Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Ek/155/2017

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného X/: P. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXX/X XXXXX V., oprávneného X/: M.. D. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: I. val XXX/X XXXXX V. a oprávneného X/: G.. I. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: L. XXX/X XXXXX V., proti povinnému: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, o vymoženie pohľadávky oprávnených vo výške 6.638,82 Eur a trov exekúcie, vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Andrea Ondrejková, so sídlom exekútorského úradu Vrútocká 12, 821 04 Bratislava, sp. zn. 207 EX , o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 27. novembra 2019, takto

rozhodol:

I. Sťažnosť povinného zamieta.

II. Oprávnenému 1/, oprávnenému 2/ a oprávnenému 3/ voči povinnému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 27. novembra 2019 vydaným vyšším súdnym úradníkom súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

2. Súd vychádzal zo zistení, že právny predchodca oprávnených sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 28.09.2017 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 6.638,82 Eur a trov exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. -328 zo dňa 27.11.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. -418 zo dňa 29.03.2016 (ďalej v texte aj ako „Exekučný titul“). Poverením zo dňa 30.10.2017 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Andreu Ondrejkovú, so sídlom exekútorského úradu Vrútocká 12, 821 04 Bratislava (ďalej len „súdny exekútor“), ktorý ju vedie pod spisovou značkou 207 EX . Súdnemu exekútorovi bol doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 06.05.2019, v ktorom povinný uviedol, že vymáhanú pohľadávku v sume 6.638,82 EUR dňa 17.04.2019 v prospech oprávnených uhradil. Na preukázanie tejto skutočnosti povinný k návrhu na zastavenie exekúcie pripojil potvrdenie o úhrade. Vymáhaná pohľadávka zanikla jej splnením (pripísaním na účet oprávneného) v súlade s a je tak daný dôvod zastavenia exekúcie podľa Exekučného poriadku. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie ďalej vyjadril presvedčenie, že zánik vymáhaného nároku môže povinný namietať kedykoľvek v priebehu exekučného konania, teda pre posúdenie dôvodu zastavenia exekúcie nie je relevantné, či k zániku vymáhanej pohľadávky došlo pred alebo po začatí exekučného konania a v tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dna 30.07.2002, sp. zn. . Pretože vymáhaná pohľadávka zanikla, musí byť táto exekúcia zastavená, a to bez ohľadu na okamih, kedy došlo k zániku tejto pohľadávky.

3. Oprávnení vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 05.09.2019 v spojení s jeho doplnením zo dňa 05.11.2019 uviedli, že istina vo výške 6.638,82 EUR bola pripísaná na ich účet dňa 17.04.2019 a preto súhlasia s návrhom povinného na zastavenie exekúcie v tejto časti. Oprávnení zároveň žiadali, aby súdny exekútor pokračoval vo vymáhaní trov exekúcie a trov súdneho exekútora.

4. Súdny exekútor v súlade s ust. § 61k ods. 5 Exekučného poriadku predložil súdu dňa 13. 07. 2019 návrh povinného spolu s prílohami a vyjadrením oprávneného súdu na rozhodnutie.

5. Súd po preskúmaní návrhu na zastavenie exekúcie na podklade obsahu spisu dospel k záveru, že mu nie je možné vyhovieť. Svoj záver odôvodnil tým, že skutočnosť, že povinný v priebehu exekúcie uhradil oprávnenému istinu vo výške 6.638,82 EUR, nie je dôvodom na zastavenie exekúcie, nakoľko neuhradené naďalej zostávajú trovy exekúcie oprávnených vo výške 271,52 EUR a trovy súdneho exekútora, bližšie špecifikované v upovedomení o začatí exekúcie, ktoré povinný prevzal dňa 09.11.2017. Súd ďalej doplnil, že súdny exekútor môže vydať upovedomenie o ukončení exekúcie v zmysle cit. ust. 61o ods. 1 Exekučného poriadku až po tom, ako povinný splní, resp. súdny exekútor vymôže celý vymáhaný nárok, vrátane trov exekúcie. Návrh povinného na zastavenie exekúcie súd právne posúdil s poukazom na ustanovenia § 61k ods. 1, § 60 ods. 1, § 60 ods. 2, § 61f ods. 1, § 61o ods. 1 Exekučného poriadku.

