Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_38P-71-2019.pdf
PDF · 78.45 KB
Case nature
Subarea
38P/71/2019
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci manželov: O. N., W.. B. (navrhovateľka - manželka - matka), nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXXX/XX, T., t. č. H. XX, I. B. N.S., Č. W. a S. N. (manžel - otec), nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J.. S. XXXX, J., Č. W., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: N. N., R.. XX.XX.XXXX, takto
rozhodol:
I. Súd v y h l a s u j e, že nemá právomoc vo veci konať.
II. Súd konanie z a s t a v u j e.
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania
odôvodnenie:
1. Manželka sa návrhom doručeným Okresnému súdu Trnava dňa 25.11.2019 domáhala rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému N., R.. XX.XX.XXXX pochádzajúcemu z manželstva účastníkov konania. V návrhu uviedla, že manželstvo uzatvorili dňa XX.XX.XXXX pred matričným úradom Ú. K. J.. Z manželstva sa im narodil dňa XX.XX.XXXX I. N.. Manželka je slovenským štátnym občanom, ale syn ako aj manžel majú české občianstvo. Ich posledné spoločné bydlisko bolo J.. S. XXXX, J., Č. W.. V januári 2012 sa prisťahovala za manželom do Českej republiky spolu s jej synom z predchádzajúceho manželstva. Navrhla, aby bol maloletý N. zverený do jej osobnej starostlivosti a otcovi, aby bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou vo výške 100,- Eur mesačne. Stretávanie otca s maloletým nežiadala upraviť.
2. Manželka v podaní doručenom dňa 16.01.2020 na výzvu súdu uviedla, že na adrese J.. S. XXXX, J. žila s manželom od januára 2012, pričom na uvedenej adrese bývali spolu do augusta 2017. Ku koncu tohto mesiaca sa presťahovali na adresu H. XX, I. B. N., kde z dedičstva kúpila dom a na tejto adrese býva doteraz.
3. Podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27.11.2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len "Nariadenie Brusel IIa") vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva, majú právomoc súdy členského štátu a) na ktorého území:
- majú manželia obvyklý pobyt, alebo
- manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva, alebo
- má odporca obvyklý pobyt, alebo
- v prípade spoločnej žiadosti, má niektorý z manželov obvyklý pobyt, alebo
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu, alebo
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je buď štátnym príslušníkom tohto členského štátu alebo v prípade Veľkej Británie a Írska tam má „domicil“,
b) ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia alebo v prípade Veľkej Británie a Írska, ak tam majú obaja manželia „domicil“.
4. Podľa čl. 8 ods. 1 Nariadenia Brusel IIa, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
5. Podľa čl. 12 ods. 1 Nariadenia Brusel IIa, súdy členského štátu pri výkone svojej právomoci podľa článku 3, na základe návrhu na rozvod, rozluku alebo anulovanie manželstva, majú právomoc v každej veci, ktorá sa týka rodičovských práv a povinností a ktorá súvisí s týmto návrhom, ak: a) aspoň jeden z manželov má rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu a b) manželia a nositelia rodičovských práv a povinností prijali právomoc týchto súdov výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom v čase začatia konania a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa.
6. Podľa odseku 12 úvodných ustanovení Nariadenia Brusel IIa, kritériá právomoci vo veciach rodičovských práv a povinností, upravené týmto nariadením, sú tvorené tak, aby zodpovedali najlepšiemu záujmu dieťaťa, najmä kritériu blízkosti. To znamená, že právomoc by mal mať v prvom rade členský štát obvyklého pobytu dieťaťa, s výnimkou určitých prípadov zmeny pobytu dieťaťa alebo v dôsledku dohody medzi nositeľmi rodičovských práv a povinností.
7. Podľa čl. 17 Nariadenia Brusel II, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
8. Podľa čl. 3 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (ďalej len „Nariadenie o vyživovacej povinnosti"), v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná: a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu povinného, alebo b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.
9. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa § 9 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
11. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
12. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
13. Súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (procesné podmienky). Zákon však výslovne procesné podmienky neuvádza. Možno teda dôvodiť, že procesnými podmienkami musia byť také vlastnosti súdu a účastníkov, ktoré jedine umožňujú dosiahnuť cieľ civilného konania. Ak v konkrétnej veci nie sú splnené procesné podmienky, takéto konanie vykazuje nedostatky. Na strane súdu patria k procesným podmienkam také vlastnosti, ktoré sú vymedzením jeho práv a povinností vykonávať ako orgán štátu civilné konanie a na základe jeho
výsledkov rozhodovať. Nedostatok procesných podmienok môže byť jednak neodstrániteľný, jednak odstrániteľný. Neodstrániteľný je nedostatok procesnej podmienky, odstránenie ktorého za danej právnej úpravy nie je možné. Odstrániteľný je taký nedostatok procesnej podmienky, k odstráneniu ktorého môže súd prispieť za eventuálnej súčinnosti s niektorým účastníkom. Medzi neodstrániteľné procesné podmienky sa zaraďuje aj nedostatok právomoci súdu (§ 9 CSP).
