Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Tos-174-2019.pdf
PDF · 70.92 KB
Case nature
Area
Subarea
6Tos/174/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov JUDr. Jozefa Piknu a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci odsúdenej L. B., nar. dňa XX.XX.XXXX v U., trvale bytom M. XX, pre prečin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona, o sťažnosti odsúdenej proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany zo dňa 30.10.2019, č. k. 8T/18/2018-497, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 2.4.2020 v Trnave takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdenej L. B. zamieta.
odôvodnenie:
Okresný súd Piešťany uznesením zo dňa 30.10.2019, č. k. 8T/18/2018-497 rozhodol, že podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona sa odsúdená L. B., v skúšobnej dobe neosvedčila, a preto trest odňatia slobody, ktorý jej bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany dňa 03.07.2018, č. k. 8T/18/2018-447, právoplatným dňa 21.07.2018 vo výmere 4 (štyri) mesiace, výkon ktorého jej bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok vykoná. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona bola na výkon trestu odňatia slobody zaradená do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Z odôvodnenia uznesenia okresného súdu vyplýva, že počas skúšobnej doby mala odsúdená uloženú povinnosť spočívajúcu v príkaze zaplatiť v skúšobnej dobe podľa svojich schopností a možností aspoň časť dlhu 8.680,51 eur Sociálnej poisťovni. Skúšobná doba plynula odsúdenej od dňa 22.07.2018 do dňa 22.07.2019. Práve uloženie podmienečného trestu odňatia slobody malo viesť odsúdenú, aby v uloženej skúšobnej dobe osobitne dbala na to, aby sa nedopustila protiprávneho konania a splnila uloženú povinnosť a tým preukázala, že podmienečné odsúdenie je dostatočné pre jej nápravu. Odsúdenej bol trestný rozkaz v danej veci doručený dňa 12.07.2018, pričom ročná skúšobná doba jej začala plynúť dňom 22.07.2018 a počas nej mala podľa svojich schopností a možností uhradiť aspoň časť dlhu 8 680,51 E eur. Zo správy Sociálnej poisťovne vyplýva, že odsúdená z dlhu v danej trestnej veci uhradila sumu 250 eur, aj to podľa kópie poštovej poukážky bola suma 200 eur uhradená 29.06.2018, teda pred plynutím skúšobnej doby. Z tohto jednoznačne vyplýva, že odsúdená z dlhu 8.680,51 eur počas skúšobnej doby neuhradila viac ako 50 eur, čo nezodpovedalo jej možnostiam a schopnostiam splatiť časť dlhu počas ročnej skúšobnej doby. Odsúdená od novembra 2018 dosahovala čistý mesačný príjem okolo 2.000 eur, pričom z hrubého príjmu preukázateľne bežné odvody Sociálnej poisťovni v tom čase platila, avšak čistý príjem odsúdenej umožňoval splácať dlh Sociálnej poisťovni pravidelne mesačne, a to vo väčšej sume ako len 50 eur za celý rok skúšobnej doby. Okolnosť, že odsúdená splatila dlh na zdravotnom poistení v sume 1.188,01 eur, ktorý však splatila v apríli 2018, teda pred skúšobnou dobou a platila dlh daňovému úradu, avšak tento od apríla 2018 do septembra 2019 bol len v sume 686 eur, nemá vplyv na to, že by odsúdenej nezostávalo mesačne dostatok finančných prostriedkov na pravidelné splácanie dlhu Sociálnej poisťovni. Odsúdená preukázateľne k uloženej povinnosti nepristupovala zodpovedne, keďže mala dostatočný príjem, aby pravidelne mesačne splácala svoj dlh Sociálnej poisťovni, čo však takmer úplne odignorovala, keďže uprednostnila platby iných záväzkov, resp. bežných výdavkov. Okrem toho treba podotknúť, že keďže súd ukladal odsúdenej len
ročnú skúšobnú dobu, neukladal jej súd povinnosť zaplatiť celý dlh Sociálnej poisťovni v pomerne vysokej sume 8.680,51 eur, ale len jeho časť podľa schopností a možností odsúdenej. Proti tomuto uzneseniu podala odsúdená sťažnosť, ktorú odôvodnila tým, že v trestnom rozkaze nebolo uvedené v akých termínoch a v akej výške má vykonať splátky na uhradenie dlhu, aby sa v skúšobnej dobe osvedčila. Všeobecným príkazom súdu na uhrádzanie dlžnej sumy ju mal súd uviesť do omylu tým, že ponechal na nej, v akých termínoch a v akej výške „podľa jej schopností a možností“ bude dlh uhrádzať. Časť dlžnej sumy uhradila vo výške 2000,- eur ešte pred vydaním trestného rozkazu a v priebehu skúšobnej doby podľa vyjadrenia sociálnej poisťovne uhradila 250,- eur. Od septembra 2019 uhrádza Sociálnej poisťovni okrem pravidelných mesačných platieb aj sumu 50,- eur mesačne na splatenie dlhu. Súd pred vydaním uznesenia uprednostnil pohľadávku Sociálnej poisťovne pred