6. Proti tomuto rozhodnutiu podal povinný sťažnosť, v ktorej žiadal sťažnostný súd, aby napadnuté uznesenie zrušil z dôvodov analogicky odvodených z ustanovenia , a a exekúciu zastavil. Podľa povinného konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Opätovne poukázal na skutočnosť, že vymáhanú pohľadávku uhradil na základe rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 27.11.2013, sp. zn. , rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 29.03.2016, sp. zn. a uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.12.2018, sp. zn. , a to poukázaním sumy 6.638,82 EUR na účet oprávnených dňa 17.04.2019. Na základe uvedených skutočností podal návrh na zastavenie exekúcie s poukazom na ustanovenie o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „“) v spojení s ustanovením , keďže má za to, že vymáhaná pohľadávka zanikla jej úhradou na účet oprávneného. Povinný zotrval na svojom názore, že zánik vymáhaného nároku môže povinný namietať kedykoľvek v priebehu exekučného konania, teda pre posúdenie dôvodu zastavenia exekúcie nie je relevantné, či k zániku vymáhanej pohľadávky došlo pred alebo po začatí exekučného konania. Vymáhaná pohľadávka zanikla, a preto musí byť táto exekúcia zastavená, a to bez ohľadu na okamih, kedy došlo k zániku tejto pohľadávky. Povinný zároveň poukázal na vyjadrenie oprávnených zo dňa 05.09.2019, v ktorom títo uviedli, že istina vo výške 6.638,82 EUR bola pripísaná na ich účet dňa 17.04.2019. V tomto vyjadrení oprávnení ďalej uviedli, že: „Na základe uvedenej skutočnosti súhlasíme s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.“ V bode 13 uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 27.11.2019, pod sp. zn.: je však konštatované, že: „Skutočnosť, že povinný v priebehu exekúcie uhradil oprávnenému istinu vo výške 6.638,82 EUR, nie je dôvod na zastavenie exekúcie ...“. Z týchto skutočností podľa povinného vyplýva, že súd nesprávne právne posúdil zistené skutočnosti a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Príslušný súd si osvojil tvrdenia oprávnených a neprihliadol na protiargumenty a vyjadrenia, ktoré prezentoval povinný v konaní, ani na predložené dôkazy (listinu Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky zo dňa 01.12.2016). Podľa ustanovenia Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. Oprávnení podľa povinného súhlasili s návrhom povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu. Napriek tomu exekútor nepostupoval v súlade s ustanovením veta tretia Exekučného poriadku a exekúciu nezastavil. Vzhľadom na vyššie uvedené povinný zastáva názor, že exekútor mal v súlade s ustanovením Exekučného poriadku vydať upovedomenie o zastavení exekúcie. V bode 4 uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 27.11.2019, pod sp. zn.:

je konštatované: „Oprávnení vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 05.09.2019 uviedli ... a preto súhlasia s návrhom povinného na zastavenie exekúcie v tejto časti. Oprávnení zároveň žiadajú, aby súdny exekútor pokračoval vo vymáhaní trov exekúcie a trov súdneho exekútora.“ Povinný v tejto súvislosti poukázal na nesprávne skutkové zistenia súdu, keďže z vyššie citovanej listiny oprávnených jednoznačne vyplýva, že súhlasili so zastavením exekúcie v celom rozsahu, a nežiadali aby súdny exekútor pokračoval vo vymáhaní trov exekúcie a trov súdneho exekútora, ako mylne uvádza súd vo svojom uznesení. Ďalej povinný poukázal aj na znenie ustanovenia § 61l ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku, podľa ktorého ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. V bode 13 uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 27.11.2019, pod sp. zn.: je konštatované: „ ... nie je dôvod na zastavenie exekúcie, nakoľko neuhradené naďalej zostávajú trovy exekúcie oprávnených a trovy súdneho exekútora.“ Povinný v sťažnosti poukázal na to, že nerozporuje nárok exekútora na trovy a preto aj v návrhu na zastavenie exekúcie navrhol, aby o trovách exekučného konania (t. j. o trovách súdneho exekútora a účastníkov exekučného konania, ktoré vznikli v súvislosti s týmto exekučným konaním, a to súdnom poplatku a trovách právneho zastúpenia) súd rozhodol samostatným uznesením, v ktorom preskúma vyčíslenie trov exekúcie a trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní a rozhodne o tom, komu a v akej výške bude uložená povinnosť platiť trovy exekúcie.

7. Oprávnení v spoločnom vyjadrení k sťažnosti povinného upriamili pozornosť na skutočnosť, že vo vyjadrení zo dňa 05.09.2019 uviedli, že súhlasia s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, mienili to ale tak, že súhlasia so zastavením exekúcie len v časti istiny, keďže týmto podaním zároveň oznámili, že im bola istina pripísaná na účet tak, ako to tvrdí povinný. Následne vo vyjadrení zo dňa 05.11.2019 už výslovne uviedli, že trvajú na tom, aby v časti trov konania exekútor v exekúcii pokračoval. Zdôraznili, že nikdy neuviedli, že súhlasia so zastavením celej exekúcie.

8. Podľa druhá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

9. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

10. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

11. V zmysle , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

12. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

13. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

14. Podľa , v znení neskorších predpisov, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.

15. Súd ( Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná ( ), po skonštatovaní, že sťažnosť

má zákonom predpísané náležitosti ( , ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania ( Exekučného poriadku, Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná.

16. V posudzovanom prípade sa povinný proti exekúcii bránil tvrdením, že v priebehu exekučného konania uhradil celú vymáhanú pohľadávku, čím zanikli dôvody vedenia exekúcie voči jeho osobe.

17. Z obsahu exekučného spisu vedeného Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. sťažnostný súd považoval za zistené, že dňa 28. 09. 2017 podal právny predchodca oprávnených návrh na vykonanie exekúcie v neprospech povinného na podklade exekučného titulu, rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. -328 zo dňa 27.11.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. -418 zo dňa 29.03.2016 za účelom vymoženia 6638,82 EUR a trov exekúcie. Z rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. zo dňa 27.11.2013 súd považoval za zistené, že Okresný súd Žilina v spore právneho predchodcu oprávnených vystupujúceho v procesnej pozícii žalobcu proti povinnému vystupujúcemu v procesnej pozícii žalovaného 2/, uložil povinnému povinnosť zaplatiť právnemu predchodcovi oprávnených sumu 6638,82 EUR v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací rozsudkom sp. zn. zo dňa 29.03.2016 rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. zo dňa 27. 11. 2013 vo výroku, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 6 638,82 EUR v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku, potvrdil. Z poverenia na vykonanie exekúcie vyplýva, že dňa 30. 10. 2017 súd v tejto vydal v prospech právneho predchodcu oprávnených a v neprospech povinného poverenie na vykonanie exekúcie súdnej exekútorke JUDr. Andrei Ondrejkovej na vymoženie nároku v rozsahu istina: 6638,82 EUR a trovy exekúcie právneho predchodcu oprávneného: 16,50 EUR. Z dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie zo dňa 19.12.2018 súd zistil, že súd jeho vydaním v súlade s ust. § 37 ods. 1, ods. 2 Exekučného poriadku prihliadol na právnu skutočnosť spočívajúcu v prechode práv z exekučného titulu na súčasných oprávnených. Z návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 06. 05. 2019 a z predloženého výpisu z účtu vyplýva, že na účet príjemcu Hudáková Nadežda bola dňa 17. 04. 2019 uhradená suma 6 638,82 EUR s poznámkou „náhrada škody “. Z vyjadrení oprávnených zo dňa 05. 09. 2019 a 05. 11. 2019 súd zistil, oprávnení potvrdili úhradu vymáhanej istiny zo strany povinného v sume 6 638,82 EUR dňa 17. 04. 2019. V podaní zo dňa 05. 11. 2019 oprávnení uviedli, že žiadajú, aby poverený súdny exekútor ďalej pokračoval vo vymáhaní trov exekúcie.