14. Jednou z prvoradých procesných podmienok konania je danosť súdnej právomoci. Inštitút právomoci sa všeobecne chápe ako zákonom vymedzený rozsah činností, ktorých realizácia je právom aj povinnosťou súdov. Jej splnenie súd skúma ex offo v každom štádiu konania a na každom stupni, pričom jej nedostatok je neodstrániteľný a vedie k zastaveniu konania.
15. Súd najskôr skúmal, či má právomoc konať vo veci rozvodu manželov, nakoľko ide o konanie s cudzím prvkom. Článok 3 Nariadenia Brusel IIa obsahuje sedem možných právomocí na určenie súdu členského štátu, ktorý má právomoc konať vo veciach rozvodu, rozluky a anulovania manželstva. V manželských veciach sa neuplatňuje všeobecný princíp právomoci, ale princípy právomoci upravené v čl. 3 s poukazom na spojku alebo a jazykový výklad textu sú alternatívne a rovnocenné, čo znamená, že žiadny z nich nie je nadriadený inému, žiadny z nich nemá prednosť a manželia si môžu zvoliť, na súd ktorého z uvedených členských štátov návrh podajú.
16. Z podaného návrhu, podania zo dňa 16.01.2020 a z príloh je zrejmé, že navrhovateľka je štátnou občiankou Slovenskej republiky a manžel je štátnym občanom Českej republiky. Účastníci uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX C. Č. W., manželstvo je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Ú. K. J., V. D.. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo na adrese J.. S. XXXX, J., Č. W., a to do augusta 2017. Manželka sa odsťahovala na adresu H. XX, I. B. N., Č. W., kde býva aj s maloletým N. doteraz.
17. Z uvedeného je zrejmé, že ani jeden z účastníkov nemá v súčasnosti obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, nakoľko manželka už v samotnom návrhu uviedla, že posledné spoločné bydlisko manželov bolo v Českej republike, v meste J., kde manžel žije doteraz. Manželka sa presťahovala spolu s maloletým dieťaťom, avšak stále je jej bydlisko v Českej republike. Uvádzaný trvalý pobyt na adrese A. XX, T. má len evidenčný charakter, nejde o skutočné bydlisko manželky, čo potvrdila samotná manželka v písomnom podaní doručenom súdu dňa 16.01.2020, kde uviedla, že od augusta 2017 až doposiaľ býva aj s maloletým N. a synom z predchádzajúceho manželstva na adrese H. XX, I. B. N., ktoré sa nachádzajú na území Českej republiky.
18. Keďže obaja manželia majú obvyklý pobyt na území Českej republiky a ani jeden z manželov nemá v súčasnosti obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, nie je splnený žiadny predpoklad v zmysle čl. 3 ods. 1 Nariadenia Brusel IIa, aby si slovenský súd mohol založiť svoju právomoc v konaní o rozvod manželstva.
19. Súd ďalej dodáva, že súdy členských štátov sú povinné osobitne skúmať, či majú právomoc na rozhodovanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností podľa Nariadenia Brusel IIa, a osobitne skúmať právomoc podľa Nariadenia o vyživovacej povinnosti, nakoľko Nariadenie Brusel IIa, sa na vyživovaciu povinnosť nevzťahuje. Súd skúmal miesto obvyklého pobytu maloletého dieťaťa, pričom v čase začatia konania mal maloletý N. obvyklý pobyt, tak ako jeho matka na území Českej republiky, preto v zmysle čl. 8 Nariadenia Brusel IIa a čl. 3 Nariadenia o vyživovacej povinnosti má právomoc vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému príslušný súd v Českej republike.
20. Vzhľadom na uvedené, s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd vyhlásil, že nemá právomoc konať (výrok I. uznesenia) a konanie v zmysle § 9 CSP zastavil (výrok II. uznesenia).
21. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
22. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok III. uznesenia), keď v konaniach podľa CMP je náhrada trov konania v zásade vylúčená a neuplatňuje sa princíp úspechu ani zavinenia, pričom súd možnosť priznať náhradu trov konania v zmysle § 53 a nasl. CMP nezistil.
23. Nakoľko došlo k zastaveniu konania a manželka zaplatila súdny poplatok za podaný návrh, súd rozhodne o vrátení súdneho poplatku podľa § 11 ods. 3 a 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 71/1992 Zb.) manželke po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom v súlade s ustanovením § 14 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 357 písm. a), m) CSP).
V období od 27.03.2020 do 30.04.2020 lehoty na podanie odvolania neplynú (§ 2 ods. 1 v spojení s § 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z.z.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).