Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KE-7S/12/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Radovana Turčíka, Mgr. Jany Fandákovej, L.L.M a JUDr. Renáty Smajdovej v právnej veci žalobcu: A. B. C., Dr. techn., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX D. E. XXX, zastúpený advokátom JUDr. Martinom Čermanom, so sídlom Letná 45, 052 01 Spišská Nová Ves, proti žalovanému: Obec Richnava, 053 51 Richnava č. 261, zastúpeného advokátom doc. JUDr. Jozefom Sotolářom, PhD., so sídlom Južná trieda 1, 040 01 Košice, o preskúmanie rozhodnutia starostu obce Richnava č. OCÚRI-S2021/00001/0026 zo dňa 04.01.2021, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie starostu obce Richnava č. OCÚRI-S2021/00001/0026 zo dňa 04.01.2021 a vec mu vracia na ďalšie konanie.

II. Návrhu žalobcu na sprístupnenie informácií n e v y h o v u j e.

III. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

I.

Administratívne konanie

1. Žalobca žiadosťou doručenou Obci Richnava elektronickou poštou dňa 29.11.2020 žiadal o poskytnutie informácie podľa o slobodnom prístupe k informáciam a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o slobode informácií“), a to - poskytnutie projektovej dokumentácie spracovanej Pro-ATELIERS s. r. o., projektantom A. B. F. a A. G. H. v needitovanom formáte pdf elektronicky pre investičný zámer – Rekonštrukcia budovy na účel komunitného centra a obecného úradu na p. č. (CKN) 440 k. ú. D., Existujúca stavba podľa LV č. X, súp. č. 124, účel škola. Žalobca žiadal o zaslanie požadovanej elektronickej dokumentácie elektronicky.

2. Obec Richnava ako povinná osoba požiadala dňa 04.12.2020 mailom o poskytnutie súhlasu so sprístupnením požadovanej informácie spracovateľa projektovej dokumentácie B. F., ktorý mailom zo dňa 10.12.2020 oznámil, že na základe autorského zákona nesúhlasí s jej poskytnutím iným tretím osobám s výnimkou osôb priamo zainteresovaných.

3. Obecný úrad Richnava ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. OCÚRI-S2020/02164/7026 zo dňa 10.12.2020 odmietol žalobcovi sprístupniť ním požadovanú informáciu z dôvodu podľa § 11 ods. 1 písm. c) zákona o slobode informácií. Vo svojom rozhodnutí potvrdil, že požadovanou informáciou

disponuje a s poukazom na znenie a o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch (ďalej aj len „“) a znenie zákona slobode informácii v spojení s poukazom na nesúhlas autora požadovanej informácii túto odmietol sprístupniť.

4. Žalobca v zastúpení splnomocneným advokátom podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, o ktorom rozhodol starosta obce Richnava ako druhostupňový orgán rozhodnutím č. OCÚRI- S2021/00001/0026 zo dňa 04.01.2021 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Vo svojom rozhodnutí zotrval na správnosti prvostupňového rozhodnutia a zhrnul, že obsahom požadovanej informácie (projektovej dokumentácie) sú skutočnosti, ktoré požívajú ochranu duševného vlastníctva podľa , autor projektu nesúhlasí s jeho poskytnutím a preto túto informáciu nie je možné v zmysle zákona slobode informácii poskytnúť.

II.