18. Po preskúmaní napadnutého uznesenia na podklade obsahu spisu sa sťažnostný súd stotožnil so skutkovými ako aj právnymi závermi súdu a ani na podklade podanej sťažnosti nezistil žiadny dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého uznesenia. Z obsahu súdneho spisu mal sťažnostný súd potvrdený skutkový stav tak, ako ho zistil aj súd v napadnutom uznesení a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil i správny právny záver. Odôvodnenie napadnutého uznesenia poskytuje dostatočný podklad pre prijaté rozhodnutie, pričom poskytuje primeranú odpoveď aj na povinným uplatnené dôvody sťažnosti, keďže povinný v podanej sťažnosti len zopakoval svoju argumentáciu, ktorú uviedol aj v návrhu na zastavenie exekúcie. Písomné vyhotovenie uznesenia tak nemusí obsahovať odôvodnenie (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku). Aby sťažnostný súd neopakoval závery, ktoré už boli súdom v napadnutom uznesení správne vyslovené, vo svojom odôvodnení sa obmedzil len na výklad smerujúci k zdôrazneniu správnosti napadnutého uznesenia.

19. V zmysle § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku je súd exekúciu povinný zastaviť aj v prípade, ak po vydaní súdneho rozhodnutia zaniklo právo ním priznané. Dôvody zániku práva obsiahnutého v exekučnom titule, ku ktorým došlo po jeho vydaní, sú upravené v základných predpisoch a kódexoch súkromného práva (, ). Najčastejším dôvodom na použitie tohto ustanovenia je splnenie dlhu. Splnenie je medzi dôvodmi zániku práv a povinností uvedené v zákone na prvom mieste. Ide o typický a najčastejší právny dôvod zániku záväzkov. Ním sa realizuje hospodársky dôvod, pre ktorý vznikol záväzkový právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom. K splneniu dlhu dochádza jednostranným právnym úkonom dlžníka, ktorým veriteľovi poskytuje predmet splnenia s úmyslom splniť svoj dlh. Sťažnostný súd v obsahovom súlade s právnym záverom súdu v napadnutom uznesení ale zdôrazňuje, že splnenie dlhu je dôvodom na zastavenie exekúcie pre naplnenie dôvodu podľa Exekučného poriadku len vtedy, ak k plneniu došlo mimo exekučného konania, t. j. ešte pred začatím exekúcie. Len v takom prípade je možné konštatovať, že oprávnený podal

