Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25Ek-1559-2019.pdf
PDF · 70.31 KB
Case nature
Subarea
25Ek/1559/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Rozhlas a televízia Slovenska, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480 proti povinnému: S. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXXX/XX, XXX XX G. G., št. občan SR o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 44,82 Eur, trov oprávneného a trov exekúcie, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 25Ek/1559/2019 zo dňa 5. februára 2020, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Dňa 5.2.2020 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyššou súdnou úradníčkou uznesenie pod sp. zn. 25Ek/1559/2019, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnila ustanoveniami § 61k ods. 1, 2, 5, § 61l ods. 3, 4, zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“). V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie zistila, že povinný chce svoju pohľadávku (správne malo byť dlh) uhradiť, ale v súčasnosti je nezamestnaný a nemá žiadny príjem a ani nedisponuje žiadnymi finančnými prostriedkami. V tejto súvislosti súd konajúci prostredníctvom vyššej súdnej úradníčky uviedol, že je to práve súdny exekútor, ktorý určí spôsob vykonania exekúcie tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti. Súčasne uviedla, že súdny exekútor môže vykonať exekúciu v jednom exekučnom konaní aj niekoľkými spôsobmi. Ďalej uviedla, že súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie ako štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí, v rámci exekučného konania šetrí majetkové a zárobkové pomery povinného, zákonom aprobovaným spôsobom zisťuje príjem povinného a stav jeho hnuteľného a nehnuteľného majetku a v závislosti od jeho zistení volí najvhodnejší spôsob vedenia exekúcie. Tiež uviedla, že vzhľadom na ustanovenie § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie riadne odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť, a teda povinný musí riadne odôvodniť svoj návrh na zastavenie exekúcie. Súčasne má za to, že povinný vyššie uvedené skutočnosti neuvádza. Na záver uviedla, že po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie zistila, že tento neobsahuje žiadne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na prebiehajúcu exekúciu, resp. ktoré by mohli spôsobiť zastavenie exekúcie súdom. Pričom to, že povinný nemá z čoho uhrádzať exekúciu nie je možné považovať za dôvod, resp. za skutočnosť, v súlade s citovaným ustanovením § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietla.
3. Proti tomuto uzneseniu podal povinný sťažnosť a opätovne požiadal o zastavenie exekúcie, pričom zotrval na dôvodoch svojho posledného podania a navyše uviedol, že v súčasnosti by mu už žiadny dlh nemohol vzniknúť, nakoľko od 1.1.2020 je oslobodený od platenia 2,32 Eur mesačne, pretože sa nachádza v hmotnej núdzi a poberá sociálne dávky.
4. K sťažnosti povinného sa podaním doručeným súdu dňa 13.03.2020 vyjadril aj oprávnený, ktorý uviedol, že nakoľko povinný vo svojej sťažnosti nepreukázal žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali vplyv na zníženie alebo zánik vymáhaného nároku, pričom vymáhaný nárok pozostáva z pohľadávok (úhrady za služby verejnosti) vzniknutých do 31.10.2017, a preto argumentácia povinného, v rámci ktorej tvrdí, že od 01.01.2020 je oslobodený od platenia úhrad za služby verejnosti nie je v tomto prípade relevantná, a preto sa oprávnený pridržiava argumentácie uvedenej vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Súčasne má oprávnený za to, že rozhodnutie exekučného súdu, ktorým zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie je vecne správne a preto navrhuje, aby súd sťažnosť povinného ako nedôvodnú zamietol.
5. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
6. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
8. Podľa §-u 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
9. Podľa §-u 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
10. Podľa §-u 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
11. Preskúmaním podanej sťažnosti súd zistil, že táto bola podaná osobne do podateľne súdu dňa 02.03.2020 a smeruje voči rozhodnutiu vyššej súdnej úradníčky. Keďže sťažnosťou napadnuté uznesenie bolo povinnému doručené dňa 18.02.2020, bola teda sťažnosť podaná v zákonom stanovenej lehote (§242 CSP).
12. Sudca prvej inštancie preskúmaním sťažnosti povinného, bez nariadenia pojednávania podľa § 249 CSP, a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná, a preto ju podľa § 250 ods. 1 CSP v celom rozsahu zamietol.
13. Z obsahu spisu súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 10.09.2019, kedy bol exekučnému súdu doručený návrh na vykonanie exekúcie. Vyššia súdna úradníčka vydala na podklade exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 14C/93/2018- 13 zo dňa 17.12.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.01.2019 a vykonateľnosť dňa 25.01.2019, dňa 07.10.2019 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Stachovi Chladnému (350EX 577/2019). Dňa 13.11.2019 bol v zákonnej lehote podaný na poštu a následne doručený poverenému súdnemu exekútorovi návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý ho spolu s vyjadrením oprávneného postúpil súdu. Následne vyššia súdna úradníčka vydala sťažnosťou napadnuté uznesenie.
14. Podľa §-u 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení.
15. Napriek zneniu citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku súd k veci uvádza, že vyššia súdna úradníčka správne zistila skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodila i správny právny záver a svoje rozhodnutie správne a v zmysle zákona odôvodnila. Sudca by sa preto mohol obmedziť len na strohé stotožnenie s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení, ale napriek tomu ešte uvádza, že jedinou obranou povinného v návrhu na zastavenie ako aj v sťažnosti je len jeho nemajetnosť. Súd k tvrdeniu povinného, teda k jeho majetkovým pomerom uvádza, že tvrdená nemajetnosť povinného nebráni oprávnenému domáhať sa vymoženia svojej pohľadávky v
exekučnom konaní a skutočnosti týkajúce sa majetkových pomerov povinného sú predmetom zisťovania zo strany súdneho exekútora pričom nemajetnosť povinného musí byť v konaní riadne preukázaná. Tvrdenie samotného povinného o jeho nemajetnosti nie je dostačujúcim dôvodom na zastavenie exekúcie. Exekúciu z dôvodu nemajetnosti povinného zastavuje sám súdny exekútor, a to za splnenia podmienok uvedených v § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, v zmysle ktorého, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Na základe uvedeného tak možno konštatovať, že vyššia súdna úradníčka správne postupovala, ak návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietla.
16. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov, súd sťažnosť povinného podľa § 250 ods. 1 CSP ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.