Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/264/2015

Uznesenie

Okresný súd v Rožňave, v právnej veci žalobkyne: S. U., nar. X. X. XXXX, bytom v M., I. XXX/ XX, zastúpenej JUDr. Pavlom Kontrom, advokátom so sídlom v Rožňave, Čučmianska dlhá 21, proti žalovanej: J. Y., nar. X. X. XXXX, bytom v S. XXX, zastúpenej JUDr. Ladislavom Csákóom, advokátom so sídlom v Rožňave, Hviezdoslavova 4, o zaplatenie 4.500,- Eur s prísl., o trovách tohto konania, takto

rozhodol:

I. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 4 500,- Eur s prísl. žalovanou. Súd uznesením sp. zn. zo dňa 25. 10. 2017 z dôvodu späťvzatia žaloby o zaplatenie sumy 4 500,- Eur s prísl. konanie zastavil s tým, že o trovách konania rozhodol podľa vtedy platného ustanovenia / , keď žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanej trovy konania vo výške 727, Eur na účet právneho zástupcu žalovanej vedený v UniCreditBank Slovakia, a.s. Rožňava pod číslom V.: G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, SWIFT: O., a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

2. Súd prvej inštancie sa zaoberal v súvislosti s rozhodovaním o trovách konania sa aj možnosťou aplikácie ustanovenia vtedy platného na daný prípad a dospel k záveru, že v danom prípadne nie sú dané dôvody pre použitie tohto zákonného ustanovenia. V súvislosti so zohľadnením sociálnej situácie účastníkov konania prvostupňový súd poznamenal, že žalobkyňa, ale aj žalovaná si zvolili právne zastupovanie advokátom, pričom nepožiadali o bezplatnú právnu pomoc Centrom právnej pomoci, z dôvodu ich nepriaznivej finančnej situácie.

3. Proti vyššie citovanému uzneseniu voči výroku o trovách konania v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa a odvolaciemu súdu navrhla, aby uznesenie v napadnutom výroku zmenil tak, že žiadnej zo strán náhradu trov konania neprizná. Súd prvej inštancie nesprávne uzavrel, že v danom prípade nie sú dané dôvody pre aplikáciu ustanovenia vtedy platného z dôvodu, že žalobkyňa nepožiadala o bezplatnú právnu pomoc z Centra právnej pomoci, ale zvolila si na zastupovanie advokáta. V tej súvislosti žalobkyňa uviedla, že jej príjem 367,- Eur jej nedovoľuje požiadať Centrum právnej pomoci o bezplatnú právnu pomoc, nakoľko by jej na ňu nevznikol nárok. Žalobkyňa má mimoriadne nízky príjem, z ktorého dôvodu bola oslobodená od súdnych poplatkov a zaplatenie sumy 727,27 Eur by znamenalo pre ňu nutnosť vysťahovania sa na ulicu. Žalobkyňa napriek mimoriadne nízkemu príjmu nemala inú možnosť, ako obrátiť sa na advokáta, ktorý jej poskytol kvalifikovanú pomoc v danom spore. Poukázala na to, že advokát pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní právnych služieb aplikoval ustanovenie Z .z. o advokácii. Žalobkyni navyše nebolo známe, že žalovaná byt, ktorý bol predmetom konania neprevádzala a túto skutočnosť ani vedieť nemohla. Žalovaná sa o uvedenom nezmienila pri mimosúdnom pokuse o zmier, ale ani pri prvom úkone v konaní (t. j. odpore), ale až pred začatím pojednávania, dňa 3. 3. 2016. S touto námietkou sa súd prvej inštancie nevyporiadal a neuviedol, či túto okolnosť považoval za dôležitú. Skutočnosť, že žalovaná až do pojednávania, po ktorom došlo k späťvzatiu žaloby neuviedla skutočnosti a dôkazy majúce podstatný

význam pre pasívnu legitimáciu napriek tomu, že bola vyzývaná mimosúdne, ako aj v rámci súdneho konania, považovala žalobkyňa za otázku podstatnú.

4. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť uznesenie v napadnutom výroku ako vecne správne a uplatnila si zároveň aj náhradu trov odvolacieho konania. Uviedla, že je na tom sociálne horšie ako žalobkyňa, ktorá má pravidelný príjem a to dokonca taký, že jej neprislúcha ani len priznanie práva na právne zastúpenie Centrom právnej pomoci. Žalovaná je pritom sociálnym prípadom, poberá len sociálne dávky v minimálnej výške 60,- Eur, čo je výrazne nižší príjem ako u žalobkyne. Poprela tvrdenie žalobkyne, že by zamlčala skutočnosti týkajúce sa nedostatku jej pasívnej legitimácie v konaní, ktoré uviedla v reakcii na pokus o zmier, ale aj v odpore podanom voči platobnému rozkazu. Bolo pritom v možnostiach žalobkyne zistiť, komu predmetný byt predala.

5. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia pojednávania, v zmysle ustanovenia (ďalej len „“) účinného od 1.7.2016, v rozsahu danom ustanovením a a dospel k záveru, že nie sú splnené predpoklady pre potvrdenie, resp. pre zmenu rozhodnutia.

6. Odvolací súd poukázal na tú skutočnosť, že súd prvej inštancie sa zaoberal aj aplikáciou ustanovenia účinného v čase jeho rozhodovania a dospel k záveru, že v danom prípade nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre použitie tohto ustanovenia a nepriznanie náhrady trov konania úspešnej žalovanej.

7. Ustanovenie § 150 ods. 1 O. s .p. účinné v čase rozhodovania súdu prvej inštancie predstavuje z hľadiska náhrady trov konania výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Bolo odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovenia o náhrade trov konania by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiadúcim tvrdostiam. Muselo ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musel byť v rozhodnutiach náležite odôvodnený. Výnimočnosť mohla spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Nepriznanie náhrady trov konania malo zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich z kritérií bolo aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi konania a aby neodporovalo dobrým mravom. Aplikácia tohto ustanovenia prichádzala do úvahy iba vo výnimočných prípadoch a mala slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvahu súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, mala vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Významnými z hľadiska aplikácie ustanovenia boli tiež okolností, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod..

8. Odvolací súd s poukazom na vyššie citované ustanovenie nepovažoval za správnu úvahu súdu prvej inštancie, ktorý odôvodnil výrok rozhodnutia o trovách konania tým, že v danej veci neboli naplnené dôvody pre aplikáciu ustanovenia účinného v čase jeho rozhodovania. Odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie totiž nesprávne ustanovenie vyložil na daný prípad, keď uzavrel, že samotná tá skutočnosť, že účastníčky konania si zvolili v konaní za zástupcu advokáta a nepožiadali o bezplatnú právnu pomoc z Centra právnej pomoci, vylučuje aplikáciu tohto ustanovenia na daný prípad. Takýto výklad tohto ustanovenia nemá svoje opodstatnenie a nie je v súlade ani s judikatúrou súdov. Podľa názoru odvolacieho súdu samotná tá skutočnosť, že účastník konania si zvolí za zástupcu advokáta, nemôže vylúčiť aplikáciu ustanovenia /, keďže nejde o takú skutočnosť, ktorá by bola z hľadiska aplikácie tohto ustanovenia významná.

9. Nakoľko súd prvej inštancie nesprávne aplikoval na daný prípad spomínané zákonné ustanovenie, odvolací súd zrušil uznesenie prvostupňovému súdu v napadnutom výroku o trovách konania a vrátil vec súdu prvej inštancie v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uložil súdu prvej inštancie po vrátení veci správne aplikovať ustanovenie účinného od 1. 7. 2016 a opätovne rozhodnúť o trovách konania.

10. Súd v intenciách rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach pokračoval v konaní a vyzval žalobkyňu, ako aj žalovanú, aby sa vyjadrili k zrušujúcemu uzneseniu Krajského súdu v Košiciach vo výroku o trovách konania.

11. Žalobkyňa sa v plnom rozsahu stotožnila so zrušujúcim rozhodnutím odvolacieho súdu, ako aj dôvodmi v ňom uvedenými, znovu poukázala na tú skutočnosť, že jej mesačný príjem činí 367,- Eur, tiež uviedla dôvody, v ktorých vidí prípad hodný osobitného zreteľa, spočívajúce v tom, že žalobkyni nebolo známe, že žalovaná byt, ktorý bol predmetom konania, neprevádzala a túto skutočnosť ani vedieť nemohla. Ani žalovanou tvrdené okolnosti o jej príjme, nevylučujú aplikáciu toho času platného ustanovenia . Za týchto okolností žalobkyňa navrhla rozhodnúť o trovách konania tak, že žiadnej zo strán sa neprizná náhrada trov konania.

12. Žalovaná vo svojom vyjadrení k rozhodnutiu odvolacieho súdu uviedla a znovu zvýraznila, že v porovnaní so žalobkyňou je na tom sociálne podstatne horšie, ako ona, ktorá má pravidelný príjem - dôchodok, kým žalovaná je už dlhodobo evidovaná ako nezamestnaná a poberá sociálne dávky vo výške 62,- Eur. Pri rozhodovaní o trovách konania pri možnej aplikácii (predtým 150 ods. 1/ ), je potrebné zohľadniť nielen pomery tej osoby, ktorá by mala znášať povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj osoby, ktorej by sa právo na ich náhradu malo prisúdiť. Za týchto okolnosti žalovaná má za to, že by bolo nespravodlivé a v rozpore s ustálenou súdnou praxou, aby sa jej nepriznalo právo na náhradu trov konania, ako sociálne slabšej strane sporu a aby znášala následky konania žalobkyne, ktorá zavinila vznik zbytočného súdneho sporu a tým aj vznik zbytočných trov konania.

