Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_44C-29-2019.pdf
PDF · 72.73 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-44C/29/2019
Uznesenie
Okresný súd Košice II v spore žalobkyne: 1.) L. V., O.. XX.XX.XXXX, V. C. XXXX/X, XXX XX M., X.) U.. R. M., O.. X.X.XXXX, V. O. Z. XXX/XX, XXX XX M., obe zastúpené JUDr. Rolandom Kovácsom, advokátom so sídlom Mäsiarska 30, Košice, proti žalovanému: L.. F. N., F. W. F. F. F. XXX, XXX XX K., zastúpený JUDr. Filipom Vargom, advokátom so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, o zaplatenie 1.677,15 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e .
II. Žalobkyne m a j ú n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Košice II dňa 18.5.2019 sa domáhali žalobkyne od žalovaného zaplatenia sumy 1.677,15 € s príslušenstvom, o ktorú sumu preplatili trovy súdneho exekútora v exekučných konaniach, vedených aj po smrti poručiteľa Ľ. M. ako jeho dedičky, nad všeobecnú hodnotu majetku poručiteľa, ktorý je vo výške 9.600,- €, výška jeho dlhov vo výške 54.102,68 € a ako dedičky zodpovedajú za dlhy len do výšky nadobudnutého dedičstva.
2. Podaním doručeným dňa 20.3.2020 doručil súdu vyjadrenie žalovaný, ktorý uviedol, že dňa 18.3.2020 poukázal žalovanú sumu 1.677,15 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 1.5.2019 do 19.3.2020, t.j. sumu 74,44 € žalobkyniam. Navrhol preto súdu, aby zastavil konanie, nakoľko odpadol predmet konania a zároveň, aby nepriznal náhradu trov konania žalobkyniam z dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa ust. § 257 CSP. Svoje úvahy odôvodnil tým, že proti žalobkyniam ako právnym nástupcom pôvodného povinného viedol dve exekučné konania, kde v zmysle zákona bol povinný vykonať predmetné exekučné konania, pričom v nich postupoval aj na podklade uznesenia súdu o zmene na strane povinného tak, že povinnými sa stali obe žalobkyne. V rámci exekučného konania vedeného pod sp. zn. EX 3131/11 bola dlžná suma vymožená spôsobom prikázania pohľadávky z účtu v banke, kedy priamo ustanovenie § 96 ods. 4 Exekučného poriadku súdnemu exekútorovi prikazuje, že je tento povinný vydať exekučný príkaz do 14 dní od uplynutia lehoty na podanie námietok proti exekúcii alebo do 14 dní od rozhodnutia súdu, ktorým sa námietky proti exekúcii zamietli, ak tieto boli podané, čo v tomto prípade neboli. Ak súdny exekútor exekučný príkaz nevydá, je povinný blokovaný účet odblokovať, takže v tomto prípade neprichádzalo do úvahy čakať na rozhodnutie súdu o návrhu povinných na zastavenie exekúcie a zároveň odblokovanie vymáhanej pohľadávky a trov exekúcie na účtoch povinných v banke. V exekúcii EX 20665/08 prevzatej po JUDr. Mgr. Andrejovi Dembickom jeden zo žalobcov uhradil vymáhaný nárok a trovy exekúcie sám, preto k ďalšiemu blokovaniu majetku žalobkýň nemohlo dôjsť, pričom ust. § 61 Exekučného poriadku vylučuje v rámci exekučného konania navrátenie do predošlého stavu. Žalobkyne mohli predovšetkým uplatniť v exekučnom konaní a podať odklad ako jeden zo základných procesných nástrojov procesnej obrany povinného, ktorým by znemožnili vydanie exekučných príkazov.
3. Z povahy veci, ktorá je predmetom tohto sporu ako nároku z výkonu činnosti súdneho exekútora ako orgánu verejnej moci a tým aj subjektu verejného práva, okolností, za ktorých bol tento spor vyvolaný, v postavení žalovaného, ktorý bol ako orgán verejnej moci a štátom určená a splnomocnená osoba na výkon exekučných titulov a v predmetných exekúciách súdom poverený na ich vykonanie, vyplýva, že žalovaný ani nemohol postupovať inak ako mu ukladá zákon a preto má za to, že je namieste použitie ust. § 257 CSP. Od žalovaného nebolo možné spravodlivo požadovať, aby vo vykonávaní exekúcií nepokračoval tak ako mu to Exekučný poriadok ukladá, vymožené prostriedky nerozvrhol a nepoukázal oprávneným osobám v lehote podľa ust. § 36 ods. 8 Exekučného poriadku obzvlášť v prípade exekúcie EX 20665/2008, ktorú jeden zo žalobcov uhradil dobrovoľne, ako aj v prípade exekúcie EX 3131/11, v ktorej bol žalovaný ako súdny exekútor povinný postarať sa o jej vykonanie. Opačný postup by žalovaného ako súdneho exekútora mohol vystaviť riziku disciplinárneho previnenia, napriek tomu, že bol zistený majetok povinných podliehajúci exekúcii.