Súdne konanie

5. Žalobou doručenou dňa 03.02.2021 Krajskému súdu v Košiciach sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktorého v žalobe označil ako Obec Richnava a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie eventuálne navrhoval aby konajúci súd v zmysle nariadil žalovanému informácie sprístupniť. Zároveň sa domáhal náhrady trov konania. K žalobe pripojil prvostupňové aj druhostupňové rozhodnutie o jeho žiadosti o poskytnutie informácie. Žalobca namieta nesprávne právne posúdenie veci, nedostatočné zistenie skutkového stavu aj nedostatočné odôvodnenie druhostupňového rozhodnutia, v ktorom sa podľa neho odvolací orgán nevysporiadal s jeho odvolacími dôvodmi, keď len zopakoval závery prvostupňového orgánu. K namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci žalobca uvádza, že projektové dokumentácie objednané obcami a hradené z finančných prostriedkov obcí, ako tomu je aj v danom prípade, nespadajú pod ochranu autorského zákona, resp. spadajú do výnimiek z ochrany autorov diel, ako to je už niekoľko rokov uvádzané v judikatúre súdov. Zdôraznil, že v danom prípade nejde o súkromnoprávnu objednávku pre potreby súkromnej osoby (napr. stavebníka pre účel stavebného konania), ale o objednávku obce ako verejného orgánu pri výkone verejnej moci. Preto na takto získanú informáciu sa nemôže vzťahovať obmedzenie v zmysle zákona o slobode informácii. Opačný výklad by znamenal znemožnenie realizácie práva občana na preskúmanie využitia verejných prostriedkov zo strany obce. V praxi by sa verejnosť nedozvedela o tom aký obsah sa za verejné prostriedky objednáva a nemohlo by dôjsť k náležitej kontrole činnosti samosprávy ako orgánu verejnej moci. Predmetné právo na kontrolu je podľa žalobcu subsumované mimo iného do práva na prístup k informáciam, pričom normy súkromného práva nemôžu oklieštiť výkon tohto práva. Preto diela, ktoré sú vyhotovené pre potreby obce spadajú pod režim zákona o slobode informácií a súhlas alebo nesúhlas ich autorov so sprístupnením je irelevantný, nakoľko prijímajú ako odmenu za vyhotovenie diela verejné finančné prostriedky a ich využitie musí byť bezpodmienečne preskúmateľné verejnosťou. Žalobca ďalej uviedol, že projektová dokumentácia predstavuje prípravnú dokumentáciu pre potreby samotnej rekonštrukcie stavby vo vlastníctve obce a bola obcou zabezpečená z finančných prostriedkov obce pri výkone verejnej moci, pričom taktiež samotná rekonštrukcia má byť realizovaná z finančných prostriedkov obce. Preto tu existuje všeobecný verejný záujem na prístupe k tejto informácii – projektovej dokumentácii. Tiež uviedol, že o rekonštrukcii pôvodnej stavby a o vyhotovení projektovej dokumentácie k tomu rozhodlo obecné zastupiteľstvo. Projektová dokumentácia bola podkladom stavebného konania ako aj verejného obstarávania realizovaného obcou k realizácii rekonštrukcie a tak tvorí súčasť niekoľkých administratívnych spisov z rôznych konaní. Podľa žalobcu sa na ním požadovanú projektovú dokumentáciu nevzťahuje ochrana ani v zmysle autorského zákona, znenie ktorého citoval spolu so vzťahujúcu sa časťou dôvodovej správy k tomuto zákonu. Zdôraznil, že opačným výkladom by sa znemožnila účasť verejnosti na kontrole plánovaných zmien na stavbách vo vlastníctve obce a preverenie hospodárenia s majetkom obce, čo je neprípustné osobitne ak ide o žiadateľa, ktorý je sám obyvateľom obce, hoci toto právo má každý občan.

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 11.05.2021 (doručenom súdu 18.05.2021) zotrval na dôvodnosti nesprístupnenia projektovej dokumentácie pretože bola vytvorená autorizovaným architektom a je výsledkom tvorivej duševnej činnosti a môže byť použitá len na ten účel, na ktorý bola vytvorená. Uviedol, že obec bola viazaná právnou úpravou v zákona o slobode informácii. Podporne poukázal na znenie a , závery vyslovené v

rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR“) sp. zn. a k tomu dodal, že autor projektovej dokumentácie nedal obci súhlas k jej sprístupneniu a obec s autorom ani nemala písomné dojednanie umožňujúce sprístupnenie tejto dokumentácie. Podľa žalovaného na daný prípad nie je možné aplikovať § 5 písm. b) autorského zákona pretože nejde o prípravnú dokumentáciu vytvorenú spolu s úradným rozhodnutím, inak by všetky projekty rodinných domov boli verejne prístupné každému žiadateľovi bez povinnosti zaplatiť autorovi odmenu za autorské dielo. Na záver na podporu svojho stanoviska poukázal na právne závery v rozhodnutí Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. .

