Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_1Er-778-2015.pdf
PDF · 71.32 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/778/2015
Uznesenie
Okresný súd Levice v exekučnej veci oprávneného: BENCONT COLLECTION, a.s. (právny nástupca spoločnosti PRO CIVITAS, s.r.o.), Vajnorská 100/A, Bratislava - Nové Mesto, IČO: 47 967 692, proti povinnému: B. D., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom V.. Z.. Q.. N. XXX/XX, F., o vymoženie 681,14 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
II. Súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi, Exekútorský úrad so sídlom Borovianska 17, 960 01 Zvolen, sa p r i z n á v a j ú trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur, ktoré je povinný uhradiť oprávnený do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Dňa 24.08.2015 súd vydal poverenie č. 5402 136576, ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov.
2. Súdny exekútor doručil súdu dňa 02.08.2019 podnet na zastavenie exekúcie, nakoľko počas vykonávania exekúcie zistil, že povinný zomrel a dedičské konanie po povinnom ako poručiteľovi bolo zastavené.
3. Súd zistil, že povinný dňa 29.12.2018 zomrel a konanie o vysporiadanie dedičstva po poručiteľovi
- povinnom pod č. k. 7D/3/2019-43 bolo na Okresnom súde Levice zastavené z dôvodu, že poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty.
4. Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie v sume 53,64 Eur.
5. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú, ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa (povinného) stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok, do výšky nadobudnutého dedičstva. Vzhľadom k tomu, že povinný zomrel ako nemajetný, prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa. V tejto súvislosti súd konštatuje, že v prípade smrti nemajetného povinného nemožno exekúciu vykonať nie preto, že povinný zomrel /smrť povinného bez ďalšieho nespôsobuje neprípustnosť exekúcie, a nie je dôvodom zastavenia exekúcie/, ale preto, že tu nie je ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. februára 2012, sp. zn. 6 M Cdo 11/2011).
6. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
7. Vzhľadom na uvedené, súd s poukazom na § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu zastavil.
8. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
9. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného predpisu, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
10. Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša nich oprávnený.
11. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie.
12. Pokiaľ ide o paušálnu odmenu táto sa podľa § 15 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky 141/2008 Z. z. (ďalej len vyhláška), účinnosť od 1.1.2009, priznáva za taxatívne vymenované úkony exekučnej činnosti. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 €.
13. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eur.
14. V tejto časti súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 33,19 eur.
15. Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Účelnosť vynaložených hotových výdavkov je nutné posudzovať vo vzťahu k času účelne vynaloženému a k účelne vykonaným paušálne odmeňovaným úkonom v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti.
16. Pokiaľ ide o hotové výdavky, súd v zmysle § 22 vyhlášky preskúmava účelnosť ich vynaloženia v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Súd vie posúdiť ich vynaloženie, len ak má listinný dôkaz, napr. doručenku založenú v exekučnom spise. Z obsahu spisu je zrejmé, že v prejednávanej veci súdny exekútor nepredložil doklady o zaplatení, ktoré si ako hotové výdavky uplatnil. Predloženie samotnej špecifikácie trov exekúcie nie je možné považovať za dôkaz, ktorý by preukazoval skutočné vynaloženie týchto výdavkov. Vzhľadom k tomu, že súdny exekútor súdu do rozhodnutia nepredložil exekučný spis, resp. nepredložil listinné dôkazy, ktorými by preukázal trovy exekúcie, súd mu priznal len tie, ktoré vedel hodnoverne posúdiť. 17. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie je súdny exekútor v zmysle § 37 ods. 1 veta druhá Exekučného poriadku účastníkom konania, v takomto prípade súdny exekútor môže využívať len také procesné práva a povinnosti ako iný účastník konania. V konaní o trovách exekúcie je preto súdny exekútor povinný uniesť vo veci dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení obsiahnutých vo vyúčtovaní trov exekúcie. 18. Keďže súdny exekútor je platiteľom DPH, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady v zmysle ust. § 196 EP o túto daň vo výške 20 %, teda o 6,64 Eur, a teda mu patrí 39,83 Eur.
19. Z uvedeného vyplýva, že trovy exekučnej činnosti potrebné na účelné vymáhanie nároku predstavujú spolu 39,83 Eur, ktoré oprávnený zaplatí súdnemu exekútorovi podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.
20. Na základe uvedeného a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.