Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_24C-2-2020.pdf
PDF · 87.68 KB
Case nature
Subarea
24C/2/2020
Uznesenie
Okresný súd Košice I vo veci žalobkyne: F.. P.. X. Q., F.., A..XX.X.XXXX, W. Q. O., M. XX proti žalovanému: G.. O. Q., A..XX.X.XXXX, W. Q. O., M. XX, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
I. Ukladá žalovanému, aby dočasne nevstupoval do bytu č.XX, A. X. Q. W. T. X..Č..XXXX, A. X. F., Q. Q. Č..XX A. J. M. Q. O..
II. Ukladá žalobkyni podať proti žalovanému v lehote 30 dní žalobu vo veci samej o obmedzenie resp. vylúčenie žalovaného z užívania bytu.
III. Priznáva žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podaním zo dňa 1.4.2020 domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým vykáže žalovaného (jej manžela) zo spoločného obydlia.
2. V návrhu uviedla, že žije so žalovaným v manželstve 30 rokov, majú 5 detí, pričom manžel ju celé roky psychicky týral, obmedzoval v osobnej slobode, vulgárne jej nadával pred deťmi aj na verejnosti, občas sa vyhrážal, dva krát ju fyzicky napadol a bol agresívny aj k deťom. Manžel trpí psychickými ochoreniami, avšak roky sa odmietal liečiť. Po zhoršení psychického stavu sa začal liečiť na psychiatrii a situácia sa stala znesiteľnejšou. Neskôr však lieky vysadil a jeho agresivita opäť vzrástla. žalobkyňa celé roky žije s deť,mi v strachu a panike, kedy dostane záchvat zúrivosti. Dlho odďaľovala odchod od neho a dúfala, že sa to zmení. Ďalej to však už nezvláda, život s manželom je neznesiteľný, je v neustálom psychickom tlaku, pričom tento stres sa odráža na jej zdraví, ako aj zdraví detí. Po tom, čo sa ju naposledy pri nekontrolovateľnom afekte pokúsil vyhodiť z idúceho auta, od neho ušla a rozodla sa podať na polícii trestné oznámenie. Žalovaný bol vykázaný z bytu na 10 dní, aby mohla ostať s deťmi doma v bezpečí. Súčasne podala návrh na rozvod manželstva. Vzhľadom k tomu, že sa bojí o svoj život, žiadala, aby bola neodkladným opatrením predĺžená doba vykázania žalovaného z bytu.
3. Žalobkyňa k návrhu pripojila potvrdenie Okresného riaditeľstva Policajného Zboru v Košiciach, Obvodného oddelenia PZ Košice - Ťahanovce ČVS: ORP-89.20/992/TH-KE-2020 zo dňa 29.3.2020 o tom, že dňa 29.3.2020 urobila oznámenie o prečine týrania blízkej a zverenej osoby podľa ust. § 208 ods.1 písm.a) Trestného zákona.
4. Z verejne prístupného katastrálneho portálu súd zistil, že byt č.XX, A. X. Q. W. T. X..Č..XXXX, A. X. F., Q. Q. Č..XX A. J. M. Q. O., je vo vlastníctve Stavebného bytového družstva I. Košice, so sídlom v Košiciach, Vojenská 1.
5. Podľa ust. § 324 ods.1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa ust. § 325 ods.1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa ust. § 325 ods.2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
8. Podľa ust. § 326 ods.1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
9. Podľa ust. § 329 ods.1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
10. Podľa ust. § 336 ods.1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej.
11. Z dikcie vyššie citovaného ustanovenia § 325 ods. 1 CSP vyplýva, že predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ neodkladného opatrenia preto v návrhu musí uviesť rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a zároveň musí uviesť skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana ( § 326 CSP).
12. Z ust. § 325 ods. 2 písm. e/ CSP vyplýva, že neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby dočasne nevstupovala do bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.
