Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoP-143-2024.pdf
PDF · 135.54 KB
Case nature
Subarea
14CoP/143/2024
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka, členiek senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, dieťa rodičov: matka D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, F. G., adresa na doručovanie: A. XXXX/XX, F. G., zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Janči, s. r. o., so sídlom Dončova 1451/21, 034 01 Ružomberok, IČO: 36 862 304, a otec H. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX, zastúpený: JUDr. Andrej Gara, advokát so sídlom Štefánikova 14, 811 05 Bratislava, v konaní o návrhu matky na zmenu úpravy styku, v štádiu konania o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č. k. 18P/59/2024-103 zo dňa 20. júna 2024, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Námestovo č. k. 18P/59/2024-103 zo dňa 20. júna 2024 p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým uznesením návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
2. Okresný súd citujúc § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“), § 325 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), § 329 ods. 1, 2 CSP, § 324 ods. 1, 2 CSP, § 332 ods. 1 CSP konštatoval, že matka nepreukázala bezprostredne hroziacu ujmu maloletej v prípade, ak sa bude naďalej realizovať styk maloletej s otcom za podmienok určených právoplatným rozsudkom Okresného súdu Námestovo č.k. DK-8P/18/2023-668 zo dňa 13.07.2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 14CoP/98/2023 zo dňa 21.03.2024, t.j. v rozsahu 2 krát týždenne v trvaní troch hodín bez jej prítomnosti.
3. Okresný súd vyhodnotil, že z obsahu spisu vedeného pod sp.zn. 8P/18/2023 je zrejmé, že maloletá je prakticky od narodenia dieťaťom so zhoršeným zdravotným stavom. Má diagnostikované viaceré diagnózy, na ktoré bola liečená aj v čase, keď stretávanie otca s maloletou sa určité obdobie nerealizovalo a súdy pri rozhodovaní o styku vychádzali zo zdravotného stavu maloletej v čase vydania aktuálneho rozhodnutia, t.j. ku dňu 21.03.2024. Z predmetného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k nemu pripojených dokladov nevyplýva, že by sa zdravotný stav maloletej po ostatnom rozhodnutí súdu vo veci úpravy styku zhoršil tak, že boli splnené dôvody pre úpravu styku otca s maloletou len za prítomnosti matky. Súdy už pri určovaní aktuálneho rozsahu styku zohľadňovali zhoršený zdravotný stav maloletej aj to, že k stretnutiam s otcom určité časové úseky nedochádzalo, preto bolo trvanie styku obmedzené na 3 hodiny počas dňa. Tvrdenie matky, že na zhoršení zdravotného stavu dieťaťa má podiel stretávanie sa maloletej s otcom, v konaní osvedčené nebolo. Rovnako nebolo osvedčené tvrdenie matky, že pre maloletú je stretávanie sa s otcom mimoriadne stresujúca záležitosť. Otec pri šetrení pomerov kolíznym opatrovníkom uvádzal opak, a teda, že s maloletou počas
stretnutí nemá žiaden problém, maloletá plače len pri preberaní, čo odôvodňoval správaním matky. Vyjadrenia rodičov o vplyve styku na maloletú sú protichodné a priebeh stykov a ich vplyv na maloletú môže byť vyhodnotený až po vykonanom dokazovaní vo veci samej. Kolízny opatrovník na základe vykonaného šetrenia vyhodnotil aktuálne nízku mieru ohrozenia maloletej a neodporučil prítomnosť matky pri stretávaní s otcom, nakoľko by to vytváralo negatívne prostredie pre zdravý vývin maloletej z dôvodu napätých vzťahov medzi rodičmi, ktoré pretrvávajú.
4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala odvolanie matka, tvrdiac, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné. Navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, eventuálne, aby vo veci rozhodol tak, že vydá neodkladné opatrenie, v zmysle ktorého otec bude oprávnený stýkať sa s maloletou len za jej osobnej prítomnosti, alebo za osobnej prítomnosti zástupcu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, a to každý párny týždeň v utorok v čase od 16:00 hod. do 19:00 hod., vo štvrtok v čase od 16:00 hod. do 19:00 hod., a každý nepárny kalendárny týždeň vo štvrtok v čase od 16:00 hod. do 19:00 hod., v nedeľu od 16:00 hod. do 19:00 hod. Rozhodnutie súdu prvej inštancie matka považuje za nepreskúmateľné, najmä z dôvodu, že spôsob akým okresný súd vyložil ustanovenia zákona pojednávajúce o podmienkach na vydanie neodkladného opatrenia, je neprimerane favorizujúci otca a jeho záujmy na úkor maloletej a hlavne ústavne nekonformný. Je evidentné, že okresný súd nevysvetlil naplnenie ani jednej z podmienok na vydanie neodkladného opatrenia, najmä podmienku obavy z ohrozenia práv otca, a ani potrebu dočasnej úpravy práv účastníkov konania. Aj keď okresný súd nenašiel žiadny dôvod, ktorými by bola vylúčená či negovaná relevancia jej tvrdení v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, daný návrh nesprávne zamietol z dôvodu, že nebolo preukázané, že je ohrozený alebo narušený život, zdravie, či psychický vývin maloletej, a to s poukazom na údajné protichodné vyjadrenia rodičov, ktoré