Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1P-46-2020.pdf
PDF · 79.99 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-1P/46/2020
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa I. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O., L. XXX/XX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, za účasti rodiča - matky J. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O., L. XXX/XX, o návrhu navrhovateľky H. V., na. XX. XX. XXXX, trvale bytom O., L. XXX/XX, o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, t a k t o
rozhodol:
Neodkladným opatrením zveruje maloleté dieťa I. L., nar. XX.XX.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti H. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. XXX/XX, O..
Matka je povinná prispievať na výživu maloletého dieťaťa I. L. sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca od podania návrhu na vydanie neodkladného opatrenia od 31. 03. 2020 na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka, teta maloletého dieťa sa podaným návrhom domáhala, aby súd neodkladným opatrením zveril maloletého I. L., nar. XX. XX. XXXX, do jej osobnej starostlivosti a matku maloletého dieťaťa aby zaviazal prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima mesačne.
2. Vo svojom návrhu navrhovateľka uviedla, že dňa 27. 01. 2020 podala na tunajší súd návrh na zverenie mal. dieťaťa I. L. do jej náhradnej starostlivosti, ktorý je vedený pod sp. zn. 3P/20/2020. V predmetnom konaní bol už aj vytýčený termín pojednávania, tento však bol z dôvodu výskytu COVID-19 zrušený a nový termín je v nedohľadne. Opakovane poukázala na skutočnosť, že matka maloletého opustila, sa odsťahovala do obce N., kde v súčasnej dobe žije a o dieťa sa nestará, nejaví o syna žiaden záujem. Na výživu mal. syna neprispieva.
3. V návrh na zverenie mal. dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti doručený tunajšiemu súdu dňa 27. 01. 2020 ďalej uviedla, že je tetou mal. dieťaťa. Otec mal. I. L. bol jej bratom, tento však v roku 2016 tragicky zahynul. Matka maloletého, J. L., ktorá je hluchonemá, začiatkom januára roku 2020 opustila mal. I. L. a odišla bývať a žiť do obce N. k svojim rodinným príslušníkom. Napriek opakovanému kontaktovaniu matky, aby sa vrátila k mal. synovi, doposiaľ sa k nemu nevrátila a posunkovou rečou uvádza, že sa nemá záujem starať o mal. syna, nechce sa k nemu vrátiť, chce aj naďalej ostať žiť v obci N.. Už od narodenia sa o mal. syna starala len čiastočne, výchovu a starostlivosť nechávala na navrhovateľku a na sestru O. L., ktorá je čiastočne pozbavená starostlivosti na právne úkony.
4. O mal. I. L. sa v podstate stará od jeho narodenia, nakoľko matke od začiatku pomáhala pri jeho výchove a starostlivosti. Maloletého I. má veľmi rada a je medzi nimi vytvorený veľmi pekný vzťah. Maloletý I. L. aj v súčasnej dobe žije s ňou a jej manželom Y. V. v s nimi v spoločnej domácnosti. Teda aj naďalej môže ostať žiť v prirodzenom prostredí, v ktorom vyrastal od malička. Maloletý navštevuje v obci O. základnú školu, v súčasnosti je žiakom druhého ročníka, teda aj naďalej by mohol pokračovať
v štúdiu na Základnej škole O.. Maloletý I. L. bude bývať u nej na adrese L. XXX/XX v jej domácnosti, kde má vytvorené podmienky vhodné pre deti a môže byť zároveň v kontakte s rodinnými príslušníkmi, na ktorých je zvyknutý.
5. Navrhovateľka má príjem, ktorý pozostáva z dávky v hmotnej núdzi vo výške 172 eur. Netrpí žiadnym závažným ochorením, ktoré by jej v starostlivosti o maloletého mohlo brániť. Je spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu.
