Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_69Ek-620-2019.pdf
PDF · 93.73 KB
Case nature
Subarea
69Ek/620/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného L.. T. B., nar. X.X.XXXX, bytom L. XXXX/X, XXX XX Q., právne zast. Mgr. Marošom Ježíkom, advokátom, so sídlom Okružná 871/65, 064 01 Stará Ľubovňa, proti povinnému 1/ T. F., nar. X.X.XXXX, bytom Q. XXXX/X, XXX XX Q. a povinnému 2/ L. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/X, XXX XX Q., vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Vladimírom Usačevom, so sídlom exekútorského úradu Lehotského 4, 811 05 Bratislava, pod sp. zn. 184EX 133/19, o vymoženie spoločne a nerozdielne sumu 49.000,-EUR s prísl., rozhodujúc o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 69Ek/620/2019 zo dňa 30. decembra 2019, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 69Ek/620/2019 zo dňa 30. decembra 2019 z a m i e t a.
II. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, doručeného súdu dňa 24.4.2019 sa začalo proti povinným 1/, 2/ exekučné konanie pre vymoženie peňažného plnenia, pričom ako exekučný titul oprávnený súdu predložil Notársku zápisnicu zo dňa 26.2.2015, spísanú na Notárskom úrade JUDr. Jána Hamaru, notára so sídlom v Považskej Bystrici, na mieste samom v Bratislave, Vajnorská 11, pod N 33/2015, NZ 6470/2015, NCRIs 6664/2015 (ďalej len „exekučný titul“). Predmetom notárskej zápisnice je povinnosť povinných 1/, 2/ plniť titulom uznania dlhu zo zmluvy o pôžičke z 22.8.2011, spoločne a nerozdielne sumu vo výške 100.000,-EUR a úroky vo výške 12% ročne počas doby splácania, ktorémukoľvek z veriteľov - oprávneným osobám, oprávnenému v tomto exekučnom konaní, ako veriteľovi 1/ a JUDr. Patrikovi Pučekovi, nar. 29.11.1989, bytom Malé Kršteňany 188, ako veriteľovi 2/ (ďalej len „veriteľ 2“), so splatnosťou najneskôr do 15.7.2023 v pravidelných mesačných splátkach vo výške 1.000,-EUR a úroku vo výške 1.000,-EUR, spolu 2.000,-EUR mesačne, počnúc mesiacom apríl 2015 s poslednou splátkou splatnou dňa 15.7.2023. Dlžníci sú povinní splácať ktorémukoľvek z veriteľov spoločne a nerozdielne na účet č. IBAN: SK27 1100 0000 0026 1261 8097 a sú oprávnení splatiť svoj záväzok veriteľom aj predčasne. (ďalej len „exekučný titul“). Predmetom návrhu oprávneného na začatie exekúcie bolo vymoženie neuhradených splátok istiny a úrokov vo výške 49.000,-EUR.
2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd Poverením sp. zn. 69Ek/620/2019 dňa 16.5.2019 súdneho exekútora JUDr. Vladimíra Usačeva, so sídlom exekútorského úradu Lehotského 4, 811 05 Bratislava. Doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 16.5.2019 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinných 1/, 2/.
3. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 69Ek/620/2019 zo dňa 30.12.2019, vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd na návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, exekúciu zastavil (výrok I.) a oprávneného zaviazal na náhradu trov
súdneho exekútora vo výške 36,-EUR v lehote do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti jeho rozhodnutia (výrok II.).