4. Podaním doručeným súdu dňa 20.3.2020, žalobkyne vzali žalobu v celom rozsahu späť a navrhli súdu konanie zastaviť a priznať im trovy konania, pretože žalovaný zavinil zastavenie konania tým, že nárok žalobkýň zaplatil v celom rozsahu až po podaní žaloby. Pred podaním žaloby veľmi korektne vyzvali žalovaného k dobrovoľnému vráteniu finančných prostriedkov predžalobnou výzvou zo dňa 6.3.2019. Žalovaný reagoval tak, že ich právny nárok neuznal ani sčasti a zároveň poukazoval na skutočnosť, že nebola vykonaná konvokácia veriteľov. Žalobkyne mu odpovedali a na toto tvrdenie mu predložili dôkazy o konvokácii veriteľov. Dali mu možnosť ešte pred podaním žaloby splniť si svoju povinnosť. Skutočnosť, že žalovaný nesprávne právne posúdil ich nárok nemôže byť na ich ujmu. Argumentáciu žalovaného ohľadne toho, že v danom prípade sú splnené podmienky na nepriznanie trov konania, bez ďalšieho odmietli. Od žalovaného si v tomto spore uplatňovali iba sumu, ktorá pozostávala výlučne z trov súdneho exekútora a nie zo sumy, ktorá bola zasielaná oprávnenému. Predmetom boli len tie peniaze, ktoré tvorili príjem žalovaného, ktoré si ako odmenu ponechal súdny exekútor.
5. Žalovaný sa nemusel domáhať peňazí od oprávneného, ktorému previedol vymoženú sumu. Nič mu nebránilo v tom, aby na základe predžalobnej výzvy ako aj odpovede na reakciu žalovaného finančné prostriedky vrátil tak, ako to urobil dňa 18.3.2020, kedy žalovanú sumu zaplatil.
6. Podľa ust. § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
7. Podľa ust. § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
8. Podľa ust. § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
9. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobkyne v 1.- 2. rade, ktorým vzali žalobu späť v celom rozsahu, súd konanie vo výroku I v súlade s ust. § 145 ods. 1 CSP zastavil, pričom súhlas žalovaného nebol potrebný, keďže k späťvzatiu žaloby došlo pred prvým pojednávaním, resp. predbežným prejednaním sporu.
10. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
11. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
12. O náhrade trov konania súd rozhodol vo výroku II podľa § 256 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. V danom prípade žalobkyne vzali žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu zaplatenia žalovanej sumy žalovaným po podaní žaloby, procesne teda žalovaný zavinil zastavenie konania, preto súd rozhodol tak, že žalobkyne majú nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu. Súd skúmal aj to, či by bolo spravodlivé použitie ust. § 257 CSP. Po preskúmaní povahy veci, súd dospel k záveru, že nie je
priestor na použitie uvedeného ustanovenia. V tomto smere sa súd stotožňuje s názorom žalobkýň, že v konaní sa domáhali výlučne vrátenia vyplatených trov exekúcie, ktoré tvorili odmenu súdneho exekútora, pričom žalovaný vedel o hodnote nadobudnutého dedičstva. Predmetom konania nebola priamo činnosť exekútora, ktorý ako orgán verejnej moci postupoval v súlade s Exekučným poriadkom vo vzťahu k oprávnenému. Uvedené podporuje aj skutočnosť, že žalovaný žalovanú sumu vrátane príslušenstva dňa 18.3.2020 žalobkyniam vyplatil, hoci mal túto možnosť pred podaním žaloby, kde mu bol poskytnutý dostatočný časový priestor. Súd mal za to, že nie sú tu dané dôvody hodné osobitného zreteľa.
13. O vrátení kráteného súdneho poplatku rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 357 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).