Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Csp-64-2019.pdf
PDF · 76.73 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-8Csp/64/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpenému: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, P.O. Box 205, Bratislava, proti žalovanému: N. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XXX/XXX, Ľ., o zaplatenie 1 642,72 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a.
II. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobou z 23.4.2019 sa žalobca domáha zaplatenia istiny uvedenej v záhlaví tohto rozhodnutia s príslušenstvom špecifikovaným v žalobe a náhrady trov konania z dôvodu porušenia záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o pôžičke.
2. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu (Consumer Finance Holding, a,s,) a žalovaný uzatvorili 13.1.2016 zmluvu o pôžičke č. 6226327. Na základe zmluvy boli žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 1 500,- eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi istinu a zaplatiť mu úroky v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 41,87 eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 2512,20 eur. Žalovaný neplnil riadne a včas, preto bol úver (po predchádzajúcej výzve z 27.4.2016) dňa 19.6.2016 vyhlásený za predčasne splatný.
3. Žalovaný sa k riadne doručenej žalobe písomne nevyjadril ani nepoužil prostriedky procesnej obrany.
4. Podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
5. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany súd najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
6. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
7. Subjektívne dôkazné bremeno určuje, ktorá procesná strana si má aktívne počínať pri preukázaní určitej skutočnosti (znaku skutkovej podstaty normy práva), t. j. kto má navrhnúť dôkaz na jej preukázanie. Preto je toto bremeno označované i ako bremeno vedenia dôkazu.
8. Rozdelenie bremena vedenia dôkazu medzi sporové strany zásadne vyplýva z pravidiel delenia objektívneho dôkazného bremena (pozri Štajgr, F. Dôkazné bremeno v civilnom súdnom spore. Praha: Knihovna sborníku věd právních a státních, 1931, s. 89). Je totiž zrejmé, že navrhovať dôkazy má ten, kto je ohrozený stratou sporu v prípade, že rozhodujúca skutočnosť nebude preukázaná.
9. Subjektívne bremeno tvrdenia vyjadruje, aké skutkové tvrdenie musí jedna alebo druhá sporová strana uviesť, aby v spore uspela.
10. Ktorá strana má určité skutočnosti tvrdiť, aby odvrátila nepriaznivý následok, vyplýva z objektívneho dôkazného bremena: subjektívne bremeno tvrdenia nesie strana, ktorá je zaťažená objektívnym dôkazným bremenom. Aké konkrétne skutkové prednesy má jedna alebo druhá strana učiniť, vyplýva z pravidiel o delení objektívneho dôkazného bremena.
11. Žalobca (resp. jeho právny nástupca) s poukazom na ustanovenie bodu 10.2 obchodných podmienok pre spotrebiteľské úvery pristúpil k okamžitej splatnosti pôžičky.
12. Toto zmluvné ustanovenie je možné považovať za rozporné s § 565 Občianskeho zákonníka, ktorý neupravuje predčasnú splatnosť, ale právo veriteľa žiadať zaplatenie celej splátky pre neuhradenie niektorej splátky.
13. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
14. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1964/40/20191201>najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
15. Žalobca predložil listinný dôkaz „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“ zo dňa 8.7.2016. Nepreukázal však doručenie písomnosti žalovanému.
16. Vzhľadom na nedostatočné preukázanie doručenia výzvy na splatenie dlžnej časti úveru je nutné skonštatovať, že žalobca nepreukázal splnenie základnej zákonnej podmienky pre zosplatnenie celého úveru. Z uvedeného dôvodu nie je možné jeho žalobe vyhovieť a súd rozhodol o jej zamietnutí v celom rozsahu.
17. Aktívna vecná legitimácia žalobcu ním nebola riadne preukázaná, žalobca nepodložil dôkazmi svoje tvrdenia o upozornení spotrebiteľa v zmysle ustanovení § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, preto jeho nárok nie je možné považovať za legitímny a z uvedeného dôvodu mu nesvedčí ani súdna ochrana.
18. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
19. Podľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. Nakoľko bol žalovaný v konaní v plnom rozsahu úspešný, patril by mu nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnej miere. Keďže žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výroku II. tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Prešov.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 373 ods. 4 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 277 ods. 1 CSP ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a), môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäť konať.
Podľa § 277 ods. 3 CSP návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).