7. Žalobca vo svojej replike zo dňa 17.06.2021 (doručenej súdu dňa 18.06.2021) zotrval na svojich žalobných námietkach a zdôraznil, že v zmysle projekt pre úradné účely je verejnou listinou a nevzťahuje sa na neho preto autorská ochrana. Vo vzťahu k rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR, na ktoré poukázal vo svojom vyjadrení žalovaný uviedol, že je vo vzťahu k prejednávanej veci irelevantný a zhrnul v ňom riešený odlišný predmet konania. Vo vzťahu k nálezu Ústavného súdu Českej republiky, na ktorý poukazoval žalovaný, zdôraznil ostatné v ňom obsiahnuté všeobecné závery o potrebe individuálneho prístupu ku každej žiadosti a potrebe skúmať existenciu závažných dôvodov pre ochranu autorského práva, ktoré prevyšujú právo na informácie.

8. Žalovaný vo svojej duplike zo dňa 05.07.2021 (doručenej súdu 06.07.2021) zotrval na svojom vyjadrení k žalobe a doplnil, že vzhľadom na profesiu žalobcu je zrejmé, že sa nedomáha dokumentácie ako osoba zaujímajúca sa o verejný záujem, ale ako súkromná osoba z pohľadu vlastnej profesie. Vyjadril nesúhlas s názorom žalobcu, že žalovaným v jeho vyjadrení citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. nie je možné použiť, pretože sa týka inej skutkovej situácie, naopak podľa žalovaného v predmetnom judikáte sa Najvyšší súd SR dôsledne a detailne venuje práve otázke autorského práva a duševného vlastníctva. Na záver zdôraznil, že skutočnosť uhradenia žalobcom požadovanej projektovej dokumentácie z prostriedkov obce sama o sebe nie je dostatočný dôvod na jej univerzálne zverejňovanie, opak by znamenal, že štát a aj obce sú v podstate povinné zverejňovať všetko, keďže všetko nadobúdajú za verejné financie. Predmetná duplika bola zaslaná žalobcovi na vedomie.

III.

Relevantná právna úprava

9. Podľa (ďalej len „“) správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

10. Podľa správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

11. Podľa pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia o nesprístupnení informácie vydaného podľa osobitného predpisu správny súd môže uložiť žalovanému, aby v lehote určenej správnym súdom uviedol dôvody, pre ktoré nemožno požadovanú informáciu sprístupniť. Ak sa nepreukáže existencia dôvodov na nesprístupnenie informácie, správny súd v rozsudku uloží osobe povinnej sprístupňovať informácie podľa osobitného predpisu povinnosť sprístupniť požadovanú informáciu.

12. Podľa (ďalej len „“) sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Podľa orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon.

13. Podľa o slobodnom prístupe k informáciam v znení v rozhodnom období (ďalej len „“) osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

14. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.

15. Podľa § 3 ods. 3 zákona o slobode informácií informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.

16. Podľa § 11 ods. 1 písm. c) zákona o slobode informácií povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak tým možno porušiť ochranu duševného vlastníctva ustanovenú osobitným predpisom23) s výnimkou, ak osoba oprávnená podľa týchto osobitných predpisov23) na výzvu povinnej osoby na sprístupnenie informácie udelí súhlas. [Pozn. v odkaze 23) sa uvádza „Napríklad o vynálezoch, priemyselných vzoroch a zlepšovacích návrhoch …, o ochrane topografií polovodičových výrobkov ..., o úžitkových vzoroch …, o právnej ochrane odrôd rastlín, Autorský zákon“]

17. Podľa § 12 zákona o slobode informácií všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia.

18. Podľa § 16 ods. 1 zákona o slobode informácií informácie sa sprístupňujú najmä ústne, nahliadnutím do spisu vrátane možnosti vyhotoviť si odpis alebo výpis, odkopírovaním informácií na technický nosič dát, sprístupnením kópií predlôh s požadovanými informáciami, telefonicky, faxom, poštou, elektronickou poštou. Ak informáciu nemožno sprístupniť spôsobom určeným žiadateľom, dohodne povinná osoba so žiadateľom iný spôsob sprístupnenia informácie.

19. Podľa § 16 ods. 9 zákona o slobode informácií povinná osoba umožní každému bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu nahliadnuť, robiť si výpisy alebo odpisy alebo kópie zo spisov a z dokumentácie.