nedôvodný návrh na vykonanie exekúcie, lebo v čase podania návrhu už bola jeho pohľadávka zo strany povinného dobrovoľne splnená a preto nebol daný zákonný dôvod na to, aby sa splnenia svojej judikovanej pohľadávky domáhal prostredníctvom núteného výkonu exekučného titulu (porovnaj § 48 ods. 2 Exekučného poriadku). V opačnom prípade, teda ak povinný plní v prospech oprávneného až po začatí exekúcie, pôjde vždy o vymoženie (resp. čiastočné vymoženie) pohľadávky oprávneného, a teda exekúcia bez ďalšieho v rozsahu splnenej povinnosti končí a žiadne rozhodnutie (o zastavení exekúcie) súd nevydáva. Úlohou súdu je rozhodovať o zastavení exekúcie len v prípadoch existencie skutočností, pre ktoré je exekúcia neprípustná (§ 61k ods. 1 Exekučného poriadku). Z povahy exekučného konania vyplýva, že musí ísť o také skutočnosti (pokiaľ logicky porovnáme jednotlivé dôvody zastavenia exekúcie zo strany súdu), pre ktoré je ďalší výkon exekúcie spôsobilý založiť kolíziu s procesnými zásadami, ktoré môžu mať podklad v práve hmotnom, na ktorých je exekúcia ako procesný inštitút vybudovaná, alebo sú protichodné vo vzťahu k účelu, ktorý sa exekúciou sleduje, a to je zaistenie efektívneho splnenia povinnosti priznanej exekučným titulom. Je nesporné, že intenzitu takejto skutočnosti nedosahuje splnenie dlhu povinným počas exekučného konania (t.j. pod tlakom vedenej exekúcie), keďže je plne v súlade s jeho účelom. V zásade preto platí, že dôvod na zastavenie exekúcie (respektíve čiastočné zastavenie exekúcie) z dôvodu splnenia judikovanej pohľadávky je daný iba vtedy, ak k plneniu došlo v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekúcie (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku). Plnenie po začatí exekúcie spôsobuje ukončenie exekúcie ipso facto, preto exekučný súd z toho dôvodu uznesenie o zastavení exekúcie nevydáva. Ak povinný splní po začatí exekúcie celý vymáhaný nárok (vrátane trov exekúcie), súdny exekútor vydá upovedomenie o ukončení exekúcie (§ 61o ods. 3 Exekučného poriadku). Súdna prax prijala záver, že len v prípade, ak povinný tvrdí, že plnil po začatí exekúcie, avšak oprávnený ako aj súdny exekútor takéto tvrdenie povinného popierajú, v takomto prípade je nevyhnutné, aby rozhodnutie o zastavení exekúcie celkom alebo v časti vydal súd (k tomu porovnaj Števček, M., Kotrecová, A., Tomašovič, M., Molnár, P. a kol. . Komentár. 3. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2018, s. 1072.). V posudzovanom prípade však oprávnení potvrdili tvrdenia povinného, že istina vo výške 6.638,82 EUR bola pripísaná na ich účet dňa 17.04.2019. Preto medzi účastníkmi tohto konania ani niet sporu, o ktorom by musel rozhodovať súd. Súd v tejto súvislosti pripomína, že návrhom na zastavenie exekúcie povinný de facto iniciuje spor o prípustnosť exekúcie. Pokiaľ ale dôjde v exekučnom konaní k uspokojeniu časti