13. Citované ustanovenie bezprostredne súvisí so zmenami, vykonanými v Občianskom zákonníku zákonom č. 526/2002 Z.z., ktorým boli do Občianskeho zákonníka doplnené ustanovenia § 146 ods.2 a § 705a.
14. Podľa ust. § 705a Občianskeho zákonníka, ak sa z dôvodu fyzického násilia alebo psychického násilia, alebo hrozby takýmto násilím vo vzťahu k manželovi alebo k rozvedenému manželovi ako spoločnému užívateľovi bytu alebo k blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov alebo rozvedených manželov obmedziť užívacie právo druhého z nich, alebo ho z jeho užívania úplne vylúčiť.
15. Vyššie citované zákonné ustanovenie je súčasťou uskutočňovania koncepcie prevencie a postihu tzv. domáceho násilia a umožňuje obmedziť alebo úplne vylúčiť užívacie právo jedného z manželov k domu
resp. k bytu, ktorý je buď predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov, alebo predmetom spoločného nájmu manželov.
16. Účelom tejto úpravy je obmedzenie násilného správania manželov pri nezhodách o právach a povinnostiach vyplývajúcich z ich bezpodielového spoluvlastníctva resp. spoločného nájmu. Predpokladom pre použitie tejto občianskoprávnej sankcie proti druhému manželovi buď vo forme obmedzenia užívacieho práva k domu či k bytu, alebo vo forme úplného vylúčenia z užívacieho práva k takejto veci je, ak vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnej domácnosti, dochádza k fyzickému alebo psychickému násiliu resp. k hrozbe takýmto násilím, pričom v prípade, ak je zistená existencia a realizácia takéhoto násilia, súd vždy vo svojej pôsobnosti hodnotí stav a stupeň narušenia vzťahov medzi dotknutými osobami z toho hľadiska, či sa stalo ich ďalšie spolužitie neznesiteľným. Neznesiteľnosť spolužitia v dôsledku fyzického či psychického násilia pritom musí mať značnú intenzitu, teda musí byť spôsobilá natoľko znížiť kvalitu spolužitia v spoločnej nehnuteľnosti, že toto spolužitie bude možné objektívne považovať za neznesiteľné. Od stupňa vyvinutého fyzického či psychického násilia resp. hrozby takýmto násilím, potom závisí aj spôsob súdneho rozhodnutia v tom smere, či súd iba obmedzí užívacie právo jedného z manžela k domu alebo k bytu, alebo či manžela, páchajúceho fyzické či psychické násilie (resp. hroziaceho takýmto násilím), z užívania domu alebo bytu úplne vylúči. Rozhodnutie o tejto otázke je výsostným oprávnením súdu a bude závislé od okolností konkrétneho prípadu a úvah súdu. Existencia konkrétneho fyzického či psychického násilia musí byť v súdnom konaní náležite preukázaná, pričom dôkaznú povinnosť v tomto smere bude mať ten z manželov, voči ktorému násilie, či hrozba násilím, smeruje.
17. Násilie je možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, proti osobe, alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu ľudí, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následku vo forme poranenia, smrti, psychickej ujmy a pod.. Násilie znamená najčastejšie označenie fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek aktoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie, sprevádzané spôsobovaním bolesti, je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia, ide o podrobenie si obete.
18. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo sa jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím.
19. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Deklarácia o odstránení násilia páchaného na ženách, schválená Valným zhromaždením OSN v roku 1993, ho označuje ako akýkoľvek násilný čin, ktorý vedie alebo by mohol viesť k fyzickej, sexuálnej alebo psychickej ujme alebo zraneniu, vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, zastrašovania alebo svojvoľného obmedzovania slobody a to vo verejnom či súkromnom živote. Preto v súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete.
