Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B3-40P-83-2023.pdf
PDF · 87.56 KB
Case nature
Area
Subarea
B3-40P/83/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava II, v konaní pred sudkyňou JUDr. Dašou Onuferovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., narodený XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka – C. D., narodená XX.XX.XXXX, bytom E. F. XXX, otec - G. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/X, I., o návrhu otca zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd mení rozsudok Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 38P/246/2019 – 49 zo dňa 03.03.2020 v časti určenia výživného tak, že matka je povinná platiť výživné na maloleté dieťa: A. B., narodený XX.XX.XXXX v sume 150,- Eur mesačne, vždy do 15 –teho dňa v každom mesiaci vopred k rukám otca maloletého dieťaťa, s účinnosťou od 22.05.2023. II. Zročné výživné za obdobie od 22.05.2023 do 28.02.2024 spolu v sume 1.080,- Eur je matka povinná zaplatiť v splátkach po 50,- Eur mesačne spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok. III. V zostávajúcej časti je predmetný rozsudok nezmenený. IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, podaným na Okresnom súde Bratislava III dňa 22.05.2023, sa navrhovateľ domáhal zvýšenia výživného, ktoré bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 38P/246/2019 – 49, zo dňa 03.03.2020, tak, že matka bola zaviazaná platiť výživné na maloletého v sume 30,- Eur mesačne. Navrhol, aby bola matka zaviazaná platiť výživné v sume 150,- Eur, keď ani takto určená suma nepokryje všetky výdavky spojené so starostlivosťou o maloletého. Svoj návrh odôvodnil tým, že má informáciu o tom, že matka je zamestnaná a zarába mesačne 1.000,- Eur. Navrhovateľ dosahuje čistý priemerný mesačný zárobok asi 1.500,- Eur. Výdavky na maloletého spočívajú v zabezpečení stravy, oblečenia, školských a mimoškolských aktivít, otec mu založil stavebné sporenie, kde mu každý mesiac sporí sumu 250,- Eur.
2. Súd sa oboznámil s nasledovnými listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom: rodný list maloletého dieťaťa, výpis z účtu navrhovateľa, predpis mesačnej zálohovej platby za bývanie, potvrdenie o príjme navrhovateľa zo spol. Slovenská Grafia, a.s..
3. Matka sa k návrhu vyjadrila svojím podaním doručeným súdu dňa 07.06.2023 a so zvýšením výživného súhlasila, nie však v sume, akú žiadal navrhovateľ 150,- Eur, čo jej nedovoľujú jej majetkové pomery. Je zamestnaná na trvalý pracovný pomer od 08.03.2023, zatiaľ mala len dve výplaty v marci sume 653,47 Eur a v apríli 826,55 Eur. Za rok 2022 mala podľa daňového priznania príjem 1.614,48 Eur. Matka maloletého ďalej uviedla, že bola oddlžená rozhodnutím Okresného súdu Trenčín, č. k. 38Odk/412/2022-15. Po zaplatení všetkých dlhov jej príjem vystačil iba na jedlo a zdieľaný nájom. Uviedla nasledovné mesačné výdavky: nájomné 250,- Eur, splátka Centru právnej pomoci v sume 15,-
Eur, cestovné 40,- Eur, strava 200 - 220,-Eur, telefón 30,- Eur, základné výdavky v sume 520 – 600,- Eur. Vlastní 1/6 rodičovského domu, s ktorým nemôže disponovať 6 rokov po oddlžení, nevlastní osobné motorové vozidlo. Žiadala, aby súd konal a rozhodol bez jej prítomnosti, svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila z dôvodu, že má obavy zo stretnutia s navrhovateľom, na ktorého pre obťažovanie podala v minulosti trestné oznámenie.
4. K svojmu vyjadreniu predložila nasledovné listinné dôkazy: výplatné pásky za mesiac 2023, apríl 2023, daňové priznanie za rok 2022.
5. Z dôvodu, že matka maloletého svoju neprítomnosť na pojednávaní vopred ospravedlnila a žiadala súd, aby konal v jej neprítomnosti, súd podľa ust. § 180 Civilného sporového poriadku konal a vo veci rozhodol bez prítomnosti matky.
6. Z výsluchu otca/navrhovateľa súd zistil, že sa v celom rozsahu pridržiava písomne podaného návrhu doručeného súdu dňa 22.05.2023. Matka mu riadne neplatí ani výživné stanovené rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 38P/246/2019 – 49 zo dňa 03.03.2020 v sume 30,- Eur, hoci ide o výživné, ktoré je v tejto sume úplne nedostačujúce. Rovnako ako matka musí platiť svoje pohľadávky, jeho čistý mesačný príjem je 1.335,- Eur, každý mesiac platí na zrážkach za exekúcie asi 700,- Eur. Rovnako platí za pobyt mladšieho syna J. B., ktorý je umiestnený v Centre pre deti a rodiny Röntgenova v Bratislave, poplatok mesačne v sume cca 30,- Eur, dieťa chodí do centra navštevovať. Bývajú spolu s maloletým A. v byte v jeho výlučnom vlastníctve, spolu s nimi bývajú v domácnosti jeho rodičia, ktorí majú v byte právo doživotného užívania a jeho brat. Ide o 4 – izbový byt, mesačné náklady spojené s bývaním sú 400,- Eur, z čoho na A. pripadá suma 80,- Eur, za stravu do spoločnej domácnosti platí 300,- Eur. V súvislosti so zabezpečením starostlivosti o maloletého A. má nasledovné výdavky: strava 300,- Eur, raz ročne príspevky v škole 80,- Eur, výlety v škole, akcie ako lyžiarsky, škola v prírode, výstroj na lyžovanie, bicykel 300,- Eur, notebook 500,- Eur, tlačiareň 50,- Eur. Maloletý je zdravý, nemá žiadne obmedzenia, chodí na skautský krúžok, kde sa platí členské ročne 30,- Eur, často chodia na výlety a turistiku, skoro každý víkend, kde mu otec prispeje vreckovým v sume 40,- Eur, stavebné sporenie mesačne 30,- Eur, na detský účet 20,- Eur mesačne, električenka 100,- Eur ročne. Nevlastní žiadne auto a ani inú nehnuteľnosť, ani hnuteľné veci väčšej hodnoty. Uplatnil si aj zročné výživné od podania návrhu od 22.05.2023, ktoré vyčíslil v sume 1.080,- Eur (deväť mesiacov x 120,- Eur). Zároveň navrhol, aby matka splácala zročné výživné v splátkach po 50,- Eur spolu s bežným výživným.
