Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17Csp-138-2018.pdf
PDF · 92.17 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/138/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Mýtna 48, IČO: 35831154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, ul. Mýtna 48, proti žalovanej: Z. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. H. XXX, o zaplatenie 5.205,70 eur s príslušenstvom, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 1.704,89 eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy z a s t a v u j e.
II. Súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalovanej súd p r i z n á v a proti žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Dňa 27.09.2018 bola Okresnému súdu Trenčín doručená žaloba žalobcu, ktorou sa pôvodný žalobca (VÚB a.s.) proti žalovanej domáhal, aby súd rozhodol o splnení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 5.205,70 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne z tejto sumy od 21.08.2018 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel dňa 05.12.2011 Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB a.s., na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovanej kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXXXX. Žalovanej bol úver poskytnutý s dohodnutým úrokom 22,80 %. Ku dňu výpisu z kartového účtu mala schválený úverový rámec vo výške 2.100 eur, ktorý sa zaviazala splácať štandardnou mesačnou splátkou vo výške 70 eur. Žalovaná si neplnila svoje povinnosti a pred odstúpením na vymáhanie žalobca vystavil dňa 26.08.2018 nový výpis z bankovej knihy ku dňu 31.07.2018 s konečným zostatkom na úhradu vo výške 5.205,70 eur. Nakoľko žalovaná dlžnú sumu neuhradila v lehote splatnosti do dňa 20.08.2018, pôvodný žalobca si uplatnil svoj nárok súdnou cestou.
2. Žalobca k podanej žalobe pripojil: Žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro zo dňa 05.12.2011, Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. (č.l. 10 spisu), výpis z pôžičkovej karty Quatro.
3. V priebehu konania, dňa 28.12.2018 bol súdu doručený návrh na zmenu žalobcu z pôvodného žalobcu na súčasného. Súd zmenu žalobcu pripustil uznesením zo dňa 14.01.2019, nakoľko pôvodný žalobca žalobou uplatnenú pohľadávku postúpil na žalobcu.
4. Žalovanej bola žaloba doručená dňa 02.04.2019, pričom žalovaná sa k doručenej žalobe vyjadrila podaním zo dňa 20.04.2019. V ňom uviedla, že s dlhom súhlasí, vznikol na základe jej nedbanlivosti a momentálne sa snaží vzniknutú situáciu riešiť so súhlasom spoločnosti Intrum Slovakia. Spolu
telefonicky komunikujú približne od novembra 2018 a dohadujú výšku splátok podľa jej finančných možností, ktoré v dohodnutom čase a výške spláca. Od apríla 2019 má dohodnutý splátkový kalendár na základe ktorého jej bolo povedané, že spoločnosť nebude na pojednávaní trvať pokiaľ bude dodržiavať splátkový kalendár. Dohodnuté splátky bude dodržiavať až do vymazania dlhu. K tomuto vyjadreniu prikladá splátkový kalendár.
5.1 Za účelom rozhodnutia o žalobe súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal právneho zástupcu žalobcu a žalovanú. Pojednávania sa zúčastnila iba žalovaná. Právny zástupca žalobcu svoju neprítomnosť na pojednávaní vopred písomne ospravedlnil, a to podaním zo dňa 31.03.2020. V ňom zároveň zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 1.704,89 eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy, späť. Takisto doplnil odôvodnenie žaloby a pripojil ďalšie listinné dôkazy (obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet, oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, cenník VÚB).
5.2 Žalovaná na pojednávaní vznik dlhu nerozporovala, pričom právne posúdenie ponechala na súd. Nie je znalá práva a nemá finančné prostriedky na advokáta. Z jej vyjadrenia takisto vyplynulo, že má viacero peňažných dlhov vo vyššej výške, a to voči viacerým veriteľom. Do tejto situácie sa dostala vlastným zavinením, pričom v súčasnosti sa už nezadlžuje. Návrhy na vykonanie dokazovania nemala žiadne.
6. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to: č. l. 3 žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro, č.l. 11 obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet, č.l. 4 - 10 výpis z pôžičkovej karty Quatro, č.l. 29 oznámenie o postúpení pohľadávky, podací hárok na č.l. 28 a oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru na č.l. 61.
7. Po tomto oboznámení sa so žalobou a listinnými dôkazmi súd zistil pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav, na ktorý aplikoval citované ustanovenia právnych predpisov, vec právne posúdil a rozhodol o žalobe.
8.1 Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
8.2 Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
8.3 Podľa § 491 ods.1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
8.4 Podľa § 52 ods.1 až 4 Občianskeho zákonníka v účinnom znení, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
8.5 Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
8.6 Podľa § 340 ods.1 Obchodného zákonníka dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.
8.7 Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom dňa 05.12.2011 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
8.8 Podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
8.9 Podľa § 11 ods. 1 písm.a/ zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
8.10 Podľa § 524 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
8.11 Podľa § 145 ods.2 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
9. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby zo dňa 31.03.2020 súd konanie v časti o zaplatenie sumy 1.704,89 eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy zastavil v konečnom rozhodnutí vo veci samej výrokom I.
10.1 Žaloba žalobcu je po stránke skutkových tvrdení stručná. V zásade sa odvoláva na uzatvorenie úverovej zmluvy, resp. zmluvy o tzv. revolvingovom úvere, kedy žalovaná používaním kreditnej karty čerpala peňažné prostriedky do výšky úverového rámca od veriteľa, a nesplnila si svoj záväzok vrátiť poskytnutý úver spolu s úrokom a poplatkami. Zároveň si uplatnil aj úrok z omeškania zo žalovanej sumy. Výšku čerpanej istiny úveru, úrokov a poplatkov preukazuje výpisom z pôžičkovej karty Quatro.