mieni hodnotiť až po vykonanom dokazovaní vo veci samej. Nakoľko sa však jedná o život a zdravie maloletej, súd nemá čo vyčkávať a už pri prvotnom náznaku ohrozenia života, práv a zdravia maloletej je povinný konať, čo opakovane nerobí. Typickým dôsledkom nečinnosti okresného súdu je aj to, že v základnom konaní, v ktorom nerozhodol o určení výživného k maloletej a toto rozhodnutie odložil až na „neskôr“ umožnil otcovi zneužívať plynutie času na také dispozície s jeho majetkom, ktoré majú navodzovať zdanie, že otec je bez príjmu a ide o nezamestnanú osobu, ktorá sa stihla „zbaviť“ zásadných finančných aktív. Rovnaká nečinnosť okresného súdu môže zaviniť vznik až fatálny, neodstrániteľný a nereparovateľný následok na duševnom zdraví maloletej. Účelom neodkladného opatrenia je dočasná ochrana dotknutých či ohrozených práv a v tomto smere súd nemá čo polemizovať s jej tvrdeniami, ktoré sú navyše podporené aj dôkazmi, osobitne lekárskymi správami o zhoršovaní zdravotného stavu maloletej. V danej veci súd opakovane v ochrane práv maloletej zlyháva a je namieste položiť si otázku prečo. Navyše, ak chce súd uveriť tvrdeniam otca, je jeho povinnosťou tieto podrobiť testu vierohodnosti. Ak by tak súd učinil, zistil by, že otec neváha klamať a zavádzať, čoho potvrdením sú aj zmeny v jeho výpovediach ohľadne jeho majetkovej situácie. Otec na prvom výsluchu priznal, že vlastní akcie, na ďalšom pojednávaní už túto okolnosť suverénne poprel, bez akéhokoľvek logicky akceptovateľného vysvetlenia. V týchto súvislostiach sú potom akékoľvek vyjadrenia otca, aj tie prednesené v danom konaní, principiálne nehodnoverné a také, ktoré nezakladajú stav akýchkoľvek pochybnosti o tvrdeniach matky. Navyše by bolo zaujímavé zistiť, prečo okresný súd osobne neuskutočnil pozorovanie aktu odovzdávania maloletej otcovi, respektíve prečo tým nepoveril kolízneho opatrovníka, aby bolo aj týmto úkonom preukázané ako sa maloletá správa a ako na otca naozaj reaguje.
5. Matka v odvolaní vyjadrila presvedčenie, že otec aj predložením fotografií maloletej pri údajnom kŕmení pomocou fľaše s mliekom preukázal, že sa o maloletú nevie postarať, nakladá s ňou ako s vecou a ešte sa chváli takto zinscenovanými fotografiami, ktoré majú dokazovať jeho údajnú starostlivosť o maloletú aj keď preukazujú pravý opak. Každá matka pri pohľade na dané fotky musí doslova zaplakať od žiaľu a položiť si otázku kto dovolil, aby tento človek, čo i len jednu minútu bol osamote s maloletou. Z fotografií je zreteľné, že maloletá má ovisnuté ruky, nepríčetný pohľad, nie je v prirodzenej polohe typickej pre dieťa požívajúce mlieko z fľaše, javí známky apatie, čoho potvrdením je aj vyhrnutá mikina a obnažená dolná časť bruška. Maloletá má stlačený krk a hlavičku naklonenú dozadu, čo je pozícia netypická pre dieťa, ktoré požíva mlieko, kedy je hlavička dieťaťa spravidla mierne dozadu s uvoľneným krkom. Zásadne vyznieva už to, že maloletá, keď je v jej starostlivosti, si sama svojimi rukami drží fľašku s mliekom, pričom z fotografií je zreteľné, že tohto nie je schopná, a tu vyvstáva otázka, prečo. V tomto kontexte je doslova nemiestny úsmev na tvári otca, nielenže silný a dokresľujúci tragédiu, ktorá
je takto dokumentovaná, ale preukazuje aj to, že otec nie je schopný vnímať potreby maloletej a citlivo na ne reagovať. Ukážkou neschopnosti štátu chrániť maloletú je aj to, že kolízny opatrovník uskutočnil šetrenie v bydlisku otca, aj keď maloletá počas stretnutia s otcom v tomto dome pravidelne nebýva, ale je otcom odovzdávaná úplne tretej osobe, nemajúcej k účastníkom konania žiaden príbuzenský vzťah, legendárna teta I.. Nejde o žiadnu starú matku, ako sa snaží vykresľovať túto osobu otec, ale ide o úplne cudziu osobu, ktorá sa napriek pokročilému veku za odmenu stará o domácnosť otca. Ak už aj toto šetrenie kolízny opatrovník vykonal, prečo sa nezaoberal aj tým, ako je domácnosť otca zásobovaná pitnou vodou, a kedy otec naposledy uskutočnil kontrolu vzorky vody v jeho dome a s akým výsledkom. Maloletá je naďalej vystavovaná riziku v dôsledku požitia vody z vodovodu otca, ktorý nie je zásobovaný pitnou vodou z verejného vodovodu. Matka má za to, že v prípade vydania neodkladného opatrenia, by sa nezasiahlo do práv otca na styk s maloletou, len by sa objektívne zabezpečilo, aby práva maloletej boli chránené, pretože podstatou ňou navrhovaného neodkladného opatrenia nie je zákaz stretávania sa otca s maloletou, ale len realizácia adaptačného procesu maloletej a príprava na styk s otcom v prítomnosti tretej osoby, či už jej alebo zástupcu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
