Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_61C-64-2018.pdf
PDF · 83.53 KB
Case nature
Subarea
61C/64/2018
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III, v spore žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, IČO: 36 062 235, so sídlom Bajkalská 19B, Bratislava, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovaným: 1/ R. G., narodený XX.XX.XXXX, 2/ L. G., o zaplatenie 532 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd v y h l a s u j e , že na prejednanie a rozhodnutie tohto sporu nemá právomoc.
II. Súd konanie z a s t a v u j e .
III. Súd v r a c i a žalobcovi: Slovenská kancelária poisťovateľov, IČO: 36 062 235, so sídlom Bajkalská 19B, Bratislava, súdny poplatok za žalobu v sume 31,50 eur prostredníctvom prevádzkovateľa centrálneho systému evidencie poplatkov, Slovenská pošta, a.s..
IV. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 11.05.2018 sa žalobca domáhal proti žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade uloženia povinnosti zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu 532 eur s príslušenstvom s odôvodením, že prevádzkou motorového vozidla EČV: X ktorého držiteľom je fyzická osoba - žalovaný v 1. rade, bola spôsobená škoda. Žalovaný v 2. rade bol vodičom predmetného vozidla, ktorý ním dňa 19.01.2015 zavinil v Maďarsku dopravnú nehodu, v dôsledku ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle EČV: T držiteľom ktorého v čase nehody bol N. R. O.. Kanceláriou Systému zelenej karty, ktorá odškodnila nároky poškodeného v súlade s právnym poriadkom krajiny miesta nehody bolo Združenie maďarských poisťovní Kancelária pre likvidáciu škôd motorových vozidiel a tá svoje nároky uplatnila u žalobcu. Vzhľadom na to, že k predmetnému vozidlu nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako to vyplýva z ustanovení § 3 ods. 1 zákona o PZP, vznikla žalobcovi v zmysle § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca poskytol z poistného garančného fondu poškodenému poistné plnenie dňa 16.06.2015 vo výške 732,27 eur, z ktorého suma vo výške 200,27 eur predstavuje poplatok systému Zelenej karty, na ktorý si žalobca nárok neuplatňuje.
2. Súd na základe podanej žaloby skúmal podmienky konania a zistil, že žalovaní už v čase podania žaloby nemali v Slovenskej republike evidovaný pobyt. Súd nezistil, že by žalovaní mali bydlisko na území Slovenskej republiky. Naopak z dostupných šetrení vyplýva, že žalovaní ako osoby so štátnou príslušnosťou Maďarska môžu mať bydlisko na území Maďarskej republiky, čo vyplýva aj z dostupných lustrácií vykonaných súdom, ktoré sú obsahom súdneho spisu. Súd sa napokon pokúsil doručiť písomnosti na adresu v Maďarsku, avšak neúspešne.
3. Podľa obsahu žaloby konanie sa týka sporu vo veci poistenia.
4. Podľa druhej vety Čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
5. Podľa Článku 4, bod 1. (oddiel 1) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len "Nariadenie") ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
6. Podľa Článku 5, bod 1. (oddiel 1) Nariadenia osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe kritérií upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly.
7. Podľa Článku 7, bod 2. (oddiel 2) Nariadenia osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v inom členskom štáte vo veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti na súdoch podľa miesta, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá takýto nárok.
8. Podľa Článku 10 (oddiel 3) Nariadenia vo veciach poistenia sa právomoc určuje podľa tohto oddielu bez toho, aby bol dotknutý článok 6 a článok 7 bod 5.
9. Podľa Článku 14, bod 1. (oddiel 3) Nariadenia bez toho, aby bolo dotknuté ustanovenie článku 13 ods. 3, môže poistiteľ začať konanie len na súdoch členského štátu, v ktorom má žalovaný bydlisko bez ohľadu na to, či je tento poistníkom, poisteným alebo oprávneným z poistenia.
10. Podľa Článku 15 (oddiel 3) Nariadenia od ustanovení tohto oddielu sa možno odchýliť len dohodou..
11. Podľa Článku 26, bod 1. Nariadenia okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto kritérium sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd výlučnú právomoc podľa článku 24.
12. Podľa Článku 26, bod 2. Nariadenia vo veciach uvedených v oddieloch 3, 4 alebo 5, v ktorých je žalovaným poistník, poistený, oprávnený z poistenia, poškodený, spotrebiteľ alebo zamestnanec, súd pred založením si právomoci podľa odseku 1 zabezpečí, aby bol žalovaný poučený o svojom práve namietať absenciu právomoci súdu a o dôsledkoch jeho účasti alebo neúčasti na konaní.
13. Podľa Článku 28, bod 1. Nariadenia ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná na súde iného členského štátu a nezúčastní sa konania, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc, pokiaľ si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.
14. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj "zákon č. 381/2001 Z.z.") tento zákon upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „poistenie zodpovednosti“) a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len „kancelária“).
15. Podľa § 2 písm. f), g), h), i) zákona č. 381/2001 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie poisteným ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti; poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona; škodovou udalosťou skutočnosť, ktorá môže byť dôvodom vzniku práva poškodeného na plnenie poisťovateľa alebo kancelárie; poistnou udalosťou vznik povinnosti poisťovateľa alebo kancelárie nahradiť vzniknutú škodu.
16. Podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.
17. Podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a) a b), na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c). Kancelária je povinná požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa odseku 2 písm. e).
18. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
19. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
20. Podľa § 9 CSP ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
21. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia súd skúmal, či sú splnené podmienky, za ktorých môže vo veci konať (podmienky konania). Súd skúmal, či je daná právomoc súdu Slovenskej republiky na prejednanie a rozhodnutie tohto sporu. Na základe zistených skutočností, keďže sa konanie týka sporu vo veciach poistenia (zákon č. 381/2001 Z.z.) a žalovaní nemajú bydlisko na území Slovenskej republiky súd dospel k záveru, že právomoc súdu Slovenskej republiky v tejto veci nie je daná. Žalovaný v 1. rade síce mal evidovaný pobyt na území Slovenskej republiky, avšak evidovaný pobyt nie je možné stotožňovať s bydliskom. Súd tiež poukazuje na to, že tento pobyt na území Slovenskej republiky bol podľa lustrácie v registri obyvateľov Slovenskej republiky platný len do 12.03.2018 pričom žaloba bola podaná na tunajší súd až 11.05.2018. Podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni mal žalovaný v 1. rade v čase podania žaloby už evidovaný pobyt na území Maďarskej republiky na adrese P., T. D. 16, 21120. Žalovaného v 2. rade sa v registri obyvateľov Slovenskej republiky vôbec nepodarilo stotožniť, zadaným podmienkam nevyhovoval žiaden záznam, a to ani v Sociálnej poisťovni. Pre úplnosť súd poukazuje na to, že nielenže v danom prípade ide o právomoc vo veciach poistenia, kedy je možné začať konanie len na súdoch členského štátu v ktorom má žalovaný bydlisko (nie evidovaný pobyt, ktorý nemožno s pojmom bydlisko stotožňovať), a to bez ohľadu na to, či je tento poistníkom, poisteným alebo oprávneným z poistenia; navyše ale prichádza do úvahy aj uplatnenie osobitnej právomoci, pri ktorej osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v inom členskom štáte vo veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti na súdoch podľa miesta, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá takýto nárok. V danom prípade súd poukazuje na to, že k dopravnej nehode došlo na území Maďarska.
22. Vzhľadom na uvedené, keďže si súd nemohol založiť právomoc na iných ustanoveniach Nariadenia, k založeniu právomoci konajúceho súdu v Slovenskej republike, mohlo dôjsť podľa Článku 26 Nariadenia len vtedy, ak by sa žalovaní zúčastnili konania a nenamietli by absenciu právomoci. Žalovaní sa však konania na tunajšom súde nezúčastnili. Súd preto v súlade s článkom 26 Nariadenia vyhlásil, že nemá právomoc konať v tejto veci a konanie zastavil, keďže nedostatok právomoci súdu je neodstrániteľnou prekážkou konania a vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia Nariadenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku č. II. výrokovej časti tohto uznesenia, že konanie v dôsledku nedostatku právomoci súdu Slovenskej republiky zastavil.
23. O vrátení súdneho poplatku žalobcovi súd rozhodol podľa § 11 ods. 1, 3, 4, 6, 10 v spojení s § 13 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a s poukazom na Čl. 17 CSP. Keďže konanie bolo zastavené pre nedostatok právomoci, súd rozhodol o vrátení nekráteného súdneho poplatku zaplateného žalobcom za žalobu v sume 31,50 eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. tak, ako je uvedené vo výroku č. III. výrokovej časti tohto uznesenia.
24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1, § 255 ods. 2 CSP a s prihliadnutím na Čl. 4 ods. 2, Čl. 17 CSP. K zastaveniu konania došlo z dôvodu, že žalobca podal žalobu na súd, ktorý nemá právomoc na prejednanie a rozhodnutie tohto sporu, čím žalobca procesne zavinil zastavenie konania. Keďže súd rozhoduje o nároku na náhradu trov konania ex offo v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, náhradu trov konania by mal súd s ohľadom na procesné
zavinenie zastavenia konania z úradnej moci priznať protistrane - žalovaným, ktorým však v konaní žiadne trovy nevznikli. Preto súd v záujme rozumného usporiadania procesných vzťahov rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku č. IV. výrokovej časti tohto uznesenia, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Súd prihliadol aj na hospodárnosť konania, pretože na základe § 262 ods. 2 CSP by bolo potrebné po právoplatnosti tohto uznesenia vydať samostatné uznesenie o výške náhrady trov konania priznanej žalovaným, nakoľko im však žiadne trovy nevznikli, nebolo by im možné titulom ich náhrady žiadnu sumu priznať.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu vo výroku č. II. a IV. je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava III písomne v dvoch rovnopisoch /§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 písm. a) a písm. m) CSP/.
Proti tomuto uzneseniu vo výroku č. I. a III. odvolanie nie je prípustné /§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 CSP/.
Podľa zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony: Lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú, b) ktoré uplynuli po 12. marci 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. /Čl. I, § 1 zákona č. 62/2020 Z.z./. Ustanovenie § 1 písm. a) platí rovnako aj pre lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní; v trestnom konaní to platí len o lehote na podanie opravného prostriedku pre obvineného, jeho obhajcu, poškodeného a zúčastnenú osobu /Čl. I, § 2 ods. 1 zákona č. 62/2020 Z.z./.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané /§ 359 CSP/.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 364 CSP/.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 CSP/.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.
Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia /§ 368 CSP/.