4. Vyšší súdny úradník v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že pred začatím exekúcie nastala okolnosť v zmysle § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. Vyšší súdny úradník uviedol, že tvrdenia povinných 1/, 2/, ktorí uviedli, že záväzok, ktorý im vyplýval z exekučného titulu uhradili dňa 2.10.2018, považoval za preukázané. Povinní 1/, 2/ súdu tvrdili, že sumu vo výške 142.000,-EUR uhradili veriteľovi 2/, čo preukazovali potvrdením veriteľa 2/ o uhradení dlhu, tzv. kvitanciou. Oprávnený tvrdenie povinných 1/, 2/ rozporoval a považoval ho za nedostatočne preukázané a účelové, pričom poukázal na skutočnosť, že povinní 1/, 2/ nepredložili žiadny iný, objektívny doklad o uhradení dlhu. Na základe výzvy súdu, predložil povinný 1/ súdu dňa 9.11.2019, cestou súdneho exekútora, súdu dva doklady o vklade v hotovosti na vyššie uvedený bankový účet veriteľa a to zo dňa 9.12.2017 na sumu 2.000,-EUR a zo dňa 21.12.2017 sumu 3.500,-EUR. Ku zvyšnej sume uviedol, že mu veriteľ 2/ odmietol poskytnúť výpis z jeho účtu. Povinný 2/ predložil súdu dňa 13.11.2019, spolu 20 dokladov o uhradení sumy spolu 22.054,- EUR a dňa 11.12.2019, po opätovnom skontaktovaní sa s veriteľom 2/, predložil súdu podrobný rozpis prevodov, vkladov a platieb v hotovosti v celkovej sume 142.000,-EUR od roku 2015 až do splatenie sumy. Po preskúmaní predložených dokladov, vyšší súdny úradník konštatoval, že kvitancia veriteľa 2/ ako aj doklady o úhradách predložené povinnými 1/, 2/ sú z obdobia pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie zo strany oprávneného (24.4.2019). Poukázal aj na to, že povinní 1/, 2/ sú v zmysle exekučného titulu povinní ich spoločný a nerozdielny záväzok uhradiť ktorémukoľvek z veriteľov a to aj predčasne. Pokiaľ ide o predložené potvrdenie veriteľa 2/ o uhradení dlhu, tzv. kvitanciu, vystavenú im veriteľom 2/, vyšší súdny úradník uviedol, že kvitancia je súkromnoprávna listina, ktorá má povahu štandardného dôkazného prostriedku. Samotné skutkové popretie pravdivosti pravej kvitancie veriteľom, nemá za následok prenesenie dôkazného bremena naspäť na dlžníka a bez ďalšieho nemôže znamenať úspech veriteľa v konaní. Veriteľ tak nemôže bez ďalších dokladov efektívne negovať svoju, predtým vystavenú kvitanciu dlžníkovi. Kvitanciu tak netreba ako dôkaz a priori degradovať, avšak ani absolutizovať, keďže ide o dôkaz ako každý iný. Súd preto hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Vyšší súdny úradník pri svojich záveroch poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22Cdo 2670/1998, sp. zn. 25Cdo 1736/2000 a sp. zn. 23Cdo 802/2013. Na základe uvedených skutočností, potom vyšší súdny úradník uviedol, že povinní 1/, 2/ splnili vymáhaný nárok vyplývajúci z exekučného titulu v celom rozsahu a to vo výške 142.000,-EUR ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Exekúcia sa tak voči nim začala nedôvodne a preto ju v súlade s § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, zastavil.
5. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo právnemu zástupcovi oprávneného doručené dňa 3.1.2020, podal oprávnený dňa 15.1.2020, teda v zákonom stanovenej lehote, sťažnosť.
6. V podanej sťažnosti oprávnený vytkol súdu, že dospel k nesprávnym záverom a nesúhlasí s tvrdeniami súdu týkajúcimi sa povahy kvitancie ako dôkazného prostriedku. Súd podľa jeho názoru nesprávne vychádzal aj z písomného podania povinného 2/ zo dňa 11.12.2019, v ktorom povinný 2/ preukazoval vykonanie jednotlivých platieb v prospech veriteľa 2/ p. Pučeka s tým, že podľa predloženého prehľadu mali byť vykonané aj platby v hotovosti a to vo výške 64.030,-EUR od povinného 2/ a vo výške 50.420,- EUR od povinného 1/. V časti I. exekučného titulu je pritom dohodnuté, že: „Dlžníci sú povinní splácať ktorémukoľvek z veriteľov svoj záväzok spoločne a nerozdielne na účet vedený v Tatra banke, a.s. číslo účtu: IBAN: SK27 1100 0000 0026 1261 8097.“ Podľa názoru oprávneného, ak je dohodnutý spôsob zániku dlhu v zmysle § 567 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlh zanikne iba pripísaním sumy dlhu na účet veriteľa vedený v peňažnom ústave a nie uhradením v hotovosti. Preto dlh, ktorý plnili povinní 1/, 2/ v hotovosti, teda nie dohodnutým spôsobom, takýmto plnením nezanikol. Povinní 1/, 2/ neosvedčili zánik dlhu a predložené potvrdenie o splatení dlžnej sumy takýmto dokladom nemôže byť. Oprávnený poukázal na ustanovenie § 559 ods. 1, ods. 2 a § 567 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, navrhol, aby súd jeho sťažnosti vyhovel.