ostatnými platbami, ktoré musí mesačne vykonávať, a to odvody do zdravotnej poisťovne, zálohové platby za elektrinu, plyn a vodu. Bolo na jej úvahe, ktoré platby sú dôležitejšie, aby si nenarobila dlhy a zároveň mohla uhradiť aj dlžnú sumu Sociálnej poisťovni. V prípade výkonu trestu odňatia slobody príde o zamestnanie a zničí jej to celý život. Súd I. stupňa pri vydávaní trestného rozkazu mal iný názor akým spôsobom sa má v skúšobnej dobe osvedčiť, ako ona, ktorá si výrok súdu vysvetlila úplne inak. Nejasným a nekonkrétnym rozhodnutím ju súd uviedol do omylu a nemôže jej klásť za vinu niečo, čo sám svojím rozhodnutím spôsobil. Rozhodnutie súdu pri vydávaní napadnutého rozhodnutia vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci v jej neprospech. Podľa názoru odsúdenej nedošlo z jej strany ako k splneniu, tak ani k porušeniu § 50 ods. 4 prvá veta Trestného zákona. Navrhla, aby sťažnostný súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu I. stupňa na nové prejednanie, v ktorom jej súd uloží povinnosť v akej výške mesačných splátok má dlžnú sumu sociálnej poisťovni uhrádzať. Prokurátor sa po vyhlásení uznesenia vzdal práva podať sťažnosť. Krajský súd, na základe riadne a včas podanej sťažnosti na to oprávnenou osobou, podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému podala sťažovateľka sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdenej nie je dôvodná. Sťažnostný súd po preskúmaní spisového materiálu, zistil, že L. B. bola trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany zo dňa 03.07.2018, č. k. 8T/18/2018-447, právoplatným dňa 21.07.2018 uznaná za vinnú z prečinu nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona a bol jej uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace, ktorý jej bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok. Zároveň jej bola uložená povinnosť spočívajúca v príkaze zaplatiť v skúšobnej dobe podľa svojich schopností a možností aspoň časť dlhu 8 680,51 eur Sociálnej poisťovni. Skúšobná doba odsúdenej plynula od dňa 22.07.2018 do dňa 22.07.2019. Sťažnostný súd zo spisového materiálu zistil, že príjem odsúdenej podľa jej vlastného vyjadrenia do zápisnice na verejnom zasadnutí bol od novembra 2018 v čistom okolo 2000,- eur (č. l. 491 spisu). Z prípisu Sociálnej poisťovne zo dňa 06.08.2019 je zrejmé, že odsúdená uhradila ku dňu 06.08.2019 sumu vo výške 250,- eur z predmetného dlhu (č. l. 475 spisu) a rovnaká informácia vyplýva aj zo záverečnej správy probačného a mediačného úradníka zo dňa 13.09.2019 (č. l. 482 spisu). Z priložených kópii poštových poukazov bolo preukázané, že odsúdená zaplatila sumu 50,- eur, ale nie je na kópii poštového poukazu vidieť presný dátum kedy a sumu 200,- eur dňa 29.06.2018, teda pred začatím plynutia skúšobnej doby (č. l. 484 spisu). Platbu 2000,- eur zo strany odsúdenej za účelom splatenia predmetného dlhu Sociálna poisťovňa neeviduje. Ostatné poukážky svedčia len o platení bežných odvodov do Sociálnej poisťovne v sume 158,12 eur /mesiac, teda nie o splnení povinnosti uloženej odsúdenej v rámci skúšobnej doby. Námietky odsúdenej uvedené v sťažnosti o tom, ako ju súd uviedol do omylu, keď jej presne nestanovil výšku jednotlivých splátok považoval sťažnostný súd len za snahu o vyvinenie sa zo situácie, ktorú si sama spôsobila, keď k súdom uloženej povinnosti pristupovala nezodpovedne. Pri príjme 2000,- eur mesačne je uhradenie 50,- eur z dlžnej sumy zanedbateľná časť, pričom ani pri tejto sume nemožno s určitosťou povedať, že ju uhradila počas skúšobnej doby, keďže dátum na poštovej poukážke nie je viditeľný. Odsúdená vo svojej sťažnosti sama uviedla, že súd uprednostnil pohľadávku Sociálnej poisťovne pred ostatnými jej potrebnými platbami, teda si bola vedomá skutočnosti, že prioritou v jej prípade malo byť uhradenie dlžnej sumy Sociálnej poisťovni, aby sa počas skúšobnej doby osvedčila. Zároveň tunajší súd nezistil žiadne objektívne prekážky, ktoré by jej bránili aspoň čiastočne každý mesiac splácať dlh Sociálnej poisťovni, nakoľko výška jej príjmu to umožňovala. Keďže sťažnostný súd nemohol s istotou konštatovať uhradenie ani len vo výške 50,- eur z dlžnej sumy 8.680,51 eur v prospech Sociálnej poisťovne počas plynutia skúšobnej doby, teda jednoznačne nedošlo
k splneniu povinnosti uloženej odsúdenej v rámci plynutia skúšobnej doby (zaplatiť v skúšobnej dobe podľa svojich schopností a možností aspoň časť dlhu 8.680,51 eur), sťažnosť odsúdenej ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.