20. Podľa § 16 ods. 10 zákona o slobode informácií povinná osoba pritom urobí opatrenia, aby nazretím do dokumentácie neboli porušené povinnosti podľa § 8 až 12.

21. Podľa § 22 ods. 1 zákona o slobode informácií ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

22. Podľa o správnom konaní (ďalej len „“) rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

23. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku v znení roku 2012 aj aktuálnom znení rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

24. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku v znení roku 2012 aj aktuálnom znení výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

25. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v znení roku 2012 aj aktuálnom znení v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

26. Podľa o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch (ďalej len „“) dokumenty, projekty, odborné posudky, odhady, dobrozdania a iné písomnosti, ktoré sú výsledkom činnosti architektov a inžinierov, sú pre úradné účely verejnými listinami, ak je na nich vlastnoručný podpis pôvodcu a odtlačok jeho úradnej pečiatky.

27. Podľa architektonické, konštrukčné a technické riešenia a iné výsledky duševnej tvorivej činnosti, ktoré obsahujú písomnosti uvedené v odseku 1, možno použiť iba na účel, na ktorý boli vyhotovené; na iný účel ich možno použiť iba so súhlasom ich autora podľa osobitných predpisov.12) Ich ochrana podľa osobitných predpisov12) tým nie je dotknutá. [Pozn. Odkaz 12) znie na , a ]

28. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom bol dňom 31.12.2015 zrušený a nahradený Autorský zákon (ďalej len „“) účinným od 01.01.2016.

29. Podľa predmetom autorského práva je dielo z oblasti literatúry, umenia alebo vedy, ktoré je jedinečným výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora vnímateľným zmyslami, bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel, formu jeho vyjadrenia alebo mieru jeho dokončenia.

30. Podľa architektonickým dielom je najvšeobecnejšie vyjadrenie tvorivej architektonickej myšlienky autora, najmä grafické a priestorové zobrazenie architektonického riešenia stavby alebo urbanistického usporiadania územia, stavba, ako aj dielo záhradnej, interiérovej a scénickej architektúry a dielo architektonického dizajnu.

31. Podľa za predmet autorského práva sa nepovažuje text právneho predpisu, úradné rozhodnutie alebo súdne rozhodnutie, technická norma,2) ako aj spolu s nimi vytvorená prípravná dokumentácia a ich preklad, bez ohľadu na to, či spĺňajú podmienky podľa .

32. Podľa autor je fyzická osoba, ktorá dielo vytvorila.

IV.

Posúdenie veci správnym súdom

33. S účinnosťou ku dňu 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“).

34. Správny súd v Košiciach preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa v medziach žalobných bodov ( a ) a po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou ( ), v zákonom stanovenej lehote ( ), bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, bolo potrebné zrušiť podľa a a vec vrátiť žalovanému podľa veta prvá na ďalšie konanie z dôvodov nižšie uvedených.

35. Predmetom posúdenia v danej veci je rozhodnutie, ktorým bolo žalobcovi odopreté poskytnutie informácie – projektovej dokumentácie rekonštrukcie budovy na účel komunitného centra a obecného úradu v obci Richnava, z dôvodu podľa § 11 ods. 1 písm. c) zákona o slobode informácii [podľa ktorého povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak tým možno porušiť ochranu duševného vlastníctva ustanovenú osobitným predpisom s výnimkou, ak osoba oprávnená podľa týchto osobitných predpisov na výzvu povinnej osoby na sprístupnenie informácie udelí

súhlas, pričom v odkaze na osobitné predpisy okrem iných uvádza j ]. Neposkytnutie označenej informácie prvostupňový i druhostupňový orgán odôvodňovali tak, že preskúmaním predmetu požadovanej informácie sa zistilo, že jej obsahom sú skutočnosti požívajúce ochranu duševného vlastníctva podľa . o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch a v ďalšom poukazujú na vyžiadanie a neposkytnutie súhlasu so sprístupnením informácie zo strany jedného z projektantov (Ing. Marek Feling) a následne citujú vzťahujúcu sa právnu úpravu.