6. Podľa matky nie je potrebné byť odborníkom na duševné zdravie, aby ktokoľvek ako nezávislý pozorovateľ aktu odovzdávania maloletej otcovi vnímal, že ide o úkon, ktorý maloletá odmieta. Maloletá sa na stretnutia s otcom nikdy netešila, ani neteší, keď ho vidí doslova pred ním uteká, otočí sa a ujde späť do domu, na otca sa ani nepozrie, odvracia od neho tvár, nikdy sa neteší a neprejavuje žiadne pozitívne emócie z toho, že prišiel otec, na otca sa nikdy neusmeje. Často pri danom úkone srdcervúce plače, je v strese, neistote, strachu. Jej reakcie sú vnímané inými obyvateľmi bytovky, kde bývajú a aj títo ľudia vyjadrujú otvorene počudovanie a zdesenie, prečo je maloletá takto neprirodzene a nasilu odovzdávaná otcovi. Na posúdenie týchto okolností nie je potrebné znalecké dokazovanie, aby mohol byť prijatý záver, že opakovanie týchto situácií musí nepriaznivo vplývať na zdravotný stav maloletej, pričom povaha stresu ako spúšťača mnohých ochorení je všeobecne známou skutočnosťou. Maloletá napriek tomu, že styk s otcom sa uskutočňuje už od vydania neodkladného opatrenia, nemá vybudovaný emocionálny vzťah k otcovi, nejaví známky radosti, keď po ňu otec príde. Maloletá zjavne nerozumie tomu, prečo ju dáva preč, nevie sa s touto situáciou vysporiadať a nevie, či sa vráti k matke. Svoj strach z odovzdávania dáva najavo tak, že utečie naspäť do domu, niekedy sa rozplače, otočí tvar od otca, drží sa jej nohy, nevrieska od radosti, keď vidí otca. Po realizácii styku s otcom sa vracia smutná, unavená, hladná a deprimovaná. Otec sa o maloletú zjavne nevie náležite postarať. Maloletá sa vracia niekedy po stretnutí s otcom prezlečená v náhradnom oblečení (ktoré vždy chystá maloletej do tašky) z dôvodu zvracania. Keď sa opakovane otca pýta na príčiny zvracania maloletej, tento to neguje a nechce to priznať, hoci to nie je v záujme maloletej a môže to viesť k vzniku neodstrániteľných následkov na jej zdraví. Otec tají tento následok v správaní maloletej tým, že vyperie pozvracané oblečenie a na otázky, prečo musel oblečenie prať, ju doslova zavádza s vymysleným tvrdením, že maloletá sa obliala vodou. Pach vypratého oblečenia ale dokazuje, že toto bolo ovracané. Otec nevie zabezpečiť pre maloletú ani adekvátnu stravu. Opakovane po príchode od otca maloletá uvádza, že je hladná a chce jesť. Keď sa otca spýta, prečo je maloletá hladná a nevypila mlieko, ktoré jej nachystala a odovzdala pri prevzatí maloletej, otec buď neodpovie alebo povie, že nechcela. Navyše otec maloletej dáva jesť sladkosti, čerstvé ovocie, hoci vie, že lekármi bolo uzavreté, že takýto druh stravy nie je pre maloletú vhodný.
7. Matka v odvolaní tvrdila, že otec s ňou nevie a nechce komunikovať o veciach týkajúcich sa maloletej. Na konferencii konanej dňa 14.02.2024 na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny sa otec vyjadril, že nechce pri odovzdávaní maloletej počuť žiadne odporúčanie zo strany matky, chce si maloletú len vziať a ísť preč. Podľa matky je nevyhnutné, aby ho poučila a podávala mu pri odovzdávaní maloletej základné informácie o tom, ako sa treba o maloletú starať a čo všetko je potrebné robiť, aby o maloletú bolo náležite postarané aj v čase stretnutia s otcom, pretože táto má viacero lekárskych diagnóz. Otec s ňou osobne nekomunikuje rok a 4 mesiace, neberie telefón, keď mu zavolá vždy zruší hovor, úmyselne neodpovedá na otázky ohľadom maloletej. Otec si neplní informačnú povinnosť vo vzťahu k nej, nedáva jej spätnú väzbu ohľadom jej otázok týkajúcich sa maloletej, nie je schopný férovej komunikácie, a dokonca pri preberaní alebo odovzdávaní maloletej sa jej ani nepozdraví. Od viacerých susedov v bydlisku otca má overené, že maloletá nie je u otca pravidelne, a ak tam je, tak to je len cca polhodinka. V tejto súvislosti vyvstáva otázka, kde sa maloletá nachádza, v akom prostredí, keď má byť s otcom a kto sa o ňu reálne stará. Keďže jej veľmi záleží na tom, aby maloletá neplakala, netrpela pri stretnutí s otcom, tak sa vždy správa k otcovi pri odovzdávaní priateľsky, často od nej otec dostáva ručne vyrobené darčeky, výkresy od maloletej alebo dostal čokoládového zajačika, pečiatky so zvieratkami, ručne vyrobenú knižku s maľbami od maloletej. Na stretnutia s otcom vždy zoberie obľúbenú hračku maloletej a snaží sa cez hru
o priateľské odovzdanie maloletej otcovi. Otec tieto gestá nechápe, alebo nechce chápať, a neguje ich význam tým, že tieto hračky maloletá nepotrebuje, že uňho má svoje. Otec sa pri preberaní k nej správa nepriateľsky, viackrát zvýšil hlas na ňu aj na maloletú, napríklad keď maloletej obliekala rukavičky, keď ho chcela poučiť o pokynoch fyzioterapeutky alebo keď ho poúčala o tom, čo má v taške, kedy a čo má urobiť. Otec navyše neuznáva lekárske vyšetrenia, diagnózy maloletej má tendenciu bagatelizovať a týmto nesprávnym postojom ohrozuje zdravie a život maloletej. Neustále otcovi navrhuje, aby sa znormalizoval, začal zodpovedne komunikovať ako rodič, viackrát ho vyzvala na uskutočnenie spoločných konzultácií na úrade práce tak, ako to bolo stanovené v sociálnom pláne od sociálnych pracovníkov. Otec odmietol spoločné konzultácie, čo len potvrdzuje, že nechce a nevie s ňou komunikovať a nemá záujem urobiť niečo pre to, aby sa situácia na prospech maloletej zmenila. Od februára 2024 jej začal posielať výživné o 50 Eur menej, napriek tomu, že v základnom konaní bolo preukázané a zdokumentované aké sú jeho majetkové pomery.
8. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne a právne správne. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil. Je smutné, že matka začala robiť všetko, aby zdiskreditovala jeho osobu a marila jeho styk s maloletou, namiesto toho, aby podporovala jeho zdravý a šťastný vzťah s maloletou, ktorý majú. Namiesto toho, aby ho akceptovala ako plnohodnotného rodiča a motivovala maloletú na styk s ním, sa snaží fabulovať a dokonca vytvára dôkazy o údajných úzkostlivých prejavoch maloletej. Vzhľadom na vek maloletej, ktorá bude mať o pár dní 2 roky, možno podľa otca konštatovať, že ak by už v tomto útlom veku maloletá mala odmietavý postoj k nemu, muselo to byť výsledkom zámeru a konania matky. Maloletá s ním má dobrý vzťah, trávi s ním rada svoj čas, vie sa s ním zahrať. O maloletú sa vie plnohodnotne postarať, a preto nevie, v čom má maloletej škodiť. Postoj matky len potvrdzuje nevyhnutnú potrebu na prešetrenie jej duševného stavu znalcom, ktorý navrhoval v konaní vo veci samej. Matka uvádza, že v prípade, ak by bol styk upravený v jej prítomnosti, ona nemá problém si počas jeho realizácie, čítať knihu a on sa bude môcť zatiaľ venovať maloletej. Tento alibistický postoj matky len potvrdzuje, že matka bezdôvodne spochybňuje jeho rodičovské kompetencie, ako aj potvrdzuje skutočnosť, že sa nedokáže odpútať od maloletej. Nie maloletá má problém s odlukou od matky, ale matka má problém s odlukou od maloletej. Matka svoj návrh odôvodňuje zhoršením zdravotného stavu maloletej počas styku s ním, a žiada svoju prítomnosť alebo prítomnosť zástupcu úradu práce, pričom ďalej uvádza, že si bude čítať knihu, kým on bude mať styk s maloletou. Z uvedeného nevyplýva, že prítomnosť matky má nejako súvisieť so zdravotným stavom maloletej, teda, že by jej prítomnosť na styku mala zabezpečovať prípadnú pomoc s ošetrením alebo inou pomocou v prípade zhoršenia zdravotného stavu maloletej pri styku s ním, čo samo osebe potvrdzuje, že matka žiada svoju prítomnosť iba preto, že prechováva veľmi negatívny postoj k nemu, neuznáva ho ako plnohodnotného rodiča a spochybňuje jeho rodičovské kompetencie. Kolízny opatrovník sa vo svojej správe z prešetrenia pomerov vyjadril, že maloletá je pri ňom šťastná a nemá s ňou žiaden problém. Rovnako kolízny opatrovník konštatoval, že má zabezpečené vhodné výchovné prostredie pre maloletú t.j. peknú udržiavanú a čistú domácnosť s plným vybavením pre maloletú. Z jeho šetrenia vyplýva aj dlhodobo ním tvrdená skutočnosť, že sa o maloletú skutočne zaujíma, zaujíma sa o jej zdravotný stav a pravidelne tento zdravotný stav konzultuje s ošetrujúcimi lekármi maloletej. Prítomnosť matky pri stretávaní by podľa kolízneho opatrovníka vytvárala negatívne prostredie pre zdravý psychický vývin maloletej z dôvodu napätých vzťahov medzi rodičmi. Nevidí žiaden dôvod na matkou navrhovaný spôsob realizácie styku s maloletou, naopak má za to, že takto navrhovaný styk s maloletou by výrazným spôsobom zasiahol do záujmu maloletej, do zdravého vývoja vzťahu s otcom, ktorý je doposiaľ veľmi dobrý. Nie je pravda, že maloletá u neho trpí alebo by pred ním utekala, ako sa to snaží opisovať matka vo svojom podaní. Práve naopak maloletá chodí k nemu unavená, hladná a neprezlečená. Matka neposkytla žiadne relevantné vysvetlenie svojho tvrdenia, že styk s ním je pre maloletú mimoriadne stresujúcou skutočnosťou a má dopad na jej zlý zdravotný stav.
9. Podľa otca v danom čase, respektíve v čase podania návrhu matkou, neexistovali nové skutočnosti, ktoré by mali opodstatňovať návrh matky. Matka predkladá súdu iba dôkazy, respektíve záznamy maloletej, ktoré v žiadnom prípade nepreukazujú príčinnú súvislosť so stykom maloletej s ním a dokonca záznamy, s ktorými bol oboznámený už prvostupňový ako aj odvolací súd v pôvodnom konaní, keď rozhodoval 2 mesiace pred podaním návrhu matkou. Matka vo svojom návrhu nijako nešpecifikuje, čo majú diagnózy maloletej spoločné so stretávaním s ním, neuvádza k svojim tvrdeniam žiadne vysvetlenie, zdôvodnenie, žiadny dôkaz, neosvedčila žiadnu priamu súvislosť. Maloletá nie je vystavená stresu, keď ide k nemu ako ani počas obdobia, ktoré strávi s ním, čo jednoznačne preukazujú fotografie.
