Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/2/2024

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD. a sudcov JUDr. Štefana Nováka, LL.M. a JUDr. Štefana Juhása, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa , , prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 27. februára 2024 v Banskej Bystrici odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. zo dňa 06. novembra 2023, a takto

rozhodol:

Podľa odvolanie obžalovaného A. B. zamieta.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. zo dňa 06. 11. 2023 bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa , s poukazom na , na tom skutkovom základe, že

v bode 1/

aj napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene č. k. -35 zo dňa 07. 12. 1995, právoplatným dňa 23. 03. 1996 zaviazaný platiť na výživu mal. C. B., nar. XX. XX. XXXX mesačne 19,92 Eur (600,- Sk), na výživu mal. D. B., nar. XX. XX. XXXX mesačne 16,60 Eur (500,- Sk) a na výživu mal. A. B., nar. XX. XX. XXXX mesačne 16,60 Eur (500,- Sk) počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, splatných vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky detí E. B., nar. 03. 03. 1967 a následne mu bola rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene č. k. -57 zo dňa 03. 03. 2003, právoplatným dňa 29. 03. 2003 uložená povinnosť prispievať zvýšeným výživným na mal. F. B. C., nar. XX. XX. XXXX, sumou 29,87 Eur (900,- Sk), D., nar. XX. XX. XXXX sumou 23,24 Eur (700,- Sk) a A., nar. XX. XX. XXXX sumou 23,24 Eur (700,- Sk), t.j. spolu 76,35 Eur (2.300,- Sk), mesačne počnúc dňom 01. 02. 2003 vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky detí E. B., nar. XX. XX. XXXX, sa týmto svojim zákonným povinnostiam, vyplývajúcim mu zo o rodine a následne zo o rodine v Dudinciach, okres Krupina a na iných miestach, v období od 01. 11. 2002 do 31. 05. 2013, úmyselne vyhýbal, keď bol evidovaný v registri sociálnej poisťovne od 01. 02. 2003 do 28. 02. 2003 ako zamestnanec s pravidelným príjmom v spoločnosti Kúpele Dudince, a.s., od 01. 03. 2003 do 23. 09. 2003 ako zamestnanec s pravidelným príjmom v spoločnosti RUBÍN SK s.r.o. a následne nemá záznamy o zamestnaní, nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, nebol poberateľom žiadnej dávky, avšak na výživné zaplatil len sumu 888,97 Eur (26.781,- Sk), pričom na základe rozhodnutia ÚPSVaR Zvolen č. zo dňa 30. 05. 2005 bolo za neho v období od 01. 02. 2005 do 30. 06. 2008 vyplácané náhradné výživné, čím mu vznikol dlh na výživnom voči oprávneným:

- E. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., G. H. XXX/X, za obdobie od 01. 11. 2002 do 31. 01. 2005 a od 01. 07. 2008 do 22. 01. 2009 vo výške 1.265,35 Eur,

- Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, J. Jiskru 6, za obdobie od 01. 02. 2005 do 30. 06. 2008 vo výške 3.130,35 Eur,

- A. C. I., J. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. L., D. XXXX, za obdobie od 01. 07. 2008 do 30. 06. 2010 vo výške 716,88 Eur,

- D. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., G. H. XXX/X, za obdobie od 01. 07. 2008 do 31. 05. 2013 vo výške 1.371,16 Eur,

- A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., G. H. XXX/X, za obdobie od 23. 01. 2009 do 13. 01. 2011, vo výške 557,76 Eur,

v bode 2/

aj napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene č. k. -18 zo dňa 16. 06. 2003, právoplatným dňa 01. 07. 2003 zaviazaný prispievať na výživu mal. G. B., nar. XX. XX. XXXX, sumou 16,60 Eur (500,- Sk) mesačne počnúc dňom 01. 07. 2003, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa A. B., nar. 09. 06. 1977, sa tejto svojej zákonnej povinnosti, vyplývajúcej mu zo o rodine a následne zo o rodine v Dudinciach, okres H., vo Zvolene, okres Zvolen a na iných miestach, v období od 01. 05. 2004 do 30. 06. 2016, úmyselne vyhýbal, keď bol evidovaný v registri sociálnej poisťovne od 01. 02. 2003 do 28. 02. 2003 ako zamestnanec s pravidelným príjmom v spoločnosti Kúpele Dudince, a.s., od 01. 03. 2003 do 23. 09. 2003 ako zamestnanec s pravidelným príjmom v spoločnosti RUBÍN SK s.r.o. a následne nemá záznamy o zamestnaní, nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, nebol poberateľom žiadnej dávky, avšak na výživné nezaplatil žiadnu sumu, pričom na základe rozhodnutia ÚPSVaR Zvolen č. zo dňa 17. 10. 2005 bolo za neho v období od 01. 06. 2005 do 30. 06. 2008 vyplácané náhradné výživné, čím mu vznikol dlh na výživnom voči oprávneným:

- A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom M., N. XXXX/XX, za obdobie od 01. 05. 2004 do 31. 05. 2005 a od 01. 07. 2008 do 16. 04. 2015 vo výške 1.577,- Eur,

- Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, J. Jiskru 6, za obdobie od 01. 06. 2005 do 30. 06. 2008 vo výške 614,20 Eur,

- G. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom M., N. XXXX/XX, za obdobie od 17. 04. 2015 do 31. 08. 2016 vo výške 265,60 Eur.

Za to bol obžalovaný odsúdený podľa , , , , na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov. Podľa súd výkon trestu podmienečne odložil a podľa určil skúšobnú dobu vo výmere 24 mesiacov. Podľa súd uložil obžalovanému povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné.

Proti tomuto rozsudku podala priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie obhajkyňa obžalovaného, pretože konanie bolo vedené v zmysle a nasl. proti ušlému. Odvolanie odôvodnila v podstate tým, že rozhodnutie okresného súdu napáda pre jeho nesprávnosť tak vo výrokovej časti, ako aj v časti odôvodnenia a tiež z dôvodu procesných pochybení v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia a mohlo ovplyvniť jeho výrokovú časť. Zistený skutkový stav nezodpovedá skutočnosti, skutkové zistenia sú nejasné a neúplné, súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. V predmetnej veci sa konalo v prípravnom konaní ako i na hlavnom pojednávaní v konaní proti ušlému, napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky. Súd a pred ním OČTK mali intenzívnejšie pátrať po osobe obžalovaného a na podklade týchto údajov hodnotiť, či existujú dôvody pre konanie proti ušlému a či stále trvajú. Z materiálneho hľadiska je potrebné preukázať, či sa obvinený vyhýba trestnému konaniu pobytom v cudzine alebo tým, že sa skrýva. Páchateľ sa vyhýba trestnému konaniu pobytom v cudzine najmä vtedy, ak opustí územie republiky, prípadne sa zdržuje v cudzine v tomto úmysle. Samotný pobyt v cudzine však nie je dôvodom na konanie proti ušlému, ak sa uvedený motív obvineného nepreukáže. Konanie proti ušlému, ktoré do značnej miery obmedzuje princípy spravodlivého procesu, musí byť vykonané iba na základe ústavnej zásady vyslovenej v SR a nielen preto, aby vec bola urýchlene skončená. Ďalej poukázala na absenciu preukázania subjektívnej stránky trestného činu prečinu zanedbania povinnej výživy. Zavinenie, či už úmyselné alebo nedbanlivostné, musí byť preukázané zadováženými dôkazmi tak, ako ktorákoľvek iná obligatórna zložka trestného činu. Zavinenie páchateľa trestného činu najčastejšie je možné zistiť z jeho výsluchu a ak z akéhokoľvek dôvodu nie je možné takýto výsluch páchateľa uskutočniť, potom je možné zavinenie odôvodniť od okolností prípadu. Pri zisťovaní okolností, ktoré majú význam pre záver o zavinení, nemožno vopred prikladať osobitný význam žiadnemu dôkaznému prostriedku, ale zavinenie a jeho formu treba vyvodzovať zo všetkých konkrétnych okolností, za ktorých bol trestný čin spáchaný a zo všetkých dôkazov významných z tohto hľadiska, vrátane priznania sa

