Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4T-16-2020.pdf
PDF · 80.55 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-4T/16/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Bartalskou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06.04.2020 v Bratislave takto
rozhodol:
Obžalovaný
U. P., narodený XX.XX.XXXX v W., trvale bytom W., O., W. Y. XXX E K. O., oho času vo väzbe v Ústave na výkon väzby Bratislava od 16.01.2020
sa uznáva vinným, že
dňa 16.01.2020 v presne nezistenom čase po predchádzajúcej vzájomnej dohode s doposiaľ nestotožnenou osobou za prisľúbenú finančnú odmenu v sume 1200,- Eur umožnil šiestim osobám, ktoré nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky ani osobami s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, nedovolene prekročiť štátnu hranicu Maďarska a Slovenskej republiky a to tým spôsobom, že tieto osoby naložil dňa 16.01.2020 v čase cca 04:00 hod. na presne nezistenom mieste pred Budapešťou v Maďarsku do osobného motorového vozidla Peugeot 308 striebornej farby, imatrikulované v Srbsku, EČV: BG1425RZ (SRB), VIN: B kedy dostal od týchto osôb 900,- Eur zo sľúbenej sumy a tieto osoby ako vodič predmetného osobného motorového vozidla previezol cez doposiaľ nezistený hraničný priechod Slovenskej republiky s Maďarskom na územie Slovenskej republiky, pričom dňa 16.01.2020 v čase o 05:10 hod. hliadka OKP KR PZ Bratislava zastavila na Rusovskej ceste v Bratislave v smere do centra mesta a vykonala kontrolu predmetného osobného motorového vozidla, pri ktorej našla vo vozidle okrem vodiča šesť osôb pôvodom zo Sýrskej arabskej republiky, mužského pohlavia: U. F. E., nar. XX.XX.XXXX, U. O., nar. 14.XX.XXXX, U. Y. El R., nar. XX.XX.XXXX, U. O., nar. XX.XX.XXXX, U. S., nar. XX.XX.XXXX, U. S., nar. XX.XX.XXXX, bez dokladov totožnosti a platných víz umožňujúcich osobám pochádzajúcim z tretích krajín vstup a zotrvanie na území Slovenskej republiky
teda
spoločným konaním v úmysle získať pre seba priamo finančnú výhodu, inú výhodu pre osobu, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky alebo osobou s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, pomáhal v nedovolenom prekročení štátnej hranice Slovenskej republiky, a tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách,
čím spáchal
zločin: prevádzačstvo podľa § 355 odsek 2 písmeno a, odsek 3 písmeno d Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona
Za to sa
odsudzuje
Podľa § 355 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j), písm. l), s použitím § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. (per analogiam) na trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do Ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd ukladá obžalovanému trest prepadnutia veci a to mobilného telefónu značky Samsung Galaxy S7 s dotykovým displejom čiernostriebornej farby, IMEI 354315087292219/90/s výrobným číslom Y v plastovom obale striebornej farby.
Podľa § 60 ods. 1 písm. c) Tr. zák. súd ukladá obžalovanému trest prepadnutia veci a to 800 eur a 32 500 HUF.
Podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát.
Podľa § 65 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. súd ukladá obžalovanému trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky na dobu 5 (päť) rokov.
odôvodnenie:
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06.04.2020 súd umožnil obžalovanému urobiť vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno a), b), c) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a bol poučený v súlade s § 257 odsek 5 až 8 Trestného poriadku, že ak urobí vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku, nepopretie spáchania skutku bude súd pre potreby ďalšieho konania a rozhodnutia považovať za priznanie spáchania skutku, pričom vyhlásenie o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné ani odvolaním, ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku. Obžalovaný U. P. urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, teda vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku tak, ako je to uvedené v obžalobe, s tým, že toho veľmi ľutuje.
Na otázky samosudkyne podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku, či:
- rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,
- bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa mohol s obhajcom radiť o spôsobe obhajoby,
- rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu,
- bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon stanovuje za trestný čin, ktorý mu je kladený za vinu
- dobrovoľne sa priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako určitý trestný čin, odpovedal zhodne „áno.“
Stanoviskom prokurátora a obhajcu bolo, že navrhujú prijať vyhlásenie obžalovaného.
Súd v súlade s ustanovením § 257 odsek 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku a podľa § 257 odsek 8 Trestného poriadku rozhodol, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykoná sa iba dokazovanie v súvislosti s výrokom o treste.
Na hlavnom pojednávaní bol za súhlasu strán prečítaný znalecký posudok z odboru elektrotechnika znalca Doc. Ing. Ivana Nepraša, Csc. z prípravného konania. V znaleckom posudku sú uvedené údaje uložené v pamäti mobilného telefónu Samsung Galaxy S 7 EDGE vydaného obžalovaným U. P..