36. Ako to uviedol Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. z 20.12.2017

- „Právo na informácie sa nezaručuje ako absolútne právo nadradené nad ostatné základné práva a slobody zaručené alebo medzinárodnou zmluvou, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom. Všetky základné práva a slobody sa chránia len do takej miery a v rozsahu, dokiaľ uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného práva alebo slobody (m. m. ). Rovnováha verejného a súkromného záujmu je dôležitým kritériom pre určovanie primeranosti obmedzenia každého základného práva a slobody (, m. m. ). neobmedzuje právo na informácie z hľadiska predmetu tohto práva, teda neustanovuje pozitívny výpočet informácií, ktoré oprávnená osoba môže vyhľadávať, prijímať a rozširovať, ani neurčuje negatívny výpočet informácií, ktoré nemožno vyhľadávať, prijímať a rozširovať. Predmetom práva na informácie môžu byť všetky informácie, pokiaľ nejde o informácie podliehajúce obmedzeniam vyvoditeľným z .“

37. Ako to uviedol Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. zo 14.12.2016, ktorý bol predmetom prieskumu Ústavným súdom Slovenskej republiky (uznesenie z 20.12.2017) - „Pri posudzovaní skutočnosti, či možno informáciu nesprístupniť z dôvodu ochrany duševného vlastníctva podľa § 11 ods. 1 písm. c/ zákona o slobode informácií je potrebné na jednej strane vážiť právo na ochranu duševného vlastníctva a na druhej strane základné právo na informácie a verejný záujem na sprístupnení informácie. Pojem „dielo“, resp. „autorské dielo“ nemožno vykladať iba mechanicky, teda tak, že informácia buď je alebo nie je autorským dielom, ale otázka, či ide o autorské dielo by mala byť posudzovaná aj v kontexte konkrétnej situácie. Pri posudzovaní otázky, či je nejaká informácia autorským dielom a či možno na základe zákona o slobode informácií odmietnuť jej sprístupnenie treba preto zohľadniť aj verejný záujem na sprístupnení tejto informácie a vážiť ho so záujmom autora na ochrane autorského diela.“

38. Pri posudzovaní skutočnosti, či možno informáciu nesprístupniť z dôvodu ochrany duševného vlastníctva podľa § 11 ods. 1 písm. c/ zákona o slobode informácií je potrebné na jednej strane vážiť právo na ochranu duševného vlastníctva a na druhej strane základné právo na informácie a verejný záujem na sprístupnení informácie. Je potrebné v každej jednotlivej veci individuálne podľa jej konkrétnych okolností posúdiť nevyhnutnosť obmedzenia základného práva na informácie ( SR, aj čl. 17 Listiny základných práv a slobôd) vo vzťahu k iným základným právam, v danom prípade k právu k výsledkom tvorivej duševnej činnosti (čl. 34 Listiny základných práv a slobôd).

39. Tak ako nie je namieste absolutizovať právo na informácie, nie je namieste ani absolutizovať možnosť porušenia práva na výsledky tvorivej duševnej činnosti.

40. Absolutizovanie práva na informácie by bolo nielen popretím zákonnej úpravy obsiahnutej v § 11 ods. 1 písm. c) zákona o slobode informácii, ale v konkrétnych prípadoch by viedlo aj k reálnym zásahom do práva k výsledkom tvorivej duševnej činnosti. Preferovanie verejného záujmu na kontrole činnosti povinných osôb a na kontrole vynakladania verejných prostriedkov týmito osobami, vyjadreného v práve na informácie ako dôležitého prostriedku tejto kontroly, by vo svojich dôsledkoch mohlo viesť k absencii akejkoľvek ochrany subjektov poskytujúcich povinným osobám výsledky svojej duševnej tvorivej činnosti za verejné prostriedky. Čo by ohrozilo jednak možnosť zabezpečenia takýchto plnení zo strany povinných osôb ako aj vôľu k ich poskytovaniu zo strany nositeľov týchto práv.