Maloletá je v jeho prítomnosti kľudná, spokojná a predovšetkým šťastná, čo znamená, že je usmievavé dievčatko, nie vystresované, plačúce dieťa, ako sa snaží klamlivo navodiť matka. Matkine tvrdenie, že maloletá ide k nemu proti svojej vôli sa jednak nezakladá na pravde a matka o svojom tvrdení nepredložila jediný dôkaz. Čo sa týka zdravotného stavu maloletej, je v kontakte s ošetrujúcimi lekármi maloletej, pravidelne sa chodí informovať o zdravotnom stave maloletej, absolvuje konzultácie po každých vyšetreniach. Nebagatelizuje zdravotný stav maloletej. Matka však využíva vymyslené diagnózy maloletej, aby mu rušila jeden styk za druhým. Matka ho začala obviňovať, že maloletá sa nakazila baktériou E-coli z jeho vody. Bez akéhokoľvek vyšetrenia a prešetrenia danej veci začala šíriť diagnózu a príčinu nákazy maloletej. Vykonal rozbor vody, pričom sa tvrdenia o baktérií E-coli vo vode v jeho domácnosti týmto rozborom nepotvrdili. Maloletá bola následne hospitalizovaná a ošetrujúcim lekárom bolo uvedené, že maloletá bola poranená teplomerom, nakoľko matka bez príčiny aplikovala maloletej teplomer do konečníka. Matka mu ďalej uviedla, že maloletá trpí poškodením brušného svalstva v dôsledku pôrodu. Zdravotný stav maloletej si overoval u ošetrujúceho lekára, ktorý mu vysvetlil, že ide o normálny stav pri predčasne narodených deťoch cisárskym rezom. Matka však uvedené považuje za diagnózu a vážne ochorenie. Žiadal matku, aby niekedy mohol maloletú zobrať na rehabilitáciu, matka s jeho návrhom nesúhlasila, pretože podľa nej má podplatených fyzioterapeutov. Taktiež ho matka informovala o tom, že maloletej našla cystu. Ošetrujúca lekárka maloletej ubezpečila matku, že postačuje hrčku maloletej natierať odporúčaným krémom a hrčka sa vstrebe. Matka odmietla prijať odporúčanie ošetrujúcej lekárky a požaduje ďalšie vyšetrenie. Matka ho informovala, že maloletá má leukémiu a potrebuje ju podrobiť operácii na odobratie kostnej drene, aby ochorenie bolo riadne diagnostikované. Ošetrujúca lekárka matke vysvetlila, že nízke biele krvinky u maloletej sú následkom užívania antibiotík. Matka odmietla závery ošetrujúcej lekárky akceptovať, plánuje maloletú podrobiť operácii na odobratie kostnej drene. Podľa ošetrujúcich lekárov je odobratie kostnej drene až posledná alternatíva na zistenie diagnózy, ak zlyhajú všetky predchádzajúce kontrolné vyšetrenia a testy u maloletej. Poukázal na skutočnosť, že matka prichádza každý deň s novou diagnózou maloletej, bez akéhokoľvek odborného vyšetrenia, na základe čoho dochádza nielen k šíreniu dezinformácií o zdravotnom stave maloletej, ale predovšetkým k odmietaniu odovzdania maloletej na styk s ním z dôvodu vymyslených diagnóz a k vystavovaniu maloletej ohrozeniu jej zdravia a života. Nie je pravdivé tvrdenie, že maloletá s ním vytvorený vzťah nemá, ani to, že sa o maloletú nevie postarať. Maloletú nedáva inej osobe, aby sa starala o ňu počas styku, avšak je pravdou, že starú mamu I. navštevuje spoločne s maloletou. Bez jeho prítomnosti u starej mamy I. maloletá nikdy nebola. Má vážne obavy o zdravie maloletej počas starostlivosti matky, nakoľko matka maloletú odovzdáva na styk s ním nepripravenú, unavenú, hladnú, ospalú, dokonca spálenú od slnka, neprebalenú, udretú.
10. Matka vo svojich následných podaniach doručila do súdneho spisu listiny – Čestné prehlásenie C. E. zo dňa 20.07.2024 + E. B. zo dňa 21.07.2024 + J. K. E. zo dňa 18.07.2024 + B. L. zo dňa 21.07.2024, Lekársku správu vystavenú Pegys, s.r.o., neštátna ambulancia pre deti a dorast zo dňa 18.07.2024 + fotodokumentácia, Úradný záznam zo dňa 23.07.2024 + zo dňa 26.07.2024 + zo dňa 02.08.2024 spísaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, Vyjadrenie Ambulancie liečebnej pedagogiky Univerzitnej nemocnice Martin k zdravotnému stavu z vývinového hľadiska mal. A. C. zo dňa 28.06.2024 a Lekársku správu z psychologickej ambulancie zo dňa 30.07.2024.