Na predmetnom hlavnom pojednávaní boli i oboznámené listinné dôkazy a to zápisnica o vydaní vecí, príkaz na odňatie vecí a zápisnica o odňatí vecí, vklad v hotovosti vo VÚB banke, ako aj správy na obžalovaného a to odpis jeho registra trestov a výpis z evidencie priestupkov.
Zo zápisnice o vydaní veci vyplýva, že obžalovaným U. P. bol vydaný mobilný telefón zn. Samsung Galaxy S7 v plastovom obale striebornej farby.
Z príkazu na odňatie vecí a zo zápisnice o odňatí vecí vyplýva, že obžalovanému U. P. boli na základe tohto príkazu odňaté veci a to 6 ks euro bankoviek nominálnej hodnoty 100,- eur, 4 ks euro bankoviek nominálnej hodnoty 50,- eur, 3 ks bankoviek maďarského forintu nominálnej hodnoty 10.000,-HUF, 2 ks bankoviek maďarského forintu nominálnej hodnoty 1.000,- HUF a 1 ks bankovky maďarského forintu nominálnej hodnoty 500,- HUF.
Súd sa oboznámil aj s vkladom v hotovosti do VÚB Banky a to vo výške 800,- eur a 32 500,- HUF.
Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že tento doposiaľ nebol súdne trestaný. Z výpisu z evidencie priestupkov obžalovaného vyplýva, že tento doposiaľ nebol ani priestupkovo prejednávaný.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd u obžalovaného prihliadol na spôsob spáchania trestnej činnosti, na jej závažnosť, následok, na poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, ako aj na osobu obžalovaného, jeho predchádzajúci bezúhonný život a možnosti jeho nápravy a prevýchovy (§ 34 odsek 4 Trestného zákona). U obžalovaného prevažoval pomer poľahčujúcich okolností, pričom poľahčujúcou okolnosťou u neho bolo, že pred spáchaním trestnej činnosti viedol riadny život ( § 36 písmeno j) Trestného zákona) a, že spáchanie trestnej činnosti priznal a túto oľutoval (§ 36 písmeno l) Trestného zákona).
Súd v danom prípade pri ukladaní trestu obžalovanému použil ustanovenie § 39 odsek 2 písmeno d), odsek 4 Trestného zákona ( per analogiam) o mimoriadnom znížení trestu. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine a skutok oľutoval. Zároveň tento doposiaľ nebol súdne trestaný ani priestupkovo prejednávaný. Súd v danom prípade poukazuje na stanovisko trestnoprávneho kolégia NS SR z 27.06.2017 sp.zn. Tpj 55/2016, podľa ktorého, ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste znížiť trest podľa § 39 odsek 2 písmeno d), odsek 4 Trestného zákona teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior ( od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 odsek 1 písmeno b), písmeno c) Trestného zákona ( po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže obžalovaný neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.
S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd uložil obžalovanému za použitia ustanovení o mimoriadnom znížení trestu podľa § 39 odsek 2 písmeno d), odsek 4 Trestného zákona ( per analogiam), trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov. Na jeho výkon ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Podľa názoru súdu takto uložený trest postačí na nápravu a prevýchovu obžalovaného. Súd poukazuje na postoj obžalovaného k prejednávanej veci, doznanie a oľutovanie trestnej činnosti.
Trest, ktorý súd uloží páchateľovi má v sebe spojiť jednak moment trestnej represie a prevencie vo vzťahu k samotnému páchateľovi a jednak moment výchovného pôsobenia na spoločnosť ako takú. Trestnú represiu a prevenciu je potrebné ponímať v každom individuálnom prípade vyvážene. Prípadné povýšenie momentu trestnej represie by malo za následok exemplárne potrestanie páchateľa, čo by bolo v hrubom rozpore s účelom trestu vymedzenom v § 34 Trestného zákona.
Súd je toho názoru, že takto uložený trest u obžalovaného môže splniť svoj účel z hľadiska individuálnej prevencie, tak aj generálnej prevencie, zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom a vytvoriť podmienky pre jeho výchovu, aby viedol riadny život a mohol sa po výkone trestu zaradiť do spoločnosti.
Súd uložil obžalovanému i trest prepadnutia veci použitej na spáchanie trestného činu a to mobilného telefónu značky Samsung Galaxy S7 v plastovom obale striebornej farby s vyslovením, že jej vlastníkom sa stáva štát. Zároveň mu uložil i trest prepadnutia veci získanej trestným činom alebo ako odmenu zaň a to hotovosti vo výške 800,- eur a 32 500,- HUF s vyslovením, že ich vlastníkom sa stáva štát.
Súd obžalovanému uložil i trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky na dobu 5 rokov a to za splnenia podmienok uvedených v § 65 odsek 1 Trestného zákona.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na tunajšom súde.