41. Absolutizovanie práva na výsledky tvorivej duševnej činnosti a teda preferovanie ochrany tohto práva na úkor ochrany práva na informácie, by zas vo svojich dôsledkoch mohol viesť k vylúčeniu informácii z režimu zákona o slobodnom prístupe k informáciam len na základe domnelej, či skutočnej, ale nie významnej možnosti porušenia práva duševného vlastníctva, alebo na základe účelovo tvrdenej možnosti porušenia tohto práva poskytnutím požadovanej informácie. Takýmto prístupom by bolo

neprípustným spôsobom obmedzené právo na informácie žiadateľov a tým ohrozená efektívna verejná kontrola povinných osôb ako účel tohto práva. Je potrebné dodať, že v konečnom dôsledku absolutizovanie práva na výsledky tvorivej duševnej činnosti vo vzťahu k právu na informácie by mohlo viesť k zneužitiu takého prístupu účelovým zabezpečovaním činnosti povinných osôb prostredníctvom iných subjektov s vylúčením výsledkov týchto činnosti zo sprístupnenia informácii s tvrdením možnosti porušenia práv duševného vlastníctva týchto subjektov.

42. Z uvedeného vyplýva požiadavka individuálneho prístupu a náležitého odôvodnenia obmedzenia základného práva na informácie v prospech ochrany duševného vlastníctva, a to pri sledovaní existencie závažných dôvodov pre takéto závery. Preto podmienkou obhájiteľnosti takýchto záverov, je aby boli povinnou osobou aspoň na úrovni jednoduchej, neformálnej, zrozumiteľnej a preskúmateľnej úvahy zohľadnené objektívne vlastnosti požadovanej informácie – v danom prípade projektu rekonštrukcie budovy a v akej miere by sprístupnením tejto informácie mohlo dôjsť ku reálnemu porušeniu práva na ochranu duševného vlastníctva. Zároveň, aby bola povinnou osobou zohľadnená povaha práva na poskytnutie požadovanej informácie v súvislosti s individuálnym záujmom žiadateľa na jej poskytnutí a všeobecným – verejným záujmom na kontrole výkonu verejnej moci prostredníctvom poskytnutia požadovanej informácie. A následne aspoň na jednoduchej neformálnej úrovni sa v prípade potreby povinná osoba vysporiadala s kolíziou označených dvoch práv.

43. Správny súd zdôrazňuje, že neposkytnutie informácie je výnimkou z pravidla, že sa všetky informácie, ktorými disponuje povinná osoba poskytnúť majú, a preto uprednostnenie práva na ochranu duševného vlastníctva zjednodušeným a paušalizujúcim prístupom bez náležitého odôvodnenia nie je akceptovateľné.

44. Správny súd pri formulácii vyššie uvedených záverov vychádzal zo záverov nálezu Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 21.03.2017, na ktorý poukazoval aj samotný žalovaný v rámci obrany v tomto konaní. Z čoho je možné usudzovať, že žalovaný s vyššie uvedenými požiadavkami na odôvodnenie rozhodnutia pri aplikácii § 11 ods. 1 písm. c) zákona o slobode informácií mohol byť uzrozumený, napriek tomu sa nimi pri svojom rozhodovaní ani len v minimálnom rozsahu nespravoval. Zároveň správny súd pri formulácii svojich záverov vychádzal aj zo záverov formulovaných v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 20.12.2017 ako aj ním preskúmavaného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 14.12.2016.

45. Pokiaľ v posudzovanej veci tak v prvostupňovom ako aj druhostupňovom rozhodnutí uvádza, že preskúmaním predmetu požadovanej informácie sa zistilo, že jej obsahom sú skutočnosti požívajúce ochranu duševného vlastníctva podľa . o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch a v ďalšom poukazujú na vyžiadanie a neposkytnutie súhlasu so sprístupnením informácie zo strany jedného z projektantov (Ing. Marek Feling) a následne citujú vzťahujúcu sa právnu úpravu, uvedené nie je možné považovať za preskúmateľné odôvodnenie neposkytnutia žalobcom požadovanej informácie z dôvodu podľa zákona o slobode informácií.

