Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_41Csp-119-2019.pdf
PDF · 80.6 KB
Case nature
Area
Subarea
41Csp/119/2019
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou v právnej veci žalobcu: Stredoslovenská energetika, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, IČO: 51 865 467, zastúpeného právnym zástupcom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom: Pajštúnska 5, 85 102 Bratislava
- Petržalka, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom: F. XXX, XXX XX F., štátny občan SR, v konaní o zaplatenie 164,08 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie 180,58 eur s príslušenstvom zastavuje.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2,79 eur, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 09.10.2019 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 164,08 eur spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 02.10.2017 zmluvu o dodávke a distribúcii elektriny. Žalobcovi zo zmluvy vznikla povinnosť poskytnúť dodávky elektriny žalovanému za podmienok stanovených v zmluve. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté odbery elektriny cenu stanovenú v Zmluve a dodržiavať ostatné podmienky v zmysle Zmluvy. Žalobca vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté dodávky elektriny a za súvisiace vykonané služby v súlade s cenníkom. Žalobca vystavil faktúry: Č. XXXXXXXXXX vo výške 122,06 eur zo dňa 25.09.2017, číslo: XXXXXXXXXX vo výške 42,02 eur zo dňa 19.01.2018.
3. Žalovanému bola žaloba s prílohami, poučením a výzvou na vyjadrenie doručená dňa 03.02.2020 ( č.l.35 spisu.)
4. Žalovaný sa k podanej žalobe v súdom stanovenej lehote nevyjadril.
5. Žalobca doručil dňa 13.03.2020 čiastočné späťvzatie v časti uplatnenej istiny vo výške 180,58 eur a prevyšujúceho úroku z omeškania, čo odôvodnil tým, že žalovaný po podaní žaloby poukázal žalobcovi sumu vo výške 180,58 eur a to dňa 02.03.2020. Žalobca naďalej trval na zaplatení úroku z omeškania vo výške 2,79 eur a trov konania.
Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 1 a 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
6. Dispozícia žaloby patrí medzi základné procesné oprávnenia žalobcu. Späťvzatím žaloby prejavuje vôľu voči súdu, aby sa o jeho žalobe nekonalo a nerozhodovalo. Procesným dôsledkom čiastočného späťvzatia žaloby je čiastočné zastavenie konania.
7. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca podaním doručeným okresnému súdu vzal žalobu späť v časti o zaplatenie 180,58 eur, pričom súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby nebol v súlade s § 146 CSP potrebný, keď k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo skôr než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie, súd konanie v zmysle ustanovenia § 145 ods. 1 CSP v časti 180,58 eur s príslušenstvom zastavil, predmetom konania zostala suma 2,79 eur. Podľa § 297 písm. b) CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami. 6. Vzhľadom k tomu, že v danej veci išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, pričom hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur, okresný súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne vyhlásil tento rozsudok dňa 06.04.2020, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu 20.02.2020.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v spise (č.l. 3 - 29 spisu) a na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa so spisovým materiálom zistil skutkový stav tak, ako ho udával žalobca. Žalobca so žalovaným uzavrel Zmluvu o združenej dodávke elektriny. Medzi žalobcom a žalovaným vznikol občianskoprávny záväzkový vzťah. Žalobca bol povinný žalovanému poskytnúť dodávky elektriny za podmienok stanovených v zmluve. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté odbery elektriny cenu stanovenú v zmluve a dodržiavať ostatné podmienky v zmysle zmluvy. Z vykonaného dokazovania okresný súd považoval za preukázané, že žalobca žalovanému dodávky elektriny skutočne poskytol, pričom v konaní nebol preukázaný opak. Žalovanému vyúčtoval cenu za poskytnuté dodávky elektriny v súlade s platným cenníkom. Žalovanému vystavil faktúry, fa č. XXXXXXXXXX na sumu 147,90 eur splatná dňa 25.09.2017, fa č. XXXXXXXXXX na sumu 42,02 eur splatná dňa 19.01.2018. Žalovaný dňa 02.03.2020 uhradil žalobcovi sumu 180,58 eur, čo považoval súd medzi účastníkmi za nesporné.
8. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci okresný súd danú vec právne posúdil podľa príslušných zákonných ustanovení.
Podľa § 51 Občianskeho zákonníka (OZ), účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Podľa § 26 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zmluvou o dodávke elektriny sa zaväzuje dodávateľ elektriny dodávať elektrinu v dohodnutom množstve a v dohodnutom časovom priebehu výkonu odberateľovi elektriny a odberateľ elektriny sa zaväzuje zaplatiť dodávateľovi elektriny cenu za dodanú elektrinu.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 9. Súd dospel k záveru, že žalobcovi, vznikol voči žalovanému nárok na zaplatenie za dodávku elektriny v súlade so Zmluvou o združenej dodávke elektriny, obchodnými podmienkami a vystavenými faktúrami, v zostatku vo výške 2,79 eur. Čo sa týka výšky uplatňovaného nároku 2,79 eur, súd nemal žiaden dôvod, ktorý by zakladal pochybnosť súdu ohľadom výšky uplatneného nároku, a to po zaplatení sumy 180,58 eur žalovaným dňa 02.03.2020. Tento nárok vyplýva priamo z predložených listinných dôkazov obsiahnutých v spisovom materiáli, a to najmä z vyššie uvedených jednotlivých vystavených faktúr. Súd tak z tohto dôvodu žalobcovi priznal nárok na zaplatenie sumy 2,79 eur, čo predstavuje žalovaným nezaplatený úrok z omeškania nakoľko žalovaný zaplatil žalobcovi dňa 02.03.2020 sumu 180,58 eur, pričom úroky z omeškania predstavovali ku dňu 02.03.2020 spolu sumu 19,30 eur ( 14,86 eur zo sumy 122,06 eur a 4,44 eur zo sumy 42,02 eur), t.j. rozdiel predstavoval sumu ( 164,08 + 14,86 + 4,44 = 183,38 - 180,58 = 2,80). Žalobca zotrval na zaplatení sumy 2,79 eur, ktorú súd žalobcovi v celom rozsahu priznal, a to vzhľadom na to, ako už bolo uvedené, že v konaní nevyšiel najavo opak tvrdenia žalobcu, že žalovaný doposiaľ žalobcovi túto sumu neuhradil.
10. Žalobcovi vzniklo právo aj na úroky z omeškania vo výške stanovenej zákonom, teda podľa vyššie uvedených ustanovení § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z.. Súd pri posudzovaní tohto nároku mal za to, že žalovaný sa dostal do omeškania prvým dňom po splatnosti jednotlivých vyššie uvedených faktúr, ktorými žalobca vyúčtoval žalovanému cenu poskytnutej dodávky elektriny. V čase prvého dňa omeškania žalovaného so zaplatením jednotlivých vyššie uvedených faktúr bola výška základnej úrokovej sadzby ECB vo výške 0,05 % a následne vo výške 0,00 % ročne (súd má o tomto vedomosť zo svojej činnosti, § 186 CSP). Žalobcovi tak vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 122,06 eur od 26.09.2017 do 02.03.2020, 5 % ročne zo sumy 42,02 eur od 20.01.2018 do 02.03.2020, preto mu súd tento nárok priznal.
Podľa § 256 ods. 1 a 2 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
11. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, tak že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému, nakoľko žalobca síce procesne zavinil zastavenie konania, keď vzal žalobu v časti späť, avšak k procesnému konaniu žalobcu - späťvzatiu žaloby došlo potom, ako žalovaný uhradil istinu žalovanej pohľadávky, je preto nesporné, že strana žalovaného zavinila zastavenie konania. Vzhľadom k uvedenému súd žalobcovi náhradu trov konania priznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.