obvineného, pokiaľ existuje. Samotné zistenie, že otec neprispieva svojmu maloletému dieťaťu na výživu ešte neznamená, že sa dopustil trestného činu zanedbania povinnej výživy v zmysle ustanovenia . Pre vyslovenie záveru, že obvinený sa dopustil trestného činu zanedbania povinnej výživy, je potrebné mať u tohto obvineného preukázanú aj subjektívnu stránku, a to formu zavinenia, či už úmyselného alebo nedbanlivostného konania. Keďže v prípravnom konaní a ani v samotnom konaní pred súdom obžalovaný nebol vypočutý, z jeho výsluchu nemohlo byť zistené, akého konania, teda v akej forme nastala u neho subjektívna stránka trestného činu a taktiež v trestnom konaní nebol zadovážený žiadny dôkaz, resp. preukázaná okolnosť, z ktorej by bolo možné úmysel páchateľa odvodiť. Neboli zistené jeho majetkové pomery, teda či vlastní hnuteľné alebo nehnuteľné veci, nebol zistený jeho zamestnávateľ, či vôbec pracuje a aký má príjem. Bez preukázania týchto skutočností a okolností prípadu nebolo možné obžalovaného uznať vinného v zmysle obžaloby okresného prokurátora vo Zvolene, nakoľko nebolo preukázané zavinenie obvineného ako obligatórny znak skutkovej podstaty trestného činu v zmysle . Podľa judikátu R 33/1960: „Trestný súd pri posudzovaní otázky zavinenia zanedbania povinnej výživy podľa nie je viazaný rozhodnutím súdu, ktorý vo veciach občianskoprávnych stanovil skôr výšku vyživovacej povinnosti. Trestný súd musí vychádzať z reálnych možností obžalovaného pre plnenie vyživovacej povinnosti, a teda posúdiť otázku zavinenia samostatne. V tomto smere ide o samostatné posúdenie predbežnej otázky v zmysle “. Napokon nesúhlasí ani s výrokom o uloženom treste, ktorý považuje za neprimeraný a nevhodný vzhľadom na všetky okolnosti prípadu. Vzhľadom na zásady trestného konania, ako aj zásady pre ukladanie trestu, sa javí súdom uložený trest ako neprimerane prísny, neúčelný. Najmä s prihliadnutím na okolnosti, za akých malo dôjsť podľa tvrdení obžaloby k spáchaniu skutku, na nebezpečnosť pre spoločnosť a ostatné podmienky, ktoré je pri posudzovaní výmery trestu potrebné starostlivo skúmať, je potrebné poukázať, že súdom uložený trest je neprimeraný a nesprávny. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto navrhla, aby krajský súd po zrušení napadnutého rozsudku vo veci sám rozhodol, alebo aby vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za zákonný, dôvodný a správny, preto navrhol, aby krajský súd odvolanie obžalovaného zamietol ako nedôvodné

Obhajkyňa obžalovaného v rámci verejného zasadnutia v plnom rozsahu zotrvala na odôvodnení podaného odvolania a navrhla, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a sám vo veci rozhodol, alternatívne aby po zrušení napadnutého rozsudku vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote ustanovenej , odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s , pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle , , a preto odvolací súd nepostupoval podľa .

Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa . V tejto súvislosti odvolací súd zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Krajský súd na úvod konštatuje, že prvostupňový súd v rámci hlavného pojednávania vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre svoje rozhodnutie. V súlade s v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporovali. Z odôvodnenia je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Odôvodnenie rozhodnutia je teda zrozumiteľné, logické a presvedčivé, pričom sa v ňom prvostupňový súd vysporiadal so všetkými podstatnými okolnosťami, jednak vo vzťahu k otázke viny, ako

aj vo vzťahu k otázke trestu. V podrobnostiach preto krajský súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku (str. 8 – 9), s ktorým sa v plnej miere stotožnil.

Nad rámec odôvodnenia napadnutého rozsudku, s poukazom na obhajobné námietky obžalovaného krajský súd konštatuje, že výrok o vine obžalovaného zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa , s poukazom na nevzbudzuje žiadne dôvodné (rozumné) pochybnosti. Z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní možno spoľahlivo zistiť, že obžalovaný sa dopustil oboch skutkov tak, ako sú uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Žiadny z vykonaných dôkazov ani podľa názoru krajského súdu nespochybnil priebeh skutkov tak, ako boli ustálené okresným súdom, pričom obhajoba nemala žiadne návrhy na doplnenie dokazovania, preto správne okresný súd dospel k záveru, že vina obžalovaného bola bez akýchkoľvek dôvodných pochybností preukázaná.