46. Z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ktoré skutočnosti tvoriace obsah projektu rekonštrukcie budovy požívajú ochranu duševného vlastníctva, nie je zrejmé ani to akú formu ochrany požívajú, či ochranu autorského diela alebo niektorú z iných foriem. Teda v napadnutom rozhodnutí absentuje čo i len minimálne a jednoduché odôvodnenie toho ktoré architektonické, konštrukčné a technické riešenia, alebo iné výsledky duševnej tvorivej činnosti obsiahnuté v požadovanej informácii – projekte rekonštrukcie budovy sú výsledkom činnosti spracovateľa projektu a požívajú ochranu duševného vlastníctva (objektívnej vlastnosti požadovanej informácie). V nadväznosti na to absentuje v odôvodnení vysporiadanie sa so samotnou reálnou (materiálnou) možnosťou a miery porušenia takýchto práv v prípade sprístupnenia projektu (hoci aj v inej forme ako žalobcom žiadanej, napr. umožnením nahliadnutia). Tiež úplne absentuje akékoľvek vysporiadanie sa s povahou žalobcom uplatneného práva na poskytnutie informácie v kontexte individuálneho záujmu žiadateľa, ako obyvateľa obce, prezentujúceho svojou žiadosťou zrejmý záujem na kontrole činnosti obce pri vynakladaní verejných prostriedkov na zabezpečovanie podkladov pre zamýšľanú rekonštrukciu budovy vo vlastníctve obce a vzhľadom na profesiu žiadateľa je možné usudzovať aj na zrejmý záujem o kvalitatívne parametre plánovanej rekonštrukcie. Ako aj v kontexte všeobecného – verejného záujmu na kontrole výkonu verejnej moci prostredníctvom poskytnutia požadovanej informácie. A nakoniec absentuje aspoň v

minimálnom rozsahu porovnanie a vyhodnotenie závažnosti možnej reálnej ujmy na právach subjektu požívajúceho ochranu duševného vlastníctva a závažnosti ujmy na práve k informáciám.

47. Správny súd zdôrazňuje, že v okolnostiach posudzovanej veci, už zo skutočnosti, že ide o projekt rekonštrukcie existujúcej stavby vyvstáva výraznejšia požiadavka na vymedzenie tých častí projektu, ktoré podľa povinnej osoby požívajú ochranu práv duševného vlastníctva, nakoľko už z povahy veci akékoľvek architektonické, konštrukčné či technické zmeny a zásahy do už existujúcej stavby pri jej rekonštrukcii sú primárne podmienené súhlasom pôvodného tvorcu projektu rekonštruovanej stavby, čím sa povinná osoba ani len okrajovo nezaoberala. A bez takýchto zmien a zásahov vyvstáva potreba osobitne dôsledného zváženia aké časti projektu rekonštrukcie sú spôsobilé vôbec požívať ochranu práv duševného vlastníctva, resp. ak takú ochranu požívajú aká reálna a ako závažná ujma by poskytnutím informácie mohla vzniknúť v porovnaní so závažnosťou zásahu do práva na informácie neposkytnutím takej informácie.

48. Vzhľadom k tomu, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nespĺňa ani minimálne požiadavky kladené na náležité odôvodnenie v intenciách vyššie uvedeného a zároveň svedčí aj o nedostatočnom zistení skutkového stavu veci, a úlohou správneho súdu nie je kompenzovať absentujúce dôvody v rozhodnutí orgánu verejnej správy, ale tieto preskúmať, správny súd uzatvára, že sú naplnené dôvody na jeho zrušenie pre jeho nepreskúmateľnosť a nedostatok dôvodov, ako aj pre nedostatočné zistenie skutkového stavu pre riadne posúdenie veci.

49. Správny súd preto podľa ísm. d) a napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil druhostupňovému orgánu povinnej osoby podľa veta prvá na ďalšie konanie. (výrok I.)

50. Podľa právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Preto v ďalšom konaní po vrátení veci je povinný postupovať druhostupňový orgán povinnej osoby v súlade so závermi vyslovenými správnym súdom, osobitne v bode 46., 47. tohto rozsudku a v prípade potreby vykonať za účelom dostatočného zistenia skutkového stavu dokazovanie.

51. Žalobca sa v žalobnom návrhu (petite) domáha okrem zrušenia napadnutého rozhodnutia aj sprístupnenia informácii, o ktorých sprístupnenie žiadal. Správny súd návrhu žalobcu na sprístupnenie informácii nevyhovel, z dôvodov obdobných pre ktoré pristúpil k zrušeniu napadnutého rozhodnutia. (výrok II.)

52. Podľa správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko bol žalobca v konaní pred správnym súdom úspešný, správny súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % (výrok III.). O výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku súdny úradník podľa .

53. Rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný. ( ) Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. ( ) Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. ( ) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa a ,

c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. (, ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. ( ) Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. ( ) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. ( )