Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_15C-11-2020.pdf
PDF · 98.54 KB
Case nature
Subarea
15C/11/2020
Uznesenie
Okresný súd Trenčín, v právnej veci žalobkyne: M. W., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. G. XXXX, proti žalovanému: V. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. G. XXXX, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd u k l a d á žalovanému, aby dočasne nevstupoval do bytu č. XX nachádzajúceho sa v bytovom dome súp.č. XXXX na X.poschodí, vo vchode č. X v G. G., zapísanom na LV č. XXXX pre k.ú. G. G., a to až do právoplatného skončenia konania o vylúčenie žalovaného z užívania bytu.
Žalobkyni súd u k l a d á povinnosť podať vo veci samej proti žalovanému žalobu na vylúčenie žalovaného z užívania spoločného bytu, a to do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
II.
Súd u k l a d á žalovanému, aby sa nepribližoval k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s tým, že pokiaľ by títo boli spoločne predvolaní na procesné úkony súdu v priestoroch budovy súdu alebo na akékoľvek iné procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní, alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, sa na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov tento zákaz nevzťahuje.
Súd p o u č u j e žalovaného, že môže na súd podať proti žalobkyni žalobu o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia nariadeného vo výroku II. tohto uznesenia v zmysle § 340 Civilného sporového poriadku.
III.
Žalobkyňa m á proti žalovanému nárok na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1.Dňa 03.04.2020 podala žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala uloženia povinnosti žalovanému, aby dočasne nevstupoval do bytu č. XX nachádzajúceho sa v bytovom dome súp.č. XXXX na X.poschodí, vo vchode č. X v G. G., zapísanom na LV č. XXXX pre k.ú. G. G. (ďalej len ako spoločný byt), a to až do právoplatného skončenia konania o vylúčenie žalovaného z užívania bytu. Tiež sa domáhala, aby žalovanému súd uložil zákaz priblíženia sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s výnimkou ich účasti na procesných úkonoch v súdnom konaní.
2. Návrh odôvodnila tým, že so žalovaným sú manželia a bývajú spoločne s deťmi v spoločnom byte patriacom do ich BSM. Uviedla, že dňa 15.03.2020 podala na OOPZ v Trenčíne trestné oznámenie z dôvodu, že žalovaný bol na ňu agresívny a fyzicky ju napadol, povykrúcal jej ruky a chcel jej vyhodiť
mobilný telefón, lebo je chorobne žiarlivý, čo oznámila polícii, ktorá vykázala žalovaného na 10 dní do 25.03.2020 zo spoločného obydlia. Počas vykázania bol žalovaný povinný nepribližovať sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov. Tiež polícii žalobkyňa oznámila, že sa ju pokúsil dňa 24.02.2020 žalovaný znásilniť. V tento deň vo večerných hodinách sa nachádzala žalobkyňa so žalovaným spolu doma v spoločnom byte. Žalovaný prišiel opitý a pil aj doma, preto sa s ním žalobkyňa nechcela baviť. Nechala ho v obývačke a ona si šla ľahnúť do spálne. Niekedy v nočných hodinách prišiel žalovaný za ňou do spálne a začal sa sám vyzliekať. Žalobkyňa sa opýtala, čo to robí a on jej povedal, že chce sex, na čo mu žalobkyňa povedala, že s ním sex nechce mať a nech ide preč, ale on povedal, že má na to právo, lebo je jej muž. Potom, ako sa žalobkyňa snažila odísť zo spálne, žalovaný ju chytil za ruky v oblasti bicepsov a začal ju vyzliekať. Na žalovaného žalobkyňa kričala a dala mu aj facku, ale to nepomohlo, snažila sa mu vyšmyknúť zo zovretia, ale on ju pevne držal. Nahú ju hodil na posteľ, kde ju zaľahol. Žalobkyňa sa bránila, škriabala a podarilo sa jej vyšmyknúť sa a utiecť do kuchyne. Pri tomto skutku nebol prítomný žiaden svedok, deti spali. Žalobkyňa mala po tomto incidente modriny v oblasti bicepsov a modriny na nohách od kolien žalovaného, ale lekársku pomoc nevyhľadala. Popísaný skutok je predmetom vyšetrovania na OOPZ v Trenčíne. Žalobkyňa sa žalovaného bojí, bojí sa, že sa jeho správanie zopakuje a že ju napadne. V minulosti žalovaný opakovane žalobkyňu fyzicky napadol, udrel