11. Otec vo svojom vyjadrení k listinám predloženým matkou uviedol, že ide o dôkazy, ktoré nemenia skutkový stav. Za bezpredmetné označil čestné prehlásenia predložené matkou, pretože z nich nevyplývajú žiadne skutočnosti, okrem skutočnosti, že ich podpisujú menované osoby. K úradnému záznamu zo dňa 26.07.2024 uviedol, že v ňom matka opisuje kolíznemu opatrovníkovi svoje dojmy a pocity, matka sa stavia do role obete. Matka v zázname fabuluje nielen o jeho majetkových pomeroch, ale aj o priebehu jeho styku s maloletou. Matka si podľa otca odmieta pripustiť, že maloletá sa u neho môže naozaj cítiť dobre, že s ním dokáže mať pekný program a môže byť šťastná a usmiata. Nestotožnil sa s tvrdením matky, že ju obťažuje SMS správami, pretože s ňou komunikuje len za účelom dohodnutia prebratia a odovzdania maloletej. Zdôraznil, že v tomto čase sa maloletá s ním rada stretáva, styk je bezproblémový, o maloletú sa vie postarať, maloletá voči jeho osobe nevykazuje odmietavý postoj. Snaha matky je tento prirodzený vývoj drastickým spôsobom narušiť. V úradnom zázname zo dňa 02.08.2024 matka uvádzala kolíznemu opatrovníkovi, že sa jej mal „vyhrážať“ políciou, on sa však dožaduje len riadneho styku s maloletou, ktorému matka bezdôvodne bráni. Nikdy nespochybňoval zdravotný stav maloletej, avšak matka mu len oznamuje, že maloletá je chorá a preto mu ju neodovzdá na styk. Nevie však, v akom zdravotnom stave maloletá je, čo jej je, prečo k nemu nemôže ísť a prečo sa o ňu nemôže postarať v prípade choroby aj on ako rodič. Pre vylúčenie pochybností o zdravotnom stave
maloletej vždy kontaktuje jej ošetrujúcu lekárku, pričom často dostáva odpoveď, že lekárka maloletú ani nevidela a kontaktovala ju iba matka a opísala chorobu maloletej. Z konania matky je ťažko usúdiť, či je maloletá skutočne v tom čase chorá alebo sa matka zámerne snaží mariť jeho styk. Pokiaľ ide o náhradné termíny, má záujem ich využiť vždy a dopredu matke oznámi, ktorý ňou určený termín si vyberá. Matka tieto náhradné termíny i napriek tomu zruší, preloží alebo sa vždy vyskytne nejaký problém.
12. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 34 CSP), po zistení, že odvolanie podal subjektívne legitimovaný účastník konania (§ 2 ods. 1 a § 7 CMP v spojení s § 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v § 65 CMP až 67 CMP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 385 ods. 1 CSP a contrario, za súčasnej aplikácie § 219 ods. 3 CSP a § 378 CSP) napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP.
13. Predovšetkým sa žiada konštatovať, že odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia, teda s tými dôvodmi, pre ktoré bolo podľa súdu prvej inštancie treba návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal všetkými predpokladmi, ktoré musia byť splnené na nariadenie neodkladného opatrenia, a v preskúmavanom uznesení dostatočne vyložil, z akých dôvodov návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Odôvodnenie napadnutého uznesenia okresného súdu nevykazuje žiadne logické, skutkové ani právne medzery, bolo preto i objektívne presvedčivým a odvolaciemu súdu poskytovalo možnosť sa len obmedziť na konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP). Pre nutnosť vysporiadania sa aspoň stručne aj s odvolacími námietkami matky a pre celkovú úplnosť sa však žiada doplniť nasledovné:
14. V zmysle § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
15. V zmysle § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
16. V zmysle § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
17. V zmysle § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
18. Z osvedčeného skutkového stavu vyplýva, že výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu je upravený čiastočným rozsudkom Okresného súdu Námestovo DK-8P/18/2023-668 zo dňa 13.07.2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 14CoP/98/2023 zo dňa 21.03.2024 tak, že maloletá je zverená do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia sú povinní a oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok; styk otca s maloletou je upravený v rozsahu - každý párny kalendárny týždeň v utorok v čase od 16:00 hod. do 19:00 hod., vo štvrtok v čase od 16:00 hod. do 19:00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň vo štvrtok v čase od 16:00 hod. do 19:00 hod., v nedeľu od 16:00 hod. do 19:00 hod. s tým, že otec si maloletú prevezme v určenom čase začatia styku v mieste bydliska matky s dieťaťom a na rovnakom mieste maloletú matke po skončení styku v určenom čase odovzdá. Matka je povinná maloletú na styk s otcom pripraviť a v určených časoch ju otcovi odovzdať. Od dátumu vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu do dátumu doručeného nového (ďalšieho) návrhu vo veci samej v spojení s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia na Okresný súd Námestovo dňa 20.05.2024, v dobe dvoch mesiacov, nebola podľa odvolacieho súdu osvedčená naliehavosť, zmena pomerov, pre ktoré matka maloletej žiadala nariadiť neodkladné opatrenie spočívajúce v naviazaní realizácie styku na matkinu prítomnosť alebo prítomnosť pracovníka príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
19. V podstatnosti krajský súd uvádza, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia matka odôvodňovala zjavným negatívnym vplyvom styku na zhoršujúci sa zdravotný stav maloletej, pretože styk s otcom je pre maloletú stále mimoriadne stresujúca skutočnosť, čo vyplýva z početných lekárskych
správ. V ďalšom argumentácia matky spočívala v neexistencii emocionálneho vzťahu maloletej k otcovi, v neschopnosti otca sa o maloletú postarať, v neschopnosti a nevôli otca s ňou komunikovať, v nevhodnom správaní otca voči jej osobe.
