťou do nosa.
Podľa názoru odvolacieho súdu po správnom vyhodnotení všetkých týchto okolností, na ktoré poukázal odvolací súd vyššie, mal okresný súd vyhodnotiť osobu obžalovaného aj vo vzťahu k týmto skutočnostiam v smere, či obžalovaný má sklony páchať najmä násilnú protispoločenskú činnosť, toto
následne hodnotiť pri ukladaní trestu a zaoberať sa úvahami uloženia nepodmienečného trestu tak, ako to namietal prokurátor. Z týchto dôvodov preto odvolací súd vo vzťahu k uloženému podmienečnému trestu F. považoval takto uložený trest ako neprimeraný.
Bude preto úlohou okresného súdu po zrušení veci riadiť sa v naznačenom smere a uložiť všetkým trom obžalovaným zákonné a primerané tresty odňatia slobody.
To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.