ju päsťou do tváre, alebo ju kopol, čo bolo pár krát za obdobie posledných 2 rokov, ale od začiatku roku 2020 je žalovaný viac agresívny, vyhadzuje žalobkyňu z bytu, je chorobne žiarlivý, hoci ona mu na to dôvod nedáva. Zo strachu pred ním sa žalobkyňa zamyká v spálni. Žalovaný v minulosti pil alkohol každé dva až tri dni, ale v poslednej dobe od januára 2020 pije alkohol takmer každý deň od rána do večera aj doma. V minulosti žalovaný neabsolvoval žiadne protialkoholické liečenie, ale berie lieky Neurol, lebo mával úzkosti a navštevoval psychiatra. Žalobkyňa napriek tomu s ním stále býva, lebo s deťmi nemá kam ísť. Dňa 28.02.2020 podala návrh na rozvod manželstva, zatiaľ pojednávanie nebolo vytýčené. Má za to, že je potrebná úprava pomerov, pretože zo strany žalovaného došlo k násiliu voči žalobkyni a pokusu o znásilnenie, a preto sa žalobkyňa bojí o svoj život a zdravie, Žalobkyňa má v úmysle podať žalobu o vylúčenie žalovaného z užívania spoločného bytu.
3. Zákonné ustanovenia:
Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods.1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.
Podľa § 325 ods. 2 písm. h/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 328 ods. 1 CSP, Ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
Podľa § 336 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.
Podľa § 337 ods. 1, ods. 2 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
4. V danom prípade navrhovateľka navrhuje nariadenie dvoch obsahovo aj charakterovo rozdielnych neodkladných opatrení pred začatím konania vo veci samej. Vo všeobecnosti platí, že súd nariadi neodkladné opatrenie na základe návrhu len vtedy, ak sú splnené zákonné predpoklady ustanovené v § 325 ods.1 Civilného sporového poriadku, pričom tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať náležitosti uvedené v § 326 Civilného sporového poriadku. Z týchto ustanovení je zrejmé, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo existuje obava, že exekúcia budúceho rozhodnutia bude ohrozená. Jeho nariadenie je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí, že existuje právny vzťah medzi stranami, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a navrhovateľ opíše skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. 5. Súd sa oboznámil s pripojenými listinnými dôkazmi a vyhodnotil oba návrhy na nariadenie neodkladného opatrenia ako dôvodné. Súd mal z listinných dôkazov zistené, že žalobkyňa a žalovaný sú manželmi od 30.08.2008 a toto manželstvo trvá. Z manželstva sa narodili dve mal. deti Ján, nar. XX.XX.XXXX a X., nar. XX.XX.XXXX. Podľa zápisu na LV č. XXXX pre k.ú. G. G., žalobkyňa a žalovaný majú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov spoločný byt č. XX vo vchode X na X.poschodí bytového domu súp.č. XXXX. Súd mal z predloženej zápisnice o trestnom oznámení spísanej OOPZ v Trenčíne dňa 15.03.2020 zistené, že žalobkyňa podala dňa 15.03.2020 trestné oznámenie na žalovaného pre skutok z totožného dňa, kedy bol na ňu žalovaný agresívny, fyzicky ju napadol, povykrúcal jej ruky, chcel jej vyhodiť mobilný telefón, čo bolo v zmysle potvrdenia OOPZ Trenčín vyhodnotené ako oznámenie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu pre hrubé správanie žalovaného. Okrem toho dňa 15.03.2020 žalobkyňa podala oznámenie pre pokus znásilnenia, ku ktorému zo strany žalovaného malo dôjsť dňa 24.02.2020 spôsobom presne opísaným v zápisnici o trestnom oznámení spísanej OOPZ v Trenčíne dňa 15.03.2020, ktorá vec bola podľa listu OOPZ v Trenčíne odstúpená na vyšetrovanie v tejto časti na ORPZ Trenčín dňa 18.03.2020. Z potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia spísaného OOPZ v Trenčíne dňa 15.03.2020 bol žalovaný vykázaný na dobu 10 dní, teda do 25.03.2020 vrátane zo spoločného obydlia, a to z bytového domu na adrese G. G. č. XXXX, priľahlého pozemku a bezprostredného okolia bytového domu a počas vykázania zo spoločného obydlia bol žalovaný povinný nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, pričom žalovaný odovzdal policajtovi kľúče od spoločného obydlia.