vymáhaného nároku a táto skutočnosť nie je medzi účastníkmi sporná a exekútor nepokračuje v tejto časti s výkonom exekúcie, niet dôvodu ani na to, aby súd v záujme ochrany majetkových práv povinného rozhodoval o zastavení exekúcie. Po splnení dlhu, vymožení (splnení) trov exekúcie oprávneného a trov exekútora dochádza k ukončeniu exekúcie bez potreby akejkoľvek ingerencie zo strany súd (k tomu porovnaj Exekučného poriadku). Sťažnostný súd preto nemôže súhlasiť s názorom povinného, že nie je právne významné, či k zániku dlhu došlo pred začatím exekúcie alebo počas jej priebehu. Prijatie tohto názoru by znamenalo, že súd by v prípade akejkoľvek dobrovoľnej úhrady zo strany povinného vykonanej pod tlakom exekúcie rozhodoval o zastavení exekúcie v tejto časti, čo je úplne v rozpore s právnou úpravou exekučného konania. Tieto závery povinného úplne vyvracia účinná koncepcia právnej úpravy exekučného konania, právna teória i súdna prax aplikovaná súdmi. Ako už bolo uvedené vyššie, ak povinný splní vymáhaný nárok vrátane trov exekúcie (alebo exekútor vymohol vymáhaný nárok vrátane trov exekúcie), exekútor vydá upovedomenie o ukončení exekúcie. Súčasťou upovedomenia o ukončení exekúcie je konečné vyúčtovanie exekučného konania, v ktorom exekútor uvedie najmä výšku vymoženej pohľadávky oprávneného, výšku vymožených trov oprávneného a výšku vymožených trov exekútora. Upovedomenie o ukončení exekúcie zašle exekútor účastníkom konania a súdu. Doručením upovedomenia o ukončení exekúcie súdu sa exekučné konanie končí bez potreby akéhokoľvek súdneho rozhodnutia ( o ods. 1, ods. 2, ods. 3 Exekučného poriadku). Súd pre úplnosť dopĺňa svoj výklad o konštatovanie, že miera ochrany poskytovaná majetkovým právam povinného zo strany exekučného súdu musí v danom prípade zodpovedať tomu, že tento dobrovoľne a v lehote určenej exekučným titulom nesplnil povinnosť, ktorá mu bola exekučným titulom uložená. Povinný si musel byť vedomý toho, že pokiaľ bude plniť svoj záväzok až po dátume vykonateľnosti exekučného titulu, zároveň znáša aj riziko, že oprávnený využije svoje právo iniciovať v záujme vymoženia svojej pohľadávky exekučné konanie. Je to práve povinný, ktorý svojím správaním, resp. neplnením judikovanej povinnosti riadne a včas, zapríčinil túto fázu konania, ktorej účelom je v daný okamih vymoženie náhrady nákladov exekučného konania, keďže v tejto časti vymáhaný nárok podľa zhodných tvrdení účastníkov konania vymožený (splnený) nebol. Sťažnostný súd sa nemohol stotožniť s tvrdením povinného, že oprávnení súhlasili alebo inak žiadali o zastavenie exekúcie aj v tejto časti, keďže z ich tvrdení v podaní zo dňa 05. 11. 2019 ak aj z ich vyjadrenia v sťažnostnom konaní nepochybne vyplýva, že žiadajú, aby súdny exekútor pokračoval vo vykonávaní exekúcie za účelom vymoženia trov exekúcie oprávnených a súdneho exekútora, pričom