Zároveň vo vzťahu k výroku o vine je potrebné uviesť, že v prípade, ak súd prvého stupňa postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa , tzn. že ich hodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne a urobil logicky odôvodnené úplné skutkové zistenia, nemôže odvolací súd podľa napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že sám na základe svojho presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s iným v úvahu prichádzajúcim výsledkom, čo však nebol tento prejednávaný prípad. V takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu chybu v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia. Krajský súd sa preto stotožnil s názorom okresného súdu, že v posudzovanej veci nejde o žiadnu pochybnosť, ale o rozumnú istotu, že obžalovaný žalované skutky spáchal tak, ako boli ustálené v skutkovej vete napadnutého rozsudku. Práve naopak, hodnotenie vykonaných dôkazov v prospech obžalovaného by bolo nie len v príkrom rozpore so spravodlivosťou, ale hlavne s pravidlami logického úsudku, keďže krajský súd rovnako ako súd prvého stupňa nemal o vine obžalovaného žiadne rozumné dôvodné pochybnosti. V trestnom konaní platia zákonom stanovené pravidlá pre zisťovanie skutkového stavu veci a pre hodnotenie dôkazov. Podľa nich je potrebné zisťovať skutkový stav veci v rozsahu, ktorý je nevyhnutný pre rozhodnutie. nestanovuje žiadne pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Platí zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadrená v , podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Námietky obžalovaného k obsahu a rozsahu vlastnej úvahy súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov a námietky k hodnoteniu dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá predstavám obžalovaného, svojim obsahom potom nenapĺňa žiadny odvolací dôvod podľa . Všetky vykonané dôkazy totiž tvoria uzavretú reťaz jednotlivých dôkazov, logicky na seba nadväzujúcich, po vyhodnotení ktorých nie je možné prijať iný logický a právny záver, než ten, že vina obžalovaného bola preukázaná. Krajský súd tak nezistil žiadny zákonný dôvod pre to, aby mohol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Vo vzťahu k odvolaniu obžalovaného ďalej krajský súd konštatuje, že v konaní bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, boli vypočutí všetci do úvahy prichádzajúci svedkovia (oprávnené osoby na vyživovaciu povinnosť zo strany obžalovaného), boli oboznámené listinné dôkazy, a na základe takto vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že obžalovaný si neplnil svoju zákonom stanovenú povinnosť vyživovať iného, ktorej rozsah mu bol určený jednotlivými civilnými rozsudkami uvedenými v skutkovej vete napadnutého rozsudku. Obžalovaný bol v rozhodnom období aj riadne zamestnaný, následne nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, pričom svoju vyživovaciu povinnosť si neplnil ani v minimálnej výške, hoci mu vyplýva priamo z o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Možno teda konštatovať, že okresný súd vykonal všetky dostupné dôkazy, ktoré v rámci dokazovania prichádzali do úvahy, tieto náležite v súlade s vyhodnotil, a dospel bez akýchkoľvek dôvodných pochybností k záveru o vine obžalovaného zo spáchania žalovaného trestného činu. Krajský súd tak nezistil ani žiadny zákonný dôvod pre to, aby mohol oslobodiť obžalovaného

spod obžaloby, keďže je zrejmé, že svojim konaním naplnil všetky obligatórne zákonné znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu.

Okresný súd napokon nepochybil ani pri rozhodovaní o uloženom treste. Pri ukladaní trestu prihliadol na všetky skutočnosti a zásady podľa , , , , na ktoré je povinný prihliadnuť, a to na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy, ako aj generálnu a individuálnu prevenciu. Okresný súd dostatočným spôsobom v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, prečo obžalovanému ukladal trest odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu vo výmere 24 mesiacov. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Okrem ďalších skutočností, na ktoré je súd povinný pri ukladaní trestu prihliadnuť, patrí aj osoba páchateľa, pomery páchateľa (majetkové, rodinné, osobné), či možnosť jeho nápravy. Primeranosť a individualizácia trestu tak núti súd prihliadať na všetky okolnosti konkrétneho prípadu, a teda bráni mechanickému postupu pri rozhodovaní o treste. Súd musí zohľadniť okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa. V zmysle trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Uložený trest odňatia slobody vo vyššie uvedenej výmere aj krajský súd považuje za primeraný a zákonný, a skôr výchovný trest, keďže je ukladaný pri dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, zohľadňujúci jednak dobu, počas ktorej obžalovaný neplnil svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť, ako aj výšku celkového zameškaného výživného a počet osôb, ku ktorým má obžalovaný vyživovaciu povinnosť. Taktiež bola obžalovanému v súlade so zákonom uložená aj povinnosť počas skúšobnej doby zaplatiť zameškané výživné. Preto podľa názoru krajského súdu takto uložený trest je postačujúci, pričom spĺňa jednak výchovný účel trestu, ako aj atribúty individuálnej a generálnej prevencie, a zároveň postihuje len obžalovaného, a zabráni mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti a dostatočne zabezpečí jeho prevýchovu.

Záverom krajský súd už len poznamenáva, že v zmysle má obžalovaný právo podať návrh na opätovné prejednanie svojej veci súdom v jeho prítomnosti do 15 dní od doručenia rozhodnutia o obžalobe, a to pre nesplnenie podmienok podľa alebo ak ustanovený obhajca nevyužil riadny opravný prostriedok.

Podľa odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností preto krajský súd v zmysle zamietol odvolanie obžalovaného A. B. ako nedôvodné.

Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.