6. Čo do návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP, o ktorom súd rozhodol výrokom I. tohto uznesenia, ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov budúcich sporových strán. Dôvodom tejto úpravy je zabezpečenie nerušeného bývania žalobkyne a spoločných detí v spoločnej nehnuteľnosti. Z tvrdení žalobkyne doložených listinnými dôkazmi mal súd za to, že žalovaný je dôvodne podozrivý z násilia voči žalobkyni, opakovane na ňu i fyzicky útočí, nerešpektuje jej osobnosť a súkromie, pričom hrozba tohto konania je aktuálna a bezprostredná, nakoľko popisované incidenty sú z marca 2020, pričom žalobkyňa uvádza jeho opakované agresívne správanie aj z predošlého obdobia, ktoré sa vystupňovalo od januára 2020, odkedy žalovaný má vo väčšej miere požívať alkoholické nápoje. V dôsledku útoku zo dňa 15.03.2020 bol žalovaný preukázateľne dočasne na 10 dní (do 25.03.2020) na ochranu žalobkyne políciou vykázaný zo spoločného obydlia. Žalobkyňa v návrhu opísala rozhodujúce skutočnosti, ktoré
odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov a doložené listinné dôkazy hodnoverne osvedčujú potrebu takejto dočasnej úpravy, nakoľko je možné sa aj dôvodne domnievať, že žalovaný môže v takýchto atakoch namierených proti žalobkyni pokračovať. Uvedené skutočnosti tak umožňujú prijať záver o osvedčení násilného správania žalovaného voči žalobkyni, ktoré je takého rozsahu a takej intenzity, že je spôsobilé vyvolať u nej obavu o svoje zdravie, existenciu, či bezpečnosť. Bez okamžitého zásahu súdu v podobe nariadenia neodkladného opatrenia žalobkyni bezprostredne hrozí ujma na zdraví a nakoľko svedkami incidentov môžu byť (ak už aj neboli) aj spoločné maloleté deti, hrozí aj im bezprostredná ujma najmä na ich psychickom zdraví. Z týchto dôvodov súd návrhu žalobkyne v tejto časti vyhovel. Súd pritom na záver zdôrazňuje, že toto rozhodnutie je len dočasného charakteru, pričom poukazuje na to, že o vylúčení žalovaného z užívania spoločnej nehnuteľnosti bude rozhodnuté vo veci samej. V tomto konaní súd vykoná všetky potrebné dôkazy. V konaní o nariadení neodkladného opatrenia je úlohou súdu posudzovať a skúmať, či sú splnené vyššie uvedené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to najmä bezodkladnosť úpravy právnych vzťahov medzi stranami konania, čo v danom prípade mal súd za osvedčené. 7. Súd zároveň uložil žalobkyni povinnosť podať žalobu vo veci samej, v podobe a lehote určenej vo výroku tohto uznesenia, pokiaľ takáto žaloba podaná nebude, súd neodkladné opatrenie uvedené vo výroku I. tohto uznesenia zruší podľa § 336 ods. 3 CSP. Súd pritom určil lehotu na podanie žaloby v trvaní 30 dní, ktorá sa súdu javí ako primeraná okolnostiam prípadu, keď táto plynie nie od doručenia, ale až od právoplatnosti tohto uznesenia.