20. Neznesiteľnosť spolužitia v dôsledku fyzického či psychického násilia pritom musí mať značnú intenzitu, teda musí byť spôsobilá natoľko znížiť kvalitu spolužitia v spoločnej nehnuteľnosti, že toto spolužitie bude možné objektívne považovať za neznesiteľné. Uvedené je potrebné chápať tak, že pomery v byte či dome druhému manželovi a jeho deťom či iným blízkym príbuzným, ktorí tam bývajú, nedovoľujú byt či dom pokojne užívať, bez strachu o svoju osobu, o svoj život a zdravie. Od stupňa vyvinutého fyzického či psychického násilia resp. hrozby takýmto násilím potom závisí aj spôsob
súdneho rozhodnutia v tom smere, či súd iba obmedzí užívacie právo k domu alebo k bytu, alebo či manžela, páchajúceho fyzické či psychické násilie (resp. hroziaceho takýmto násilím), z užívania domu alebo bytu úplne vylúči. Rozhodnutie o tejto otázke je výsostným oprávnením súdu a je závislé od okolností konkrétneho prípadu a úvah súdu.
21. Súd po oboznámení sa so skutočnosťami, uvedenými v návrhu konštatuje, že žalobkyňa osvedčila skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami. Žalobkyňou opísané skutočnosti postačujú pre záver o pravdepodobnosti existujúcej hrozby, že zo strany žalovaného môže dôjsť k ďalším fyzickým alebo psychickým atakom, k správaniu, ktoré vyvoláva strach a obavu o život a zdravie u žalobkyne a ich detí, ktoré v predmetnom byte bývajú spolu so žalobkyňou. Jej tvrdenia podporuje aj fakt, že podala vo veci aj trestné oznámenie, na základe ktorého zrejme došlo k vykázaniu odporcu zo spoločného obydlia príslušníkmi Policajného zboru v zmysle § 27a ods.1 zák.č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore na dobu 10 dní, pričom žalobkyňou tvrdené násilie bude tak predmetom objasňovania orgánmi činnými v trestnom konaní.
22. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že právo na ochranu života a zdravia má absolútnu povahu a je silnejšie ako vlastnícke resp. nájomné právo agresora. Vlastnícke resp. nájomné právo mu zostáva zachované, obmedzí sa len jedna jeho zložka - ius utendi (právo užívania) a to len do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej, ak bude žalobkyňou podaná žaloba, alebo do zrušenia neodkladného opatrenia, ak žalobu žalobkyňa nepodá. Právo nebyť vystavovaný domácemu násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom, pretože toto právo je zaručené aj Ústavou Slovenskej republiky, ktorá zakotvuje právo na nedotknuteľnosť súkromného života osoby, čo v sebe zahŕňa aj právo na pokojný rodinný život.
23. Je preto úlohou súdu, aby žalobkyni poskytol účinnú a rýchlu ochranu a predišiel možným negatívnym a ťažko zhojiteľným následkom dočasnou úpravou pomerov vo forme nariadeného neodkladného opatrenia.
24. Samozrejme, tvrdenia žalobkyne a následne aj žalovaného, bude potrebné preveriť prostredníctvom inštitútu dokazovania v konaní vo veci samej. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa podala vo veci samej len návrh na rozvod manželstva a v konaní o rozvod sa otázka užívacích práv k bytu nerieši, súd uložil žalobkyni, aby v lehote 30 dní podala proti žalovanému žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať obmedzenia resp. vylúčenia žalovaného z užívania bytu (§ 336 ods.1 CSP). Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žalobkyňa v lehote, stanovenej vo výroku č.II tohto uznesenia, takúto žalobu vo veci samej nepodá (§ 336 ods.3 CSP).
25. Zhrnúc vyššie uvedené, súd návrhu vyhovel.
26. Podľa ust. § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení, vydanom pred konaním vo veci samej je rozhodnutím, ktorým sa konanie o nariadení neodkladného opatrenia končí (§ 262 ods.1 CSP). Žalobkyňa mala v tomto konaní plný úspech, preto súd podľa ust. § 255 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov rozhodol tak, že priznal žalobkyni proti žalovanému nárok náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
29. Podľa ust. § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku).
Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žalobkyňa nepodá v stanovenej lehote žalobu vo veci samej (§ 336 ods.3 CSP)