súd nevidí žiadny dôvod na to, aby posúdil význam takto prejavenej vôle oprávnených v rozpore s jej jazykovým vyjadrením. Súd na podklade vyššie uvedených skutočností a výkladu súvisiacich právnych noriem dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky, aby rozhodol o zastavení exekúcie v súlade s § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, keďže v rozsahu uhradenej istiny v sume 6.638,82 EUR došlo ipso facto k ukončeniu exekúcie a v rozsahu nároku oprávneného a súdneho exekútora na vymoženie trov exekúcie je exekúcia aj naďalej vedená dôvodne.

20. Sťažnostný súd v reakcii na obsah podanej sťažnosti k otázke trov konania osobitne zdôrazňuje, že povinný v dôsledku dobrovoľného nesplnenia judikovanej povinnosti riadne a včas znáša aj riziko, že oprávnenému môžu vzniknúť v súvislosti s využitím svojho garantovaného oprávnenia domáhať sa núteného výkonu súdneho rozhodnutia aj nevyhnutné náklady. Exekučný súd oprávnenému priznáva právo na náhradu jeho doterajších trov práve tým, že náhradu trov uvedie v poverení na vykonanie exekúcie ( Exekučného poriadku), prípadne v dodatku k povereniu (k tomu porovnaj aj Exekučného poriadku). Otázka práva na náhradu trov exekúcie oprávneného je predmetom posudzovania exekučného súdu už pri rozhodovaní o jeho návrhu na vykonanie exekúcie. Ak exekučný súd vyhodnotí podaný návrh na vykonanie exekúcie ako dôvodný a vydá poverenie na vykonanie exekúcie, posúdi aj opodstatnenosť preukázaných doterajších nákladov oprávneného a uvedie ich v poverení na vykonanie exekúcie. Takto určená náhrada trov oprávneného sa v rozsahu uvedenom v poverení na vykonanie exekúcie v znení jeho dodatkov stáva predmetom (súčasťou) vymáhaného nároku v exekučnom konaní. Súd pri vymožení vymáhaného nároku nerozhoduje ani o nároku súdneho exekútora na náhradu trov exekučného konania, špecifikácia jeho trov bola povinnému oznámená v upovedomení o začatí exekúcie ( Exekučného poriadku). Povinný mylne vykladá ustanovenia Exekučného poriadku, pokiaľ sa domnieva, že v prípade, ak povinný uhradí vymáhanú pohľadávku, súd rozhodne o zastavení exekúcie podľa Exekučného poriadku a zároveň rozhodne o trovách exekúcie oprávneného a povereného súdneho exekútora vrátane ich výšky. Takýto postup je príznačný pre základné súdne konanie, kde súd rozhoduje o nároku na náhradu trov konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (k tomu porovnaj ). Postup v exekučnom konaní je odlišný, trovy exekúcie oprávneného súd oprávnenému „priznal“ v poverení na vykonanie exekúcie (prípade sú súčasťou dodatku k povereniu), a informatívna výška trov súdneho exekútora je obsiahnutá v upovedomení o začatí exekúcie (informácia o trovách exekúcie v upovedomení o začatí exekúcie má len nezáväzný charakter, súd preto odporúča povinnému informovať sa o aktuálnej výške trov priamo u povereného súdneho exekútora).

21. V exekučnom konaní sa rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, resp. bez výsluchu účastníkov konania (§ 61l ods. 2, § 202 ods. 1 Exekučného poriadku) a vo veci súd nariadi pojednávanie, len ak to považuje za nevyhnutné. Rozumnému a praktickému exekučnému režimu zodpovedá zásada, že pokiaľ nie je v konaní nutné vykonať osobitné dokazovanie k skutkovým okolnostiam, súd zásadne pojednávanie nenariaďuje. Rozhodovacia činnosť súdu v danom prípade spočívala v právnom posúdení veci a súd rozhodoval výhradne na základe tvrdení účastníkov konania a obsahu spisu, ktoré poskytli kompletný a ucelený podklad pre spravodlivé rozhodnutie. Z uvedených dôvodov súd o podanej sťažnosti rozhodoval bez nariadenia pojednávania.

22. Na základe uvedeného výkladu súd dospel k záveru, že povinný ani v konaní o sťažnosti neuviedol a ani nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku právny záver o zániku vymáhaného nároku (pred začatím exekúcie), o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu. Súd preto nemal inú možnosť, než sťažnosť povinného podľa v spojení s a Exekučného poriadku ako nedôvodnú zamietnuť, pretože v konaní nezistil žiadny zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie.

23. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

25. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

26. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

27. V ustanovení v spojení s Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu). Oprávnení boli v tomto konaní úspešní (súd sťažnosť povinného zamietol), voči povinnému im tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so sťažnostným konaním ( Exekučného poriadku). Oprávnení si nárok na náhradu trov konania o sťažnosti voči povinnému neuplatnili a ani im žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli, keďže v konaní neboli zastúpení advokátom. ani výslovne neriešia situáciu, ak účastník konania, ktorý na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov neprejavil záujem a ani mu žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Sťažnostný súd preto s použitím základných princípov aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o sťažnosti princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov exekučného konania oprávneného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si účastník náhradu trov konania neuplatní a v konaní mu ani žiadne trovy konania nevznikli, je na mieste rozhodnúť tak, že sa mu nárok na náhradu trov daného konania nepriznáva. Z uvedených dôvodov súd oprávneným voči povinnému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti nepriznal.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu súdu o sťažnosti (výrok I.) a proti rozhodnutiu súdu o trovách konania vrátane ich výšky (výrok II.) odvolanie nie je prípustné ( Exekučného poriadku, ).

Proti rozhodnutiu súdu o sťažnosti (výrok I.) a proti rozhodnutiu súdu o trovách konania vrátane ich výšky (výrok II.) dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).