8. Čo do návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h/ CSP, o ktorom súd rozhodol výrokom II. tohto uznesenia, obsah takéhoto neodkladného opatrenia vychádza zo znenia čl. 3.1 nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12.6.2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Jedná sa o opatrenie vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek formy rodovo - motivačného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. h/ CSP je podmienené osvedčením skutočnosti, že zakázaným konaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená, pričom sa nevyžaduje, aby k narušeniu telesnej alebo duševnej integrity už reálne došlo. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia alebo možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie tohto druhu neodkladného opatrenia je stanovisko protistrany v zásade protichodné a často dochádza k potrebe rozhodnutia v zložitej situácii tvrdenia proti tvrdeniu. Preto je dôležité, aby navrhovateľ neodkladného opatrenia predložil najmä listinné dôkazy ako lekárske správy, záznamy polície, trestné oznámenia, čestné vyhlásenia tretej osoby (v pozícii svedka incidentu), a podobne, na základe ktorých budú osvedčené skutočnosti rozhodujúce pre nariadenie neodkladného opatrenia.
9. Z dôkazov predložených žalobkyňou mal súd dostatočným spôsobom za preukázané, že žalovaný je manželom žalobkyne. Medzi ním a žalobkyňou teda existuje právny vzťah (manželský vzťah), ktorý si vyžaduje bezodkladnú úpravu. Nevyhnutnosť a bezodkladnosť tejto úpravy spočíva v tom, že žalovaný žalobkyňu podľa jej tvrdenia ohrozuje svojimi atakmi, fyzicky agresívnym správaním, obťažuje ju, pričom ju mal nútiť k sexuálnemu styku násilím, čo oznámila žalobkyňa aj na polícii a tento skutok je predmetom vyšetrovania. Zo zápisnice o trestnom oznámení pritom vyplýva, že žalovaný sa mal opakovane (aj keď nie násilím) verbálne dožadovať sexuálneho styku od žalobkyne, o ktorý ona nemá záujem, a preto je žalobkyňa nútená sa aj opakovane zamykať pred žalovaným v spálni. Takýmto konaním žalovaný vzbudzuje v nej obavu o svoj život a zdravie, ohrozuje jej telesnú integritu a osobnú slobodu, čo bolo osvedčené predloženými listinnými dôkazmi súvisiacimi s jej trestným oznámením v tejto veci zo dňa 15.03.2020. Uvedené trestné oznámenie žalobkyne bolo tiež dôvodom na dočasné vykázanie žalovaného zo spoločného obydlia a uloženie dočasného zákazu približovania sa k žalobkyni. Uvedené konanie je celkom zrejme v značnej miere ovplyvnené aj tým, žalovaný vo zvýšenej miere požíva alkoholické nápoje. Vzhľadom na túto skutočnosť má súd za to, že správanie žalovaného môže byť v dôsledku požitia alkoholických nápojov nevyspytateľné.
10. Majúc uvedené na zreteli súd na ochranu telesnej a duševnej integrity žalobkyne nariadil neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. h/ CSP, ktorým zakázal žalovanému priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s tým, že pokiaľ by títo boli spoločne predvolaní na procesné úkony súdu v priestoroch budovy súdu, na akékoľvek iné procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, sa na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov tento zákaz nevzťahuje. V konečnom dôsledku tohto obmedzenia si bola vedomá aj žalobkyňa, keď návrh formulovala tak, že sa zákaz nebude vzťahovať na účasť strán sporu na úkonoch súdneho konania, avšak súd má za to, že toto je potrebné upraviť aj na prípadné iné úkony nielen v súdnom konaní, ale napr. aj na úkony orgánov činných v trestnom konaní (v súvislosti s vyšetrovaním podozrenia zo spáchania trestného činu znásilnenia v štádiu pokusu) a aj na úkony iných orgánov verejnej správy (v súvislosti s prešetrovaním priestupku proti občianskemu spolunažívaniu v zmysle potvrdenia na č.l. 4). Súd toto neodkladné opatrenie nariadil z dôvodu, aby zabránil ďalším útokom žalovaného na žalobkyňu a aby eliminoval riziko nechceného stretu strán sporu aj vzhľadom na šetrenie násilného správania žalovaného voči žalobkyni a obavu, že by pod vplyvom alkoholu mohlo žalovaný svoje konanie opakovať, prípadne aj vystupňovať. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo žalobkyňou osvedčené, že konanie žalovaného ohrozuje jej telesnú aj duševnú integritu, pretože z dôvodu, že sa žalovaný dopustil voči nej aj fyzickým atakom, má žalobkyňa odôvodnenú obavu o svoj život a zdravie , čo môže objektívne u nej vyvolávať aj duševné útrapy.