13. Z Rozhodnutia Sociálnej poisťovne - ústredia Bratislava vyplýva, že žalobkyňa je starobnou dôchodkyňou, ktorá poberá starobný dôchodok vo výške 107,80 Eur/mesačne a vdovský 275,- Eur/ mesačne, čo spolu predstavuje sumu 382,80 Eur/mesačne.

14. Podľa / súd prizná strane náhradu trov konania, podľa pomeru jej úspechu vo veci.

15. V civilnom sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní.

16. Ak mala strana plný úspech vo veci, prizná sa jej tiež celá náhrada nákladov trov konania, ak mala strana len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená. Ak je úspech a neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Platí teda, že žalobca má plný úspech, ak výrok rozsudku zodpovedá žalobnému petitu, naopak, žalovaný má plný úspech, ak žaloba je v plnom rozsahu zamietnutá. V zmysle vyššie citovaného súd rozhodne v prípade, ak sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, ak však súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, potom za použitia náhradu trov celkom, alebo sčasti neprizná.

17. Podľa /, / , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

18. Podľa odseku 2/ vyššie citovaného ustanovenia, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.

19. Súd vychádzajúc z vyššie citovaného zrušujúce uznesenia Krajského súdu v Košiciach, ktorým je prvostupňový súd viazaný, ako aj s poukazom na vyššie citované ustanovenie , o trovách konania rozhodol tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov konania.

20. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody, hodné osobitného zreteľa. Súd v predmetnom konaní rozhodol v zmysle predmetného ustanovenia , keď výnimočne nepriznal náhradu trov konania, keďže má za to, že v predmetnom konaní existujú dôvody, hodné osobitného zreteľa.

21. Ustanovenie teda znamená, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu nahradiť trovy konania úspešnej strane, toto ustanovenie však nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania, nepriznať náhradu trov úspešnej strane, vždy musí ísť o výnimočný prípad. Podľa súdnej praxe, pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých strán a tiež na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby

sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči strane, aby neodporovalo dobrým mravom. Toto ustanovenie je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom, pričom zákon stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru, než by plynul z dispozície právnej normy.

22. Zákon vyžaduje na také rozhodnutie určité podmienky; musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa a o výnimočné okolnosti, pričom výklad týchto podmienok je vecou konkrétneho prípadu, či došlo k takým okolnostiam, ktoré môžu byť podkladom na rozhodnutie o zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania. Predpokladom výnimočného použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípady hodné osobitného zreteľa. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnená tam, kde by strohá aplikácia ustanovenia o náhrade trov konania mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducej tvrdosti. Výnimočnosť prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale i v okolnostiach na strane strán sporu.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené je súd toho názoru, že aj v prípade rozhodnutia o trovách konania je potrebné v predmetnej veci hľadieť ako na výnimočnú a rozhodnutie modifikovať tak, aby neslúžilo žiadnej zo strán sporu ako prostriedok prejavu negatívneho vzťahu k protistrane. Teda aj v tomto smere je potrebné vziať do úvahy korektív dobrých mravov a náhradu trov konania inak úspešnej žalovanej nepriznať. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania, alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je daný charakterom tohto konania, alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody. K aplikácii ustanovenia § 257 dochádza aj z aspektov sociálnych a okolnosti hodné osobitného zreteľa sa v takýchto prípadoch môžu vyskytnúť v akomkoľvek sporovom konaní. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu a všíma si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní. Z vyššie uvedeného vyplýva, že dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú buď v dôvodoch na strane sporu, alebo v okolnostiach prejednávaného sporu. Dôvody hodné osobitného zreteľa súd vidí hlavne v osobných, majetkových a zárobkových pomeroch žalobkyne. Aj keď v konečnom dôsledku došlo k zastaveniu konania a súd prizná náhradu trov konania protistrane, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd má za to, že by zaťažilo žalobkyňu znášať trovy tohto konania a preto súd hlavne pre nepriaznivé sociálne pomery žalobkyne aplikoval ustanovenie a zároveň aj s poukazom na tú skutočnosť, že k podaniu predmetnej žaloby by nemuselo dôjsť, pokiaľ by žalobkyni bolo včas známe, že žalovaná byt, ktorý bol predmetom konania neprevádzala a pokiaľ by ju o tejto predmetnej skutočnosti žalovaná včas upovedomila a to v rámci mimosúdneho riešenia veci pri pokuse o zmier, prípadne v podanom odpore proti platobnému rozkazu pred začatím pojednávania. Súd takto z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré spočívajú aj v okolnostiach danej veci, ako je vyššie uvedené, ale aj v okolnostiach na strane strán sporu rozhodol v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia, keď žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania. Súd je tiež toho názoru, že nepriznaním trov konania nebude výrazne zasiahnuté do majetkovej sféry žalovanej v takom rozsahu, aby bolo ohrozené zabezpečenie jej bežných životných potrieb.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Rožňava ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).