7. Súd dňa 5.2.2020 zaslal sťažnosť oprávneného na vyjadrenie povinným 1/, 2/. Povinný 1/ sa k nej vyjadril podaním doručeným súdu dňa 19.2.2020, v ktorom uviedol, že celú situáciu od vzniku notárskej zápisnice považuje za zamotanú. Keď veritelia prestali spolu komunikovať, on s bratom zostali medzi nimi. Námietka oprávneného sa mu zdá smiešna, keďže práve on chcel hneď od začiatku peniaze v hotovosti a nechcel mu poskytnúť o tom potvrdenie. Peniaze, ktoré mu takto vyplatili a ku ktorým im nedal
potvrdenie, museli potom doplatiť znova veriteľovi 2/ na konci dlhu, keďže potvrdenie o ich uhradení nemali. Účet uvedený v notárskej zápisnici je aj tak účtom veriteľa 2/, p. Pučeka a teda oprávnený by aj tak prístup k účtu nemal. Kvôli tomu, aby čo najskôr ukončili notársku zápisnicu, dali vystavenú kvitanciu preveriť viacerým osobám, ktoré im uviedli, že takáto listina je postačujúca a to vrátane samotného oprávneného. Súdu doručili aj potvrdenia o platbách. Napriek tomu, že svoju časť splnili, naďalej sú obeťami súdnych sporov. Tak, ako uviedol aj súd s poukazom na § 567 ods. 2 Občianskeho zákonníka, peňažný dlh je splnený prostredníctvom peňažného ústavu, poštového podniku pripísaním sumy na účet alebo vyplatením v hotovosti. Preto povinný 1/ žiada, aby bolo ukončenie exekúcie schválené za právoplatné a sťažnosti oprávneného, aby nebolo vyhovené.
8. Povinný 2/ sa k sťažnosti oprávneného vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 14.2.2020. Poukázal na to, že oprávnený ich manipulatívne donútil podpísať takúto nevýhodnú zmluvu, iba v jeho prospech a aj naďalej ich oberá o čas a peniaze. Súd už prostredníctvom vyššej súdnej úradníčky videl a posúdil všetky podklady, na základe ktorých žiadosť zamietol. Oprávnený dokonca potvrdenie o uhradení, kvitanciu, od nich dostal k dispozícii ešte pred začatím exekúcie a uviedol im, že toto potvrdenie je postačujúce. Oprávnený 2/ má za to, že dlh je splnený jeho uhradením. Časť dlhu bola vyplatená v hotovosti a časť dlhu na účet, všetko však po dohode s veriteľom 2/, ktorý im o tom dal aj potvrdenie, ktoré súdu už predložili.
9. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
10. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
11. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
12. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
13. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
14. Podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku.
15. Podľa § 513 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, (ďalej len „Občiansky zákonník“), ak je dlžník zaviazaný na rovnaké plnenie niekoľkým veriteľom, ktorí sú podľa zákona, podľa rozhodnutia súdu alebo podľa zmluvy voči nemu oprávnení spoločne a nerozdielne, môže ktokoľvek z veriteľov žiadať celé plnenie a dlžník je povinný splniť v celom rozsahu tomu, kto o plnenie požiada prvý.
16. Podľa § 514 Občianskeho zákonníka, ak dlžník splnil celý záväzok jednému z veriteľov, ktorí sú voči nemu oprávnení spoločne a nerozdielne, nemôžu už ostatní od neho nič žiadať.
17. Podľa § 515 ods. 1 Občianskeho zákonníka, či spoluveriteľ, ktorý dostal plnenie nedeliteľné alebo celé plnenie, ktoré mohol žiadať ktorýkoľvek zo spoluveriteľov, je ostatným spoluveriteľom niečím povinný, závisí od pomeru medzi spoluveriteľmi.
18. Podľa § 515 ods. 2 Občianskeho zákonníka, obdobne platí, ak spoluveriteľ dostal viac, než koľko na neho pripadá.
19. Po preskúmaní veci sa sudca stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, ktoré považoval za dostatočné, jasné, zrozumiteľné a presvedčivé. Vyšší súdny úradník sa v
dostatočnom rozsahu a právne správne vysporiadal s tvrdeniami povinných 1/, 2/ uvedenými v podanom návrhu na zastavenie exekúcie ako aj s tvrdeniami oprávneného a rovnako s predloženými dokladmi a kvitanciou ako jedným z dôkazných prostriedkov. Sudca preto dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť.
20. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 13. odôvodnenia, sudca nad rámec uvedeného k argumentácii oprávneného v podanej sťažnosti uvádza, že tvrdenia oprávneného o tom, že plnením v hotovosti, dlh povinných 1/, 2/ nezanikol, keďže boli povinní plniť ktorémukoľvek veriteľovi bezhotovostným spôsobom na účet vedený v Tatra banke, a.s. číslo účtu: IBAN: SK27 1100 0000 0026 1261 8097, súd nemohol akceptovať. V súlade s § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlh zanikne splnením. Splnenie dlhu je právna skutočnosť, ktorá spôsobuje zánik práv a povinností, zo záväzkového vzťahu. Je to správanie sa dlžníka, ktorého úmyslom a cieľom je splnenie povinnosti, ktorá mu vyplýva zo záväzkového vzťahu. Dlh zanikne v momente, keď veriteľ prevezme plnenie od dlžníka. To je okamih splnenia dlhu. Súd v tomto smere poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 20Cdo 2298/2006 zo dňa 3.5.2007, z ktorého okrem iného vyplýva, že: „Výrazom ustálenej súdnej praxe je, že splnenie dlhu nastáva na základe jednostranného právneho úkonu dlžníka, ktorým dlžník poskytuje veriteľovi predmet plnenia s úmyslom splniť svoj dlh a na základe jednostranného právneho úkonu veriteľa spočívajúceho v prijatí plnenia. Na naplnenie predpokladov pre zánik dlhu splnením je teda nevyhnutné, aby dlžník odovzdal plnenie do dispozičnej sféry veriteľa s úmyslom splniť svoj dlh. Ak tu tento úmysel neexistuje, nedôjde k splneniu dlhu, aj keď sa poukázaná suma dostane do dispozičnej sféry veriteľa.“ V danom prípade nemal súd pochybnosti o tom, že povinní 1/, 2/ plnili konkrétny dlh, ktorý mali voči veriteľom 1/, 2/ a ani o tom, čo bolo ich úmyslom. Rovnako je zrejmé, že ich plnenie veriteľ 2/ prijal. Podľa názoru konajúceho súdu, v danom prípade tak nemožno považovať za správnu argumentáciu oprávneného, že plnenie peňažného dlhu v hotovosti a nie bezhotovostným spôsobom na dohodnutý účet v banke, nemožno považovať za plnenie dlhu. Právna úprava v ustanovení § 567 ods. 2 Občianskeho zákonníka, upravuje miesto plnenia peňažného dlhu prostredníctvom peňažného ústavu alebo prostredníctvom poštového podniku. Miesto plnenia dlhu nepochybne patrí medzi základné náležitosti riadneho splnenia dlhu, pričom plnenie na dohodnutom mieste má význam najmä z hľadiska omeškania s plnením dlhu, znášania nebezpečenstva náhodnej škody na veci, príslušnosti súdu a podobne. Pokiaľ ide o plnenie na inom mieste ako mieste dohodnutom, t.j. v tomto prípade nie plnením na účet veriteľa, ale plnením v hotovosti k rukám veriteľa, v zásade zakladá veriteľovi právo odmietnuť prijať plnenie týmto spôsobom a urobiť jednostranný právny úkon v tomto smere. Ak však veriteľ, v tomto prípade veriteľ 2/, plnenie od povinných 1/, 2/ prijal, čo bolo nepochybne jeho právo, nemôže sa oprávnený ako veriteľ 1/ domáhať od súdu, aby takéto splnenie dlhu súd neakceptoval a považoval dlh stále za nesplnený. Povinný 2/ výslovne uviedol, že hotovostné úhrady vykonali s povinným 1/ vždy až po dohode s veriteľom 2/, ktorý im o tom vydal aj potvrdenie a následne po splnení dlhu v celom rozsahu, aj tzv. kvitanciu. Pozornosti súdu neušlo ani to, že podľa vyjadrení povinných 1/, 2/, účet na ktorý mali podľa exekučného titulu plniť, má byť vedený na meno veriteľa 2/ a že povinný, ako veriteľ 1/ túto skutočnosť nijako nerozporoval. Súd preto nemohol dôkazy, ktorými sú výpisy z účtu, potvrdenia o úhrade, rozpis platieb a potvrdenie o splatení dlhu - kvitanciu vystavenú veriteľom 2/, ktoré preukazujú splnenie dlhu jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach posúdiť inak, ako tak, že k splneniu dlhu došlo.