20. Pokiaľ ide o matkine výhrady a dôvody uvádzané v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a v odvolaní, tak k týmto tvrdeniam sa vyjadroval okresný/krajský súd vo veci samej v čiastočnom rozsudku č.k. DK-8P/18/2023-668 zo dňa 13.07.2023/č.k. 14CoP/98/2023 zo dňa 21.03.2024 a matkou uvádzané argumenty boli zohľadnené v konaní vo veci samej. Odvolací súd pripomína konštatovanie okresného súdu, že „Vzhľadom na dĺžku odlúčenia otca s maloletou, na nízky vek dieťaťa, na zdravotný stav dieťaťa, vyžadujúci zvýšenú starostlivosť, na skutočnosť, že starostlivosť o dieťa zabezpečovala aj v čase krátkeho spolužitia rodičov v rozhodujúcej miere matka, okresný súd určil intenzitu úpravy styku dva krát týždenne v časovom rozsahu troch hodín, ktorý považuje za primeraný pomerom dieťaťa. Dieťa si od otca odvyklo, preto je potrebné, aby si na otca najskôr zvyklo a vytvorilo si k nemu dôveru. Okresný súd je názoru, že zdravotný stav maloletej umožňuje, aby sa styk realizoval bez prítomnosti matky.“ Odvolací súd vo veci samej uviedol, že „Z obsahu spisového materiálu je síce zrejmé, že odovzdávanie maloletej zo strany matky otcovi neprebieha bez problémov a pri tomto odovzdávaní dochádza ku konfliktným a vypätým situáciám, zároveň však nemožno konštatovať odôvodnenosť odvolacej námietky matky, žeby otec nebol schopný o maloletú sa počas súdom upraveného styku náležite postarať a zabezpečiť všetky jej potreby. Čo sa týka opakovaných námietok matky, že domácnosť otca nemá preukázateľne zabezpečený zdroj pitnej a kontrolovanej vody, je potrebné poukázať na rozbory, ktoré sú súčasťou spisového materiálu a ktoré túto námietku matky vyvracajú. Ak matka tieto rozbory spochybňuje, tak jej námietky, že sa môže jednať o inú vodu nabratú z iného zdroja, neboli z jej strany nijakým spôsobom podložené. Krajský súd je názoru, že zásadným problémom pri realizácii úpravy práv a povinností rodičov k maloletej je preukázaná konfliktnosť vzťahov medzi rodičmi dieťaťa a tým vyvolaná napätá atmosféra. Z celého spisového materiálu je zrejmé, že argumentácia matky vykazuje znaky účelovosti s cieľom minimalizácie kontaktu otca s maloletou, čoho dôsledkom môže byť nežiadúci stav v podobe nevytvorenia potrebných väzieb dieťaťa k jednému z rodičov, ktorá okolnosť nemá nič spoločné s matkou frázovite zdôrazňovaným záujmom maloletej. Pokiaľ aj matka v podanom odvolaní poukazovala na skutočnosť, že otec s maloletou netrávil dlhší čas a z tohto dôvodu má byť nevyhnutne potrebná jej osobná prítomnosť pri styku otca s maloletou, tak je nepochybné, že matkou navrhovaná úprava stretávania sa len za jej prítomnosti by nikdy neviedla k náprave takéhoto stavu a k prehĺbeniu žiadúcej väzby medzi otcom a maloletou.“ Z obsahu citovaných rozhodnutí vyplýva, že predmetom vyššie špecifikovaných konaní boli identické námietky/ výhrady/skutočnosti/dôkazy matky prezentované aj v tomto konaní. Odvolací súd zvýrazňuje, že v zmysle § 26 zákona o rodine a § 121 CMP dohody a súdne rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Zmena rozhodnutia súdu na základe zmeny pomerov je v podstate výnimkou zo zásady nezmeniteľnosti právoplatných súdnych rozhodnutí, a preto zmena pomerov by mala byť závažnejšieho charakteru. Reparácia právoplatných rozhodnutí pre nepodstatnú zmenu v pomeroch je neprípustná. Zmenu pomerov možno vymedziť ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu.
21. K matkou predloženým listinám v rámci odvolacieho konania odvolací súd konštatuje, že z Čestného prehlásenia C. E. zo dňa 20.07.2024 + E. B. zo dňa 21.07.2024 + J. K. E. zo dňa 18.07.2024 + B. L. zo dňa 21.07.2024 nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by mali vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu, nakoľko menovaní v nich len čestne prehlasujú, že vyhlásenie je robené pre účely súdneho konania. Z lekárskej správy Pegys, s.r.o., neštátnej ambulancie pre deti a dorast zo dňa 18.07.2024 vyplývajú kožné problémy maloletej (dokumentované fotografiami), tráviace problémy maloletej (zvracanie, hnačka) a opakované konzultácie matky s lekármi. Tieto problémy maloletej boli matkou oznámené kolíznemu opatrovníkovi, čo je zaznamenané v Úradnom zázname zo dňa 23.07.2024 spolu s matkiným opisom situácií a správania otca, ktorý nemal rešpektovať chorobu maloletej a mal sa „vyhrážať“ tým, že pôjde jej správanie oznámiť na políciu. Z Úradného záznamu zo dňa 26.07.2024 vyplývajú matkou popisované negatívne vlastnosti a nevhodné správanie otca, absencia vôle otca komunikovať a pracovať na vzájomnej komunikácii. V úradnom zázname zo dňa 02.08.2024 matka označila záujem otca o maloletú za predstieraný, otec podľa nej nemá záujem o náhradné termíny s maloletou. Z Vyjadrenia Ambulancie liečebnej pedagogiky Univerzitnej nemocnice Martin k zdravotnému stavu z vývinového hľadiska mal. A. C. zo dňa 28.06.2024 je zrejmé, že vzhľadom k nedostatočnému súboru údajov pre hodnotenie aktuálnej vývinovej funkčnosti psychomotoriky, nekompletným údajom sociálno – emočného
správania a kompetencií dieťaťa, nateraz nie je možné zhodnotiť jeho situáciu v rodine a určiť mieru ohrozenia pri styku s otcom bez prítomnosti matky. Zo záveru Lekárskej správy z psychologickej ambulancie zo dňa 30.07.2024 vyplýva, že toho času je najslabšou stránkou maloletej reč – expresia, ktorá je hodnotená ako aktuálne oneskorujúca, perspektívne dobre rozvíjajúca a bez známok narušenia. Vyhodnotiac tieto nové, v rámci odvolacieho konania predložené listiny a skutočnosti z nich vyplývajúce, odvolací súd má za to, že ani tieto neosvedčujú matkou opisované negatívne vplyvy styku na zdravie maloletej, naviac pri neosvedčenom konaní otca, ktoré by malo byť v rozpore s riadnym výkonom jeho rodičovských práv, a zároveň nepredstavujú zmenu pomerov, pre ktorú by odvolací súd dospel k úvahe o potrebe pristúpiť k okamžitému zúženiu styku otca s maloletou nastaveným v ostatnom rozhodnutí súdu.