7. Kolízny opatrovník navrhol, aby súd vyhovel návrhu otca prezentovanému v jeho výpovedi na pojednávaní z dôvodu, že návrh je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa.
8. Podľa ust. § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
9. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť. Podľa § 62 odsek 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
10. Podľa § 65 odsek 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
11. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
12. Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
13. Podľa ust. § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne poprela, sa považujú za nesporné. Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia, ak strana poprela skutkové tvrdenie, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
14. Povinným z platenia výživného je matka dieťaťa, keď maloletý je zverený do osobnej starostlivosti otca, ktorý sa o neho riadne stará a zabezpečuje všetky jeho potreby. Matka poskytla súd svoj zárobok v marci 653,47 Eur a v apríli 826,55 Eur. Z dôvodu, že išlo o zárobok dosahovaný iba za prvé dva mesiace jej pracovného pomeru v skúšobnej dobe, je predpoklad, že jej čistý mesačný príjem je v súčasnosti nepomerne vyšší. Súd pri určení výživného vychádzal z ust. § 62 odsek 4 Zákona o rodine, podľa ktorého je súd povinný prihliadať pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, v danom prípade sa dieťa stará výlučne otec, s ktorým aj býva v spoločnej domácnosti. Súd prihliadol aj na stanovisko kolízneho opatrovníka, ktorý navrhol vyhovieť návrhu otca a určiť výživné v sume 150,-Eur.
15. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa, vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení, napríklad bývania alebo stravovania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod.) a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určí súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič (Komentár k Zákonu o rodine, 2. vydanie 2013, Doc. JUDr. Bronislava Pavelková, PhD.).
16. Z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 18.03.2015, sp. zn.: 15CoP/62/2014, súd cituje, že vyživovacia povinnosť rodičov voči dieťaťu predstavuje pilier systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej osoby v spoločnosti, a to dieťaťu. Povinnými subjektmi v tomto prípade sú vždy rodičia dieťaťa, t. j. matka a otec. Čo sa týka povinnosti rodičov prispievať na výživu svojho dieťaťa, je potrebné prihliadať na faktory aj na strane povinnej osoby. Na stane povinného, teda v tomto prípade otca dieťaťa, sú to v prvom rade jeho zárobkové možnosti a schopnosti, a to aj vzhľadom na subjektívne a objektívne podmienky, majetkové pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností a podobne. Určenie výšky výživného je individuálne v každom jednom prípade. Vodiacou zásadou pre určenie výšky výživného na strane povinnej osoby je miera jej schopností, možností a majetkových pomerov a na strane oprávnenej osoby zásada, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, to znamená, že jeho životná úroveň má byť približne rovnaká ako je životná úroveň toho ktorého rodiča. Pokiaľ dieťa žije s niektorým zo svojich rodičov, je potrebné prihliadnuť v prípade maloletého dieťaťa aj na plnenie vyživovacej povinnosti týmto rodičom formou osobnej starostlivosti a uspokojovania základných potrieb dieťaťa, a to aj bytových potrieb, hygienických, stravovacích, spoločenských a podobne, čo finančne samozrejme zaťažuje rodiča, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti.
17. Z rozsudku NS SR zo dňa 20.02.2019, č.k. 3 Cdo 236/2018, v súvislosti s predmetom konania, vyplýva, že pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potencionálnych príjmov, to znamená z príjmov, ktoré povinný (potencionálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce.
18. Schopnosti rodiča predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej schopnosti a rozumieme nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Súd zdôrazňuje, že doteraz určená vyživovacia povinnosť v sume 30,- Eur mesačne absolútne nepokrýva náklady spojené so zabezpečením výchovy a výživy maloletého. Súd predpokladá, hoci to matka neosvedčila, že súčasný zárobok matky je vyšší ako počas skúšobnej doby v sume 800,- Eur. Preto súdom určené výživné 150,- Eur je podľa záverov súdu a výsledkov dokazovania adekvátnym výživným, ktoré zohľadňuje odôvodnené potreby maloletého, ako i reálne možnosti a schopnosti povinnej matky. Rovnaký záver vyplýva aj z citovaného rozsudku NS SR zo dňa 20.02.2019, č.k. 3 Cdo 236/2018, zaoberajúcim sa uplatňovaním princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné.
19. Súd zároveň zaviazal matku zaplatením zročného výživného za obdobie od 22.05.2023, spolu v sume 1.080,- Eur (deväť mesiacov x 120,- Eur ako rozdielu sumy 150,- Eur a 30,- Eur), v splátkach po 50,- Eur mesačne spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok.
20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 362 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) podľa ust. § 363 C.s.p.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 364 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko ( § 27 ods. 1 Zákona o rodine).