10.2 V prvom rade je potrebné uviesť, že žalobca je na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2017 právnym nástupcom pôvodného veriteľa žalovanej (VÚB a.s.) v záväzkovom vzťahu, ktorý bol založený úverovou zmluvou zo dňa 05.12.2011 (označená ako Žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro). Táto zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, pretože pri jej uzatváraní veriteľ konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaná je fyzickou osobou a nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Tým sa pri rozhodovaní o žalobe žalobcu otvoril priestor pre aplikáciu § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré predstavujú základný právny rámec ochrany spotrebiteľa, popri ostatných právnych predpisoch. Napríklad podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa alebo zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý bol platný a účinný v čase uzatvorenia úverovej zmluvy. Táto úverová zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere.
10.3 Súd posúdil uzatvorenú úverovú zmluvu a vykonaným dokazovaním zistil, že podľa obsahu úverovej zmluvy bol žalovanej poskytnutý spotrebiteľský úver formou čerpania peňažných prostriedkov poskytnutých na kreditnú kartu. Kreditnou kartou sa pritom rozumie platobná karta, ktorá umožňuje dlžníkovi prístup k peňažným prostriedkom čerpaným do výšky nevyčerpaného úverového rámca dohodnutého s dlžníkom. Úverový rámec bol dohodnutý v sume 2.100 eur, výška splátky 70 eur a úrok vo výške 22,80 % ročne, resp. 1,9 % mesačne. Z výpisu pôžičkovej karty Quatro vyplýva, že žalovaná revolvingový úver čerpala prostredníctvom kreditnej platobnej karty v časovom období od 22.12.2011 do 24.07.2013, pričom vyčerpala celkom 2.770,32 eur a vykonala úhrady v celkovej sumu 3.900 eur, naposledy dňa 12.2020 v sume 60 eur. Žalovaná nerozporovala existenciu svojho dlhu.
10.4 Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona, súd posúdil žalobu žalobcu ako nedôvodnú. Súd posudzoval uplatnené právo žalobcu na istinu úveru, úroky, úroky z omeškania a poplatky. Súd na základe preskúmania predmetnej zmluvy zistil, že táto neobsahuje jednotlivé náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (najmä údaj o konečnej splatnosti, o počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, údaj o RPMN).
10.5 Pokiaľ ide o chýbajúce údaje, ako konečná splatnosť spotrebiteľského úveru a počet, termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov splátok, súd akceptuje skutočnosť, že v danom prípade išlo o poskytnutie revolvingového úveru, pre ktorý je typické, že úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník stále spláca poskytnutý úver, pretože veriteľ mu tento úver stále dopĺňa do výšky úverového rámca a časť splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu a poplatky. Preto počet splátok úveru a jeho konečnú splatnosť dopredu nemožno určiť. Na základe uvedeného súd absenciu týchto údajov v zmluve o spotrebiteľskom úvere žalobcovi nevytýka.
10.6 To však neplatí aj o chýbajúcom údaji o RPMN. Súd má za to, že spotrebiteľovi musia byť už pri podpise zmluvy poskytnuté všetky informácie, ktoré sa vzťahujú na žiadaný a poskytovaný úver. Tento údaj je uvedený v zmluve len ako indikatívny výpočet RPMN, pričom súd uvedené považuje za nedostatočné a pre priemerného spotrebiteľa nezrozumiteľné. V zmluve mal byť podľa názoru súdu uvedený údaj o RPMN podľa údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy a nie tzv. „indikatívny výpočet RPMN“ v časti zmluvy označenej ako „vyhlásenie klienta“. Údaj v článku V. zmluvy (Vyhlásenie klienta) rozhodne nemožno považovať za údaj podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona o spotrebiteľských úveroch, čo je zrejmé z jeho obsahu. Ide totiž len o indikatívny výpočet, ktorý vychádza z predpokladu, že k čerpaniu úveru dôjde 01.12.2011, k čomu však nepochybne nemohlo ani reálne (nie indikatívne) dôjsť, keďže zmluva bola uzavretá až neskôr (05.12.2011). Bod 3 článku V. zmluvy v danom prípade je potrebné považovať za splnenie informačnej povinnosti veriteľa zakotvenej v § 4 ods. 1 písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmysle tohto ustanovenia totiž veriteľ je povinný v dostatočnom časovom predstihu pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere informovať spotrebiteľa aj o RPMN znázornenej pomocou reprezentatívneho príkladu. Je pritom nepochybné, že údaj o RPMN je potrebné považovať za jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti, či nevýhodnosti úveru. V tejto otázke všeobecné súdy SR zaujali relatívne jednotné stanovisko a tento záver je opakovane súdmi judikovaný, čo je zistiteľné aj z verejne dostupných informačných zdrojov (internet). Súd preto podľa § 11 ods. 1 písm.a/ zákona o spotrebiteľských úveroch považuje predmetný spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov, v dôsledku čoho patrí žalobcovi len nevrátená istina skutočne poskytnutého úveru v sume bez úrokov a poplatkov. Vzhľadom k tomu, že žalovaná čerpala celkovo 2.770,32 eur a vykonala úhrady v celkovej sumu 3.900 eur, žalobca nemá právo na žiadnu časť žalovanej sumy.
11.1 Podľa § 255 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
11.2 Podľa § 262 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
11.3 O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku. Žalovaná bola v konaní plne úspešná, a preto jej súd priznal proti žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu. Ak by žalobca žalobu nezobral späť v ním uvedenom rozsahu, z odôvodnenia tohto rozsudku je zrejmé, že by ani s touto časťou žaloby nebol úspešný. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.