21. V prejednávanej veci, súd po preskúmaní súdneho spisu zistil, že oprávnený žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu - notárskej zápisnice zo dňa 26.2.2015, ktorou boli povinní 1/, 2/ zaviazaní uhradiť veriteľom 1/, 2/ pohľadávku vo výške 100.000,-EUR s príslušenstvom, postupnými splátkami, s poslednou splátkou splatnou dňa 15.7.2023, a to na základe návrhu doručeného súdu dňa 24.4.2019, kedy sa voči povinným 1/, 2/ začalo exekučné konanie. Exekúcia sa voči povinným 1/, 2/ začala dňa 16.5.2019. Povinní 1/, 2/ predložili súdu spolu 24 dokladov o úhrade finančných prostriedkov veriteľovi 2/. Predložili súdu kvitanciu o uhradení dlhu vo výške 142.000,-EUR, ktorú im vystavil veriteľ 2/, dva doklady o vklade povinného 1/ na bankový účet zo dňa 9.12.2017 na sumu 2.000,-EUR a zo dňa 21.12.2017 sumu 3.500,-EUR, povinný 2/ predložil súdu 20 doklady o uhradení súm 22.054,-EUR, v období od 2015 do 2018 a rozpis prevodov, vkladov a platieb v hotovosti v celkovej sume 142.000,-EUR vystavený veriteľom 2/ , z ktorého vyplýva, že povinní 1/, 2/ mu uhradili finančné prostriedky vo výške 142.000,- EUR (z toho istina 100.000,-EUR a úroky za 42 mesiacov 42.000,-EUR) a že záväzky dlžníkov voči veriteľom z titulu zmluvy o pôžičke (popísanej vyššie vrátane presnej špecifikácie notárskej zápisnice) sú ku dňa 2.10.2018 splnené.
22. Je nutné dodať, že v prejednávanej veci, súd po preskúmaní súdneho spisu zistil, že ide o solidárny záväzok na strane dlžníkov, t.j. pasívnu solidaritu na strane povinných 1/, 2/ a súčasne o solidárnu pohľadávku dvoch veriteľov, teda aktívnu solidaritu veriteľov 1/, 2/, z ktorých veriteľ 1/ je oprávneným v tomto exekučnom konaní. Povinní 1/, 2/ (ako dlžníci 1/, 2/) sú tak zaviazaní spoločne a nerozdielne na to isté plnenie veriteľom 1/, 2/, pričom ktorýkoľvek z veriteľov môže samostatne (t.j. má samostatné právo) od ktoréhokoľvek z dlžníkov vyžadovať a aj prijať splnenie celého dlhu, avšak ide iba o jeden dlh a teda, dlžníci 1/, 2/ sú povinní plniť dlh iba raz. Dlžník plní tomu z veriteľov, ktorý ho ako prvý požiada o plnenie. Rovnako aj sám dlžník môže celý dlh zaplatiť jednému z veriteľov podľa svojej voľby a rovnako aj v prípade ak ho na plnenie vyzvú viacerí veritelia naraz. Plnením v celom rozsahu tomuto veriteľovi zanikne záväzok obidvoch dlžníkov vo vzťahu k obidvom veriteľom. Povinní 1/, 2/ tak už nie sú povinní plniť oprávnenému ako veriteľovi 1/, keďže ich dlh zanikol jeho splnením veriteľovi 2/. V prípade ak oprávnený, ako veriteľ 1/ má nejaký neuspokojený nárok z plnenia poskytnutého povinnými 1/, 2/ veriteľovi 2/, potom ho nie je oprávnený požadovať od povinných 1/, 2/ ale od svojho spoluveriteľa, teda od veriteľa 2/, v prípade, ak to vyplýva z vnútorného vzťahu medzi nimi.
23. Teda, keď oprávnený na tunajší súd doručil návrh na vykonanie exekúcie dňa 24.4.2019, urobil tak v čase, keď nárok vyplývajúci mu z predloženého exekučného titulu voči povinným 1/, 2/, bol zo strany povinných 1/, 2/ už splnený. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, preto súd konštatuje, že exekučné konanie bolo zo strany oprávneného začaté voči povinným 1/, 2/, nedôvodne a že vyšší súdny úradník dospel k správnemu právnemu záveru o zániku vymáhaného nároku a správne exekúciu zastavil v zmysle § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. Súd preto sťažnosť oprávneného považoval za nedôvodnú a zamietol ju.
24. V zmysle § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
25. V zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
26. V zmysle § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
27. Keďže dôvodom na zastavenie exekúcie bola skutočnosť, že oprávnený podal návrh na začatie exekúcie nedôvodne, súd nepovažoval trovy oprávneného, ktoré v exekučnom konaní platil za účelne vynaložené a v súlade s § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, súd rozhodol tak, že oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania, nepriznal.
28. Povinní 1/, 2/ si návrhom neuplatnili náhradu žiadnych trov súvisiacich s podaním návrhu na zastavenie exekúcie v zmysle § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, preto súd o nich nerozhodoval.
29. Vzhľadom na uvedené sudca rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).