Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_47Ek-900-2019.pdf
PDF · 70.48 KB
Case nature
Subarea
47Ek/900/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: M-MARKET, akciová spoločnosť, Námestie republiky 5994/32, 984 01 Lučenec, IČO: 36 027 146, zast.: JUDr. Alexander FILO, Ulica P. Rádayho 14A, 984 01 Lučenec, IČO: 37 957 961, proti povinnému č.1: L. P., M.. XX.X.XXXX, D. XXXX/ XX, XXX XX Q.-M. L., proti povinnému č.2: C. P., M.. XX.XX.XXXX, D. XXXX/XX, XXX XX Q.-M. L., o vymoženie nepeňažného plnenia s príslušenstvom vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Boris Halás so sídlom exekútorského úradu Popradská 70, 82202 Bratislava 214, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie takto
rozhodol:
Návrh povinného č. 2 na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamieta.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa Návrhom na vykonanie exekúcie podaným na Okresný súd Banská Bystrica dňa 23.05.2019 domáhal od povinných vymoženia nepeňažnej pohľadávky na základe exekučného titulu Rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp.zn. 23C/51/2017 vydaného dňa 07.12.2017. Oprávnený sa zároveň domáhal vymoženia trov exekúcie vo výške 130,48 Eur.
2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu vydal dňa 20.06.2019 poverenie na vykonanie exekúcie pod spisovou značkou 47Ek/900/2019, ktorým bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor Mgr. Boris Halás, so sídlom exekútorského úradu Popradská 70, 822 02 Bratislava . Súdny exekútor, ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 397 EX 175/19 následne vydal Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré povinní osobne prevzali dňa 09.09.2019.
3. Dňa 24.09.2019 bolo súdnemu exekútorovi osobne doručené podanie povinného, ktoré súdny exekútor vyhodnotil ako návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie súdny exekútor doručil súdu dňa 08.10.2019.
4. Povinný č. 2 sa Návrhom na zastavenie exekúcie domáhal zastavenia exekúcie. Povinný dôvodil svoj návrh tým, že obaja majú nepriaznivý zdravotný stav a povinná č. 1 je nevládna. Ďalej povinný uvádza, že konaním oprávneného mu boli odobraté ľudské práva.
5. K podaniu povinného na zastavenie exekúcie sa oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril tak, že s návrhom na zastavenie exekúcie nesúhlasí. Oprávnený vo svojom vyjadrení uviedol, že povinní od leta 2016 absolútne neplatili oprávnenému nájomné za predmetný byt. Ďalej uvádza, že vzhľadom na skutočnosť, že povinní boli fyzicky prítomní na pojednávaní dňa 26.10.2018, zdravotné problémy povinných uvádzané v návrhu na zastavenie exekúcie sú preto tvrdené účelovo, len preto aby akokoľvek oddialili výkon exekúcie. Oprávnený popiera tvrdenie povinného, že mu boli jeho konaním odobraté ľudské práva, keďže z dôvodu nedobrovoľného vypratania nehnuteľnosti, bol nútení začať exekučné konanie na podklade právoplatného rozsudku.
6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
10. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
11. Povinný č. 2 podal návrh na zastavenie exekúcie v rámci zákonom stanovenej 15-dňovej lehote. Takto podaný návrh na zastavenie exekúcie má odkladný účinok.
12. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania Návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
13. Vo vykonávacom (exekučnom) konaní vychádza súd z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Vo vykonávacom (exekučnom) konaní súd právo nenachádza, ale len vykonáva to, o čom bolo už právoplatne rozhodnuté a nenahrádza tak súd v základom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučnému súdu v exekučnom konaní ani v rámci rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie neprináleží posudzovať ani revidovať rozhodnutie, ktoré mu je ako exekučný titul predložené, ani procesný postup súdu v základom konaní a je vykonateľným rozhodnutím vo veci samej (exekučným titulom) viazaný.
14. Ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré súd exekúciu zastaví. V danom prípade však súd pri posudzovaní návrhu na zastavenie exekúcie zistil, že skutočnosti uvádzané povinnými nie sú kvalifikovaným dôvodom na zastavenie exekúcie (povinní neuviedli skutočnosti, ktoré po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie
exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia), preto súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol ako nedôvodný.
15. Súd záverom konštatuje, že v zmysle oznámenia oprávneného, adresovaného súdnemu exekútorovi, povinní predmetnú nehnuteľnosť ešte pred rozhodnutím súdu o návrhu povinného č. 2 na zastavenie exekúcie, dobrovoľne vypratali.
16. Oprávnený ani povinný si neuplatnili nárok na náhradu trov v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie, preto súd o nich nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.