22. K odvolacej námietke matky o nevykonaní dôkazu priamou účasťou súdu, resp. kolízneho opatrovníka pri preberaní/odovzdávaní maloletej rodičmi, odvolací súd uvádza, že neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých slúži na poskytovanie rýchlej, efektívnej, ale zásadne len bezodkladnej úpravy rodinnoprávnych vzťahov. Bezodkladnosť opatrenia spočíva v tom, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov konania, ani tretích osôb a pri jeho nariaďovaní prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, pretože takéto dokazovanie presahuje rámec konania v časti o nariadenie neodkladného opatrenia, keďže je v rozpore so zmyslom okamžitej a rýchlej ochrany dieťaťa. Z tohto dôvodu zákon ani nepredpokladá, aby pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd vykonával dokazovanie (§ 329 ods. 1 veta prvá CSP). Je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, od ktorých sa odvodzuje opodstatnenosť návrhu, aspoň osvedčené.
23. V danej prejednávanej veci je nepochybné, že vyjadrenia rodičov týkajúce sa vzťahu otca s maloletou a priebehu realizovaných stretnutí maloletej s otcom sú diametrálne odlišné, keď otec popisuje jeho pekný a blízky citový vzťah s maloletou, spokojnosť maloletej v jeho prítomnosti; matka naopak tvrdí ohrozenie zdravého vývinu maloletej. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že otec nie je „inou osobou“, ale rovnocenným a rovnoprávnym rodičom, ktorý má právo, rovnako ako matka, podieľať sa na výchove svojej dcéry, rešpektujúc právo maloletej na rodinný život, na udržiavanie pravidelného osobného styku s oboma rodičmi, chránené Ústavou SR, zákonom o rodine i Dohovorom o právach dieťaťa.
24. Na rodičov maloletej A. B. odvolací súd apeluje, aby sa v záujme zdravého duševného vývoja svojho dieťaťa pokúsili v otázkach súvisiacich s jeho výchovou nájsť aspoň základné obojstranne prijateľné východiská vzájomnej koexistencie a pokúsili sa na znesiteľnú mieru skultivovať svoj vzájomný vzťah. Zdôrazňuje im, že ich dcéra vzhľadom na vek nedisponuje obrannými mechanizmami, ktoré jej umožňujú sa adaptovať vo vzťahoch a potrebuje v prvom rade vyrastať v prostredí vzájomného rešpektu, neupierania práva na oboch rodičov. Rodičom je treba zdôrazniť, že svojim vzájomným postojom a správaním, ktoré bude maloletá postupom času viac vnímať a všímať si ich, jej budú vlastne sprostredkovávať hodnotové vzory a vzory správania, ktoré by dieťaťu v budúcnosti mali uľahčiť sociálnu interakciu a nadväzovanie pozitívnych sociálnych vzťahov v priebehu jeho života. Za správne hodnotové vzory nie je však možné považovať neschopnosť rodičov zvládať rodičovské kompetencie bez emočného zaťažovania dieťaťa a bez zaťažovania dieťaťa konštruktívne komunikovať o veciach týkajúcich sa dcéry. Obaja rodičia sú dospelí ľudia, od ktorých ich spoločné dieťa (i napriek jeho ešte nízkemu veku) očakáva správanie dospelých, ktorí v prípade vzájomnej nespolupráce, neschopnosti komunikovať vo veciach týkajúcich sa dieťaťa, pôjdu v konečnom dôsledku len proti záujmu maloletej, ktorej tým budú odopierať právo na pokojné, šťastné, harmonické a vzájomnými konfliktami rodičov nezaťažované detstvo.
25. Krajský súd v zhode s prijatými závermi okresného súdu, na ktoré v podrobnosti v odôvodnení napadnutého uznesenia opätovne odkazuje, uvádza, že pre štádium konania a rozhodovania o návrhu matky maloletej na nariadenie neodkladného opatrenia nebola osvedčená naliehavosť pre nariadenie neodkladného opatrenia, nebol osvedčený taký stav pomerov, ktorý by nezniesol odklad a ani osvedčená potreba bezodkladnosti riešiť situáciu, ktorú vyjadrovala matka maloletej nielen v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ale aj v podanom odvolaní. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že matka neosvedčila akútnu potrebu zásahu súdu nariadením neodkladného opatrenia. Z obsahu spisu nevyplynulo, že by maloletej hrozila akákoľvek ujma vyžadujúca si zásah súdu navrhovaným neodkladným opatrením. Na základe vyššie uvedených dôvodov potom odvolací
súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o zamietnutí návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia s použitím § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
26. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa § 430 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 431 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa § 421 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 432 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa § 433 CSP, dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa § 434 CSP, dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa § 435 CSP, v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.