Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Er-901-2008.pdf
PDF · 71.9 KB
Case nature
Area
Subarea
6Er/901/2008
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci exekúcie oprávneného: Allianz- Slovenská poisťovňa a.s., IČO: 00 151 700, so sídlom: Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, proti povinnému: Z. J., G.. XX.X.XXXX, E. K. K. Š., XXX XX K. Š., na vymoženie pohľadávky vo výške 53,11 € (1.600,-Sk) s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Margitou Rojčekovou, Exekútorský úrad so sídlom Andreja Kmeťa 11, 010 01 Žilina, pod sp. zn. EX 676/2008, takto
rozhodol:
I. Exekúciu zastavuje.
II. Oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 51,41 Eur a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Poverením č. 5613 018752 * zo dňa 27.10.2008 Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „súd“) poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Veroniku Kučavíkovú, so sídlom Ulica republiky 30, 010 01 Žilina. Poverený súdny exekútor bol odvolaný a jeho náhradníkom sa stal súdny exekútor JUDr. Margita Rojčeková, so sídlom Andreja Kmeťa 11, 010 01 Žilina.
2. Dňa 27.3.2017 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Súdny exekútor zároveň žiadal, aby mu súd priznal nárok na náhradu trov exekučného konania vo výške 58,82 Eur.
3. Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
4. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Z lustrácie z katastra nehnuteľností vyplýva, že povinný nevlastní nehnuteľný majetok. Vo vlastníctve povinného sa nenachádza žiadne osobné motorové vozidlo. Povinný má vedený účet v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s., pričom jeho účtovný zostatok je vo výške 0 ,- Eur. Povinný nepracuje, nepoberá sociálne dávky a nie je ani samostatne zárobkovo činná osoba. Z lustrácie z Centrálneho registra exekúcii vyplýva, že voči povinnému je vedených ďalších deväť exekučných konaní. V dôsledku uvedených skutočností nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku, a to pre nemajetnosť povinného. Ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcii by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti.
7. Súd vzhľadom na uvedené exekúciu zastavil podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko z činnosti súdneho exekútora bolo v priebehu exekučného konania zistené, že povinný je nemajetný a teda jeho majetok by nestačil ani na úhradu trov exekúcie.
8. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
9. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
10. Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
11. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
12. Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie, nemajetnosť povinného, je v danom prípade namieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie.
13. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
14. Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
15. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 58,82 Eur, z toho odmena 33,19 Eur, náhrada hotových výdavkov 15,83 Eur a 20 % DPH z celých trov, t.j. 9,80 Eur.
16. Podaním zo dňa 17.3.2017 súdny exekútor postupoval v súlade s Exekučným poriadkom a vyhláškou, keď si vyúčtoval odmenu za výkon exekučnej činnosti vo výške 33,19 Eur, t.j. v minimálnej výške.
17. Súdny exekútor si uplatnil nárok na náhradu trov konania vo výške 15,83 Eur, pozostávajúci z kancelárskych potrieb vo výške 0,70 Eur a poštovného vo výške 15,13 Eur. Z doručeniek nachádzajúcich sa v spise súd zistil, že súdny exekútor v priebehu exekučného konania doručoval šesť písomností, na základe tejto skutočnosti mu súd priznal nárok na náhradu hotových výdavkov vo výške 9,65 Eur. Hotové výdavky za kancelárske potreby nemá súd za preukázané, preto za ne súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov nepriznal.
18. Po vykonaných úpravách súd z uplatnených trov uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi v súlade s vyhláškou a Exekučným poriadkom sumu 51,41 Eur, z toho odmena 33,19 Eur, náhrada hotových výdavkov 9,65 Eur (poštovné) a 20 % DPH z celých trov (základ dane 42,84 Eur), t.j. 8,57 Eur.
19. Z internetovej stránky Finančnej správy Slovenskej republiky vyplýva, že súdny exekútor JUDr. Margita Rojčeková je platiteľom DPH. Z uvedených dôvodov súd exekútorovi priznal z odmeny a náhrady hotových výdavkov aj uplatnenú 20% DPH.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Proti II. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.