11. Pokiaľ ide o vymedzenie priblíženia sa prostredníctvom minimálnej metráže, ktorú žalovaný nemôže prekročiť bez toho, aby neporušil uložený zákaz, mal súd za to, že postačuje uloženie zákazu v rozsahu vzdialenosti nie menšej ako 10 metrov tak, ako to navrhovala žalobkyňa a ako to bolo zakotvené aj v dočasnom zákaze uloženom políciou. Túto vzdialenosť súd považoval za dostatočnú jednak na vylúčenie prípadnej fyzickej konfrontácie či iných aj prípadných verbálnych útokov, ale aj z hľadiska možnosti včasnej vizuálnej identifikácie za účelom vyhnutia sa priblíženiu. Nariadeným neodkladným opatrením tak nedochádza k obmedzeniu práv osoby dotknutej neodkladným opatrením nad nevyhnutnú mieru. Z praktického hľadiska súd považoval za potrebné nevztiahnuť uvedený zákaz na situácie, ku ktorým môže v budúcnosti dôjsť, t. j. na dobu, počas ktorej bude potrebná účasť oboch strán sporu na procesných úkonoch súdu, orgánov činných v trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej moci.
12. Súd čo do tejto časti žalobkyni neuložil povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej (§ 336 ods. 1 CSP) tak, ako to urobil vo vzťahu k neodkladnému opatreniu zakotvenému vo výroku I., pretože týmto neodkladným opatrením sa dosiahla úprava pomerov medzi stranami v požadovanej miere. Civilný sporový poriadok na rozdiel od Občianskeho súdneho poriadku upustil od pôvodnej koncepcie bezpodmienečnej väzby predbežného (teraz neodkladného) opatrenia na konanie vo veci samej. Podľa názoru súdu toto neodkladné opatrenie postačuje na poskytnutie plnohodnotnej súdnej ochrany v rozsahu vymedzeným samotným účelom tohto neodkladného opatrenia a v podstate procesne konzumuje vec samu.
13. Toto neodkladné opatrenie uložené vo výroku II. tohto uznesenia však môže byť zrušené postupom v súlade s § 334 CSP, podľa ktorého súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Na podanie návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia je legitimovaná nielen osoba, ktorej bola neodkladným opatrením uložená povinnosť (aj spočívajúca v dodržovaní zákazu), ale aj samotná žalobkyňa ako navrhovateľka neodkladného opatrenia. Učiniac zadosť tiež zákonnej povinnosti súdu vyplývajúcej z dikcie § 337 ods. 1 CSP poučil súd osobu, ktorej sa neodkladným opatrením uložila povinnosť, že môže podať žalobu vo veci samej o náhradu škody, prípadne inej ujmy, ktorá by jej bola spôsobená výkonom tohto neodkladného opatrenia.
14. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
15. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
16. Súd v uznesení rozhodol aj o nároku na náhradu trov tohto konania. Súd vychádzal z toho, že žalobkyňa bola v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia úspešná v celom rozsahu, nakoľko súd jej návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Preto súd o nároku na náhradu trov tohto
konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov tohto konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.