6. Matka maloletého nemá záujem sa vrátiť k synovi ani záujem sa o neho starať. Chce ostať žiť v obci N.. Dieťa nechala v starostlivosti navrhovateľky ešte v januári 2020, kedy ho opustila. Príjem matky maloletého je tiež dávka v hmotnej núdzi, prídavok na dieťa a náhradné výživné vo výške okolo 230 eur. Od opustenia maloletého dieťaťa matka už dávku v hmotnej núdzi prebrala 2-krát, no maloletému neprispela žiadnou sumou na jeho výživu.
7. Podľa § 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej CMP) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej účastník) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 367, ods. 1 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 527 nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 525, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 330 ods. CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
9. Podľa § 367 ods. 1 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
10. V zmysle § 44 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej Zákon o rodine) v prípade, ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, rozhodne súd o náhradnej starostlivosti. Jednou z foriem náhradnej starostlivosti je náhradná osobná starostlivosť.
Podľa § 54 ods. 1 Zákona o rodine náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť majú prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, a ak to nie je možné, do pestúnskej starostlivosti.
Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť
o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa.
11. Ustanovenia tretej časti Civilného sporového poriadku predstavuje novú právnu úpravu neodkladných opatrení zabezpečovacích opatrení a iných opatrení súdu. Právna úprava pôvodne označovaného predbežného opatrenia vychádza zo súčasnej právnej úpravy, no podľa novej právnej úpravy je v odôvodnených prípadoch prípustná zhoda petitu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a žaloby vo veci samej. Uvedeným sa zmenila doterajšia koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho poriadku. Nová právna úprava upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej.
12. V zmysle citovaných zákonných ustanovení (CSP) sa na nariadenie neodkladného opatrenia alternatívne vyžaduje splnenie dvoch predpokladov; prvým z nich je potreba bezodkladnosti úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia je jeho (dočasný) charakter, t. j. upravujú sa ním pomery, alebo zabezpečuje, že exekúcia nebude ohrozená do doby, než súd vydá vo veci samej konečné rozhodnutie. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej (aj keď len dočasnej) úpravy právnych pomerov by bolo právo dotknutého subjektu ohrozené. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie (znemožnenie budúceho výkonu rozhodnutia).
Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný predbežný charakter. Z tohto dôvodu nie je síce potrebné zisťovať všetky skutočnosti, ktoré má mať zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej, ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť žaloby návrhu na toto dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (uznesenie NS SR sp. zn. 2Mcdo 3/2010).
13. Vzhľadom na skutočnosti uvedené v návrhu je súd toho názoru, že je potrebné vydať neodkladné opatrenie. V súčasnosti matka maloletému dieťaťu osobnú starostlivosť neposkytuje, stará sa o neho navrhovateľka - teta, ktorá túto starostlivosť chce aj naďalej zabezpečovať. Vzhľadom na vyššie uvedené súd podľa § 367 CMP nariadeným neodkladným dočasne zveril maloletého I. L. do starostlivosti jeho tety H. V., nar. XX. XX. XXXX.
14. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
15. Podľa § 62 ods. 1 a ods. 2 Zákona o rodine je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
16. Vzhľadom na potrebu zabezpečovania bežnej výživy maloletého súd považoval za potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov, a preto matku maloletého odo dňa podania návrhu na vydanie neodkladného opatrenia zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletého sumou minimálneho výživného, t. j. sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s poukazom na to, že súd môže neodkladným opatrením uložiť povinnému povinnosť platiť výživné iba v nevyhnutnej miere. Výživným určeným neodkladným opatrením sa zabezpečujú len tie najzákladnejšie potreby dieťaťa, nevyhnutné na jeho prežitie. Pri určení nevyhnutného rozsahu výživného zo strany rodičov súd v tejto súvislosti nevykonáva v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia dokazovanie, a teda nezisťuje dôkladne majetkové potreby rodičov
a bližšie všetky odôvodnené potreby dieťaťa, keďže takéto dokazovanie by prekračovalo rámec konania o nariadenie neodkladného opatrenia. Dokazovanie bude vykonávané a bude zohľadnené až v konaní o veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, a ak ide o výkon rozhodnutia vo veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, výkon rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku.